Správy z iných zdrojov

Prechod na nový celonárodný formát tabuliek s evidenčným číslom vozidla bol na Slovensku dlhé roky intenzívne diskutovanou témou. Zmena legislatívy a následné zavedenie zjednodušeného dizajnu bez označenia domovského okresu mali priniesť nielen estetickú modernizáciu tabuliek kvôli novému fontu, ale najmä vítanú úsporu financií pre motoristov pri prepise vozidiel.

Odstránenie nutnosti neustáleho menenia značiek pri predaji automobilu do iného regiónu je jednoznačným krokom vpred, za ktorý štát u odbornej i laickej verejnosti zožal zaslúžené ovácie. Tlačenie nových tabuliek navyše prešlo priamo pod krídla štátu, čo malo garantovať nielen nižšie produkčné náklady, ale teoreticky aj maximálne prísnu kontrolu kvality vyhotovenia.

KVÍZ: Sedeli ste v nich aj vy? Spoznajte ikonické autá z čias socializmu

Ako sa však ukazuje, práve kvalita finálneho farebného vyhotovenia v novom formáte písma je aktuálne obrovskou a čoraz častejšie skloňovanou slabinou tohto masívneho štátneho projektu. S pribúdajúcimi rokmi od uvedenia a prekonaním rôznych poveternostných podmienok sa totiž množia sťažnosti frustrovaných vodičov najmä na popraskaný a šúpajúci sa štátny znak.

Najzarážajúcejšie na celej vzniknutej situácii je fakt, že k tomuto neželanému defektu dochádza v extrémne krátkom čase, upozornil portál TopSpeed.sk. V mnohých prípadoch totiž neuplynul od montáže čisto nových značiek na vozidlo ani rok a prvky na tabuľkách sú už neraz priam kriticky poškodené.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.

Hovorí sa o tom v najbližšom čase veľa, hoci českí, ale aj pobaltskí politici vyzývajú na zdržanlivosť. Je vojna, zatiaľ len hybridná, v Európe na spadnutie, ako naznačujú poľský premiér Donald Tusk a francúzsky líder Emmanuel Macron? Alebo ide len o prehnané strašenie?

Estónske mesto Narva svojím pokojom vôbec nepripomína miesto, kde by sa v nasledujúcich mesiacoch malo bojovať. Po promenáde na nábreží rovnomennej rieky občas prebehne bežec, ale inak je pokoj. Ruské mesto Ivangorod na druhom brehu je podobne ďaleko ako napríklad cez Labe v Pardubiciach, ale ani tam sa aspoň podľa všetkého nič nedeje.

Hŕstka mužov, ruské vlajky a roje dronov. Experti ukázali, ako by aj malý útok mohol dostať NATO do pasce

Horúci bod budúcej agresie

Pri hraničnom priechode sa vinie front tých, ktorí chcú na druhú stranu, procedúry na jednej aj druhej strane sú dlhé. Autá tu nie sú, cez hranicu sa od vypuknutia vojny na Ukrajine cez prechod môže ísť jedine pešo. Na uliciach nepočujete nič iné ako ruštinu, ospalá atmosféra panuje aj na sídliskách okolo, kde sa občas povaľuje na tráve opilec.

Takto vyzerá mesto, ktoré by sa podľa mnohých prognóz malo stať horúcim bodom budúcej ruskej agresie proti štátu NATO. Narva sa objavuje v mnohých krízových predpovediach niekoľko posledných rokov a predurčujú ju na to všetky predpoklady. Je mestom s takmer stopercentnou ruskojazyčnou populáciou, leží priamo na hraniciach a ani ekonomicky nejde o najsilnejší región.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako môže vzniknúť nový separatistický útvar.
• Prečo by spojenci váhali s odpoveďou.
• Ktoré štáty by mohli rozdeliť Alianciu.
• Akú úlohu majú zohrať nové ruské drony.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 60% na dočítanie.

Irán v piatok upozornil susedné krajiny, že si zapamätá ich rozhodnutie uplatňovať nové letecké sankcie uvalené Spojenými štátmi, ktoré viedli k obmedzeniam medzinárodných letov z islamskej republiky a do nej.  agentúry DPA a televízie al-Džazíra.

„Spomienka na spolčenie sa so Spojenými štátmi pri presadzovaní nepriateľskej politiky zostane v pamäti iránskeho ľudu navždy vrytá,“ napísal v piatok na sieti X poradca najvyššieho vodcu Iránu Mohammad Mochber.

