Správy z iných zdrojov

Búrka Austen, ktorá sa prehnala Lamanšským prielivom, spôsobila dopravné obmedzenia a početné výpadky prúdu. Vo Francúzsku sa bez elektriny ocitlo takmer 300-tisíc domácností a letecké spoje i vlaky nabrali meškanie.

Výpadky prúdu zaznamenali aj tisíce britských domácností, zatiaľ čo v Belgicku sú štyria zranení, napísali dnes agentúry Reuters a AFP.

Silný vietor

Tlaková níž priniesla cez noc do celej Európy dážď a vietor s rýchlosťou až 179 kilometrov za hodinu. Na terasu reštaurácie v centre belgickej metropoly Brusel spadol veľký strom, ktorý roztrhal markízu a rozbil drevený nábytok. Zranil tiež troch ľudí sediacich pri vonkajších stoloch, v ohrození života však nie sú.

V nemocnici skončil človek, na ktorého v jednej z obytných štvrtí spadla vetva. Popadané stromy a čiastočne zaplavené cesty v krajine narušili dopravu na viacerých železničných tratiach i diaľniciach. Výstraha pred búrkou v Belgicku platí až do sobotňajšieho rána.

Francúzska energetická spoločnosť Enedis uviedla, že kvôli búrke zostalo bez elektriny takmer 300-tisíc zákazníkov, pričom väčšina výpadkov bola v Bretónsku na západnom pobreží a v Normandii na severe krajiny.

Druhá najvyššia výstraha

Francúzska meteorologická agentúra Météo-France vydala oranžovú, druhú najvyššiu výstrahu pre veľkú časť severozápadu s tým, že silný vietor a búrky budú pokračovať až do dnešných neskorých hodín.

Očakávajú sa výpadky v prevádzke parížskej prímestskej železnice, zatiaľ čo v Normandii už bola železničná prevádzka pozastavená, uviedol francúzsky minister dopravy Philippe Tabarot. Dotknutá bola tiež letecká doprava v metropole, pretože lety z letiska Charlesa de Gaulla boli presmerované na letisko Orly.

Na oboch hrozí meškanie aj rušenie spojov, rovnako ako v západnom Nantes. Očakávajú sa aj odklony na ďalšie francúzske a európske letiská, dodal minister.

Britská spoločnosť National Grid uviedla, že technici museli obnoviť dodávky elektriny do viac ako 12-tisíc domácností. Podľa britskej meteorologickej služby Met Office by navyše mala cez víkend zasiahnuť Severné Írsko, Škótsko a časti severného Anglicka druhá búrka nazvaná Boelo. V sobotu sa v niektorých oblastiach očakávajú nárazy vetra s rýchlosťou zhruba 110 až 130 kilometrov za hodinu.

Arabskí občania Izraela by mohli v parlamentných voľbách budúci týždeň zohrať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o tom, kto zostaví budúcu vládu.

Prieskumy naznačujú, že ani koalícia premiéra Benjamina Netanjahua, ani opozičný blok nemusia získať potrebnú väčšinu 61 zo 120 kresiel v parlamente. Arabské strany by mohli mať 12 až 15 mandátov, a zohrať tak pri povolebných rokovaniach dôležitú úlohu. Arabskí politici preto vyzývajú svojich voličov na vysokú účasť, uvádzajú The Guardian a BBC.

Arabské hlasy

Arabi tvoria približne pätinu populácie Izraela. Mnohí sa označujú za palestínskych občanov Izraela a v minulosti sa volieb často nezúčastnili pre nedôveru v politický systém a pocit, že ich hlasy nič nezmenia. Tento rok však medzi nimi silnie snaha zabrániť pokračovaniu vlády, ktorú tvorí Netanjahuova strana Likud a krajne pravicové a ultraortodoxné strany.

"Sme odhodlaní urobiť všetko pre to, aby sme túto vládu zvrhli. Vysoká účasť arabskej komunity je jedným z dôležitých nástrojov ako to dosiahnuť," povedal pre denník The Guardian Ahmad Tíbí, dlhoročný poslanec, ktorý je súčasťou aliancie Spoločná kandidátka.

Izrael uzavrel Západný breh Jordánu. Netanjahu zvažuje najväčšiu vojenskú operáciu od roku 1967

Podľa prieskumov by Netanjahuov blok aj hlavné opozičné zoskupenie vedené bývalým armádnym veliteľom Gadim Eisenkotom mohli získať približne po 50 kreslách. Na parlamentnú väčšinu je pritom potrebných najmenej 61 mandátov.

Ak sa odhady naplnia, odporcovia premiéra by museli buď zmeniť svoje doterajšie odmietavé stanovisko k spolupráci s arabskými stranami, alebo hľadať iných spojencov.

V minulosti väčšina hlavných židovských opozičných strán možnosť koalície s arabskými zoskupeniami doteraz odmietala. Aj teraz Eisenkot uviedol, že medzi opozíciou a arabskými stranami chýbajú spoločné hodnoty.

Spolužitie v Izraeli

Líder Zjednotenej arabskej kandidátky Mansúr Abbás naopak usiluje o to, aby sa arabské strany priamo podieľali na vláde a mohli tak presadzovať záujmy svojej komunity.

Arabskí občania Izraela sa podľa BBC stretávajú s diskrimináciou, obmedzením slobody prejavu a nedostatočným riešením násilnej kriminality voči ich menšine.

Po teroristickom útoku hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej izraelskej vojne v Pásme Gazy sa podľa zástupcov arabskej komunity zvýšila nedôvera a nepriateľstvo voči Arabom.

Dvadsať minút streľby pri Hebrone. Izraelskí vojaci zabili dvoch útočníkov, dvaja ľudia sú v kritickom stave

Závažným problémom je aj násilie organizovaných zločineckých skupín. Organizácia Abraham Initiatives, ktorá podporuje spolužitie Židov a Arabov, uviedla, že vlani bolo v arabskej komunite zavraždených rekordných 252 ľudí.

Prieskum Izraelského demokratického inštitútu z tohtoročného septembra ukázal, že kriminalita je najdôležitejšou témou pri volebnom rozhodovaní pre 53,5 percenta arabských občanov.

