Slovensko - hnonline.sk

Zdá sa, že minister životného prostredia Tomáš Taraba si blížiaci sa koniec vo funkcii užíva. Pomáha mu aj premiér Robert Fico.

Čoho sa skutočne bojí Robert Fico

Ten si najskôr od partnerov v SNS vymohol, aby šéfa rezortu strpeli o pár mesiacov dlhšie. Keď následne hodnotil jeho ministrovanie v superlatívoch, bolo namieste zbystriť pozornosť. Líder Smeru nerobí takú politickú nadprácu pre hocikoho.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 66% na dočítanie.

Česká republika v pondelok predbežne schválila systém plne autonómneho riadenia (FSD) spoločnosti Tesla, čím zmenila svoj pôvodne skeptický postoj, informuje Reuters.

„Pre rozhodnutie Českej republiky bolo kľúčové objasnenie konkrétnych otázok týkajúcich sa bezpečnosti a prevádzky systému,“ uviedlo české ministerstvo dopravy v tlačovej správe.

Prídu elektromobily aj o falošný zvuk motora? Nemci robia kroky k zákazu

Spoločnosť Tesla v príspevku na sieti X oznámila, že zavádzanie systému v krajine sa čoskoro začne. Systém FSD Supervised však znamená, že samoriadenie musí byť pod dohľadom vodiča.

Rozhodnutie českého rezortu dopravy nasleduje po tom, ako rovnaký systém v apríli predbežne schválil holandský regulačný úrad. Používanie systému v skoršej časti tohto roka schválilo viacero európskych krajín, napríklad Slovinsko či Estónsko.

Nakúpiť rakúske potraviny a tiež natankovať. Také sú dlhodobé zvyky niektorých obyvateľov Bratislavy. No tie teraz dostali poriadny šrám.

Len pár kilometrov za Bratislavou na rakúskych čerpacích staniciach nájdeme na samoobslužnej pumpe Avanti v meste Wolfsthal naftu v týchto dňoch za 2,31 eura za liter. Benzín sa tam predáva za 1,92 eura za rovnaký objem.

Rovnakú cenu na toteme nájdu motoristi aj v meste Kittsee. Diaľničné totemy na diaľniciach zase ukazujú cenovku takmer 2,40 eura. Vrchol to však nie je.

Ešte vyššie ceny panujú v Nemecku, kde sa rovnaká pohonná látka predáva za približne 2,45 eura za liter. Vo Francúzsku zase platia za naftu motoristi začiatkom tohto týždňa 2,39 eura.

Na Slovensku pumpári zvolili taktiku, aká v našej petrochemickej histórii nemá obdobu.

Prečo je Slovensko unikátom

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa slovenské pumpy držia na rovnakej cene.
• Aké kroky zvažovala vláda proti zdražovaniu.
• Čo môže vytlačiť naftu ešte výrazne vyššie.
• Prečo lacnejšia ropa nemusí zlacniť tankovanie.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

Vyradenie ruských podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu Európskej únie je neprijateľné a vyslalo by Moskve nesprávny signál. Vyhlásil to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Veľvyslanci členských štátov pri EÚ sa podľa diplomatických zdrojov agentúry Reuters dohodli na ich vyradení po tlaku Francúzska, Slovenska a Luxemburska.

Paríž podľahol tlaku z Baku. Francúzsko chce zrušiť sankcie pre rusko-uzbeckého miliardára Usmanova

„Usmanov a Fridman boli na sankčný zoznam zaradení preto, že sú súčasťou ruského agresívneho režimu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine. Čo sa zmenilo? Nič,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X. Podľa neho treba naopak reštriktívne opatrenia sprísniť a rozšíriť zoznam sankcionovaných osôb.

Dohoda zatiaľ nie je konečná a členské štáty môžu v najbližších hodinách proti nej ešte vzniesť námietku. Písomná procedúra by mala prebiehať od 18:00 do 20:00.

Ide o kompromis, v rámci ktorého by sa tiež mala platnosť sankčného zoznamu predĺžiť o bezprecedentných 36 mesiacov, aby sa predišlo podobným patovým situáciám v budúcnosti. Doteraz sa sankčný zoznam obnovoval každých šesť mesiacov.

Slovensko už nie je samo. Ruského miliardára Usmanova chce zo sankcií vyradiť aj Francúzsko

Slovensko dlhodobo požadovalo vyradenie Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu, uviedla stanica Euronews. Francúzsko sa k požiadavke na vyradenie rusko-uzbeckého miliardára Usmanova pripojilo v uplynulých dňoch s odvolaním sa na národnú bezpečnosť.

Podľa medializovaných informácií to súvisí s rokovaním o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Luxembursko požaduje, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.

Sankčný režim zahŕňa zmrazenie majetku či zákaz cestovania do EÚ a jeho platnosť sa mala pôvodne skončiť 15. septembra. Členské štáty ho dočasne predĺžili do 22. septembra, aby sa získal čas na dohodu. Na predĺženie sankcií je potrebný súhlas všetkých 27 krajín EÚ.

Koaličná rada rokovala o návrhu štátneho rozpočtu a dohodla sa, že predsedovia vládnych strán predložia v najbližších dňoch politickú dohodu o rozpočte. Informoval o tom v pondelok tlačový a informačný odbor Úradu vlády.

Debata o rozpočte

Šéf poslaneckého klubu koaličného Smeru-SD v Národnej rade Ján Richter v diskusii s predsedníčkou poslaneckého klubu opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Zuzanou Mesterovou v nedeľnej relácii STVR O 5 minút 12 uviedol, že prioritnou témou rokovania koaličnej rady 21. septembra bude návrh budúcoročného štátneho rozpočtu, a to takého, ktorý bude v parlamente „na 99 percent konečný“.