Letecká doprava cez Perzský záliv sa vracia k normálu, ázijské aerolinky prichádzajú o výhodu

„Vzdušný priestor je buď otvorený pre všetkých, alebo pre nikoho. Ak bude Iránu odoprené právo lietať a využívať letiskové služby, nebude ho mať ani žiadna iná krajina v regióne,“ zdôraznil.

Americké ministerstvo financií oznámilo rozsiahle sankcie voči iránskemu leteckému sektoru, ktoré sa zameriavajú na 27 leteckých spoločností a desiatky firiem, ktoré im poskytujú podporu.

Cieľom týchto opatrení je úplne prerušiť letecké spojenia Iránu. Washington varoval, že každé letisko a každá spoločnosť, ktorá bude naďalej poskytovať služby iránskym leteckým dopravcom, riskuje vylúčenie z amerického dolárového systému.

Pre hrozbu sekundárnych sankcií zo strany USA už obmedzili alebo pozastavili prístup iránskych leteckých spoločností do svojho vzdušného priestoru Spojené arabské emiráty, Omán, Irak, Azerbajdžan, Gruzínsko alebo Turkménsko. Iránske aerolínie však stále lietajú do Ruska, Číny alebo Turecka.

Kľúčovým prestupným bodom pre Iránčanov je Istanbul, kde sa však cestujúci stretávajú s chaosom a neistotou pri priehradkách iránskych leteckých spoločností. Mahan Air, najväčšia a najmodernejšia súkromná letecká spoločnosť v Iráne, už bola nútená pozastaviť svoje lety do Turecka.

Ratingová agentúra S&P dnes zlepšila výhľad dlhodobého ratingu Českej republiky zo stabilného na pozitívny. Zároveň potvrdila dlhodobý rating Česka v zahraničnej mene na stupni AA- a v domácej mene na stupni AA. S&P očakáva, že česká ekonomika v rokoch 2026 až 2029 porastie v priemere o 2,3 percenta.

Za dôvody zlepšenia výhľadu agentúra označila odolnosť českej ekonomiky voči vonkajším šokom, solídny stav verejných financií i vonkajšiu finančnú bilanciu a účinnú menovú politiku Českej národnej banky.

Česká ekonomika v druhom štvrťroku vzrástla medziročne o 1,9 percenta a S&P očakáva rast o dve percentá tento rok a o 2,4 percenta v budúcom roku. Spotrebu podľa nej podporí silný trh práce a rast miezd, zatiaľ čo českému exportu by malo pomôcť oživenie nemeckej ekonomiky.

S&P uviedla, že pri pokračujúcom hospodárskom raste by v budúcom roku až dvoch mohla rating zvýšiť. Zároveň upozornila na riziká spojené s vyššími cenami energií, vývojom na Blízkom východe a uvoľnenejšou rozpočtovou politikou českej vlády.

Schodok verejných financií podľa S&P v rokoch 2026 až 2029 dosiahne v priemere okolo troch percent HDP a čistý verejný dlh by mal do roku 2029 vzrásť na 38 percent HDP z 31 percent v minulom roku.

Organizácia Spojených národov a ďalšie multilaterálne zoskupenia sú v kríze a hrozí, že z medzinárodného dialógu sa stane „šaráda“.

Uviedol to pápež Lev XIV. v piatok vo vystúpení v parížskom sídle Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru, správa pochádza z agentúry Reuters.

Prvý americký pápež, ktorý v piatok pricestoval na štvordňovú návšteve Francúzska, tiež kritizoval svetových lídrov nerešpektujúcich právny poriadok. Konkrétnych politikov nemenoval.

„Tí, ktorí sú pri moci, namiesto dodržiavania zákona sa naň odvolávajú, keď to slúži ich záujmom, a ignorujú ho, keď ich obmedzuje, zaobchádzajú aj so samotnou spravodlivosťou ako s komoditou, ktorú možno kupovať a predávať,“ povedal Lev XIV.

OSN a ďalšie medzinárodné organizácie „zažívajú krízu efektívnosti“, tvrdí hlava katolíckej cirkvi. „Dialóg je vnímaný ako prekážka pre konanie, nie ako prostriedok mieru, ako šaráda namiesto príležitosti hľadať spoločné dobro,“ vyhlásil.