Predvolebnú kampaň zároveň sprevádza ostrá rétorika. Netanjahuovi spojenci používajú slogany stavajúce voľbu medzi pravicou a Palestínou a premiér varuje pred vznikom vlády závislej od arabských strán. Kritici to označujú za snahu spochybniť legitimitu arabských politických zoskupení.

Zvládnete odpovedať na otázky od historických Košíc cez Spiš a Gemer až po Zemplín a Tokaj?

Ako dobre poznáte Košický kraj? ZAČAŤ

Americký vydavateľ kreditných kariet American Express plánuje v rámci reštrukturalizácie zrušiť okolo 3500 pracovných miest, čo zodpovedá zhruba piatim percentám jeho celkovej pracovnej sily. Oznámila to dnes firma. Predstavila tiež výsledky za tretí štvrťrok, ktoré prekonali očakávania analytikov, a zlepšila celoročný výhľad, napísala agentúra Reuters.

Spoločnosť American Express v treťom štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 28 percent na 3,7 miliardy dolárov. Zisk na akciu vzrástol o 31 percent na 5,42 dolára.

Firma dnes predpovedala, že v celom tomto roku zisk na akciu dosiahne 18,30 až 18,60 dolára. Predtým celoročný zisk odhadovala na 17,30 až 17,90 dolára na akciu.

Šéf spoločnosti Steve Squeri uviedol, že plánované rušenie pracovných miest je dôsledkom snahy o zvýšenie pružnosti a efektivity podniku a urýchlenia rozhodovacích procesov.

Finančné spoločnosti podľa agentúry Bloomberg v posledných mesiacoch predstavujú plány na rušenie pracovných miest. Niektoré z nich odôvodňujú zmenami, ktoré súvisia s rastúcim využívaním umelej inteligencie.

Britská banka Barclays tento týždeň napríklad oznámila, že plánuje do konca tohto roka zrušiť približne 5000 pracovných miest. To predstavuje zhruba päť percent jej celkovej pracovnej sily. Prepúšťanie podľa banky súvisí s využívaním AI a ďalších technológií na znižovanie fixných nákladov a zlepšovanie celkovej ziskovosti.

Komunálne voľby a voľby do VÚC sledujeme online

Cena zlata sa po predchádzajúcom poklese na viac než trojmesačné minimum mierne zotavila, za celý týždeň však smeruje k poklesu druhý týždeň v rade.

Počas celého týždňa na cenu žltého kovu tlačili vyššie ceny ropy, ktoré zvýšili obavy z inflácie a s nimi aj očakávania vyšších úrokových sadzieb počas dlhšieho obdobia. Informovala o tom agentúra Reuters.

Koľko bude stáť zlato v roku 2030? Cena kovu by podľa štúdie mala stúpnuť o pätinu

Spotová cena zlata dosiahla pred 15:30 4030,67 dolára (3601,06 eura) za troyskú uncu. V porovnaní so záverom predchádzajúceho obchodovania to predstavuje rast o 0,2 percenta.

Predtým však klesla pod hranicu 4000 dolárov za uncu, prvýkrát od polovice júla, pričom minimum v rámci obchodovania predstavovalo 3986,50 dolára za uncu.

Napriek miernemu zotaveniu však za celý týždeň smeruje k poklesu. Od začiatku týždňa doteraz klesla cena zlata o 3,2 percenta.

Cena zlata stagnuje nad 4133 dolármi. Trhy čakajú na rozhodnutie americkej centrálnej banky

Decembrový kontrakt na zlato na komoditnej burze Comex klesol. Dosiahol 4046,40 dolára za uncu, čo predstavuje pokles o 0,3 percenta.

Čo sa týka ďalších drahých kovov, všetky vykázali pokles. Cena striebra klesla o 1,3 percenta na 53,81 dolára, cena platiny o 0,9 percenta na 1557,03 dolára a cena paládia o 0,4 percenta na 1050,50 dolára za troyskú uncu.

V prípade striebra to predstavuje najnižšiu cenu od novembra minulého roka, v prípade platiny najnižšiu cenu od júla tohto roka a v prípade paládia od júna minulého roka. Cena všetkých troch kovov smeruje k poklesu aj za celý týždeň.

Neznámi vandali dnes na východnom Slovensku poškodili a postriekali farbou pamätník venovaný sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi. Oznámili to autor diela a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý sochu nedávno odhalil.

Nejde o prvý incident v súvislosti s týmto pamätníkom; mimoparlamentná strana Demokrati predtým tento týždeň oznámila, že sochu zahalila do plachty, a Koneva kritizovala. Podľa zväzu teraz niekto rozbil pamätnú tabuľu a na podstavec sochy červenou farbou napísal "Gyilkos", čo v maďarčine znamená vrah.

Poškodený pamätník

"Takéto konanie považujeme za neprijateľný prejav vandalizmu, zneuctenia vojenského pamätníka a prejav neúcty k histórii oslobodenia Slovenska," napísal zväz.

Dodal, že ničenie vojenských pamätníkov nemožno ospravedlniť politickými názormi, ideologickými rozdielmi ani odlišným pohľadom na historické udalosti.

Demokrati zahalili sochu maršala Koneva do "krvavej" plachty. Autor podal trestné oznámenie

Zväz i autor sochy Slavomír Gibej oznámili, že kvôli incidentu podávajú trestné oznámenie. Podľa zväzu skoršie akcie strany Demokrati a vyjadrenia niektorých opozičných politikov o odstránení sochy Koneva po zmene vlády na Slovensku mohli prispieť k terajšiemu vandalskému útoku.

Vozidlo s maďarskou značkou

Gibej na sociálnej sieti napísal, že podľa záznamu z kamerového systému bolo na mieste vozidlo s maďarskou poznávacou značkou. Na dnešok pripadá 70. výročie protisovietskeho povstania v Maďarsku, ktoré potlačili sovietske vojská na čele práve s Konevom.

Konevovu sochu odhalil zväz pri Duklianskom priesmyku na začiatku októbra k výročiu Karpatsko-duklianskej operácie. V oblasti sa v októbri 1944 odohrali boje sovietskych a československých vojakov s vojskami nacistického Nemecka.

