Preskočit navigáciu.
Domov

Hľadať

Gemer

Na Slovensku vyšli ojedinelé denníky vojaka z prvej svetovej vojny

Nadšenci literatúry a histórie z Novohradu pripravili a v týchto dňoch vydali zaujímavú knihu. Sú ňou zápisky z bojiska prvej svetovej vojny od obyvateľa Ozdína Samuela Činčuráka. Opisuje v ňom 51 mesiacov strávených na fronte ako “pucflek” svojho veliteľa.

“Dalo by sa povedať, že ide o akúsi obdobu príbehov českého Švejka,” hovorí fanúšik regionálnej histórie Mišo Šesták, ktorý sa k menu Činčurák dostal pátraním v ozdínskej kronike. Postupne sa dostal k jeho vnukovi, profesorovi Ivanovi Mojmírovi Zoborskému a 300-stranovému denníku z prvej svetovej vojny.

“Slovo dalo slovo a mohla vzniknúť kniha, ktorá je so svojím pohľadom na prvú svetovú vojnu a tiež rozsahom vskutku jedinečná,” pokračuje Šesták. “Tristo strán rukopisu dáva záruku, že zápisky Samuela Činčuráka nekĺžu po povrchu, ale vtiahnu čitateľa priamo do virvaru prvej svetovej vojny. Jeho nechcené 51-mesačné dobrodružstvo sa začalo v Srbsku, pokračovalo na ruskom fronte na Ukrajine a skončilo v Taliansku. Činčurák zovšadiaľ ponúka podrobné svedectvá,” opisuje rukopis Šesták.

Čitateľa pri čítaní knihy Samuel Činčurák: Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 – 1918 viac razy napadne paralela so Švejkom. “Kým je však Švejk napísaný s humorom, Činčurákove spomienky zachytávajú realitu naturalisticky verne. Píše o tom, ako dôstojníci okrádali mužstvo, o správaní vojakov voči civilistom, smilstve a znásilňovaní, rabovaní, chaose,” pripomína Šesták. Samuel Činčurák bol literárne nadaný, vďaka čomu sa jeho spomienky čítajú veľmi dobre a plynulo.

Dolnozemský Slovák Samuel Činčurák sa narodil v roku 1883 v Pivnici v Báčke (dnešné Srbsko), neskôr žil v Iloku na pravej strane Dunaja, kde sa vyučil za kolára. V roku 1903 narukoval do Székesfehérváru, vrátil sa na jar 1905. Jeho túžbou bolo dostať sa na Slovensko. To sa mu aj podarilo. Od roku 1912 sa natrvalo usadil na Slovensku, keď sa oženil so Zuzanou Betinovou z Ozdína v okrese Poltár. Mal päť detí a okrem toho, že sa zaoberal roľníctvom, stál v obci na čele pobočky Modrého kríža.

V literárnej tvorbe Samuela Činčuráka prevažuje náboženská tematika. Súhrn jeho prozaickej tvorby vyšiel od roku 1909 do roku 1948 v štrnástich tituloch. Zomrel v roku 1952. Pochovaný je v Ozdíne.

Neformálna skupina ľudí, združená okolo hradištského obecného časopisu Frfľoš, stojí zatiaľ za asi desiatkou kníh o histórii regiónu horného Novohradu. Časť nákladu každej knihy darujú vždy tamojším školám. “Považujeme totiž za dôležité, aby deti a študenti získavali vzťah k svojmu kraju, zvlášť keď je to jedna z najchudobnejších oblastí na Slovensku,” podotýka Šesták.

Študenti gymnázia v Tisovci majú k dispozícii aj voľnočasové aktivity

Množstvo aktivít z oblasti športu i kultúry, ktorými môžu zmysluplne tráviť svoj voľný čas, majú k dispozícii študenti Evanjelického gymnázia (EGT) v Tisovci. Ako TASR informovala jeho riaditeľka Helena Pašiaková, konkrétne činnosti sa počas jednotlivých školských rokov menia, pričom škola sa vždy snaží prispôsobiť záujmom žiakov. Tí sami navrhujú, čomu by sa chceli vo voľnom čase organizovane venovať.

“Tieto aktivity na našej škole už tradične označujeme slovom Blackbox a ich obsah záleží od toho, aké deti, s akými záujmami sa nám na škole stretnú. V minulosti sme tu mali horolezcov, skialpinistov, filmový klub, ale aj spevácky zbor. V poslednom období máme kvalitný dramatický súbor a naši študenti majú záujem tiež o športové vyžitie,” priblížila riaditeľka.

Ako doplnila Lýdia Naďová, školská farárka, dominantným športom je na škole v súčasnosti floorbal, ktorý vedú s kolegyňou ako trénerky. V budúcnosti sa však chcú zamerať i na basketbal či volejbal. “Istý čas sme skúšali tiež bejzbal, ktorý trénovali naši americkí kolegovia. Deti to zaujalo a chceli by v tejto aktivite pokračovať, bude to však záležať od toho, akí lektori z USA k nám prídu v tomto roku,” povedala Naďová s tým, že všetkým športom sa venujú len ako forme relaxu a zatiaľ sa nezúčastňujú súťaží. “Sú však návrhy od minuloročných prvákov, že by chceli súťažiť, pretože sú vo floorbale naozaj dobrí,” dodala.

Práve športovanie je podľa nej jedna z foriem, ako osloviť dnešnú mládež, pričom tieto fyzické aktivity sa na škole snažia spájať i s duchovnom. “Chceme deťom ukázať, že športovať vedia aj kresťania a že to nie je len o modlení sa či sedení nad zbožnými knihami, ale ide aj o pohyb,” vysvetlila farárka.

Na realizáciu spomínaných športových činností si EGT prenajíma telocvične miestnej základnej i strednej školy, nakoľko v jeho areáli sa nachádza len malé fitnescentrum a “minitelocvičňa”, v ktorej však študenti majú k dispozícii lezeckú stenu. Neďaleko školy je tiež situované ihrisko s umelým povrchom a dva tenisové kurty.

Medzi spoločenské a kultúrne aktivity študentov EGT patrí koledovanie pred Vianocami či pravidelné návštevy miestneho domova dôchodcov. “Klientom zaspievame nejaké piesne v slovenčine i angličtine, prečítame im niečo z Božieho slova a pomodlíme sa za ich potreby. Hrávame s nimi tiež rôzne hry,” načrtla Naďová, podľa ktorej sú tieto stretnutia generačným obohatením pre obidve strany.

Novou aktivitou, do ktorej sa škola zapojila prvýkrát v tomto školskom roku, je Duke of Edinburgh International Award, teda Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu. Podľa slov riaditeľky ide o program na neformálne vzdelávanie mladých ľudí, v rámci ktorého si študenti sami vyberajú oblasti, v ktorých sa chcú vzdelávať.

Historický most preskúmal statik, o osude pamiatky rozhodnú poslanci

Záchrana historického kamenného jednoklenbového mosta v Hnúšti je jedným z aktuálnych zámerov tamojšieho občianskeho združenia (OZ) Horná Rimava. Ako TASR informoval jeho predseda a zároveň viceprimátor mesta Roman Lebeda, na náklady združenia dali vypracovať statický posudok, ktorý má byť prvým krokom k jeho záchrane.

Združenie Horná Rimava okolie mosta na jar vyčistilo a dalo vypracovať statický posudok

„Most je už v dezolátnom stave. V prvom rade sme vyčistili jeho okolie a následne prizvali statika, ktorý sa zaoberá týmto druhom stavieb. Vypracoval nám predbežný statický posudok, ktorý chceme predložiť mestskému zastupiteľstvu,“ uviedol Lebeda s tým, že ich cieľom je presvedčiť poslancov, aby mesto vzalo most do svojho majetku. „Podľa doterajších zistení totiž nie je nikde evidovaný,“ dodal.