Pápež tiež vyzval na zodpovedný prístup k médiám. „Bez pravdy podlieha jazyk logike násilia a svojvoľnosti mocných,“ citovala ho agentúra DPA.

Ministerstvo dopravy intenzívne rokuje s predstaviteľmi vyšších územných celkov aj krajských miest o podpore a znížení cien v prímestskej autobusovej doprave a mestskej hromadnej doprave.

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) o tom v piatok informoval v súvislosti s rozhodnutím vlády, ktorá 23. septembra schválila zníženie cestovného vo vlakoch druhej triedy o 50 percent od 1. októbra na 30 dní.

Veľký prehľad cien nafty ukázal utrpenie Európy. Slovensko je v ťažkej situácii, no posunuli sme sa na lídra

Dôvodom sú vysoké ceny pohonných látok. Zároveň sa chce dohodnúť so samosprávami na podpore a znížení cien v prímestských autobusoch a MHD.

„Hľadáme možnosť, koľko nás bude stáť, aby sme znížili aj cenu lístka na autobusovú prepravu. Naša predstava je od 30 do 50 percent na prímestské autobusy, vždy v mesačnom období, aby sa to predlžovalo, a 50 percent na MHD. Zatiaľ to vyzerá, že sa nám riešenie darí nájsť, lebo náklady sú pre štátny rozpočet akceptovateľné,“ povedal minister.

Nechcel zatiaľ nič sľubovať, pretože všetko bude predmetom výjazdového rokovania vlády budúci týždeň v stredu. „Dovtedy prinesiem vypočítané, koľko nás to bude stáť a aké navrhujeme riešenie, čo sa týka prímestských autobusov a MHD,“ poznamenal Ráž.

Vyjadril sa aj k očakávaniam Združenia cestných dopravcov Česmad Slovakia, aby štát prijal účinné opatrenia na zníženie cien benzínu a nafty, ktoré by zabránili zdražovaniu tovarov a služieb. Lacnejšie cestovné vo vlakoch či zastropovanie maloobchodnej marže na pohonné látky podľa dopravcov neriešia vysoké ceny palív.

„Táto téma nie je úplne správne adresovaná na naše ministerstvo, keďže my neriešime ceny palív, to je ministerstvo hospodárstva. Vláda samozrejme rozhodla, ako pomôcť ľuďom v doprave,“ povedal Ráž.

„Na môj návrh, v prípade, že by malo dôjsť k nejakým iným návrhom týkajúcim sa ceny palív pre prepravcov, tak to samozrejme musí ísť z ministerstva hospodárstva. Takže my robíme, čo sa dá, a pomáhame ľuďom tam, kde sa dá,“ dodal.

V Kosove sa rozšírili protesty proti rozsudku nad bývalými členmi Kosovskej oslobodzovacej armády. Dnes sa popri metropole Priština konali aj v ďalších kosovských mestách, uviedla agentúra AFP.

V polovici septembra špeciálny tribunál pre Kosovo uložil kosovskému exprezidentovi Hashimu Thaçimu 25 rokov väzenia za vojnové zločiny. Tresty dostali aj ďalší vrcholní predstavitelia kosovskej povstaleckej skupiny.

Protesty proti rozsudkom

V Prištine sa protesty konajú každý deň od ohlásenia trestov. Dnes boli ohlásené z deviatich miest. Mnohí ľudia považujú rozhodnutie súdu v Haagu za nespravodlivé a predstaviteľov UÇK považujú za hrdinov. Na zhromaždenie si priniesli vlajky UÇK či fotografie Thaçiho.

Odsúdenie Thaciho a troch lídrov UCK je „neprijateľná nespravodlivosť“, reaguje kosovský premiér Kurti

"Je to škvrna v národných dejinách," povedal o rozsudku Bajram Shala, bývalý člen povstaleckej organizácie, ktorá bojovala v 90. rokoch proti Srbsku. "Žiadame inštitúcie, aby sa postavili na ochranu našich hrdinov," povedal na demonštrácii v meste Drenas starosta a jeden zo zakladateľov UÇK Ramiz Lladrovci. Rozsudky odmietla krátko po ich ohlásení aj kosovská vláda.