Konev velil tejto operácii, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. Velil tiež sovietskym vojskám vo východnej časti Berlína v čase, keď východný komunistický režim v nemeckej metropole začal budovať múr medzi západným a východným sektorom.

V roku 1968 zase kryl prieskum sovietskych spravodajcov počas návštevy Prahy, stalo sa tak niekoľko mesiacov pred inváziou do Československa vedenou Sovietskou armádou.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová tento mesiac pochválila Slovensko za odhalenie Konevovej sochy na Dukle.

Slovenský prístup dala do kontrastu s "barbarstvom v Česku", kde bola v roku 2020 odstránená maršalova socha, ktorá mnoho rokov stála v Prahe.

Nacionalistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) zápasí s následkami masívneho kybernetického útoku, pri ktorom uniklo viac ako 421-tisíc e-mailov. Hoci strana označuje uniknuté dáta za staré a nezaujímavé detaily, udalosť vyvoláva množstvo otázok.

Súbory obsahujú osobné údaje tisícov členov aj podrobné bezpečnostné plány. Odhaľujú navyše zákulisných poradcov, ktorí stoja za kľúčovými krokmi spolupredsedníčky Alice Weidelovej.

Rozsiahly hackerský útok na e-maily strany AfD: Čo je skutočne overené?

Vedenie AfD sa snaží zľahčovať závažnosť septembrového kybernetického útoku. „Bolo skopírovaných niekoľko málo e-mailových schránok, z ktorých väčšina nebola už roky používaná,“ uviedla strana.

To sa však ukazuje ako značné podhodnotenie. Neznámi hackeri totiž zverejnili približne 300 GB interných e-mailov, zmlúv, faktúr a ďalších dokumentov, ktoré siahajú až k založeniu strany v roku 2013.

Ide o zďaleka najväčší známy únik dát, ktorý nemeckú politickú stranu kedy postihol. Materiály sa týkajú najmenej 138-tisíc osôb, obsahujú viac ako 44-tisíc obrázkov, 29-tisíc tabuliek a tisíc zvukových súborov. Čo všetko o strane podporujúcej ruské záujmy vyjde najavo?

Zrušenie priamej voľby europoslancov aj oslabenie Komisie. AfD navrhuje veľkú reštrukturalizáciu Únie

Korešpondencia, faktúry, poradcovia

V článku sa ešte dočítate:

• Aké osobné údaje unikli do verejného priestoru,
• Kto formoval kariéru Alice Weidelovej,
• Ako vznikali kontroverzné kampane strany,
• Ako strana riešila extrémne názory členov.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 33% na dočítanie.

Aerolinky Smartwings od 26. novembra obnovia pravidelnú linku medzi Prahou a Bukureštou. Do hlavného mesta Rumunska budú lietať štyrikrát týždenne, v utorok, štvrtok, piatok a nedeľu. Ceny za jednosmernú letenku sa začínajú na 2470 korunách (približne 101 eur).

Spoločnosť o tom dnes informovala v tlačovej správe. Linku Smartwings dočasne prerušili v júni kvôli optimalizácii letových poriadkov a kapacít.

Z Bratislavy pribúdajú lety do Afriky, po Senegale prídu aj nové spojenia do Kene a Maroka

Na linke bude lietať Boeing 737, ktorý bude z Prahy odlietať o 12:00 a po dvoch hodinách letu pristane na Medzinárodnom letisku Henriho Coandu. Opačným smerom odštartuje o 15:45 tunajšieho času. Z Letiska Václava Havla pravidelne lietajú do Bukurešti tiež maďarská nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air a rumunská národná letecká spoločnosť Tarom.

Smartwings dnes začali operovať priamu linku do Lisabonu, ktorá ponúkne spojenie s hlavným mestom Portugalska trikrát týždenne, a to v pondelok, stredu a piatok. Na linku spoločnosť nasadila rovnaký typ lietadla s kapacitou 189 cestujúcich.

Let potrvá približne 3,5 hodiny a ceny za jednosmernú letenku sa začínajú na sume 2940 korún (približne 120 eur). Druhou spoločnosťou, ktorá medzi Prahou a Lisabonom lieta, je portugalská národná letecká firma TAP Air Portugal.

Aktuálne dopravca ponúka tiež lety do ďalších portugalských destinácií, konkrétne do Porta či Funchalu na Madeire. "Naším cieľom je dlhodobo rozvíjať sieť pravidelných liniek a rozširovať ponuku destinácií tak, aby sme cestujúcim prinášali čoraz viac možností priameho spojenia do zaujímavých miest v Európe i mimo nej," uviedol generálny riaditeľ Smartwings Emre Pekesen.

Bratislavské letisko rozširuje ponuku na nadchádzajúcu zimu. V poriadku pribudli exotické aj európske linky

Na začiatku októbra oznámila turecká Pegasus Airlines dokončenie prevzatia ČSA a skupiny Smartwings, ktoré získala za 3,8 miliardy korún (156 miliónov eur). Po prevzatí zmenila turecká firma vedenie Smartwings a spôsob riadenia spoločnosti. Generálnym riaditeľom sa stal Emre Pekesen, nahradil Romana Vika, finančnou riaditeľkou Nur Karabacaková, ktorá vystriedala Jiřího Jurána. Obaja tureckí manažéri doteraz pôsobili v Pegasus Airlines.

Doterajšie predstavenstvo a dozornú radu nahradila trojčlenná správna rada, ktorej predsedom sa stal bývalý šéf Rady Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo Salvatore Sciacchitano.

Americká internetová spoločnosť Meta sa rozhodla odložiť zavedenie nových obchodných podmienok o zhruba tri týždne, aby mohla reagovať na výhrady od vydavateľov a inzerentov. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie firmy.

Pred novými podmienkami Mety varovali tiež české vydavateľské asociácie, podľa ktorých môžu obmedziť práva vydavateľov k ich obsahu.