Ako ďalej spomenul, statik navrhol postupy základného statického zabezpečenia mosta. „Mesto by ich zvládlo spraviť aj svojpomocne, napríklad aktivačnými pracovníkmi, technickými službami či dobrovoľníckou prácou, čiastočne financovať z rozpočtu a uchádzať sa o menšie granty. Podľa statického posudku takto zabezpečená konštrukcia bude spôsobilá aj dlhšie obdobie plniť požiadavky mechanickej odolnosti a stability,“ povedal viceprimátor, podľa ktorého by tak mesto získalo čas na stavebné zameranie objektu mosta, jeho zapísanie do zoznamu technických pamiatok, vypracovanie projektu na záchranu a uchádzanie sa o dotáciu na rekonštrukciu z grantov Ministerstva kultúry SR.

Pokiaľ by sa tento proces nepodarilo spustiť, podľa Lebedu hrozí do niekoľkých rokov pád mosta. O tom, či sa mesto Hnúšťa začne angažovať v záchrane historickej pamiatky, rozhodnú poslanci na októbrovom zastupiteľstve.

V budúcnosti by okolie kamenného mosta mohlo byť podľa viceprimátora využívané aj ako oddychová zóna a nová atrakcia pre rozvíjajúci sa cestovný ruch v meste. „Ak by sa v nasledujúcom období podarilo realizovať cyklochodník do neďalekej obce Klenovec, pretínal by práve túto historickú pamiatku,“ zakončil.

Kamenný most sa nachádza v Maši, ktorá je miestnou časťou Hnúšte a ľudovo je nazývaný, podobne ako aj iné klenbové mosty v regióne, tureckým. Pochádza však zrejme z mladšieho obdobia, keďže na mape z prvého uhorského vojenského prieskumu, ktorý vykonávali v rokoch 1763 – 1787, ešte nie je zaznačený. V ďalšom vymeriavaní, ktoré prebiehalo v rokoch 1806-1869, je už na mapách jasne viditeľný. Preto je pravdepodobné, že bol postavený až po roku 1780 v súvislosti so začiatkom banskej činnosti na úpätí vrchu Ostrá, nakoľko vyťaženú rudu bolo treba prepraviť do hámrov, ktoré vznikli koncom 18. storočia v časti Maša, avšak na opačnej strane rieky.

Žreb rozhodol – do Tisovca pricestuje druholigový Poprad

Domáci verili v atraktívnejšieho súpera. IV. kolo Slovenského pohára prihralo Tisovcu jedného z najmenej divácky atraktívnych súperov.
Slovenský pohár, alebo Slovnaft Cup je pre tímy z nižších súťaží vynikajúca možnosť, ako na svojom trávniku privítať atraktívnejších súperov – hrá sa totiž systémom, že súper z nižšej ligy má vždy výhodu domáceho prostredia. FK CSM Tisovec v 1. kole zdolal štvrtoligistu z Tornale 3:2, keď mu postup v divokom zápase zabezpečili dve penalty Jána Dacha a gól z hry Stanislava Masára a dve červené karty hráčov hostí v druhom polčase. V 2. kole si poľahky poradili s piatoligistom TJ Máj Ružomberok – Černová, góly strieľali 2x Savičevič, Kubinec, Vengrín a Masár. V 3. kole Tisovec vyradil Tvrdošín a dostal sa medzi 32 najlepších tímov.

V IV. kole už medzi 16 možnými súpermi bolo aj 12 Fortunaligistov. Žreb určil za súpera účastníka II. ligy skupiny Východ FK Poprad. Tisovec ako účastník nižšej súťaže má výhodu domáceho prostredia.

„Priali sme si, aby nám žreb prisúdil niektorého z atraktívnych súperov z Fortuna ligy, ako je Slovan, Trenčín, alebo Trnava. Dostali sme druholigový Poprad, musíme to akceptovať a pokúsiť sa odohrať s ťažkým súperom dobrý zápas,“ povedal pre Echoviny.sk manažér FK CSM Peter Rukavica.

Zápasy šestnásťfinále Slovnaft Cupu odohrajú 27. a 28. septembra.

Evanjelické gymnázium Tisovec oslávi 25. výročie založenia

História Evanjelického gymnázia Tisovec (EGT) sa začala písať pred takmer 25 rokmi v septembri 1992, kedy do jeho lavíc zasadli prví študenti. Ako TASR informovala riaditeľka Helena Pašiaková, ktorá na čele EGT stojí od samého počiatku a patrí k jeho zakladateľom, zriadenie školy bolo vyvrcholením nadšenia skupiny ľudí, ktorí si predsavzali obnoviť v meste vzdelávaciu inštitúciu tohto typu.

“Otcom myšlienky opätovného zriadenia gymnázia v Tisovci bol miestny rodák Miroslav Kuchta, ktorý pôsobil ako právnik vo Zvolene, zostal však veľkým lokálpatriotom. Do Tisovca sa pravidelne vracal, mal tu rodičovský dom. Prázdnu školskú budovu, do ktorej kedysi sám chodieval, videl ako príležitosť na obnovenie gymnázia,” priblížila riaditeľka, podľa ktorej sa s touto myšlienkou zdôveril svojej susede Ľudmile Pánisovej.

“Je to moja priateľka a keď mi o tomto zámere povedala, nadchla som sa preň. Takto sa postupne zoskupila kopa nadšených ľudí, ktorí nepozerali na možné prekážky a dali sa do budovania novej školskej inštitúcie. Okrem iných nám pomáhal aj Igor Kišš, ktorý mal na Generálnom biskupskom úrade na starosti školstvo,” načrtla Pašiaková, podľa ktorej sa k myšlienke zriadenia gymnázia Tisovčania postavili veľmi pozitívne. “Podporilo ju jednohlasne celé mestské zastupiteľstvo, vrátane bývalých komunistov. Rodičia našich prvých žiakov dokonca chodili na brigády a pomáhali nám s obnovou objektu školy,” dodala.

Práve školská budova z roku 1928, kedy sa stavali takzvané jubilejné školy pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky (ČSR), je jedným zo symbolov EGT. “Budova slúžila najprv ako meštianska škola, ktorú by sme dnes mohli prirovnať k druhému stupňu základnej školy a pripravovala deti pre praktické povolania,” vysvetlila Pašiaková.

Zmena nastala v roku 1938, keď južné územia ČSR pripadli Maďarsku a žiaci z Tisovca viac nemohli chodievať do gymnázia v Rimavskej Sobote. “Na základe toho sa zriadilo gymnázium v tejto budove. Chodilo tam vtedy okolo 500 žiakov, ktorých mal na starosti 30-členný profesorský zbor. Tisovec bol v tom čase na periférii a profesorov, ktorí neboli stotožnení a lojálni s režimom Slovenského štátu, posielali za trest práve sem. To bolo veľkou výhodou pre študentov, ktorí tak mali za profesorov silné a výrazné osobnosti,” podotkla riaditeľka a doplnila, že táto škola fungovala až do roku 1953, kedy boli v rámci školskej reformy gymnáziá zrušené ako buržoázny prežitok.

Nasledujúce desaťročia bola v budove základná škola (ZŠ). Po jej presťahovaní do novovybudovaného komplexu ZŠ v 70. rokoch sídlili v objekte rôzne iné inštitúcie, istý čas bol aj prázdny a chátral. Zmena k lepšiemu sa udiala až v roku 1992, kedy EGT vzniklo a zároveň sa začala aj obnova budovy. “Rekonštrukcia prebehla rýchlo a do vynovených priestorov sme sa presťahovali v novembri 1994. Zaujímavosťou je, že to bola prvá budova v Tisovci, ktorá mala plastové okná a zateplenie,” spomenula čriepok z dejín školy Pašiaková s tým, že veľkú zásluhu na rýchlej obnove má jedna z prvých učiteliek EGT, Julie Ballantyne zo Spojených štátov amerických, ktorej pamiatku dnes pripomína jej portrét v priestoroch školy.

“Keď videla, v akom zlom stave je budova, hneď začala písať listy priateľom do USA a Kanady. Materiálnu a finančnú pomoc zastrešila na návrh Dušana Tótha Lutheránska liga neordinovaných v St. Louis, ktorej kľúčovou osobnosťou bol Rudy Schaser. Vyzbieralo sa toľko finančných prostriedkov, že vo veľmi krátkom čase sa mohla uskutočniť rekonštrukcia. Pomocou však boli aj dane od tunajšieho podniku Cestné a stavebné mechanizmy, ktoré boli presmerované na účely rekonštrukcie,” priblížila financovanie obnovy riaditeľka s tým, že tretím zdrojom boli verejné zbierky.

