Správy z iných zdrojov

Irán a Spojené štáty v posledných dňoch obnovili priamy komunikačný kanál medzi iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím a splnomocnencom prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom.

Napísal to dnes server Axios s odvolaním sa na amerického činiteľa a informovaný zdroj.

Ako obsažné boli správy medzi Witkoffom a Arakčím podľa Axiosu nie je jasné, avšak ide zrejme o prvú priamu komunikáciu medzi zástupcami Iránu a USA od začiatku vojny pred viac ako dvoma týždňami.

Arakčí podľa zdrojov serveru zaslal Witkoffovi správu, ktorá sa zameriavala na ukončenie vojny. Server Drop Site News medzitým uviedol, že Witkoff posielal správy Arakčímu a citoval iránskych činiteľov, podľa ktorých iránsky minister zahraničia správy splnomocnenca Bieleho domu ignoroval.

Americký zdroj serveru Axios naopak povedal, že sa komunikovať snaží Arakčí, a dodal, že USA s Iránom nerokujú. Žiadny zo zdrojov nespresnil, koľko bolo medzi oboma stranami zaslaných správ, ani detailne neopísal ich obsah.

Trump uviedol, že Irán s USA komunikoval, ale že nie je jasné, či iránski činitelia zapojení do kontaktu sú oprávnení uzavrieť dohodu.

"Chcú uzavrieť dohodu. Hovorí s našimi ľuďmi... máme ľudí, ktorí chcú rokovať, ale nemáme poňatí, ktorí sú," uviedol Trump podľa Axiosu novinárom.

Americký prezident tiež poznamenal, že nie je jasné, kto v Iráne rozhoduje, keďže mnoho vrcholných činiteľov je po smrti. Uviedol tiež, že iránsky nový duchovný vodca Modžtaba Chameneí sa neobjavil na verejnosti a môže byť mŕtvy.

Vysokopostavený americký predstaviteľ odmietol iránsku požiadavku na odškodnenie ako súčasť mierovej dohody, ale uviedol, že Trump je otvorený dohode, ktorá by Iránu umožnila "zapojiť sa do zvyšku sveta a zarábať na svojej rope".

Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zažehli regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele v okolitých arabských krajinách.

V prvý deň izraelsko-amerických úderov bol zabitý okrem iného Alí Chameneí. Jeho 56-ročný syn Modžtaba ho vo funkcii nahradil 8. marca, keď ho novým duchovným vodcom zvolilo 88-členné Zhromaždenie znalcov.

Pakistan v pondelok vyhlásil, že vykonal „presné“ útoky na „vojenské zariadenia a infraštruktúru na podporu teroristov“ v afganskej metropole Kábul.

Poprel však vyjadrenia Afganistanu, že tieto útoky zasiahli centrum na liečbu drogových závislostí a pripravili o život civilistov, informuje AFP.

Afganské nemocničné zdroje uviedli, že najnovšie útoky Pakistanu pripravili o život najmenej troch ľudí a že počet obetí pravdepodobne ešte stúpne. Zranenia utrpelo ďalších najmenej 27 osôb.

Mŕtvych a zranených v troskách budovy centra liečby drogovej závislosti v Kábule, ktoré podľa afganskej vlády zničil pakistanský nálet, videli aj reportéri AFP. Agentúra AP s odvolaním sa na hovorcu afganského rezortu zdravotníctva informovala, že pri tomto útoku zahynulo viac ako 200 ľudí.

Ministerstvo informácií v Islamabade predtým uviedlo, že armáda sa zamerala na lokality v afganskom hlavnom meste a vo východnej pohraničnej provincii Nangarhár. Dodalo, že tvrdenia afganských úradov vedených hnutím Taliban o civilných obetiach boli „nesprávne“.

Afganistan v pondelok obvinil susedný Pakistan z útoku na Kábul. Hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid na platforme X napísal, že pakistanská armáda „opäť narušila afganské územie“ a útoky označil ako „zločin a prejav neľudskosti“.

Pakistanské ozbrojené sily v uplynulých týždňoch niekoľkokrát zaútočili na Kábul v rámci konfliktu, ktorý vyvolali tvrdenia, že vláda Talibanu ukrýva extrémistov obviňovaných zo zodpovednosti za cezhraničné útoky.

Mudžáhid tvrdí, že najnovšie útoky zo strany Pakistanu zasiahli centrum liečby drogových závislostí v afganskej metropole a zabili viacero civilistov.

Ozbrojené strety medzi oboma krajinami sa vyostrili v októbri minulého roka a viedli k takmer úplnému uzavretiu hraníc.

Pakistan následne vyhlásil „otvorenú vojnu“ proti Talibanu a 27. februára bombardoval afganské hlavné mesto Kábul. Odvtedy sa v pohraničných oblastiach zintenzívnili ozbrojené potýčky.

Slovinská vláda v pondelok vyjadrila obavy z možného zahraničného zasahovania do blížiacich sa parlamentných volieb a ohrozenia demokracie v krajine.