Súd uznal Thaçiho vinným z vrážd 96 politických odporcov z radov kosovských Albáncov, Srbov a Rómov a tiež osôb označených za kolaborantov so srbskými bezpečnostnými silami, ktoré sa odohrali počas vojny v Kosove a bezprostredne po nej. Odsúdený bol tiež za svojvoľné a nezákonné zadržiavanie 385 osôb, mučenie 303 osôb a kruté zaobchádzanie s približne 50 ľuďmi.

Vojna v Kosove

Niekdajší hovorca UÇK Jakup Krasniqi bol rovnako ako Thaçi odsúdený na 25 rokov, šéf spravodajskej služby Kadri Veseli na 18 rokov a šéf operatívy UÇK Rexhep Selimi na 13 rokov väzenia.

Vojna v Kosove si v rokoch 1998 až 1999 vyžiadal 13-tisíc mŕtvych, väčšinou kosovských Albáncov. Boje sa skončili po 78 dňoch náletov Severoatlantickej aliancie a po stiahnutí srbských síl z Kosova. To vyhlásilo v roku 2008 samostatnosť, ktorú uznala asi polovica členských štátov OSN vrátane Česka, ale nie Srbsko a jeho spojenci v Bezpečnostnej rade Rusko a Čína.

Osobitný tribunál pre Kosovo bol po silnom tlaku medzinárodného spoločenstva na kosovských predstaviteľov schválený v roku 2015. Súdi bývalých veliteľov povstaleckej UÇK, ktorá bojovala za odtrhnutie vtedajšej juhosrbskej autonómnej oblasti Kosovo.

Je súčasťou kosovského súdnictva, ale z bezpečnostných dôvodov sídli v holandskom Haagu, kde predtým pôsobil aj Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu. Členmi tribunálu sú zahraniční sudcovia. ICTY v minulosti odsúdil za zločiny spáchané v čase vojny v Kosove množstvo srbských predstaviteľov.

Televízny pool v Bielom dome, čo je zdieľané spravodajstvo mediálnych domov, dnes obnovil prenos udalostí týkajúcich sa administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Stalo sa tak po súdom nariadenom návrate televíznych staníc CNN a MS NOW ako aj portálu Politico do sídla hlavy Spojených štátov. Informoval o tom portál The Guardian.

Trump minulý piatok zrušil akreditácie CNN, MS NOW aj portálu Politico do Bieleho domu, čo zdôvodnil tým, že tieto médiá o ňom aj o jeho vláde podľa neho klamú.

Súd prekazil Trumpov zákaz. CNN, MS NOW aj Politico uviedli, že im bol opäť povolený prístup do Bieleho domu

Zatiaľ čo vylúčené médiá sa obrátili na súd s tým, že odňatie akreditácií je v rozpore s prvým dodatkom americkej ústavy, ktorý garantuje okrem iného slobodu tlače, ostatné médiá združené v spomínanom poole sa zo solidarity rozhodli k protestnému kroku. The Guardian označil toto rozhodnutie za úplne bezprecedentné.

Televízny pool, ktorého súčasťou sú aj stanice NBC, ABC, CBS a Fox News, prestal obstarávať a prenášať zábery z Bieleho domu. To znamenalo, že z akcií v prezidentskom sídle aj o prezidentovom pohybe neboli dostupné kvalitné zábery, hoci sa o spravodajské pokrytie pokúšali menšie médiá.

Vo štvrtok stanice CNN a MS NOW aj portál Politico uviedli, že im bol opäť povolený prístup do Bieleho domu, keď federálny súd nariadil Trumpovi obnoviť týmto médiám akreditácie. Verdikt platí 14 dní, kým súd prípad podrobnejšie nepreskúma.

Republikán Trump dlhodobo kritizuje médiá, ktorých spravodajstvo považuje za nepriaznivé, a v minulosti podal žaloby proti množstvu z nich a ostro útočil aj na jednotlivých novinárov, osobne aj na sociálnych sieťach.

Po zákaze trojice médií spustil Biely dom streamovaciu platformu Trump TV s nepretržitými zábermi prezidenta, za čo zožal kritiku najmä od opozičných demokratov, z ktorých niektorí krok označovali za autoritársky pokus spustiť štátnu televíziu.

Ľavicovo radikálna strana Ľavica v Berlíne po víťazných voľbách v nemeckej metropole oficiálne pozvala na sondážne rozhovory o zostavení regionálnej vlády sociálnu demokraciu a Zelených. Dnes večer sa na tom podľa agentúry DPA zhodli na mimoriadnom zjazde delegáti berlínskej organizácie strany Ľavica.