Akčný plán rozvoja okresu Revúca má pomôcť vytvoriť 1100 pracovných miest

Znížiť mieru nezamestnanosti v okrese Revúca podporou vytvorenia 1100 pracovných miest do roku 2020 je hlavným cieľom akčného plánu rozvoja okresu, ktorý včera na výjazdovom rokovaní v Revúcej schválil vládny kabinet.

„Ak si zoberieme, že sa bavíme o okrese, kde je okolo 5000 ľudí evidovaných, z toho asi 4000 je disponibilných nezamestnaných, tak hovoríme o takmer štvrtinovom zoškrtaní tohto počtu nezamestnaných,“ uviedol po rokovaní premiér Robert Fico.

Celková finančná investícia v rokoch 2016 až 2020 je podľa jeho slov plánovaná vo výške 61 miliónov eur. „Pokiaľ ide o priamy príspevok, je vo výške 3,8 milióna eura. To sú peniaze, ktoré uvoľní ministerstvo financií na konkrétne projekty, ktoré sme schválili v akčnom pláne,“ dodal.

Z konkrétnych projektov Fico spomenul vytvorenie centra podpory regionálneho rozvoja za 370.000 eur či centra poradenstva a podpory podnikania za 440.000 eur. Podporený má byť aj vznik minimálne siedmich projektov v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, či spracovanie dreva, výrobkov z dreva a korku.

Investície majú smerovať i do budovania podpornej infraštruktúry pre rozvoj cestovného ruchu a vytvorenia regionálnych centier vzdelávania na stredných odborných školách v Revúcej či Tornali. Rozšíriť by sa mala sieť komunitných centier a vo viacerých obciach okresu by mali vzniknúť sociálne podniky, orientované na oblasť výroby, stavebných a údržbárskych prác alebo ovocinárstvo.

Na zasadnutí podľa premiéra hovorili aj o magnezite, ktorý sa ťaží neďaleko Jelšavy. „Na základe vedeckej štúdie, ktorá bola vykonaná v spolupráci medzi Slovenskou akadémiou vied a Tureckou akadémiou vied, sa zistilo, že magnezit je dostatočne vhodný na výrobu horčíka ako kovu. Preto sú dnes veľké plány, ako tieto zásoby magnezitu, ktoré patria medzi najväčšie na svete, využiť sofistikovanejšie než len na výrobu žiaruvzdorného materiálu,“ vysvetlil.

Okres Revúca bol 15. decembra 2015 v súlade so zákonom o podpore najmenej rozvinutých okresov zaradený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. Dôvodom tohto zaradenia je podľa predkladacej správy dlhodobo vysoká miera evidovanej nezamestnanosti. Jej priemerná výška sa počas obdobia rokov 2013 – 2015 pohybovala medzi 29,55 % a 19,97 %, kým za rovnaké obdobie sa priemerná miera nezamestnanosti na Slovensku pohybovala medzi 13,50 % a 10,63 %. V júni 2016 bolo v okrese Revúca 5637 uchádzačov o zamestnanie, z ktorých bolo disponibilných 4063, čo predstavuje mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 21,47 %.

S problémom nezamestnanosti a osobitne dlhodobej nezamestnanosti je podľa akčného plánu spojený aj vysoký podiel obyvateľstva v hmotnej núdzi. Podiel počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke so spoločne posudzovanými osobami viac ako štvornásobne prekračuje priemer v SR a viac ako dvojnásobne priemer v Banskobystrickom samosprávnom kraji.

Šnúru výjazdových rokovaní do regiónov slovenská vláda po šesťtýždňovej letnej prestávke začala koncom augusta. Ministri rokovali 22. augusta v okrese Sabinov, 23. augusta v okrese Sobrance, 24. augusta v Trebišove, 30. augusta vo Vranove nad Topľou a 31. augusta vo Svidníku. Minulý týždeň (7.9.) absolvovala vláda výjazdové rokovanie v Poltári a vo Veľkom Krtíši.

O rozbitú cestu na Červenú Skalu sa začne starať štát

Dva úseky ciest druhej triedy II/531 Tisovec – Červená Skala a II/532 Tornaľa – Muráň by mali byť do konca roka preklasifikované na cesty prvej triedy. Uviedol to premiér Robert Fico po včerajšom výjazdovom rokovaní vlády v Revúcej, kde sa schvaľoval akčný plán rozvoja okresu.

“Hovoríme asi o 70 kilometroch ciest, ktoré spadajú do kompetencie vyššieho územného celku (VÚC) Banská Bystrica. O tieto cesty nie je postarané, preto sme rozhodli, že minister dopravy sa pustí do ich preklasifikovania. Stanú sa z nich cesty prvej triedy a zodpovednosť za ne prevezme štát,” uviedol premiér s tým, že takúto metódu už použili vo viacerých prípadoch pri predchádzajúcich výjazdových rokovaniach vlády.

VÚC podľa Fica starostlivosť o uvedené úseky nezvláda a nevie to robiť. Netuší však, ako na tento krok bude reagovať predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Marian Kotleba. “Jeho postoje sú niekedy zvláštne, najmä pokiaľ ide o peniaze z európskych fondov. My si však myslíme, že toto rozhodnutie je správne,” zdôraznil Fico, podľa ktorého má minister dopravy preklasifikovanie zvládnuť do 31. decembra 2016. “Z jeho slov však vyplynulo, že to chce urobiť skôr, aby už zimnú údržbu prevzal ten, kto bude mať na starosti tieto cesty,” dodal premiér.

Primátorku Revúcej Evu Cireňovú počas včerajšieho rokovania podľa jej slov najviac potešil práve prísľub zmeny obidvoch komunikácií na cesty prvej triedy. “Zvykne sa hovoriť, že kde je cesta, tam je i práca. Takže pre mňa je tento výstup úspechom dňa a celého rokovania,” povedala.

Tisovec v pohári postúpil medzi 32 najlepších tímov

Futbalisti FK CSM vyradili v 3. kole Slovnaft Cupu Tvrdošín a dostali sa medzi 32 najlepších tímov. V IV. kole v Tisovci by mohli privítať súpera zvučného mena.

Slovenský pohár, alebo Slovnaft Cup je pre tímy z nižších súťaží vynikajúca možnosť, ako na svojom trávniku privítať atraktívnejších súperov – hrá sa totiž systémom, že súper z nižšej ligy má vždy výhodu domáceho prostredia. FK CSM Tisovec v 1. kole zdolal štvrtoligistu z Tornale 3:2, keď mu postup v divokom zápase zabezpečili dve penalty Jána Dacha a gól z hry Stanislava Masára a dve červené karty hráčov hostí v druhom polčase. V 2. kole si poľahky poradili s piatoligistom TJ Máj Ružomberok – Černová, góly strieľali 2x Savičevič, Kubinec, Vengrín a Masár.

V 3. kole si 14. septembra FK CSM postup vybojoval domácim víťazstvom nad Tvrdošínom v pomere 2:1. Tvrdošín sa ujal vedenia v 43. minúte po pokutovom kope, ešte do prestávky však Tisovčania – tiež z pokutového kopu vyrovnali po góle Michala Dragijského. Postup Tisovcu zabezpečili dvaja Hnúšťania – po prihrávke Tomáša Antala skóroval v 64. minúte Tomáš Sudor. Od 66. minúty hrali domáci navyše presilovku po vylúčení hosťujúceho Hradského.

FK CSM Tisovec – ŠK Tvrdošín 2:1 (1:1)
Góly: 45. Dragijský, 64. Sudor – 43. Hradský

Zostava FK CSM: Košičiar – Vývlek, Gálik, Vengrín, Dragijský, Sudor (86. Kriška), Masár, Slovák, Dacho, Antal, Prečuch.

Zo zápasu FK CSM Tisovec – ŠK Tvrdošín

Tisovec sa po víťazstve prebojoval medzi 32 najlepších tímov a v ďalšom kole na svojom trávniku môže privítať i niektorého z prvoligistov. O tom však rozhodne žreb po dohratí úplného tretieho kola Slovnaft Cupu.