Toto podozrenie súvisí s anonymným zverejnením tajne nakrútených videí o údajnej korupcii vo vláde. Informovali o tom agentúra AFP a STA.

Organizácia na ochranu práv a ďalšie zdroje tvrdia, že za videami stojí izraelská súkromná spravodajská a konzultačná firma Black Cube a že sú spojené aj so Slovinskou demokratickou stranou (SDS) expremiéra Janeza Janšu.

Výsledok rokovania vlády je nulový. V Česku či Poľsku tankujú lacnejšie aj bez ruskej ropy, tvrdí Šimečka

Slovinská ministerka zahraničných Tanja Fajonová označila túto kauzu za „priamy útok na našu suverenitu“ a dodala, že ak by sa preukázal zásah zo zahraničia, išlo by o „útok na demokraciu“.

Riaditeľka právnickej organizácie Inštitút 8. marca Nika Kovačová pred novinármi uviedla, že zverejnené nahrávky sú „veľmi podobné tým, aké sa objavili pred voľbami v iných európskych krajinách a vo svete, pričom väčšinou sa pripisujú spoločnosti Black Cube“.

Videá zachytávajú rozhovory niekoľkých osôb, ktoré diskutujú o spôsoboch, ako ovplyvniť kľúčových členov centristicko-ľavicovej vlády premiéra Roberta Goloba, aby získali kontrakty alebo urýchlili rozhodovacie procesy.

Niektorí aktéri diskusie tvrdia, že boli nakrútení tajne a že videá boli zmanipulované tak, aby ich kompromitovali.

Na základe medializovaných správ videá obsahujú rozhovory bývalej ministerky spravodlivosti Dominiky Švarc Pipanovej, právničky Niny Zidar Klemenčičovej, lobistov a bývalých manažérov energetickej spoločnosti GEN-I, ktorú pred vstupom do politiky viedol súčasný premiér Golob.

Investigatívny novinár slovinského týždenníka Mladina Borut Mekina na tlačovej konferencii uviedol, že predstavitelia Black Cube navštívili do konca minulého roka Ľubľanu trikrát. Pri poslednej návšteve 22. decembra 2025 Janša - podľa neoficiálnych zdrojov - osobne privítal zástupcov spoločnosti v sídle SDS.

Demokratická strana vo vyhlásení tvrdí, že o Black Cube nikdy nepočula. Zverejnené videá označila za odhalenie „bezprecedentnej korupcie ľavicovej elity“.

Po tvrdeniach, že za únikom tajne nakrútených videí pred parlamentnými voľbami stála súkromná izraelská spravodajská firma Black Cube, členovia parlamentnej komisie pre dohľad nad spravodajskými službami (KNOVS) v pondelok navštívili sídlo slovinskej tajnej služby (SOVA) a prezídium polície.

Ten film som nevidel, vraví hovorca Kremľa o snímke Pán Nikto proti Putinovi. Komentárov sa zatiaľ zdrží

Predseda KNOVS Janez Žakelj z opozičnej strany Nové Slovinsko (NSi) na sociálnej sieti X uviedol, že SOVA nepotvrdila zapojenie súkromných spravodajských služieb v Slovinsku, no aktivity v oboch inštitúciách pokračujú. Polícia podľa neho zatiaľ nezistila, či nahrávky slovinských verejných činiteľov sú pravé.

Vyjadrenie Žakelja vyvolalo rozhorčenie u dvoch členov KNOVS za vládnu koalíciu, ktorí ho označili za manipuláciu. Nataša Sukičová zo strany Ľavica tvrdí, že ide len o Žakeljovu interpretáciu udalostí a že „nemá právo komentovať dianie v agentúre SOVA“, pretože návšteva poslancov sa konala v utajenom režime.

Poslanec Teodor Uranič z Hnutia Sloboda (GS) uviedol, že Žakelj skresľuje obraz udalostí a evidentne spolupracuje s opozičnou SDS Janeza Janšu.

AFP doplnila, že v prieskumoch verejnej mienky konzervatívci bývalého premiéra Janšu vedú pred liberálmi súčasného premiéra Goloba. Rozdiel medzi nimi sa však v posledných mesiacoch zmenšuje.

Múzeum venované dejinám americkej ústavy vo Filadelfii (National Constitution Center) v predvečer 250. výročia nezávislosti USA odovzdá svoju Medailu slobody pápežovi Levovi XIV., ktorý je prvou hlavou katolíckej cirkvi narodenou v USA.

Ako v pondelok informovala agentúra AP, udelenie Medaily slobody má byť vyjadrením uznania za pápežovo celoživotné úsilie o náboženskú slobodu a slobodu svedomia, čo sú princípy zakotvené v Prvom dodatku Ústavy USA.