Voľby do berlínskej Poslaneckej snemovne, regionálneho zákonodarného zboru, minulú nedeľu vyhrala Ľavica s 25,7 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila konzervatívna Kresťanskodemokratická únia s 18,8 percenta nasledovaná Alternatívou pre Nemecko s 16,3 percentami. Kreslá získali aj Zelení so 14,3 percentami a sociálni demokrati, ktorých podporilo 12,1 percenta hlasujúcich.

Mamdani ako vzor. Vodkyni nemeckej Ľavice cestu na berlínsky trón komplikuje vlastná strana

S AfD, ktorú nemecká tajná služba BfV označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú, žiadna strana spolupracovať nechce. CDU, ktorá na berlínskej radnici doteraz vládne spolu s SPD, väčšinu s existujúcim koaličným partnerom nemá a spolupráca s Ľavicou je nepravdepodobná, keďže konzervatívci túto stranu považujú za krajne ľavicovú.

Líderka berlínskej Ľavice Elif Eralpová už krátko po nedeľňajšom hlasovaní povedala, že sa chce pokúsiť zostaviť koalíciu so Zelenými a SPD. Taktiež Zelení sa za tento variant vyslovili.

Ak sa táto trojica strán dohodne na regionálnej vláde v Berlíne, stane sa primátorkou pravdepodobne Eralpová. Bola by tak prvou ženou s migračným pôvodom na čele radnice. Eralpová sa narodila v Mníchove tureckým rodičom.

Hlavnými témami volebnej kampane v Berlíne boli nedostupnosť bývania a vysoké nájmy. Eralpová sľubovala, že mieni vypočuť Berlínčanov a realizovať ich želania, ktoré vyjadrili v roku 2021. V poradovom referende sa vtedy obyvatelia metropoly vyslovili za vyvlastnenie bytov veľkých prenajímateľov.

Za vtedy hlasovalo 59,1 percenta a účasť dosiahla 73,5 percenta. Vyvlastnenie sa malo týkať spoločností s viac ako 3000 bytmi. Kým Zelení ako jeden z potenciálnych partnerov Ľavice za určitých podmienok s takýmto krokom pri časti bytov vlastnených koncernmi súhlasia, líder sociálnych demokratov Steffen Krach to odmieta.

Policajný zbor mesta New York v piatok oznámil, že posilňuje bezpečnostné opatrenia počas prebiehajúceho zasadnutia 81. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Reaguje tak na sériu zvláštnych prípadov týkajúcich sa kanalizačného systému. V stredu spozorovali troch ľudí vyliezať z jedného z kanálov vo štvrti Upper East Side, kde je ubytovaných viacero svetových lídrov. Dve z týchto osôb v piatok zadržali za neoprávnené vniknutie. Správa pochádza z agentúry DPA a denníka New York Times.

„Vzhľadom na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN a citlivosť danej lokality vykonáva NYPD v spolupráci s našimi federálnymi partnermi dodatočné bezpečnostné prehliadky,“ uviedla polícia vo vyhlásení.

NYPD eviduje zvýšené množstvo ľudí vyliezajúcich z kanálov už niekoľko mesiacov. Obaja muži zadržaní v piatok uviedli, že sa tam pokúšali nájsť cennosti, ktoré sa do kanalizácie dostanú po búrkach. Podľa polície by rovnaký motív mohol byť aj za ďalšími podobnými prípadmi.

Denník New York Times oslovil miestneho sprievodcu Stevea Duncana, ktorý v newyorských kanáloch organizuje prehliadky. Pre noviny však uviedol, že najcennejšia vec, ktorú v kanáloch kedy našiel, bola exspirovaná kreditná karta.

V auguste zachytili kamery osobu, ktorá skoro ráno vyliezla z kanála v Queense. Neskôr polícia oznámila, že vyšetruje prípad troch osôb oblečených v montérkach a s čelovkami na hlavách, ktoré videli vyliezať z kanála v blízkosti stanice Penn v Manhattane. Celkovo od mája evidujú šesť takýchto prípadov.

Tieto udalosti opäť rozvírili debatu o tzv. „newyorských krtkoch“. Ide o mestskú legendu o komunite bezdomovcov, ktorí údajne žijú pod ulicami, najmä v tuneloch metra.