 

Do Muráňa sa vrátia buchty, opravia hrad. Vláda schválila dotácie

Projekt rozvoja Morského oka v Tornali, nové náučné chodníky na Muránskej planine či rekonštrukcia kúpaliska v Revúcej – to sú niektoré z desiatich projektov, ktoré chce v oblasti cestovného ruchu (CR) v okrese Revúca podporiť slovenská vláda. Vytvoriť plánuje v tomto segmente asi 70 nových pracovných miest.

Vstupná brána Muránskeho hradu

Okres Revúca, ktorý trpí dlhodobo vysokou nezamestnanosťou, má pre cestovný ruch zaujímavý prírodný potenciál. Je však dlhodobo nedostatočne využívaný. Nachádzajú sa tu napríklad veľkoplošné chránené územia Národný park Muránska planina a Národný park Slovenský kras. Najvýznamnejšie turistické atraktivity sú Muránsky hrad, Prvé slovenské gymnázium v Revúcej, oltár Majstra Pavla v Chyžnom, Gotická cesta – sakrálne pamiatky, Morské oko v Tornali a Gemerské spojky.

Jednou z obcí, cez ktorú prejde počas roka asi najviac turistov, je Muráň, pod rovnomenným hradom a známou planinou. Na hrad, ktorý je pravdepodobne najväčším turistickým ťahákom regiónu, prichádzajú ročne tisícky turistov. “Hrad opravujeme podľa možnosti už niekoľko rokov. Projekt jeho celkovej obnovy sme zaradili aj do akčného plánu na rokovanie vlády,” povedal pre TASR starosta Roman Goldschmidt.

Obec má spracovaný pasport hradnej obnovy. Hrad sa bude obnovovať na etapy, v horizonte najmenej desiatich rokov. Podpora má plynúť najmä z programu Obnovme si svoj dom. Starosta odhaduje, že na to bude treba najmenej milión eur.

Ďalším muránskym projektom, ktorý schválila vláda, je vybudovanie pekárne na tzv. muránske buchty. Starosta predpokladá, že toto tradičné miestne pečivo, by sa mohlo pre domácich i turistov piecť už na budúci rok a prilákať tiež ďalších záujemcov o tento zaujímavý región.

NAKA zasahovala v deviatich obciach okresu R. Sobota

Dve domové prehliadky a 11 prehliadok iných priestorov vykonali policajti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v stredu 7. septembra v deviatich obciach okresu Rimavská Sobota počas akcie s krycím názvom Kamery.

Ako TASR informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Baloghová, zadržali pritom 31 osôb podozrivých zo spáchania trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

„Vyšetrovateľ na základe dôkaznej situácie dňa 8. septembra obvinil tri osoby, pričom počet obvinených nie je vzhľadom na prebiehajúce úkony a ich vyhodnocovanie konečný. V súčasnosti je predpokladaná škoda v rozsahu 1,5 milióna eur,“ uviedla hovorkyňa s tým, že akcie sa zúčastnilo 66 policajtov NAKA a Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica. „Nakoľko aj v tejto chvíli prebiehajú úkony trestného konania, v súčasnosti nie je možné k vyšetrovanému prípadu poskytnúť bližšie informácie,“ dodala.

„Je to trošku nepríjemná vec, ale my máme všetko v poriadku. Podľa mňa to bolo zbytočné a prehnané,“ uviedol pre TASR na margo zásahu NAKA starosta Gemerských Dechtárov Štefan Zagyi.

„Nemám k tejto veci žiadne podrobnosti. Sám by som rád vedel niečo viac,“ dodal starosta Chanavy Ludevít Czókoly. Obaja starostovia TASR ďalej potvrdili, že v ich obciach polícia pri uvedenom zásahu nikoho nezadržala.

Podľa zistení TASR policajti okrem spomínaných dvoch dedín zasahovali aj v okresnom meste a v obciach Širkovce, Šimonovce, Lenartovce, Blhovce a Drňa. Ich starostovia sa však pre TASR odmietli vyjadriť, alebo sa s nimi nepodarilo spojiť.

Najrýchlejší Hnúšťania hodnotili Nočný beh 2016

Najrýchlejším Hnúšťanom je Lukáš Koncz. Prečítajte si krátke rozhovory s piatimi najlepšími bežcami z Hnúšte.

Lukáš Molnár

Lukáš Molnár (1993) – 5. najlepší Hnúšťan, čas v cieli: 00:20:34

V roku 2015 si skončil na 31. mieste, tento rok si bol dvadsiaty. Ktorý pretek sa Ti bežal lepšie? Ako vnímaš zmeny v organizácii pretekov?

Mne osobne sa bežalo rovnako skvelo ako minulý rok, obe trate mali niečo do seba. Tento rok ako plus vnímam to, že diváci dodávali bežcom energiu zakaždým keď prebiehali cieľom a aj to že to bolo v centre mesta. Pre mňa bolo trošku demotivujúce to, že som pred sebou nevidel bežcov – v tom bol minuloročný jeden veľký okruh lepší. Ale oba ročníky boli super čo sa týka organizácie, zabezpečenia a značenia trate i rýchleho priebehu registrácie.

 

Tomáš Antal a primátor Bagačka

Tomáš Antal (1984) – 4. najlepší Hnúšťan, čas v cieli: 00:19:50

V roku 2014 si bol najrýchlejším Hnúšťanom, nechal si za sebou dokonca aj Lukáša Koncza. Tento rok Ti to vrátil. Plánuješ o rok odvetu? Čo hovoríš na preteky celkovo?

Bol to veľmi pekný pretek s úžasnými divákmi popri trati, ktorí po celý čas povzbudzovali. To, že pretek mal formát okruhov, bolo pre bežcov určite lepšie, pretože si tých skvelých divákov užili viac. Taktiež kvalita a rozsah sprievodných programov bola na vyššej úrovni. To, kde budem takto o rok netuším, no Lukáš je môj prvý kamarát, s ktorým som sa zoznámil vďaka behu, konkrétne počas toho hnúšťanského v roku 2014. Ja obdivujem a gratulujem všetkým bežcom, ktorí to zvládli, ako aj organizátorom za podujatie, ktoré vyhnalo Hnúšťanov do ulíc nielen športovať, ale aj zabaviť sa. Zároveň prajem tomuto podujatiu dlhoročnú tradíciu. Trošku ma ale mrzí, že na popredných miestach celkového poradia nefiguroval žiaden Hnúšťan z mladšej generácie.

Miloš Beňuš

Miloš Beňuš (1973) – 3. najlepší Hnúšťan, čas v cieli: 00:19:09

V kategórii nad 39 rokov si obsadil krásne 2. miesto hneď po minuloročnom víťazovi Jánovi Pockľanovi. Pritom sa behu venuješ len krátko. Si spokojný s týmto výsledkom? Trénoval si špeciálne na tento pretek?

Viac sa sústredím na behy na 10 kilometrov, pretože tie sa na Slovensku organizujú častejšie a tam dosahujem aj lepšie výsledky. Na preteky v Hnúšti som sa pripravoval približne dva týždne. Posledné obdobie bolo dosť nabité, absolvoval som krásne preteky Od Tatier k Dunaju, kde sme s tímom Poltár a kamoši skončili na krásnom 30. mieste. Hneď na to som bežal preteky doma v Hnúšti a v nedeľu polmaratón v Banskej Bystrici. S výsledkom na Nočnom behu som určite spokojný, ísť pred domácim publikom dvakrát na pódium je úžasné. Chcem sa poďakovať môjmu trénerovi Paľovi Kováčovi z Banskej Bystrice za rady, sponzorovi Grigovi Šaminovi – Bautrade Run Team za možnosť štartovať na toľkých pretekoch a organizátorovi pretekov Romanovi Lebedovi za super zážitok, ktorý sme mohli zažiť v domácom prostredí na Nočnom behu v Hnúšti.

Ján Vetrák (v modrom)

Ján Vetrák (1977) – 2. najlepší Hnúšťan, čas v cieli: 00:18:40

Čo hovoríš na formu trate, kde sa behá 5 okruhov dokola? Nočného behu si sa zúčastnil prvý krát a hneď si obsadil perfektné 8. miesto v medzinárodnej konkurencii. Ako si spokojný so svojim výkonom a ako sa Ti páčili preteky?