Pápež opäť vyzval na mier na Blízkom východe. Tisíce nevinných ľudí boli zabité, tvrdí

Slávnostné odovzdanie ocenenia sa uskutoční 3. júla pred budovou múzea National Constitution Center na Independence Mall, kde sa stretnú predstavitelia občianskej sféry, náboženských spoločenstiev a verejnosti.

Toto miesto sa nachádza v historickej štvrti, kde bola vypracovaná a podpísaná americká Ústava a Deklarácia nezávislosti USA.

Pápež narodený v Chicagu, ktorý absolvoval Villanovskú univerzitu, sa na slávnostnom ceremoniáli zúčastní virtuálne a svoj príhovor prednesie naživo z Vatikánu.

Tradícia udeľovania Medaily slobody bola založená v roku 1988, pri príležitosti 200. výročia prijatia Ústavy USA. Odvtedy sa každoročne udeľuje osobnostiam, ktoré podporujú slobodu a ľudskú dôstojnosť vo svete.

Medzi laureátmi ceny boli v minulosti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, hongkonský aktivista Jimmy Lai, senátor John McCain, sudkyňa Najvyššieho súdu USA Ruth Bader Ginsburgová, tibetský dalajláma, bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová či bývalý americký prezident George W. Bush.

Pápež Lev XIV. sa nasťahuje do bytu v Apoštolskom paláci

Lev XIV. sa od svojho zvolenia v máji 2025 zameriava na medzináboženský dialóg a náboženské spolužitie, ktoré sa stali kľúčovými témami jeho pontifikátu.

Pápež komunikuje s predstaviteľmi židovských, moslimských a kresťanských spoločenstiev s cieľom podporovať mierové spolužitie a obhajovať náboženskú slobodu vo svete.

Garantovaná sloboda vierovyznania v Prvom dodatku – zakazujúca vláde zaviesť štátne náboženstvo alebo obmedziť jeho slobodné praktizovanie – bola na konci 18. storočia radikálnym nápadom, ktorý vznikol po stáročiach náboženských konfliktov v Európe.

Autor je bývalý ekonóm Svetovej banky na Slovensku a bývalý splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté okresy

Minulý piatok združenie krajov a združenie miest a obcí predstavili svoj východiskový dokument pre reformu verejnej správy. Je to pozitívne – do debaty priniesli svoju vlastnú agendu a predvídateľnosť procesne správnym spôsobom. Priamo volení predsedovia, starostovia, primátori a poslanci tým potvrdili svoju zodpovednosť voči voličom, centrálnej vláde a parlamentu.

Peniaze zadarmo sú vskutku nebezpečné

Zdá sa, že hlavným motívom dokumentu je zabezpečenie rovného prístupu k verejným službám na celom území Slovenska a vyjasnenie úloh centrálnej vlády a samosprávy. Aj keď sa zdá, že ho písali hlavne právnici, obsahuje aj otázky ich financovania. Mnohé návrhy sú ambiciózne a tak to má byť.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.

Medziparlamentná spolupráca pri tvorbe legislatívy a pri koordinácii postojov v európskych témach boli kľúčovými témami pondelkového stretnutia predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) Českej republiky na Veľkej Javorine a v obci Lubina v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Po skončení spoločného rokovania o tom informovali predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) a predseda PSP ČR Tomio Okamura.

Stretnutie na slovensko-českom pomedzí bolo podľa Rašiho splnením sľubu, že po nástupe novej českej vlády a nového zloženia PSP Českej republiky sa reštartujú vzájomné vzťahy na úroveň, ktorú si zaslúžia.

Raši a Okamura budú na Veľkej Javorine hovoriť o medziparlamentnej spolupráci

Témou stretnutia boli aj témy kľúčové pre obe republiky - ropa, situácia na Blízkom východe, energetická sebestačnosť, spoločný postoj k problematike plánovaného zákazu spaľovacích motorov po roku 2035, emisné povolenky, eurofondy či migrácia.

„Obe strany prišli v historicky najsilnejšom formáte zástupcov slovenského parlamentu a PSP Českej republiky. Z oboch strán tu boli predsedovia parlamentov, traja podpredsedovia, boli tu predsedovia výborov, poslanci zo skupín česko-slovenského a slovensko-českého priateľstva. Mali sme tu veľvyslancov, členov mládežníckych parlamentov,“ doplnil predseda NR SR.

Reálnu podobu podľa neho nadobudne dohoda o spolupráci českých a slovenských zdravotných záchranárov, v príprave je zmluva o spolupráci policajných zborov. Finišuje sa na programe Interreg, v rámci ktorého pôjde 90 miliónov eur na projekty spájajúce Česko a Slovensko.

„Chceme, aby vznikla Nadácia česko-slovenskej vzájomnosti, ktorá bude podporovať spoločnú kultúru na oboch stranách hranice. Dohodli sme sa tiež, že vytvoríme cenu, ktorou oceníme každý rok jedného človeka z Českej a Slovenskej republiky, ktorí mali a majú mimoriadny význam pri budovaní česko-slovenských vzťahov,“ zdôraznil Raši.