Newyorské úrady verejnosť upozorňujú, že vstup do kanalizácie je nebezpečný, pričom ľudia v nej môžu byť vystavení toxickým a potenciálne smrtiacim plynom, nestabilnému terénu aj náhlym záplavám.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov v piatok odsúdila útoky jemenských proiránskych povstalcov húsíovcov na Saudskú Arábiu. Podľa agentúry AFP sa na piatkovom zasadnutí podarilo dosiahnuť vzácnu zhodu medzi stálymi členmi tohto orgánu.

Húsíovci nedávno obsadili jemenské červenomorské pobrežie vrátane strategického prielivu Báb al-Mandab, ktoré dovtedy kontrolovala medzinárodne uznávaná vláda podporovaná Rijádom.

Jemen vyhlásil mobilizáciu proti húsíovcom. Vláda sľubuje zbehom od povstalcov úplnú amnestiu

V dôsledku úspešnej vojenskej ofenzívy rastie napätie medzi Saudskou Arábiou a húsíovcami. Povstalci na kráľovstvo útočia raketami a dronmi a Rijád odpovedá leteckými údermi.

„Členovia Bezpečnostnej rady najdôraznejšie odsúdili pokračujúce útoky húsíovcov proti Saudskej Arábii vrátane útokov zameraných na civilnú a energetickú infraštruktúru, ktoré viedli k zraneniam civilistov, medzi nimi aj žien a detí,“ uviedol francúzsky veľvyslanec pri OSN Jérôme Bonnafont pri prednesení spoločného vyhlásenia.

Bezpečnotná rada OSN „ďalej zdôraznila dôležitosť konania v súlade s medzinárodným právom, najmä s Dohovorom OSN o morskom práve, a dodržiavania práv a slobôd v oblasti námornej plavby“. Húsíovcov vyzvala, aby „okamžite zastavili vojenskú eskaláciu a útoky, ktoré postihujú civilistov a civilné objekty“.

Štátna spoločnosť Verejné prístavy dostala pokyn vysporiadať vyväzovacie prvky na Dunaji, ktoré neboli v ich vlastníctve, za vlády Igora Matoviča (vtedy OĽaNO, teraz Hnutie Slovensko).

Dostali tak možnosť zahrnúť ich do predĺženia zmlúv. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) o tom v piatok informoval v súvislosti s medializovanými informáciami o nájme prístavných polôh na bratislavskom nábreží Dunaja firme dcér poslanca Dušana Muňka (kandidoval za Smer-SD, je v klube SNS).

Nové zmluvy

„Všetkých 20 prevádzkovateľov, z ktorých niektorí sú zahraniční, niektorí sú súčasní, dostalo túto možnosť a všetci ju využili. To znamená, všetky tieto spoločnosti povedali - áno, chceme predĺžiť nájomné zmluvy,“ povedal Ráž.

Nájomné zmluvy sa podľa neho predlžovali postupne až do marca 2025, kedy boli uzatvorené nové zmluvy. Každému postupne, ako to končilo.

Ministerstvo, Bratislava a Verejné prístavy pripravia memorandum, v ktorom upravia svoje vzťahy, tvrdí Ráž

„Žiaden z prevádzkovateľov nedostal miesta navyše. Všetci len predĺžili existujúce zmluvy a zaviazali sa. Všetko je zverejnené. Sú zverejnené rámcové zmluvy, ktoré o tom hovoria, akým spôsobom to bude urobené. A všetci dostali tú možnosť a všetci ju využili,“ poznamenal.

Pontónov, ktoré vlastnia dcéry Muňka je tam podľa ministra viac a všetci dostali identické podmienky. „Verejné prístavy v ničom nepochybili, a to vám poviem s úplnou vážnosťou. Nič neurobili neverejne, ani poza chrbát nikomu,“ poznamenal Ráž.

Trestné oznámenie

A ak má niekto názor, že k tomu došlo, mal by podľa neho okamžite podať trestné oznámenie na konkrétne osoby, ak niečo spáchali. „Nech si to nechá preveriť na Úrade pre verejné obstarávanie, Najvyšším kontrolným úradom,“ dodal s tým, že sa na to pozrel a je to v poriadku.

Hlavné mesto Bratislava, Ministerstvo dopravy a Verejné prístavy spoločne pripravia memorandum, v ktorom upravia svoje vzťahy a tiež pravidlá týkajúce sa pontónov.