Čo sa týka trate, vnímal som kontrast v tom, že na jednej strane je takýto systém, keď sa beží viac kôl fajn pre divákov a domácich bežcov, ktorých ľudia povzbudzujú po celej trati, zároveň však diváci stratia prehľad, kto beží na akej pozícii. Páčila sa mi kvalitná organizácia pretekov, všetko fungovalo ako malo. Pridalo sa dobré počasie i večerný čas pretekov, keď bola ideálna teplota na bežecké preteky, takže som si to užil. Na beh som nijako špeciálne netrénoval, prioritou je pre mňa futbal, ale s celkovým 8. miestom som spokojný.

Lukáš Koncz s víťaznou trofejou

Lukáš Koncz (1986) – najlepší Hnúšťan, čas v cieli: 00:18:25

V Hnúšti si absolvoval ako jediný z top 5 Hnúšťanov všetky tri ročníky. V roku 2014 Ťa o 2 sekundy predbehol Tomáš Antal, celkovo si skončil na 14. mieste. O rok neskôr si bol celkovo 15. a predbehli Ťa traja Hnúšťania. Tento rok krásne 7. miesto a titul najlepšieho Hnúšťana. Akú cenu má pre Teba víťazná sklenená trofej?

No, bude to určite krásna spomienka – a cenná hlavne preto, že i keď behám za iný klub, stále to beriem ako domáci pretek a úprimne – taký stres aký som mal práve z tohoto preteku nemávam často. Nečakal som, že sa takéto čosi podarí, pretože ten týždeň to už bol tretí pretek a rýchle asfaltové “päťky” nie sú veľmi moja parketa v porovnaní s crossmi, či behmi do vrchu. Chcel som sa však hlavne zúčastniť. Na každom rohu som počul ako ma niekto povzbudzuje, no už po prvom kilometri som pochopil, že to bude ešte o čosi rýchlejšie ako som čakal a že to pôjde len veľmi ťažko. Keď som videl ako mi ušli kamoši ako Hric či Daniš, myslel som že to asi nebude môj deň. Ale výsledný čas ma presvedčil, že som to zabehol rýchlejšie ako som čakal, ale ostatní borci či už z Poľska alebo Pockľan a Gábor fakt excelovali. Každopádne ďakujem, je to ďalšia cenná skúsenosť, tentokrát aj doložená trofejou.Každopádne ma teší že sa takáto akcia v našom malom meste koná už tretí rok a o účastníkov nie je núdza, i keď sa tento termín kríži s viacerými veľkými podujatiami. Teší ma aj to, že dosť často stretávam po okolí bežcov rôznych vekových kategórií, ktorých osobne ani nepoznám a verím že tento záujem pretrvá. A či už na preteku alebo mimo neho, hlavne nech je ten beh pre radosť.

Štart Nočného behu mesta Hnúšťa 2016

Stovky Hnúšťanov vytvorili v cieli a na trati búrlivú atmosféru

Ján Vetrák s číslom 17 na trati

Lukáš Koncz s číslom 64 na trati

Miloš Beňuš s číslom 16 na trati

Tomáš Antal, Miloš Beňuš a Ján Vetrák

Rivali i kamaráti: V roku 2014 vyhral Tomáš Antal o 2 sekundy pred Lukášom Konczom. Tentokrát bol rýchlejší Lukáš.

Zľava: Molnár, Antal, Beňuš, Vetrák, Koncz a primátor Bagačka

Poďakovanie Hnúšťanom za povzbudzovanie

 

R.Brezovo: Pri rekonštrukcii kostola našli nádobu s listinami

Sklenenú nádobu kónického tvaru s uloženými historickými listinami sa podarilo nájsť pracovníkom, ktorí rekonštruovali gotický kostol v Rimavskom Brezove v okrese Rimavská Sobota. Ako TASR informovala Janka Miháliková, zborová farárka miestneho Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV), nádoba bola uložená v západnej časti oltárnej menzy.

“Sklenená nádoba, pôvodne pravdepodobne cukornička, sa nachádzala v schránke vytvorenej z keramickej dlažby. V jej vnútri boli uložené poskladané listiny s dvoma pečaťami Cirkevného zboru ECAV v Rimavskom Brezove. Listiny pochádzajú z roku 1893, sú v maďarskom jazyku a ide o krátky dejinný prehľad histórie kostola,” priblížila Miháliková.

Základné ošetrenie listín už vykonalo Gemersko–malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. “Boli totiž znečistené prachom, na miestach preloženia došlo pôsobením vlhkosti, plesní a mechanického namáhania k narušeniu a na niektorých miestach dokonca aj k úbytku hmoty papiera. Listiny boli teda očistené, prežehlené a spevnené podlepením,” načrtla proces ich ošetrenia farárka s tým, že po celkovom dokončení obnovy gotického kostola bude nález umiestnený a prezentovaný v interiéri tohto chrámu.

Gotický kostol v Rimavskom Brezove je od roku 2006 v neustálom procese obnovy. “Počas desiatich rokov prešiel pod dohľadom miestne príslušného krajského pamiatkového úradu výraznou renováciou interiéru. Vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR a spolufinancovaniu Cirkevného zboru ECAV boli zreštaurované stredoveké nástenné maľby v presbytériu a taktiež fresky na víťaznom oblúku, na severnej i západnej stene lode pôvodného kostola,” povedala na margo obnovy Miháliková.

Dodala, že pred samotným reštaurovaním boli vykonané aj rôzne odborné výskumy, ktoré odkryli pôvodnú sedemstoročnú kamennú podlahu, latinský nápis z poreformačného obdobia na východnej stene lode, ako aj latinský nápis s datovaním na predele barokového oltára. “Zároveň bolo zabezpečené i odvodnenie kostola a reštaurovanie oltára, ktorý bude nanovo osadený na oltárnu menzu koncom tohto roka,” zakončila.

Na kótu Hrb zaútočila divízia SS aj so stíhačom tankov Stug

Historické ukážky bojov pri Rimavskej Bani prilákali stovky divákov.

Lokalita Hrb medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany sa sv sobotu, 10. septembra stala dejiskom historickej rekonštrukcie bojov Slovenského národného povstania.

Najskôr si mohli diváci prezrieť zbrane a dobovú vojenskú nemocnicu. Neskôr sledovali, ako domáci obyvatelia kopú zákopy a ako sa v obranných pozíciách opevňujú vojaci povstaleckej armády. Prvý útok nemeckých vojakov z juhu i za pomoci partizánov sa ešte podarilo odraziť. V druhom však už nemecké vojská použili ťažkú techniku – z lesa sa vynoril stíhač tankov Stug III, za pomoci ktorého Nemci obsadili kótu Hrb. Podujatie ukončilo zapálenie vatry. Viac si pozrite z fotografií Petra Smitala.

Podujatie zorganizoval Mikroregión Rimava a Rimavica v spolupráci s klubmi vojenskej histórie KVH Krasnogvardejci Košice a KVH Vetrovci Levice.

J. Paučová: Chcem, aby sa CVČ stalo prirodzenou súčasťou života mesta

Nová riaditeľka Centra voľného času v Hnúšti Ing. Jana Paučová povedala pre Echoviny.sk o svojich zámeroch a nápadoch.

Ing. Jana Paučová v roku 2013 dostala plaketu J.A. Komenského za aktívnu prácu v oblasti výchovy a vzdelávania

Pozíciu riaditeľa CVČ v Hnúšti dlhšiu dobu mesto nevedelo obsadiť. Kedy a prečo ste sa rozhodli o túto funkciu uchádzať?

Bolo to práve v čase, keď som sa dozvedela, že prebehlo výberové konanie a kandidát bol neúspešný. Zmenu práce som plánovala už dlhšie, takže to prišlo tak prirodzene.

Ako pedagóg máte za sebou okrem dlhoročnej praxe aj množstvo mimoškolských aktivít, resp. aktivít pre školu s pridanou hodnotou. Môžete nám o nich povedať viac?