Juhoafrická republika si pre nediplomatické vyjadrenia o rasovej politike predvolala amerického veľvyslanca

Podľa Okamuru je cieľom novej vládnej koalície v Českej republike nielen obnovenie, ale aj maximálne prehĺbenie priateľských vzťahov s najbližším národom.

„Zaujímali sme sa o to, ako hodnotí slovenská strana aktuálnu situáciu ohľadom dodávok ropy cez ropovod Družba a akým spôsobom si predstavuje zabezpečenie energetickej bezpečnosti pre Slovensko. Prekvapilo nás, že Chorvátsko si účtuje štyrikrát vyššie tranzitné poplatky, ako v prípade dodávok z Ruska.

Malo by prísť k nejakej dohode, aby európske štáty nezneužívali problematickú situáciu ohľadom energií voči iným štátom. Slovensko má v tomto našu plnú podporu,“ podotkol predseda PSP Českej republiky.

Pripomenul, že slovenská i česká strana majú rovnaké stanoviská k problematike emisných povolení a odmietnutia ETS2. Na Slovensku hľadá česká strana aj podporu na zníženie, prípadne pozastavenie ETS1, ktoré ničí priemysel.

„Pripravujeme aj memorandum o prehĺbení spolupráce medzi Českou republikou a Slovenskom. V tejto súvislosti sa slovenská strana zaujímala o budovanie dopravného prepojenia s Českou republikou smer Púchov. Ubezpečil som, že česká vláda podporí tento, i ďalšie cestné i železničné dopravné projekty,“ doplnil Okamura.

Reakcia Európy na narušenie dodávok ropy a plynu a prudký nárast cien energií kvôli vojne na Blízkom východe musí byť dočasná a cielená.

V liste únijným lídrom to dnes uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Je podľa nej dôležité, aby akékoľvek krátkodobé opatrenia neoneskorili dekarbonizáciu energetického systému, nezvyšovali dopyt po rope a plyne a minimalizovali fiškálne náklady. Dopady americko-izraelských útokov na Irán budú jednou z tém štvrtkového summitu EÚ.

"V súčasnosti je bezpečnosť dodávok do Európskej únie zabezpečená. Rast cien fosílnych palív však našu ekonomiku už teraz zaťažuje," napísala šéfka komisie s tým, že od začiatku konfliktu Európa minula ďalších šesť miliárd eur za dovoz fosílnych palív. "Je to priama pripomienka ceny, ktorú platíme za našu závislosť," dodala.

Dlhodobé narušenie dodávok ropy a plynu z oblasti Perzského zálivu by podľa von der Leyenovej mohlo mať na ekonomiku Európskej únie významný vplyv.

Pri zvažovaní opatrení na zmiernenie bezprostredných dopadov krízy na spotrebiteľov a firmy by EÚ podľa šéfky EK mala brať do úvahy skúsenosti z minulosti.

"Jedným z hlavných poučení z krízy v rokoch 2022 až 2023 bolo, že mnohé vtedajšie opatrenia boli plošné a nedostatočne cielené, čo viedlo k neefektívnosti a veľmi vysokým fiškálnym nákladom," napísala von der Leyenová v liste, ktorý má ČTK k dispozícii.

Únia podľa nej musí rýchlo prejsť k opatreniam, ktoré trvalo znížia náklady na energiu tým, že sa zamerajú na štrukturálne príčiny vysokých cien, najmä elektriny.

Je teda potrebné zamerať sa na štyri hlavné oblasti, ktoré určujú cenu elektriny: samotné náklady na výrobu, poplatky za siete a prenosovú sústavu, dane a odvody a náklady na uhlík, teda na náklady na emisné kvóty.

Slovensko, vzhľadom na krízu na Blízkom východe, na pôde Európskej únie (EÚ) navrhlo hľadať pragmatické a nie ideologické riešenia pre zaistenie dodávok ropy a plynu do Európy a víta českú iniciatívu viesť európsku delegáciu na skontrolovanie poškodeného ropovodu Družba na Ukrajine.

V pondelok večer, po zasadnutí Rady EÚ pre energetiku, to uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), informuje spravodajca TASR.

Ministri členských štátov EÚ spolu s eurokomisárom pre energetiku Danom Jorgensenom hovorili o tom, ako riešiť krízu, ktorá nastala krízou na Blízkom východe.

Premiér Fico diskutoval s predsedom Európskej rady o obnovení toku ropy cez ropovod Družba

Saková pripomenula, že kvôli tomu, že cez Hormuzský prieplav neplávajú tankery, svet stratil 20 percent LNG a 20 percent ropy. EÚ sa tým musí zaoberať, pretože straty môžu byť ešte vyššie, dostupného plynu a ropy je vo svete menej a platí, že tanker sa otočí a ide tam, kde ponúknu vyššiu cenu za prevážané produkty.