Na základe štvrtkového rokovania o situácii v bratislavskom prístave to na sociálnej sieti uviedol minister dopravy. Všetci zúčastnení podľa neho chcú, aby bolo všetko maximálne transparentné.

 Na rokovanie medzi mestom, ministerstvom a spoločnosťou ešte minulý týždeň vyzvalo aj bratislavské mestské zastupiteľstvo.

Aktuálny vývoj podľa neho ukazuje, že nové prístavné polohy a plávajúce zariadenia môžu vzniknúť aj bez dostatočnej koordinácie s hlavným mestom a bez komplexného posúdenia ich vplyvu na priľahlý verejný priestor.

Nemecko chce rozširovať spoluprácu s novou maďarskou vládou aj vo vojenskej oblasti. Spolkový minister obrany Boris Pistorius na piatkovom stretnutí s maďarským rezortným kolegom Romuluszom Ruszinom-Szendim v Budapešti hovoril konkrétne o vojenskej logistike, zbrojnom priemysle a výcviku, správa pochádza z agentúry DPA.

„Berlín a Budapešť sa opäť politicky zbližujú,“ povedal Pistorius. „Je to nový začiatok vzťahov našich krajín, a to je výborná správa nielen pre naše krajiny, ale aj pre celú alianciu NATO a Európsku úniu,“ vyhlásil.

Ruszin-Szendi hovoril o zhode na tom, že Maďarsko je znova na správnej ceste. „Naše ozbrojené sily budeme znova spoločne rozvíjať. Pokračujeme v programoch, ktoré sme spolu začali,“ uviedol a spomenul aj spoluprácu v oblasti vesmírneho priemyslu.

„Budeme opäť spojencami. Budeme konať tak, ako sa od nás očakáva a ako to očakávame od našich spojencov,“ dodal.

Nemecko a Maďarsko spája viacero projektov v zbrojárskej oblasti, pričom Budapešť modernizuje svoju armádu nemeckými zbraňovými systémami, napísala DPA.

Predchádzajúca maďarská vláda premiéra Viktora Orbána túto kooperáciu podporovala bez ohľadu na politické nezhody. Čelila však kritike, že niektoré dovtedy štátne zbrojárske spoločnosti odovzdala do rúk spojencom Orbána.

Podľa nemeckej agentúry nie je jasné, ako s tým nová vláda Pétera Magyara naloží. Ruszin-Szendi na schôdzke s Pistoriusom ozrejmil, že prebieha rozsiahle vyšetrovanie obchodov so zbraňami a verejných obstarávaní. Bližšie sa k záležitosti odmietol vyjadriť s tým, že je to vecou príslušných orgánov.

Predseda jemenskej Prezidentskej rady Rašád Alímí v piatok vyzval na všeobecnú mobilizáciu v krajine s cieľom postaviť sa proti ofenzíve proiránskych povstalcov húsíovcov. Prisľúbil tiež amnestiu každému ozbrojencovi, ktorý opustí rady húsíovcov a pridá sa k jemenským ozbrojeným silám. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Vyzývam synov nášho veľkého národa, aby sa zapojili do všeobecnej a národnej mobilizácie a zjednotili sa okolo svojich ozbrojených a bezpečnostných síl,“ vyhlásil Rašad Alímí, ktorý je najvyšším veliteľom jemenskej armády. „Každému, kto opustí húsíovcov a prestane bojovať na ich strane, bude udelená úplná amnestia,“ prisľúbil.

Húsíovci stupňujú útoky na ropné ciele. Rijád zvoláva krízové rokovanie s Turkami a Pakistanom

Húsíovci nedávno obsadili jemenské červenomorské pobrežie vrátane strategického prielivu Báb al-Mandab, ktoré dovtedy kontrolovala medzinárodne uznávaná vláda podporovaná Rijádom. Intenzívne boje tiež viedli v okolí miest Marib a Taizz.

Alímí stojí na čele jemenskej Prezidentskej rady a v boji proti povstalcom ho podporuje Saudská Arábia. Oficiálnym sídlom medzinárodnej vlády je juhojemenský prístav Aden, avšak PLC už niekoľko mesiacov zasadá priamo v saudskoarabskom hlavnom mete Rijád.