Ja som človek otvorenej mysle a pre mňa je prepojenie školy s okolím samozrejmé. Mimoškolské aktivity prepojené s verejnosťou sú pre žiakov príležitosťou vstúpiť do reálneho života. Spoznávanie iných ľudí, kultúr, spôsobu života je môj koníček a  pôda školy mi poskytla možnosti vybudovať medzinárodné kontakty a spustiť spoluprácu, ktorá trvá od roku 2003 až do súčasnosti. Zastrešovala som niekoľko projektov celoživotného vzdelávania a spolu s kolegami, žiakmi SOŠ, dokonca i zástupcami mesta Hnúšťa, sme absolvovali zahraničné cesty do Talianska a Španielska. Zahraničné odborné stáže v španielskej Malage mali pre študentov nesmierne čaro. Pre mňa boli najväčšou odmenou dve veci: sledovať akou zmenou pohľadu na svet títo mladí ľudia prešli a  putá, ktoré sa medzi nami vytvorili. So svojimi študentmi a kolegami som organizovala vydarený projekt pre seniorov mesta Hnúšťa s názvom DITOR – aby jeseň života bola krásna. Milujem prírodu a v projekte Konto ORANGE – Oživenie studničiek sme dali nový šat viac ako desiatke studničiek v okolitých lesoch. Ako skupina dobrovoľníkov sme prispeli k vybudovali prírodného schodiska v areáli Maginhradu. Aktivít bolo za tie roky pomerne dosť. Ich najväčší prínos vidím v aktivizácii mladých ľudí, v tom ako si na ne zvykli, tešili sa, čo nové zase spolu vymyslíme.

Nadviazali ste úspešnú spoluprácu so strednou školou v talianskom meste Apricena, ku ktorej sa neskôr pridalo aj mesto Hnúšťa. Kedy a ako sa táto spolupráca začala a čo všetko sa v rámci nej podarilo?

Spolupráca začala v roku 2003, keď sme sa stretli na spoločnom trojročnom projekte Comenius. Na spoluprácu musia byť vždy aspoň dvaja a keďže na talianskej strane som stretla úžasného riaditeľa školy prof. Giuseppeho de Cato, spolupráca sa rozbehla naplno. Zrealizovali sme niekoľko výmenných pobytov do Talianska. Hosťovali sme našich partnerov, pripravovali zaujímavý program. Návštevami vždy žila celá škola, či na jednej alebo druhej strane. Vymieňali sme si informácie o školských systémoch, spôsobe života v malých mestách ležiacich mimo hlavných priemyselných oblastí. Spoznávali sme navzájom svoje jazyky, jedlá, tradície. Študentky SOŠ pripravili v Apricene pre svojich talianskych kamarátov kurz základov slovenského jazyka. Naši partneri organizovali bezplatný týždenný kurz základov talianskeho jazyka pre obyvateľov mesta Hnúšťa počas letných prázdnin na Slovensku. Pre žiakov ich školy sme zabezpečili dvojtýždňovú stáž na obecných úradoch a miestnych inštitúciách v našom regióne. Je to už niekoľko rokov dozadu a väčšina tých detí je so mnou v kontakte. Slovensko im ostalo v srdci. Mala som naplánovanú ešte jednu spoločnú aktivitu, ktorú som už nestihla zrealizovať, tak snáď sa to podarí v novom zamestnaní.

Jana Paučová, riaditeľ talianskej školy Giusseppe de Cato a primátor mesta Michal Bagačka

Na pozíciu riaditeľa CVČ v Hnúšti ste nastúpili len pred niekoľkými týždňami. Je to veľký rozdiel oproti povolaniu pedagóga na strednej škole?

Je to zmena, a po tej som túžila. Nová práca je pre mňa výzvou. Nebudem musieť hodnotiť žiakov. Budem s mladou generáciou v menej formálnom vzťahu a sama som zvedavá, či sa moje očakávania naplnia. Teším sa aj na mladšie vekové ročníky, pretože milujem deti, ich úprimnosť a entuziazmus, ktorým dokážu nakaziť aj iných. Budem môcť pokračovať v rôznych projektoch a zapojiť do nich ešte viac obyvateľov nášho mestečka a okolia.

Považujete vybavenie Centra a priestory za dostatočné a vyhovujúce?

Momentálne sme v štádiu sťahovania sa do nových priestorov v Dome služieb na Francisciho ul. na 2. poschodí. Budeme mať krásne miestnosti na prevádzkovanie krúžkov a verím, že CVČ sa stane miestom, kde sa budú stretávať deti a mládež tak ako v iných mestách. Vybavenie väčšiny krúžkov je dobré, hlavne u tých športových, a postupne bude pribúdať i v nových krúžkoch.

O ktoré z nových krúžkov je najväčší záujem?

Zatiaľ sa neviem jednoznačne vyjadriť, pretože anketa na prieskum záujmu nie je ešte uzavretá, ale som milo prekvapená, že svojich stúpencov si našli aj nové krúžky. Skutočný záujem uvidíme v najbližších dňoch, kedy je čas podávania žiadostí do CVČ. Musím však upozorniť, že krúžky sa otvárajú iba pri dostatočnom počte záujemcov.

Ktoré krúžky ste sa oproti minulému školskému roku rozhodli zrušiť?

Neruším žiadne krúžky, v ponuke nie je momentálne počítačový, kde sa deti mohli hrať hry a byť na internete, ale ak ma oslovia záujemcovia, nebránim sa ani tomuto krúžku.

Mnohé krúžky sú naozaj špecifické a vyžadujú, aby ich viedli zanietení ľudia, alebo odborníci. Hovorím o včelárskom, modelárskom, drevárskom, ale aj cestovateľskom krúžku a ďalších. Koho sa vám na tieto pozície podarilo získať?

Na prvé tri uvedené mám skutočne vedúcich z radov odborníkov, ktorí sa týmto koníčkom venujú roky a cestovateľský Domanesed bude pod mojim vedením. Ja som čaru cestovania podľahla už na strednej škole a chytilo ma natoľko, že som držiteľom preukazu sprievodcu cestovného ruchu.

Akou sumou prispieva dieťa navštevujúce CVČ? Čo ak chce navštevovať viacero krúžkov?

Poplatok do krúžku je 1,30 € mesačne, čo predstavuje sumu 6,50 € na polrok. Myslím si, že dnes nijaké iné zariadenie mimo školy nedokáže v takej cenovej relácii deťom či mladým ľuďom zmysluplne vyplniť ich voľný čas. Naším zámerom je, aby sa deti stretli aj v inom zložení, s inými ľuďmi ako v škole. Keď som talianskym partnerom v minulosti hovorila o CVČ a ZUŠ, povedali len, že nám ticho závidia, pretože ich rodiny vynakladajú vysoké sumy, aby deťom poskytli príležitosti tohto druhu.
Čo sa týka druhej otázky, budeme len radi, keď členovia CVČ budú pracovať vo viacerých krúžkoch. Kto hráva futbal, môže relaxovať aj s modelármi či v chovateľskom krúžku alebo mažoretka si poklebetí na francúzštine. Je len na záujemcoch resp. rodičoch dobre sa rozhodnúť. Poplatok sa uhrádza za každý záujmový útvar.

Čo je v CVČ v Hnúšti Vašim cieľom, latkou, ktorú ste si položili?

Mojím cieľom je, aby sa centrum stalo prirodzenou súčasťou života mesta a to nielen v pravidelnej záujmovej činnosti. Cez organizovanie voľnočasových aktivít chcem poskytnúť možnosť zapojenia sa do diania centra aj tým, ktorí nebudú jeho členmi.

Kde môžu rodičia získať ďalšie informácie o činnosti CVČ, prípadne sa o niečom poradiť?

Od druhej polovice septembra 2016 ma nájdu v nových priestoroch na Francisciho 186, v Dome služieb, na 2. poschodí. Obrátiť sa na mňa môžu aj mailom na adresu: cvc.hnusta@gmail.com alebo mi môžu v čase od 9,00 do 17,00 v pracovné dni zavolať na mobilné číslo 0905 280 564. Aktuálne informácie nájdu tiež na facebooku, v skupine CVČ Hnúšťa. Budeme sa prezentovať na stránke mesta, vašej stránke a v miestnej tlači.