Odklad platnosti

Európska komisia podľa Reuters rozhodnutie o odklade privítala. Meta prevádzkuje napríklad populárne sociálne siete Facebook a Instagram či komunikačnú platformu WhatsApp. Ponúka tiež množstvo produktov založených na umelej inteligencii, vrátane rôznych chatovacích systémov.

Nové pravidlá mali nadobudnúť účinnosť 30. októbra, Meta sa však rozhodla termín posunúť na 20. novembra. Uviedla, že tak chce získať viac času, aby mohla svojim partnerom vysvetliť, "čo sa mení a čo nie".

Vydavatelia a inzerenti podali na nové podmienky sťažnosti k protimonopolným regulátorom v Európskej únii aj Británii. Tvrdia, že Meta by vďaka týmto podmienkam získala neobmedzené právo používať ich obsah vo svojich AI službách. To však firma popiera, píše agentúra Reuters.

"Sporné ustanovenia dávajú Mete široké oprávnenia na automatizované exportovanie obsahu z externých webových stránok prepojených s jej službami bez povinnosti za toto použitie platiť licenčnú odmenu," uviedli vo štvrtkovom vyhlásení české vydavateľskej asociácie.

Autorský obsah

Upozorňujú, že kým doterajšie pravidlá sa vzťahujú na obsah, ktorý užívatelia a firmy sami zverejňujú prostredníctvom služieb Mety, pripravovaná úprava sa dotýka aj ich vlastných webov.

Umožňuje podľa nich automatizované prechádzanie, indexovanie, rozmnožovanie a opakované získavanie obsahu z domén a adries URL vydavateľov, vrátane redakčných článkov, archívov, fotografií či videí.

"Takto získaný obsah potom môže byť ďalej šírený prostredníctvom technológie AI," píše sa vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali Združenie pre internetový rozvoj, Česká únia vydavateľov, Správca licenčných práv vydavateľov a Asociácia online vydavateľov.

Asociácie tiež vyzývajú Európsku komisiu, aby bezodkladne preskúmala súlad s európskymi pravidlami a zvážila dočasné pozastavenie platnosti sporných ustanovení.

Študentské demonštrácie, ktoré sa v posledných týždňoch rozšírili po celom Francúzsku, nie sú ničím nevídaným. Komentátori ich rýchlo začali prirovnávať k udalostiam z mája a júna 1968, keď na vrchole protestov vyšlo do ulíc viac ako desať miliónov študentov a robotníkov.

V roku 1968 mali protestujúci na nespokojnosť oprávnené dôvody, rovnako ako dnes. Nepokoje sa začali v kampuse Parížskej univerzity v Nanterre, ktorý ležal ďaleko od centra mesta a na meniace sa spoločenské normy 60. rokov nebol pripravený. Prvé demonštrácie vyvolal najmä zákaz, podľa ktorého ženy a muži nesmeli vstupovať do internátov opačného pohlavia. Protesty sa potom rozšírili do centra Paríža aj ďalej.

Paralely s minulosťou sú dnes zjavné. Protest, ktorý sa v septembri začal pre zlý stav budov lýceí na parížskych predmestiach (tentoraz v Saint-Denis), prerástol do širších protestov proti podmienkam, v akých dnes mladí ľudia vo Francúzsku žijú.

Študenti sa sťažujú na neúmerne vysoký počet odpadnutých vyučovacích dní v znevýhodnených oblastiach, na veľmi zlé zateplenie školských budov aj na zložitosť platformy, cez ktorú sa po strednej škole hlásia na ďalšie štúdium a odbornú prípravu.

Polícia zasahuje tvrdo, tak ako vtedy

V roku 1968 sa režim generála Charla de Gaulla ocitol pod silným tlakom. De Gaulle bol natoľko presvedčený, že nad situáciou stratí kontrolu, že odcestoval do Nemecka za predstaviteľmi francúzskej armády, ktorí by boli pripravení v prípade potreby „vtrhnúť“ do Francúzska a generála ochrániť.

Napriek všemožnej snahe de Gaullovho premiéra Georgesa Pompidoua bol zásah polície proti študentom a neskôr proti miliónom štrajkujúcich robotníkov brutálny. Aj dnes, tak ako vtedy, čelí polícia v celom Francúzsku obvineniam z neprimeranej tvrdosti, okrem iného za to, že strieľala slzotvorný plyn priamo na demonštrantov. Používanie omračujúcich granátov zakázali po tom, čo pätnásťročný tínedžer podľa dostupných správ prišiel o ruku, keď jeden z nich na proteste zdvihol.

Ťažko skúšaný francúzsky premiér Sébastien Lecornu vyhlásil, že obavy študentov a mladých ľudí považuje za oprávnené. Zároveň sa zastal postupu polície.

Protestom sa nevyhol žiaden prezident

Vzbury a rebélie nie sú vo Francúzsku ničím novým. Krajina má silnú tradíciu pouličných protestov, ktorá siaha od revolúcie v roku 1789 cez revolúcie a povstania v rokoch 1830, 1848, 1871 a 1944 až po mnohé ďalšie.

Ani jeden prezident súčasnej Piatej republiky sa počas svojho mandátu nevyhol nejakej forme protestov. Táto vlna demonštrácií je však zaujímavá tým, ako sa na udalostiach snažia získať politickí aktéri.

V máji a júni 1968 Francúzska komunistická strana (Parti Communiste Français), kedysi najväčšia politická strana Štvrtej republiky, odsúdila študentov ako buržoáznych a potenciál demonštrácií si uvedomila neskoro.

Krajná ľavica pochopila ducha roku 1968

Jean-Luc Mélenchon z hnutia Nepoddajné Francúzsko (La France Insoumise, LFI), ktoré tiež patrí ku krajnej ľavici, naopak zareagoval rýchlo. Zvolení zástupcovia LFI sa pridali k protestom v uliciach a v niektorých prípadoch sa postavili medzi políciu a študentov. Mélenchon je zručný v práci s médiami – v minulosti využil hologramy, aby vystúpil na viacerých miestach naraz – a podporu mladých si získava najmä cez sociálne siete.

Mnohé vizuály, ktoré vytvorila LFI aj samotní protestujúci, odkazujú na ducha mája a júna 1968. Kamera zachytila študenta s transparentom, podľa ktorého generácia „6-7“, pomenovaná po populárnom méme, máj 68 „opakuje“.