Podľa zdroja agentúry AFP Alímí počas telefonátu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom požiadal o podporu proti húsíovcom. Telefonát sa vraj uskutočnil v nedeľu a šéf Bieleho domu v ňom neprisľúbil vojenskú podporu.

Predseda PLC Washington o pomoc požiadal po sobotňajšom útoku húsíovcov na Rijád. Americké médiá informovali, že saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán tiež naliehal na Trumpa, aby zasiahol proti húsíovcom, ktorí už od júla opakovane útočia na saudskoarabskú monarchiu.

Severná Kórea začala budovať dve vojenské lode na východnom a západnom pobreží, uviedol v piatok americký spravodajský portál NK News s odvolaním sa na satelitné snímky. Správa pochádza z agentúry Jonhap.

Snímky spoločnosti Planet Labs ukazujú, že výstavba prebieha v lodenici v meste Nampcho na západnom pobreží, ako aj v lodenici v Čchongdžin na východnom pobreží.

V Nampcho sa od začiatku júla stavajú veľké časti trupu, pričom loď bude pravdepodobne prvým 10.000-tonovým krížnikom KĽDR, hoci v súčasnosti ešte nie je možné jednoznačne potvrdiť túto informáciu, uviedol portál. NK News však pripomenul, že severokórejský vodca Kim Čong-un v júni oznámil plány na stavbu takýchto krížnikov.

Severná Kórea otestovala modernizovaný raketomet, na hraniciach chce „najničivejšie“ útočné sily

Vojenská loď, ktorá sa momentálne stavia v lodenici v Čchongdžine, sa na záberoch začala objavovať v polovici augusta. Podľa všetkého by mohlo ísť o druhý torpédoborec krajiny a zároveň štvrtú loď, ktorá bude mať výtlak 5000 ton. NK News ale podotkol, že by mohlo ísť aj o spomínaný krížnik s 10-tisíctonovým výtlakom.

V oboch lodeniciach prebiehajú aj modernizačné práce. Začali sa po tom, čo severokórejský vodca na zasadnutí ústrednej vojenskej komisie v júli vyhlásil, že armáda vykoná technickú modernizáciu s cieľom rozšíriť kapacity lodeníc na všetkých úrovniach.

V Nampcho aj v Čchongdžine sa minulý mesiac objavili desiatky budov s modrými strechami, v ktorých sú pravdepodobne ubytovaní stavbári, uvádza sa v správe.

SAN FRANCISCO - Umelá inteligencia spoločnosti OpenAI zverejnila 53 obrázkov nahraných užívateľmi na internetových platformách bez vedomia firmy. Odkazy na ne neboli verejne prístupné, väčšina z nich už bola odstránená a OpenAI spolupracuje s platformami na odstránení zvyšných obrázkov, oznámila spoločnosť. Je to najnovší príklad toho, ako agenti AI prekračujú svoje právomoci, upozornila agentúra AFP.

MADRID - Španielska polícia oznámila v sobotu záchranu a návrat ženy, ktorú údajne podvodom rodina nalákala na cestu do Pakistanu a prinútila ju vydať sa za svojho bratranca. V prípade pre podozrenie z prevádzačstva ľudí zadržali v Barcelone v júli dvoch mužov. Informuje o tom agentúra AFP.

BRUSEL – Zbrane a vojenské vybavenie z ukrajinského bojiska sa už objavili u vojakov vracajúcich sa do Európskej únie. Vyplýva to z dôverného európskeho dokumentu. Úrady sa obávajú najmä toho, čo môže nasledovať po skončení vojny, keď sa do civilného života vrátia veľké počty ľudí s bojovými skúsenosťami a časť zbraní môže skončiť na čiernom trhu.

CATANIA - Letisko Fontanarossa v Catanii na talianskom ostrove Sicília bolo v sobotu opäť dočasne uzavreté pre všetku leteckú dopravu v dôsledku masívneho úniku sopečného popola zo sopky Etna. Toto obmedzenie malo pôvodne trvať do sobotňajšej 16.00 h, no bolo predĺžené do nedeľňajšieho poludnia. Informovala o tom agentúra DPA.

NEW YORK - Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul sa v sobotu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovala o tom agentúra DPA. O schôdzku podľa agentúry TASS požiadalo Nemecko. Zároveň dodala, že Lavrov sa naposledy so svojím nemeckým náprotivkom stretol v januári 2022.