„Musíme mať nejaký krízový scenár, keď sa bude táto kríza prehlbovať,“ uviedla Saková s odkazom na Jorgensena, že európski daňoví poplatníci za 10 dní na zvýšených cenách ropy a plynu zaplatili o tri miliardy eur navyše.

„To znamená, že treba prijať nejaké riešenia do budúcnosti, keď sa kríza bude prehlbovať, aby Európa nebola ešte viac ovplyvnená vysokými cenami energií,“ dodala.

Saková tvrdí, že Slovensko presadzuje, že treba upustiť od „ideologických riešení“ a prejsť k „pragmatickým riešeniam“, pozrieť sa na to, aké dostupné trasy ropy alebo plynu Európa má a postaviť sa k situácii „triezvo, prakticky a rozumne“, aby bolo možné zabezpečiť bezpečnosť dodávok energií do Európy.

Na úvod rokovaní v Bruseli český minister hospodárstva Karel Havlíček navrhol, že Česko by mohlo viesť misiu EÚ na Ukrajinu, ktorá by mala skontrolovať situáciu s poškodeným ropovodom.

SNS vyzýva Blanára na blokovanie pôžičky EÚ pre Ukrajinu

Saková hovorila v Bruseli s Havlíčkom, aj s maďarským rezortným ministrom, a priznala, že tento návrh sa jej veľmi pozdáva.

„Spolu sme hovorili, že by sme takúto iniciatívu prijali. Nejakého nezávislého mediátora, ktorý vie zohnať tím technikov a inžinierov, aby posúdili, aké veľké škody sú na prečerpávajúcej stanici na Ukrajine. Určite vítame túto aktivitu,“ odkázala Saková.

Tvrdí, že v Bruseli sa krátko stretla aj s ukrajinským ministrom energetiky, ktorý ju ubezpečil, že Ukrajina pracuje na odstránení škôd a že o tom bude aj Slovensko postupne informovať.

„Neviem, čo ukrajinská strana povie na to, či tú inšpekciu pripustia na miesto, ktoré podlieha opravám. Informovali nás, že vybuchli zásobníky ropy, že zhorela ropa pre Ukrajinu v cene približne deväť miliónov amerických dolárov. To bola celá informácia, ktorú sme dostali zo strany Ukrajiny,“ vysvetlila.

Dodala, že cez víkend niektorí veľvyslanci štátov EÚ v Kyjeve dostali informáciu, že Ukrajina pracuje na odstránení následkov výbuchu na prečerpávacej stanici.

„A že v najbližšom období poskytne sumarizáciu svojich nákladov, približne v objeme 25 miliónov eur, kde chce požiadať Európsku komisiu o pomoc s financovaním, aby vraj vedeli opraviť ropovod Družba,“ povedala Saková.

Iránske Revolučné gardy (IRGC) pohrozili v pondelok útokmi na americké spoločnosti v krajinách Perzského zálivu a vyzvali ich zamestnancov, aby sa zo sídiel týchto firiem evakuovali, informuje AFP.

„Zamestnanci amerických spoločností... sú vyzvaní, aby tieto oblasti okamžite opustili. Iránske revolučné gardy plánujú tieto miesta čoskoro zasiahnuť,“ uviedli IRGC na svojej oficiálnej webovej stránke Sepah News.

Zatiaľ nie je jasné, o ktoré americké spoločnosti ide, minulý týždeň však iránska tlačová agentúra Tasním zverejnila na Telegrame zoznam potenciálnych cieľov. Ten zahŕňal sídla technologických gigantov Amazon, Google, Microsoft a Nvidia v krajinách Perzského zálivu.

Steven Spielberg sa vracia k žánru, ktorý mu v kariére sedí azda najprirodzenejšie. Jeho nový film Disclosure Day (Deň odhalenia) má prísť do kín 12. júna 2026 a už prvé ukážky naznačujú, že nepôjde o komornú sci-fi, ale o veľký letný titul postavený na mimozemskej téme, vládnych tajomstvách a spoločenskom nepokoji.

Oficiálne potvrdené je, že film režíruje Spielberg, scenár napísal David Koepp podľa jeho pôvodného námetu, kameru robí Janusz Kamiński a hudbu skladá John Williams.

Oficiálny trailer snímky Deň odhalenia.

V hereckom obsadení by sa mali objaviť Emily Bluntová, Josh O’Connor, Colin Firth, Eve Hewsonová a Colman Domingo.

Samotné štúdio zatiaľ dej drží zámerne v hmle. Marketing však stavia na otázke, či by ľudstvo unieslo poznanie, že „nie sme sami“, a na predstave, že pravda, o ktorej sa mlčalo, sa raz stane verejnou vecou.

Už samotný názo...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Investovanie do akcií je všeobecne vnímané ako riskantná a nebezpečná hra s neistým výsledkom. To je však pravda iba sčasti. Áno, straty bývajú pre investorov reálne, ale trvajú krátku dobu. Akciový trh má však jednu skvelú vlastnosť: v dlhodobom horizonte je naklonený býkom, teda rastu. Hoci sú rastové trendy prerušované krátkymi a prudkými prepadmi akcií, celkový trend je pozitívny.