Táto nostalgia za protestmi z minulosti nahráva krajnej ľavici, nie politickému stredu. Emmanuela Macrona, už teraz najmenej populárneho prezidenta Piatej republiky, navyše ochromuje patová situácia v Národnom zhromaždení, ktorú spôsobil vlastným katastrofálnym rozhodnutím vyhlásiť voľby na jún a júl 2024.

Politici spájaní s Macronom a stredom náladu protestov zrejme nezachytili. Platí to najmä pre Gabriela Attala a Édouarda Philippa, dvoch kandidátov, ktorí budú umiernený prúd francúzskej politiky zastupovať s najväčšou pravdepodobnosťou. Obaja boli za Macrona premiérmi a protestujúci ich považujú za spoluvinníkov upadajúcej úrovne francúzskych škôl.

Nostalgia krajnej pravice

Nostalgia sa však netýka len krajnej ľavice. Protesty prichádzajú v čase, keď krajne pravicové Národné združenie (Rassemblement National) a jeho prezidentská kandidátka Marine Le Penová naďalej spochybňujú zaužívaný výklad francúzskej minulosti.

Le Penová oslovuje mladých po svojom, protekcionistickou hospodárskou politikou. Chce obmedziť vplyv Európskej únie na francúzsku ekonomiku a odjakživa spochybňuje, že francúzsky štát niesol zodpovednosť za zverstvá počas alžírskej vojny za nezávislosť a druhej svetovej vojny.

Nedávno uvedený film Notre salut (v angličtine A Man of His Time) o skúsenostiach „obyčajného“ muža za vichystickej vlády túto debatu pred budúcoročnými prezidentskými voľbami znovu rozprúdil. Štyri roky vichystického režimu počas okupácie Francúzov stále znepokojujú: na podnet vichystickej vlády deportovali na smrť 76-tisíc Židov.

Dôležité je, že toto prehodnocovanie minulosti oslovuje skupinu mladých, ktorá s Mélenchonom a krajnou ľavicou do ulíc sotva vyjde. Le Penová je presvedčivá najmä pre mladých, ktorých „wokeizmus“ neoslovil, a vo vekovej skupine 18 až 24 rokov má v prieskumoch naďalej dobré výsledky.

Či Macron a jeho vláda v najbližších týždňoch urobia dosť, aby na obavy mladých odpovedali, sa ešte ukáže. Ak nie, prezident a jeho strana Renaissance – a s nimi zvyšok umierneného stredu – môžu túto debatu prehrať, keď Francúzsko v apríli a máji 2027 pôjde voliť.

Autor:

David Lees, docent francúzskych štúdií, University of Warwick

Článok bol preložený z portálu The Conversation. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne

Francúzsky minister Laurent Nuñez označil piatkové útoky v okolí Paríža, pri ktorých zahynula jedna osoba, za teroristický čin. Správa pochádza z agentúry DPA.

„Vyšetrovanie stále prebieha, ale ide jednoznačne o teroristický čin,“ povedal Nuñez v piatok novinárom v meste Trappes západne od francúzskej metropoly.

Strelec v piatok na ulici na predmestí Paríža zabil jedného človeka a ďalších štyroch zranil. Muž podľa francúzskych médií o približne 10:30 spustil z vozidla paľbu z automatickej pušky na niekoľko okoloidúcich v departemente Yvelines západne od Paríža. Strieľať začal v meste Trappes a potom sa presunul do susedného mesta La Verrière. Polícia ho už zadržala.

Starosta mesta Trappes Ali Rabeh uviedol, že útočník zrejme strieľal pomerne náhodne a zameriaval sa na okoloidúcich na viacerých miestach vrátane detského ihriska.

„Ide pravdepodobne o jeden z prvých pokusov o masové vraždenie motivované islamofóbiou a rasizmom,“ povedal novinárom. Starosta informoval, že zabitá osoba bola afrického pôvodu, zatiaľ čo jeden z ťažko zranených bol severoafrického pôvodu.

Starosta La Verrière Nicolas Dainville pre AFP uviedol, že strelec zasiahol 12-ročné dievča celkovo osemkrát. Jej stav je však podľa jeho slov v súčasnosti stabilizovaný.

Stanica Franceinfo informovala, že prípadom sa zaoberá Národná protiteroristická prokuratúra (PNAT). Údajný strelec – podľa zdroja oboznámeného s prípadom 39-ročný muž – bol zadržaný v neďalekom meste Coignières.

Pri urgentných príjmoch sa od piatka posilňujú policajné hliadky. Oznámil to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD), ktorý sa na opatrení dohodol s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD). Hliadky majú sledovať rizikové situácie a okamžite zasiahnuť proti násilnému správaniu.

„Útok na zdravotníkov je útokom na každého jedného z nás,“ uviedol Šaško. Zdôraznil, že zdravotníci aj pacienti sa na urgentných príjmoch musia cítiť bezpečne.

Minister zároveň nariadil riaditeľom štátnych nemocníc zaviesť opatrenia na ochranu personálu a pacientov. Jeho vyjadrenie prichádza po napadnutiach zdravotníkov v Bratislave. V piatok ráno muž zaútočil na personál urgentného príjmu nemocnice v Ružinove, pričom jeden zo zamestnancov utrpel zranenie v oblasti tváre.

Tiesňové tlačidlá aj školenia zamestnancov

Šaško uviedol, že už po útoku na praktickú sestru na Kramároch nariadil zmapovať súčasnú ochranu urgentných príjmov v štátnych nemocniciach. Zároveň dal pokyn bezodkladne vypracovať jednotný štandard ochrany zdravotníkov a pacientov. Rezort na ňom spolupracuje s ministerstvom vnútra a Policajným zborom.

„Riaditeľom štátnych nemocníc nariaďujem zaviesť štyri základné opatrenia,“ oznámil minister.