Video: Zoči Voči a Elán rozospievali Hnúšťu

Na koncert po Nočnom behu sa prišlo pozrieť približne 500 ľudí.

Najprv sa popoludní na pódiu predstavila domáca formácia Blue Star, ktorá zahrala vlastné rockové piesne. Po Nočnom behu už koncert vyvrcholil dvomi kapelami pred plným pódiom.

Vystúpenie punkrockovej formácie Zoči Voči zaujalo hlavne mladších – obľúbenú kapelu si prišla pozrieť mládež zo širokého okolia. Zoči Voči zahralo svoje veľké hity ako Čerešne, Klamem, Nad Prahou, či Stratený, aby ich na záver na boku pódia čakali desiatky fanúšikov, ktorí sa chceli odfotiť a nechať si podpísať CD.

Revival Elánu s názvom Elán Tribute Bratislava vystúpil na pódium krátko pred 23:00 hod. a hneď rozbalil najväčšie hity najslávnejšej Slovenskej kapely. Publikum si po dohratí žiadalo prídavky a celkovo sa Elán na pódium vracal až trikrát.

ĎAKUJEME SPONZOROM PODUJATIA:

Mesto Hnúšťa, Banskobystrický samosprávny kraj, PMX net – Vladimír Maslen, Bio CON 1 – Zoran Nikolič, Bautrade – Grigorij Šamin, Koler – Rastislav Kolesár, Michal Fekeč

Ceny pre víťazov venovali, alebo inak pomohli: Total Sport Dušan Ďubek, Libra Hnúšťa – Mária Lebedová, Pneuservis Peter Hutka, Viera Repáková – LR Cosmetics, Kaderníctvo Alena – Alena Colotková, Autoškola Brádňanský, Jazdecký klub Excel Madon, Rodina Balašková, MsKS Hnúšťa, Technické služby Hnúšťa, Peter Molnár, Reštaurácia Koliba, Reštaurácia Kocka, Zmrzlina Ramadan Saliji, Active Planet outdoor centrum, Elektro Kováč, Predajňa Bauki – Dušan Kiš, Slovakia Glass – Martina Horčíková, Spisovateľ Prema Leo, Trio – M. Sojková, p. Radič – VR Fitness, Ing. Michaela Hroncová, Lekáreň Verapharm Hnúšťa, Lekáreň na námestí, IMGAR – Imrich Garláty, Vladimír Zán, Špeciálna základná škola Hnúšťa

Mediálni partneri: Rimava.sk, Echoviny.sk, Kamdomesta, Regionmalohont.sk, Hnúšťanský hlas.

Podujatie zorganizovalo občianske združenie Horná Rimava a uskutočnilo sa pod záštitou primátora mesta Hnúšťa Michala Bagačku.

 

Petrivaldského vila – ako ďalej?

Kto by ju nepoznal…malá, ale o to zaujímavejšia národná kultúrna pamiatka v Hnúšti, ktorá svojím netypickým vzhľadom dotvára kolorit mesta a ako jeden z mála zachovaných historických objektov pripomína pozostatky meštianskej architektúry. Reč je o Petrivaldského vile, ktorá už desiatky rokov čaká na svoju rekonštrukciu. Pomôžte nám nájsť účel, na ktorý by mohla byť využitá.

Ďalšia šanca na obnovu vily

Po viacerých neúspešných pokusoch o rekonštrukciu, prenájom či predaj Petrivaldského vily schválili poslanci Mestského zastupiteľstva v Hnúšti v rozpočte mesta na rok 2016 aj finančné prostriedky na spracovanie projektovej dokumentácie potrebnej k rekonštrukcii vily. Stalo sa tak na podnet členov Komisie podnikateľskej činnosti, správy majetku mesta, obchodu a služieb a regionálnej politiky pri Mestskom zastupiteľstve v Hnúšti, ktorej snahou je ponechať vilu v majetku mesta a opätovne sa pokúsiť o jej rekonštrukciu, aby sa stala pýchou mesta a prezentovala ho v pozitívnom svetle.

Najprv je však potrebné dospieť k dohode o jej následnom využití, aby po rekonštrukcii neostala zívať prázdnotou, k čomu sa teraz môžete pripojiť aj Vy – obyvatelia mesta, rodáci i priaznivci mesta Hnúšťa. Vaše podnety a názory na to, ako by mala byť Petrivaldského vila využitá, môžete posielať do 10.10.2016 prostredníctvom elektronického formuláru – kliknite sem. Možno práve Váš nápad sa stane námetom na projekt, ktorým sa bude mesto Hnúšťa v najbližších rokoch uchádzať o finančnú podporu na obnovu vily, preto neváhajte, zapojte sa a pošlite túto informáciu ďalej.

Pohľad do histórie

Secesná Neoklasicistická* dvojpodlažná vilka, postavená okolo roku 1830, bola dokladovateľne majetkom rodiny Petrivaldských už v roku 1867. Navrhli ju stavitelia z Rožňavy s nepravidelným pôdorysom a typickou vežičkou. Priečelie je obložené kvalitnou piešťanskou pálenou signovanou tehlou. „Podarilo sa mi nájsť na rube dvoch rôznych rozpolených tehál značku – v ľavej časti elipsy písmeno „U“ a v pravej časti uzatvárajúcej elipsu písmeno „T“, čo by podľa katalógu signovaných tehál na Slovensku malo udávať výrobcu. V tomto prípade Uzsicskay Téglagyár pri Piešťanoch,“ priblížil milovník histórie Martin Pliešovský z Hnúšte. V pristavenom zadnom trakte bolo v minulosti umiestnené zariadenie na výrobu a plnenie sódovky do uzatvárateľných 3 a 5-litrových fliaš. „Generácia strieda generáciu a vo virvare súčasného rýchleho životného tempa sa len málokedy pozastavíme nad človekom z minulosti. Pankrác Petrivaldský, prezývaný Dundy, bol povolaním lekárnik. Keď sa 2. mája 1909 narodil v Hnúšti, matrikár ho zapísal v maďarčine ako Pongrácz Atilla, hoci bol evanjelikom a materinskej reči slovenskej,“ uviedol Martin Pliešovský. Nie je známe, odkiaľ pochádzali jeho starí rodičia Ján a Mária, rodená Likovecová, isté však je, že jeho otec sa narodil v Rimavských Zalužanoch 13. Novembra 1870 a umrel v Hnúšti v roku 1954. Povolaním bol zámočník. Matka Pankráca Petrivaldského, Mária, rodená Kolesárová, sa narodila 16. Septembra 1885 a umrela v Hnúšti 17. Decembra 1967. Martin Pliešovský na záver dodáva: „Hoci toto priezvisko nemá na Slovensku početné zastúpenie, vyskytuje sa. Mnohokrát sa mýlime v jeho písaní a uvádzame ho ako Petrivalský – bez písmena „d“. Tento problém opravil v matričnej knihe v roku 1931 matrikár Duda, ale znovu sa objavil v roku 1976, kedy 30. augusta bolo v knihe úmrtí zapísané meno Pankráca. Ten už nemal žiadnych pokračovateľov.“

Starostovia okresu Poltár očakávajú od akčného plánu znižovanie nezamestnanosti

Znižovanie nezamestnanosti a súvisiace vytváranie nových pracovných miest, oživenie sklárskej výroby, ale i zlepšenie infraštruktúry a dopravnej situácie. To sú hlavné očakávania starostov okresu Poltár v súvislosti s akčným plánom rozvoja, ktorý v stredu schválila vláda na svojom výjazdovom rokovaní v tomto okresnom meste. Viacerí z predstaviteľov obcí sa zhodli, že ak bude akčný plán vhodným spôsobom realizovaný v praxi, môže regiónu s približne 20-percentnou nezamestnanosťou reálne pomôcť.

„Našej obci by pomohli hlavne cesty. Stále to hovoríme, že je tu kritický stav ciest a ľudia si na nich rozbíjajú autá. Nakoľko sme jedna z najväčších obcí v okrese, potrebovali by sme tiež rozšírenie dopravy, či už vlakovej, ale aj celkovo rozšírenie spojov,“ uviedol na margo akčného plánu starosta obce Cinobaňa Jozef Melicher, ktorý je podľa vlastných slov presvedčený, že akčný plán regiónu pomôže.