Obchodné stratégie v dôsledku rastúcej volatility uprostred vojny v Iráne a rastúcej ceny ropy.

Býčí akciový trh, ktorý sa zrodil v čase administratívy prezidenta Joe Bidena, v apríli 2025 takmer skončil. Potom však akoby zázrakom akcie dostali s boomom umelej inteligencie druhý dych. Bola to vrtkavá jazda a vlani v apríli pri vyhlásení Trumpových ciel sa zdalo, že skončí. Býčí trh v indexe S&P500 však nakoniec prežil prudký prepad, spolu s množstvom ďalších nezdarov.

Ako argumentuje britský analytik Robin Harding vo Financial Times 29. decembra 2025, nadšenie na trhoch nemusí nutne znamenať iracionalitu. Prejavuje sa ako investičný boom, ktorý sa môže zmeniť na prepad, nie ako bublina, ktorá sa vyfúkne.

Najväčším dôvodom, prečo nazývať súčasný vývoj skôr boomom ako bublinou, je hnacia sila, ktorá za tým stojí: malá skupina zavedených technologických gigantov, ktorí majú racionálne dôvody minúť stovky miliárd za umelú inteligenciu.

Ako reagovať na otrasy na burzách? Investori by sa mali držať dlhodobých plánov a nepanikáriť, tvrdí odborník

Býčí trh neskončil

Ako vysvetľuje americký investičný stratég Jeff Sommer v New York Times 20. októbra 2025, súčasný býčí trh zatiaľ vzdoruje inflácii, clám aj gravitácii. Zoberme si, ako ďaleko sa dostal od svojho zrodu pred viac ako tromi rokmi za Bidenovej administratívy. Index S&P500 v roku 2022 v tom čase klesol o viac ako 25 percent uprostred prudko rastúcej inflácie pandemickej éry a rastúcich úrokových sadzieb.

12. októbra 2022 sa však americký akciový trh otočil. Od tohto dá...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Britská spoločnosť BBC v pondelok oznámila, že požiadala federálny súd v americkom štáte Florida, aby zamietol žalobu podanú prezidentom USA Donaldom Trumpom pre odvysielanie dokumentu, v ktorom bol upravený jeho prejav pred útokom na Kapitol USA z roku 2021. Informovala o tom agentúra AFP.

BBC sa proti Trumpovej žalobe bráni tvrdením, že jej „dokument nikdy nebol vysielaný na Floride ani v USA a nebol dostupný na streamovanie na žiadnej platforme.“

Ceny ropy rozhodnú kľúčové americké voľby. Sny o totálnom zničení Iránu štiepia republikánov

„Preto sme spochybnili jurisdikciu floridského súdu a podali žiadosť o zamietnutie žaloby prezidenta“ Trumpa, uviedol hovorca BBC v komentári zaslanom agentúre AFP.

Zároveň pripomenul, že BBC „po celý čas tvrdila, že sa bude dôrazne brániť proti tejto žalobe“.

Advokáti britskej spoločnosti už v januári v dokumentoch predložených súdu v Miami uviedli, že vysielateľ „požiada o zamietnutie žaloby“ pre absenciu jurisdikcie zo strany súdu.

Trump zažaloval BBC v decembri 2025 za dokumentárny film, v ktorom boli použité upravené zábery z jeho prejavu zo 6. januára 2021, ktoré vyvolávali dojem, že vyzýva svojich priaznivcov na útok na Kapitol - sídlo amerického Kongresu.

Americký prezident žiada od britskej televíznej stanice päť miliárd dolárov za každý z dvoch bodov žaloby, a to za ohováranie a porušenie floridského zákona zakazujúceho klamlivé a nekalé obchodné praktiky.

Chameneího operovali v Rusku. Zotavuje sa v Putinovej rezidencii, píšu médiá

Spravodajské agentúry uvádzajú, že žaloba na BBC je súčasťou širšej kampane Trumpa proti médiám. V minulosti americký prezident žaloval alebo verejne útočil na viaceré americké televízne stanice a noviny, ktoré kritizovali jeho konanie.

Niektoré z nich, ako napríklad CBS a ABC, súhlasili s mimosúdnymi dohodami v hodnote desiatok miliónov dolárov. Iné médiá, vrátane The New York Times a The Wall Street Journal, tieto obvinenia odmietajú.

Aplikácia Telegram slúžiaca na zasielanie správ v Rusku zaznamenala výpadok. Jej používatelia hlásia, že verzie aplikácie a webovej stránky služby boli v pondelok nedostupné.

Predtým sa na sociálnych sieťach šírili fámy o úplnom zákaze Telegramu od 1. apríla, informovala v pondelok agentúra DPA.