Šaškov rezort finalizuje opatrenia na ochranu zdravotníkov, chce posilniť spoluprácu s políciou

Prvým je rozšírenie tiesňových tlačidiel a ich prepojenie na pult centrálnej ochrany alebo bezpečnostnú službu. Podľa Šaška má toto opatrenie zabezpečiť okamžitú pomoc počas celej prevádzky urgentného príjmu. Druhým je zvukový alarm, ktorý po stlačení tiesňového tlačidla spustí výstražný signál priamo na mieste.

Tretie opatrenie sa týka praktického preškolenia určených zamestnancov. Majú sa naučiť včas rozpoznať riziko, upokojiť konfliktnú situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť. Školenia majú viesť certifikovaní lektori s praxou.

„Zároveň pripravujeme aj posilnenie fyzickej ochrany a zásahových tímov pre urgentné príjmy a kamerový dohľad nad vstupmi a verejnými priestormi rizikových pracovísk,“ doplnil Šaško.

Podľa ministra majú opatrenia spoločne vytvoriť komplexný systém ochrany zdravotníkov pred násilím. Rezort ho chce priebežne vyhodnocovať a zlepšovať v spolupráci so zdravotníkmi. Šaško označil útoky na nich za neakceptovateľné a poďakoval im za služby, zákroky aj zachránené životy.

Rezort obrany ponúka žandárov

Pripravenosť pomôcť pri ochrane života, zdravia a majetku občanov avizovalo aj ministerstvo obrany. Podľa jeho hovorcu Michala Bachratého má rezort k dispozícii dostatok príslušníkov Žandárskeho zboru, ktorí sú pripravení na nasadenie. Pôsobiť môžu aj na centrálnych príjmoch nemocníc alebo vo vlakoch.

Žilinka: Ďalší útok na zdravotníkov potvrdzuje systémové zlyhanie ich ochrany

„Ich nasadenie riadi Ministerstvo vnútra, ktoré v tomto aktívne koná a prostredníctvom Policajného zboru a jeho požiadaviek budú žandári nasadzovaní do jednotlivých obvodných oddelení, ako si to situácia bude vyžadovať,“ uviedol Bachratý.

Pri piatkovom rannom incidente v ružinovskej nemocnici napadol zdravotnícky personál 34-ročný občan Írska. Polícia ho po príchode na miesto zadržala. Zamestnanec nemocnice pri útoku utrpel zranenie v oblasti tváre.

Na ďalšie napadnutie zdravotníkov reagoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Podľa neho je ďalšie napadnutie zdravotníckych pracovníkov v krátkom čase potvrdením systémového zlyhania ich ochrany pri výkone povolania.

Všetky štyri moskovské letiská dnes z bezpečnostných dôvodov dočasne zastavili prílety i odlety. Letisko Šeremetievo​ na severe metropoly bolo kvôli hrozbe dronového útoku tiež evakuované, cestujúci sa však už vracajú, informovala ruskojazyčná verzia stanice BBC. Podľa ruskej agentúry TASS boli viac ako dve desiatky spojov na toto moskovské letisko presmerované do iných miest.

Letisko Šeremetievo​ podľa TASS odporučilo cestujúcim pri evakuácii zachovať pokoj, nepribližovať sa k oknám, zdržiavať sa v uzavretých priestoroch terminálov a postupovať podľa pokynov personálu. Pracovníci letiska okrem iného pasažierom asistovali pri evakuácii z lietadiel.

Podľa údajov portálu Flightradar sa nad územím Moskvy o 15:30 vo vzduchu nepohybovalo žiadne lietadlo. Agentúra TASS informovala, že niektoré lety boli presmerované napríklad na letisko do Petrohradu, Minska alebo Baku.

Ukrajina sa piaty rok bráni ruskej agresii a v poslednom čase zintenzívňuje útoky dronov stredného a dlhého doletu na ciele v Rusku. Moskva útoky na ukrajinské vnútrozemie podniká denne.

Prevádzka moskovských letísk bola kvôli vzdušnej hrozbe narušená aj v minulosti. Kyjev aj Moskva tvrdia, že sa zameriavajú výlučne na vojenské ciele či na ciele súvisiace s armádou a vedením vojny. Pri útokoch však zomierajú aj civilisti. Drvivú väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda.

Ukrajinská armáda tvrdí, že systém Starlink od americkej spoločnosti SpaceX je pre ňu naďalej obmedzený, a to napriek tomu, že americký prezident Donald Turmp vyhlásil, že obmedzenie bolo zrušené. Správa pochádza z agentúry DPA.

Niekoľko ukrajinských médií s odvolaním sa na zdroje z ministerstva obrany uviedlo, že neexistuje žiadne potvrdenie o tom, že by obmedzovanie signálu skončilo.

Podobné sa vyjadril aj poradca ukrajinského prezidenta Serhij Beskrestnov, ktorý uviedol, že hoci sa pripojenie k sieti Starlink v ojedinelých prípadoch zlepšilo, pravdepodobne to bolo spôsobené algoritmami spoločnosti SpaceX. „V súčasnosti neevidujeme žiadne uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa Starlinku,“ napísal na Facebooku.

Musk obnovil Ukrajine prístup k Starlinku, tvrdí Trump. Kyjev však hlási, že spojenie ešte naplno nefunguje

Spoločnosť SpaceX minulý týždeň neočakávane zaviedla na území Ukrajiny rýchlostný limit pre svoje systémy využívané ukrajinskou armádou.

Paralyzovalo to ukrajinské prieskumné a útočné drony stredného doletu a vážne to obmedzilo aj ukrajinské stíhacie drony, ktoré ničia rýchlo letiace ruské prúdové bezpilotné lietadlá.

Musk a Trumpova administratíva poskytli viaceré protichodné vysvetlenia o tom, kto nariadil obmedzenie Starlinku. Denník Wall Street Journal vo štvrtok s odvolaním na americký predstaviteľov informoval, že o to Muska telefonicky požiadal Trump.

Príslušníci jednotky nelegálnej migrácie Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru zadržali 21. októbra v Banskej Bystrici 37-ročného občana Slovenskej republiky, ktorý sa viac ako sedem rokov vyhýbal trestnému konaniu.

Muž je obvinený zo zločinu obchodovania s ľuďmi spáchaného formou spolupáchateľstva. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

K zadržaniu muža došlo v súčinnosti s Mobilnou jednotkou Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica.