Okrem oživenia sklární v Poltári, ktoré má byť podľa vlády nosným projektom zníženia nezamestnanosti v okrese, by podľa Melichera mohli ďalšie sklárske pozície vzniknúť aj v Katarínskej Hute, ktorá je miestnou časťou Cinobane. „Je tam jedna z najstarších sklární, ktorá bola vlani zase daná do prevádzky. Momentálne tam pracuje 120 až 130 ľudí a s nejakou podporou vlády by bolo možné v krátkej dobe zamestnať 70 až 80 ďalších,“ zdôraznil.

V obci Utekáč, ktorá sa nachádza v severnej, hornatej časti okresu, je podľa starostu Miroslava Barutiaka najväčším problémom nezamestnanosť. „U nás snívame len o tom, že ľudia budú mať doma prácu a boli by sme radi, keby boli podporení investori, ktorí by tu vytvorili nové pracovné miesta. V okruhu 10 kilometrov okolo našej obce totiž žije okolo 7000 ľudí a nie sú tam žiadne možnosti zamestnania,“ podotkol s tým, že mnohí občania navyše pracujú v iných regiónoch a zahraničí. Akčný plán by však podľa neho mohol priniesť zmenu k lepšiemu. „Je to po prvý raz, čo si pamätám od vzniku republiky, že sa myslí aj na takéto regióny,“ dodal Barutiak.

Aj podľa starostu obce Kokava nad Rimavicou a poslanca banskobystrického VÚC Jána Chromeka by ich regiónu najviac pomohlo zlepšenie infraštruktúry a zníženie nezamestnanosti. Možnú pomoc v tomto smere vidí aj v zriadení sociálnych podnikov. „Ako však zdôraznil minister (Ján) Richter, nepôjde o také podniky ako v minulosti, ale naozaj by to mali byť akési medzistanice pre ľudí, ktorí chcú pracovať, ale adekvátnu prácu nevedia získať,“ povedal starosta.

Za pozitívum považuje aj samotné výjazdové rokovanie vlády v okrese, keďže to posledné v roku 2012 podľa jeho názoru pomohlo zachrániť poltársku polikliniku, ktorej hrozil zánik. „Vláda prisľúbila peniaze, sľub dodržala a dnes je poliklinika plne funkčná,“ doplnil.

Starosta obce Hrnčiarska Ves Ján Melicher má z akčného plánu podľa vlastných slov zmiešané pocity. „Bolo by dobré, keby sa oživili sklárne, pretože je tu veľmi veľa vyučených sklárov a ľudí so skúsenosťami z takejto práce. Darmo totiž budeme robiť kultúrne akcie a postavíme obchodné centrá, keď ľudia nebudú mať kde pracovať a nebude dostatočná kúpyschopnosť. Dúfam, že akčný plán nám pomôže, nemôžem však povedať, že tomu stopercentne verím, pretože žijeme na Slovensku,“ konštatoval Melicher, podľa ktorého sa vyskytli aj problémy v komunikácii počas vytvárania plánu Rozvojovou radou okresu Poltár.

Poltár rokuje s investormi pre skláreň, vláda opäť ponúka stimuly

Nosným projektom pre zníženie vysokej nezamestnanosti v meste Poltár a jeho okolí, ktorý včera oznámila vláda SR na svojom výjazdovom zasadaní, je oživenie výroby 24-percentného olovnatého skla – “krištáľu” v Poltárskych sklárňach. Táto investícia má vytvoriť 260 pracovných miest.

“Aktuálne rokujeme s dvoma investormi. Uvidíme, ktorý to myslí vážne. S tým budeme aj rokovať,” povedal na tlačovej konferencii po skončení rokovania primátor Poltára Pavel Gavalec. Potenciálnych záujemcov o sklárne však bližšie nešpecifikoval s tým, že si to zatiaľ neželajú zverejniť.

Investícia do sklární, ohlásená pred vyše dvoma rokmi, sa však nevydarila. Podnikateľ Vladimír Poór, ktorému schválila vláda na obnovu výroby aj investičnú pomoc vo výške približne šesť miliónov eur, nakoniec výrobu neobnovil. Stimul mu tento rok na jar bez vyčerpania prepadol.

“Naďalej ale platí a výzva z mojej strany tu je, že vláda Slovenskej republiky podporí seriózneho investora, ktorý má záujem pracovať v Poltári, investičným stimulom, ktorý môže byť veľmi zaujímavý,” uviedol ku sklárňam, ktoré prestali vyrábať pred šiestimi rokmi, predseda vlády SR Robert Fico.

Vláda však chce pomáhať aj iným subjektom, ktoré chcú v tomto regióne investovať. Podľa Fica v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti štát podporí aj investorov, ktorí vynaložia na vznik podnikov, rozšírenie výroby a rast zamestnanosti aspoň 100.000 eur.

Kabinet včera schválil pre okres Poltár regionálny príspevok vo výške 2,825 milióna eur. Akčný plán pre tento okres, ktorý včera vláda schválila, počíta, že do roku 2020 sa tam preinvestuje približne 98 miliónov eur. Vytvoriť by sa malo 750 nových pracovných miest. V júni bolo v okrese evidovaných 2385 uchádzačov o zamestnanie a nezamestnanosť dosiahla takmer 20 percent.

Do Rimavskej Bane sa vrátia vojaci a tanky

Lokalita HRB medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany sa stane dejiskom historickej rekonštrukcie bojov Slovenského národného povstania.

Podujatie s názvom Boje SNP v Rimavskej doline o kótu Hrb zorganizoval Mikroregión Rimava a Rimavica v spolupráci s klubmi vojenskej histórie KVH Krasnogvardejci Košice a KVH Vetrovci Levice.

Uskutoční sa 10. septembra 2016 od 13:00 hod. s nasledovným programom:

13:00 hod. prezentácia zbraní a dobovej vojenskej nemocnice
14:00 hod. historická rekonštrukcia bojov z čias SNP
15:30 hod. zapálenie vatry v sprievode heligonkárov

Tisovec sa pokúsi prebojovať v pohári do 4. kola

FK CSM sa v pohári prebojoval medzi 64 najlepších tímov. 14. septembra privíta štvrtoligový Tvrdošín.

Slovenský pohár, alebo Slovnaft Cup je pre tímy z nižších súťaží vynikajúca možnosť, ako na svojom trávniku privítať atraktívnejších súperov – hrá sa totiž systémom, že súper z nižšej ligy má vždy výhodu domáceho prostredia.

FK CSM Tisovec v 1. kole zdolal štvrtoligistu z Tornale 3:2, keď mu postup v divokom zápase zabezpečili dve penalty Jána Dacha a gól z hry Stanislava Masára a dve červené karty hráčov hostí v druhom polčase.

V 2. kole si poľahky poradili s piatoligistom TJ Máj Ružomberok – Černová, góly strieľali 2x Savičevič, Kubinec, Vengrín a Masár.

V 3. kole sa na domácom trávniku Tisovec predstaví opäť, tentokrát proti účastníkovi IV. ligy skupiny sever ŠK Tvrdošín. Tvrdošínu sa v lige darí, po 5. zápasoch je na 2. mieste so skóre 16:3. V Slovnaft Cupe postúpil Tvrdošín po zápasoch vonku cez piatoligistu z Chlebníc po výsledku 0:2 a štvrtoligistu zo Spišského Podhradia po výsledku 1:3, keď však až do 85. minúty prehrávali 1:0.

Zápas odohrajú v stredu, 14. septembra o 16:00 hod. v Tisovci. V prípade postupu by sa mohol Tisovec tešiť na možnosť odohrať ďalšie kolo proti jednému z atraktívnych prvoligových súperov. V hre je stále 12 fortunaligistov a v prípade postupu Tisovca medzi najlepšiu tridsaťdvojku je táto šanca viac ako reálna.

Syndikovať obsah

Generuje redakčný systém Drupal | Vytvorili: CoolStranky.sk