Audio- a videohovory cez Telegram a aplikáciu WhatsApp sú v Rusku blokované od polovice roka 2025. Ruské úrady toto opatrenie zdôvodňujú tým, že poskytovatelia služieb nedodržiavajú zákony.

Ostatné aplikácie na zasielanie správ, ako napríklad Signal a Viber, sú zablokované už dlhšie. Prístup na mnohé ďalšie webové stránky vrátane YouTube nie je možný bez virtuálnej súkromnej siete (VPN).

Moskva pritom zasahuje aj proti používaniu VPN. Podpredseda parlamentného výboru pre informačnú politiku Andrej Svintsov nedávno povedal, že tajné služby by mohli obmedziť alebo zablokovať prevádzku VPN počas nasledujúcich troch až šiestich mesiacov. V Moskve sú služby VPN cez mobilný internet už teraz výrazne obmedzené.

Úrady v Rusku nabádajú obyvateľov, aby využívali novú ruskú aplikáciu na zasielanie správ MAX. Kritici sa však obávajú, že táto aplikácia bude zneužitá na špehovanie jej používateľov.

Agentúra Reuters zároveň v pondelok informovala, že Telegram dostal v Rusku pokutu 35 miliónov rubľov (zhruba 300-tisíc eur) za to, že neodstránil zakázaný obsah.

Úrady už dlhý čas tvrdia, že Telegram sa využíva ako platforma na šírenie nelegálneho a extrémistického obsahu. Vedenie spoločnosti tieto obvinenia odmieta a viní úrady zo snahy obmedziť jej služby, aby prinútili ľudí prejsť na štátnu aplikáciu MAX.

Veľkú pozornosť odbornej verejnosti na začiatku tohto roka prebudila časť textu, ktorú na stránkach celosvetovo uznávaného časopisu Foreign Affairs zverejnil Stephen Walt. Je to profesor medzinárodných vzťahov na Harvardovej univerzite v USA, ktorá je na absolútnom vrchole najuznávanejších univerzít sveta.

Sám Walt je popredným predstaviteľom tzv. neorealistickej školy medzinárodných vzťahov, ktorá kladie hlavný dôraz na rovnováhu bezpečnostných hrozieb a zároveň s tým odmieta ideologizáciu, ktorú považuje za hromadu fráz, ktoré sú formulované tak, aby zdôvodnili akékoľvek rozhodnutie.

Trump varuje NATO pred „zlou budúcnosťou“, ak spojenci nepomôžu otvoriť Hormuzský prieliv.

Stephen Walt vo svojom rozsiahlom texte najprv zdôrazňuje, že vo vzťahoch medzi štátmi sú hegemóni potrební a môžu hrať aj kladnú úlohu, a to za predpokladu, že uznávajú záujmy svojich spojencov, poskytujú im ochranu a nechávajú im náležitý priestor. Takým štátom dáva označenie pozitívni hegemóni.

A v kontraste s tým svoju poslednú st...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Slovenských hotelierov uplynulá zima potešila. Rekordné počty návštevníkov, ktoré priniesol december, pokračovali aj začiatkom tohto roka v januári. Darilo sa najmä hotelierom na severe Slovenska, ktorí žijú zo zimného horského turizmu.

Obrovská strata Stellantisu dobehla fabriku v Trnave. Vyrábali sme nonstop, odmeny neuvidíme, tvrdia odbory

K dobrým výsledkom im pomohlo najmä počasie. „Pre nás, ktorí sa nachádzame v blízkosti lyžiarskych stredísk, je smerodajné, koľko je prirodzeného snehu, a to najmä v prvých fázach zimy,“ priblížil Viliam Kubla, manažér hotela Marlene v Oščadnici neďaleko lyžiarskeho strediska Veľká Rača Oščadnica na Kysuciach.

V článku sa ešte dočítate:

• ako sa zvýšený záujem prejavil v dátach Štatistického úradu
• kde mierilo najviac hostí
• viac o klientele zo zahraničia

 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.

Do Česka vlani pritieklo celkom 6,8 milióna ton ropy, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 5,5 percenta. Najviac, celkom 2,9 milióna ton, malo pôvod v Azerbajdžane, ďalších 1,4 milióna ton pritieklo z Nórska a 1,26 milióna ton dodal Česku Kazachstan.

Zvyšok predstavoval import zo Saudskej Arábie a niečo okolo pol milióna tony pochádzalo ešte z Ruska, uvádza vo svojej najnovšej štatistike české ministerstvo priemyslu a obchodu.

Kríza v Hormuzskom prielive: Irán kontroluje globálnu ropnú trasu.

Nórsko je dnes najväčším dodávateľom energií do Európskej únie a po skúsenostiach so sabotážou plynovodu Nord Stream a aj kvôli aktuálnemu napätiu v Arktíde existuje reálna obava z útokov na tamojšie plynovody a ropné terminály. Nórska armáda a NATO tento rok nasadili v tejto oblasti ďalšie hliadky vrátane podmorských dronov.