„Podľa našich doterajších zistení mal obvinený spoločne s ďalším mužom v období rokov 2010 až 2017 násilím odviezť poškodeného z obce Štrkovec do Rimavskej Soboty, kde ho držali do nasledujúceho rána. Následne ho mali opakovane prevážať do nemeckého Düsseldorfu, kde bol zo strachu z fyzického násilia a pod prísľubom finančného zisku nútený žobrať šesť dní v týždni. Získané peniaze vo výške približne 170 eur musel každý večer odovzdávať jednému z obvinených,“ uviedol Hájek.

Trestné stíhanie v tejto veci sa začalo ešte v septembri 2017. Na obvineného bol vo februári 2019 vydaný príkaz na zatknutie aj európsky zatýkací rozkaz.

„Keďže sa vyhýbal úkonom trestného konania a zdržiaval sa na rôznych miestach, najmä v Nemecku, kde zatajoval svoju skutočnú totožnosť, trestné stíhanie bolo v marci 2019 prerušené,“ objasnil policajný hovorca.

Polícia však aj po prerušení trestného stíhania pokračovala v opatreniach smerujúcich k vypátraniu obvineného. Vďaka dlhodobej a aktívnej činnosti vyšetrovateľa jednotky nelegálnej migrácie sa ho po viac ako siedmich rokoch podarilo vypátrať a zadržať.

„Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Rimavská Sobota rozhodol 22. októbra o vzatí obvineného do väzby z dôvodu obavy z úteku. V prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na štyri až desať rokov,“ uviedol Hájek. Ako doplnil, ďalší obvinený muž je stíhaný v samostatnom konaní.

Ministerstvo obrany má k dispozícii dostatok príslušníkov Žandárskeho zboru. Sú pripravení a vyčlenení na nasadenie pri ochrane života, zdravia a majetku občanov Slovenska.

Môžu pôsobiť aj na centrálnych príjmoch nemocníc alebo vo vlakoch. V súvislosti s napadnutiami zdravotníckeho personálu v Bratislave to uviedol hovorca rezortu Michal Bachratý.

„Ich nasadenie riadi Ministerstvo vnútra, ktoré v tomto aktívne koná a prostredníctvom Policajného zboru a jeho požiadaviek budú žandári nasadzovaní do jednotlivých obvodných oddelení, ako si to situácia bude vyžadovať,“ uviedol Bachratý.

Ministerstvo vnútra ani Policajný zbor na otázky, či polícia plánuje využiť žandárov pri ochrane zdravotníkov, priamo neodpovedali. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok len informoval, že už otvoril diskusiu s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (obaja Hlas-SD).

Na urgentnom príjme nemocnice v bratislavskom Ružinove došlo v piatok ráno k incidentu, pri ktorom muž napadol zdravotnícky personál.

Polícia po príchode na miesto útočníka zadržala. Išlo o 34-ročného občana Írska. Pri incidente utrpel zamestnanec nemocnice zranenie v oblasti tváre.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval, že ďalšie napadnutie zdravotníckych pracovníkov v krátkom čase je potvrdením systémového zlyhania ochrany zdravotníkov pri výkone ich povolania.

Prvá dáma USA Melania Trumpová úspešne zabezpečila prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou v okupovanom meste Olešky, ktoré sa začne 29. októbra. Oznámil to v piatok Biely dom, správa pochádza z agentúry Reuters.

Obe krajiny podľa Bieleho domu súhlasili s dočasným pozastavením vojenských operácií v Oleškách, aby umožnili vstup humanitárnej pomoci a pripravili evakuáciu civilistov cez určený bezpečný priechod.

Prímerie na zabezpečenie humanitárnej pomoci a evakuáciu civilistov začne podľa veliteľa ruskej armády Valerija Gerasimova budúci týždeň v noci na utorok o 4:00 moskovského času (2:00 nášho času). 

„Ruská armáda zastaví paľbu v Chersonskom sektore a od 4:00 moskovského času 27. októbra prejde do režimu prímeria,“ vyhlásil Gerasimov.

Zúfalá situácia

„Situácia v Oleškach je zúfalá. Olešky sú vojnové mesto na frontovej línii na pokraji katastrofy. Zostávajúcu populáciu Olešiek tvoria prevažne starší obyvatelia, ktorí naliehavo potrebujú lekársku starostlivosť, lieky, jedlo a čistú vodu,“ uviedla manželka amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Pápež vyzval Ukrajinu, aby spolupracovala s Ruskom pri pomoci obyvateľom Olešiek

„Obyvatelia Olešiek majú obmedzené dodávky elektriny, žijú uprostred zamínovaných ciest a čelia pravidelným vojenským útokom. Bolo úplne jasné, že bez môjho zásahu by bolo nemožné priviesť do mesta humanitárnu pomoc a evakuovať starších ľudí,“ dodala.

Trumpová uviedla, že na pláne pre Olešky spolupracovala s ruským a ukrajinským vedením a označila sa za „výhradnú sprostredkovateľku“. Diskusie vraj iniciovala samotná Trumpová.

Evakuácia civilistov

„Nevojenskí, civilní lídri z oboch krajín budú spolupracovať pri návšteve obyvateľov Olešiek v ich domovoch a určia úroveň pomoci, ktorú potrebujú. Obyvatelia, ktorí sa chcú evakuovať, dostanú koordinovanú podporu a dopravu do preferovanej destinácie. Predpokladám, že niektorí budú chcieť ísť do Ruska a iní na Ukrajinu,“ vysvetlila Trumpová.

Prvá dáma zabezpečila tiež „nestrannú americkú mediálnu organizáciu, ktorá bude sprevádzať a dokumentovať ruské a ukrajinské tímy v teréne počas celého procesu“. „Toto zohrá významnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby boli želania každej rodiny verne rešpektované,“ dodala.

Prezident USA Donald Trump svoju manželku za jej iniciatívu ocenil. K dohode podľa neho došlo po tom, čo kancelária prvej dámy kontaktovala obe strany. „Chce zachrániť deti,“ povedal Trump novinárom.

K jedlu vedie cesta smrti. Olešky umierajú od hladu, pomoc Rusi ukradli, tvrdí armáda

Kremeľ v reakcii uviedol, že iniciatívu Trumpovej víta a ruská armáda pracuje na načasovaní prímeria. „Nebudem teraz zachádzať do detailov. Ak sa tieto informácie zverejnia, podrobnosti o tejto operácii s najväčšou pravdepodobnosťou zverejní naše ministerstvo obrany,“ citovala hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova agentúra TASS.

Ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija zasa tvrdí, operácia s cieľom zriadiť trvalé humanitárne koridory pre evakuáciu z Olešiek a okolitých oblastí, ako aj pre dodávky potravín, sa začne čoskoro.

Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval na prímerie v Oleškách tento mesiac aj pápež Lev XIV. Hlava katolíckej cirkvi podľa Vatikánu „upozornila na zúfalú situáciu v meste Olešky v Chersonskej oblasti a zmienila sa o žiadosti o humanitárne prímerie, ktorá už bola predložená prezidentovi Ruskej federácie“.

Olešky ležia na ľavom brehu rieky Dneper, ktorý ovládajú ruské jednotky, zatiaľ čo na druhom brehu sa rozprestiera regionálna metropola Cherson. Podľa Ukrajiny sú všetky zásobovacie trasy do mesta prerušené a miestni obyvatelia sú bez pravidelného zásobovania.

Najvyšší kontrolný úrad zistil nedostatky vo financovaní Centra vedecko-technických informácií (CVTI) SR. Tejto priamo riadenej organizácii rezortu školstva podľa kontrolórov chýba stabilnejší rozpočet a držia ju nad vodou eurofondy.

Informovala o tom hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v súvislosti so zisteniami poskytol novinárom v piatok reakciu.

Tvrdil, že organizácia je financovaná efektívne a uchádzanie sa o európske projekty je cieľom, nie prekážkou.

„CVTI plní svoje hlavné úlohy a dokáže napĺňať svoje poslanie. Kontrola NKÚ však odhalila nedostatky v nastavovaní kontraktov, plánovaní rozpočtu a vo vyhodnocovaní nákladov. Významná závislosť od európskych projektov a vykonávanie viacerých činností mimo hlavného odborného zamerania centra podľa kontrolórov vytvárajú riziká pre budúcu stabilitu a udržateľnosť organizácie,“ priblížila Bolech Dobáková.

Kontrolný úrad preto odporúča ministerstvu školstva prijať systémové opatrenia a pripraviť koncepciu rozvoja CVTI s plánom dlhodobého a udržateľného financovania.

NKÚ zároveň poukázal na to, že rozpočet CVTI sa počas roka výrazne menil. „Jeho úpravy dosahovali od 256 až do 483 percent pôvodne schválených súm. Takéto rozdiely oslabujú rozpočet ako nástroj plánovania a zároveň zvyšujú závislosť centra od externých zdrojov financovania,“ povedala hovorkyňa.

Okrem toho CVTI podľa kontroly zabezpečovalo aj viaceré administratívne a servisné úlohy, ktoré nesúvisia priamo s jeho hlavným poslaním.

„Rizikom je, že na úkor podpory vedy, výskumu a inovácií bude čoraz viac kapacít viazaných na administratívu. Je preto potrebné prehodnotiť rozsah aktivít centra a sústrediť sa na jeho hlavné poslanie,“ dodala Bolech Dobáková.

Minister školstva reagoval, že je cieľom, aby sa CVTI uchádzalo o európske a medzinárodné projekty. „Je to centrum vedecko-technických informácií a majú byť úspešní v medzinárodných alebo europrojektoch,“ povedal.

Zároveň vyzdvihol prácu vedenia a ocenil projekty organizácie. Podfinancovanie odmietol.

„Mojou požiadavkou je, či už na tomto rezorte, alebo vo vzťahu k podriadeným organizáciám, efektivita, účelnosť. Každé jedno euro treba otočiť štyrikrát. Ja myslím, že v tomto CVTI urobilo kus roboty a sú efektívne financovaní,“ dodal minister s tým, že kontrolóri nenašli z hľadiska hospodárenia organizácie žiadne pochybnosti.

Letectvá Francúzska a Spojeného kráľovstva po prvýkrát usporiadali spoločné cvičenie simulujúce jadrový úder, uviedli v piatok vo vyhlásení ministerstvá obrany oboch krajín. Informuje o tom agentúra AFP.

Cvičenie nad Stredozemným morom s označením „Rummy“ sa uskutočnilo v utorok a zahŕňalo stíhačky Typhoon britského Kráľovského letectva (RAF) a francúzske stíhačky Rafale.

Uskutočnilo sa v súlade s bezpečnostnými postupmi, nezahŕňalo žiadne jadrové zbrane a jeho cieľom bolo zlepšiť koordináciu medzi dvoma západoeurópskymi jadrovými mocnosťami, uvádza sa vo vyhlásení.

Po vzlete zo základne v severovýchodnom Francúzsku „francúzske lietadlá Rafale, sprevádzané lietadlami RAF Typhoon, vykonali simulovaný jadrový úder“, priblížili ďalej ministerstvá.

Francúzska ministerka obrany Catherine Vautrinová poznamenala, že „vlastníctvo nezávislých jadrových síl nevylučuje ich koordináciu“. Spoločné cvičenie s Britániou podľa nej preukázalo, že jadrové sily oboch krajín môžu ešte významnejšie prispieť k celkovej bezpečnosti NATO.

Britský minister obrany Wes Streeting zas cvičenie označil za „novú kapitolu“ vo vzťahu medzi Britániou a Francúzskom v oblasti jadrovej obrany. „Toto cvičenie demonštruje hĺbku nášho partnerstva, dôveryhodnosť našich odstrašujúcich prostriedkov a naše odhodlanie zostať jednotní tvárou v tvár novým hrozbám,“ dodal.

Cvičenie sa uskutočnilo v časte vysokého napätia medzi členskými štátmi NATO a Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vlani v máji ponúkol ostatným európskym spojencom zdieľanie ochrany v rámci tzv. jadrového dáždnika Francúzska.