Nórska ropa označovaná ako Brent, prípadne ďalšie špecifické zmesi ako Ekofisk alebo Troll, sa ťažia z plošín v Severnom mori. Odtiaľ putuje podmorskými ropovodmi do veľkých exportných terminálov na pobreží, kde sa prečerpá do obrovských tankerov. Tie plávajú po Severnom mori cez Lamanšský prieliv, okolo brehov Francúzska, Španielska a cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora.

Cieľovou stanicou je taliansky prístav Terst, kde začína pre Česko dôležitý ropovod TAL (Transalpine Pipeline), ktorý sa ťahá cez Alpy až do bavorského Vohburgu. V tom...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Necelý mesiac pred kľúčovými parlamentnými voľbami to u našich južných susedov poriadne vrie. Maďarská spoločnosť je hlboko polarizovaná – jedna časť očakáva, že opozičný vodca Péter Magyar vráti krajinu na európsku trajektóriu. Druhá časť zase počúva na varovania premiéra Viktora Orbána, že Maďarsku hrozí vojna, ak by Fidesz prehral.

V článku sa ešte dočítate:

Ako Fidesz burcuje voličov proti Ukrajine.

Čo si o vyvolávaní strachu myslia priaznivci opozície.

Ako si Orbán naporcoval Budapešť, aby prevalcoval opozíciu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.

Nemecko sa nebude vojensky podieľať na zabezpečení bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv. Na tlačovej konferencii po rokovaní s holandským premiérom Robom Jettenom to dnes povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

Dodal, že iránska vojna nie je záležitosťou Severoatlantickej aliancie. Spojené štáty a Izrael podľa neho pred útokom na Irán z konca februára s NATO akciu nekonzultovali.

 

Správu aktualizujeme. 

Absurdné drámy v štýle Čakania na Godota vyšli z módy. No ukončiť tú v Slovenskej národnej strane sa už roky akosi nedarí. Hlavnými postavami sú jej dve najúspešnejšie tváre z volieb v roku 2023 – predseda Andrej Danko a minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba, ktorý bol ako nečlen na kandidátku prizvaný na zlepšenie skóre.

KOMENTÁR: Prepočítal sa Drucker?

Zabralo to. Danko je v koalícii a Taraba doputoval až do kresla ministra. Namiesto symbiózy však medzi nimi vidno skôr ostražité prímerie.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.

Finančné problémy, krach, odstavenie výroby a zástupy ľudí smerujúcich na úrady práce. Tento scenár sledujeme čoraz častejšie. Podnikateľské prostredie totiž už šesť rokov s malými prestávkami čelí krízam, ktoré decimujú firmy naprieč všetkými sektormi.

Predstavitelia vlády pri hľadaní vinníka upriamujú pozornosť najmä na geopolitiku. „Pri zníženej konkurencieschopnosti Európy voči Ázii môžeme očakávať sťahovanie niektorých firiem za lacnejšími nákladmi,“ uviedol minister práce Erik Tomáš krátko po oznámení Samsungu o ukončení výroby u nás.

Slovenský priemysel prichádza aj o celé fabriky, v januári v sektore ubudlo tisíce pracovných miest

Tento krok prišiel len krátko pred ohláseným koncom výroby spoločnosti Považský cukor. O ďalšie dva týždne neskôr navyše vyšlo najavo, že neďaleko v Trnave zatvára brány ďalšia fabrika, tentoraz z automobilového priemyslu.

Členovia koalície vidia príčinu predovšetkým v externých faktoroch, špeciálne vo vysokých cenách energií. Tie sú bezpochyby obrovskou záťažou. Zároveň však rezolútne odmietajú, že by sa pod problémy v biznis sektore podpisovali aj ich vlastné rozhodnutia.

Opozícia a zástupcovia priemyslu – šéf Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz i prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek – však majú úplne opačný názor. Pripúšťajú síce, že externé vplyvy zohrávajú obrovskú rolu, no kameňom úrazu je podľa nich zhoršujúce sa domáce podnikateľské prostredie.

Investičnú aktivitu tlmia časté legislatívne zmeny, regulačná neistota a rastúce daňovo‑odvodové zaťaženie, ktoré výrazne stúplo aj v dôsledku vládnych konsolidačných balíčkov.

Odborníci preto bijú na poplach. Varujú, že ak nenastane zmena, doterajšie bankroty budú len trpkou ochutnávkou toho, čo nás ešte čaká. O veľké a bolestivé úpadky firiem pritom v poslednom období núdza nebola. HN prinášajú zoznam tých najzásadnejších z nich od roku 2020.

V článku sa ešte dočítate:

• Aké najdôležitejšie fabriky a firmy u nás od roku 2020 skončili.
• Čo bolo dôvodom a prečo hrajú významnú rolu aj domáce podmienky.
• Koľko zamestnancov bez práce po týchto firmách zostalo.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.