Richter si myslí, že schválenie rozpočtu sa nebude v Národnej rade spájať s vyjadrením dôvery vláde. Koalícia podľa neho odmieta zostaviť taký rozpočet, ktorý by rušil doterajšie sociálne opatrenia pre obyvateľov.

Na vládnych návrhoch zákonov, ktoré sú predložené v Národnej rade, je podľa Richtera v koalícii zhoda.

„Potom sú stranícke návrhy, napríklad tzv. kočíkovné tisíc eur. Potom sú poslanecké návrhy, hlavne od strán Hlas-SD a SNS. Tu je dohoda - v prvom čítaní ich podporíme, v druhom čítaní prídu pozmeňovacie návrhy a úprava. K tomu sa bude vyjadrovať príslušný minister z hľadiska vecného návrhu toho ‚pozmeňováku‘ a minister financií,“ uviedol Richter.

"Kampaňový rozpočet"

Vláda podľa poslankyne PS ide prezentovať „kampaňový rozpočet“, kde každá koaličná strana si už ide doručovať svoje sľuby z bilbordov.

„V prvom rade treba povedať, že situácia je mimoriadne vážna a vládna koalícia sa zjavne už chystá na kampaň, lebo toto bude nezodpovedný kampaňový rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však opakovane hovorí, že táto vládna koalícia porušuje ústavné povinnosti a vzhľadom na to, v akom stave je verejný dlh, má predložiť v prvom rade vyrovnaný rozpočet. Má predložiť vyrovnaný rozpočet ako ústavnú povinnosť, ktorá vyplýva z ústavného zákona o dlhovej brzde,“ doplnila poslankyňa PS.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok v New Yorku stretne so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Informovala o tom dnes agentúra AFP.

Do mesta, kde tento týždeň začína zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, prichádzajú vrcholní predstavitelia krajín z celého sveta. Očakáva sa, že obaj​a prezidenti budú hovoriť o vojne na Ukrajine, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii.

Zelenskyj oznámil dohodu s Trumpom na stretnutí v New Yorku

Ukrajinský prezident už v nedeľu na sociálnych sieťach oznámil, že sa s americkým prezidentom dohodol na stretnutí v New Yorku; dátum však nespresnil. AFP a denník Ukrajinska pravda dnes s odvolaním sa na svoje zdroje informovali, že hlavy oboch štátov sa stretnú 22. septembra.

Ešte v piatok pritom ukrajinský prezident nebol na zozname svetových lídrov, s ktorými sa Trump v New Yorku plánuje stretnúť.

"Bola to dôležitá konverzácia, prebrali sme toho veľa. Dohodli sme sa, že sa stretneme v New Yorku, a táto schôdzka by toho mohla veľa zmeniť," napísal v nedeľu Zelenskyj na sociálnych sieťach o rozhovore, ktorý dohode o stretnutí predchádzal.

"Rusko žiaľ kvôli vojne s Ukrajinou stratilo kontrolu nad svojím ropným priemyslom. Mnoho ich ropných rafinérií bolo vyhodených do vzduchu a sú teraz aspoň dočasne mimo prevádzky.

Zelenskyj nie je na zozname Trumpových stretnutí v New Yorku

Táto smiešna a nikdy nekončiaca vojna s Ukrajinou musí skončiť. Trpí celý svet, zatiaľ čo každý mesiac je zabitých 25-tisíc ľudí, predovšetkým vojakov. Aká škoda," napísal dnes na sociálnych sieťach o rusko-ukrajinskom konflikte americký prezident.

Podľa denníka Ukrajinska pravda Trump počas nedeľňajšieho rozhovoru Zelenského opäť vyzval, aby Ukrajina prestala útočiť na ruskú ropnú infraštruktúru.

Takéto útoky podľa amerického prezidenta škodia celému svetu. Ukrajina vysvetľuje, že na ropnú infraštruktúru v Rusku útočí kvôli tomu, že Moskva z predaja ropy financuje svoje vojnové ťaženie.

Ceny ropy na začiatku týždňa ďalej prudko klesajú. Severomorská ropa Brent sa prvýkrát od 9. septembra prepadla pod psychologickú hranicu 100 dolárov za barel.

Investori dúfajú v diplomatický pokrok v otázke vojny s Iránom v dôsledku zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa v New Yorku začína tento týždeň.

Česko ide bojovať s drahými palivami. Vláda bude opäť regulovať ich ceny, zavedie tiež mimoriadnu daň

Správu budeme aktualizovať.

Americký minister financií Scott Bessent v pondelok varoval, že v dôsledku sankcií by mohli iránske letecké spoločnosti o dva dni zaznamenať problémy s prevádzkou po celom svete. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Dôjde k odstaveniu všetkých iránskych leteckých spoločností,“ povedal Bessent v rozhovore pre stanicu CNBC. „Ak pristanú, nemôžete im poskytnúť palivo, nemôžete im poskytnúť letiskové služby, nemôžete im predávať letenky,“ pretože inak budete znášať ekonomické následky, dodal.

Vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom sa začala 28. februára, keď americko-izraelské letecké údery zabili najvyššieho iránskeho vodcu a vysokých vojenských predstaviteľov.

Irán obchádza sankcie výmenou ropy za čínsky tovar, získal takto už miliardy dolárov, píše Reuters

Teherán reagoval útokmi na základne USA na Blízkom východe a zablokovaním dôležitého Hormuzského prielivu, čo spôsobilo prudký nárast svetových cien ropy.

Začiatkom septembra Spojené štáty uvalili sankcie na „všetky zostávajúce iránske letecké spoločnosti“, ktorých sa tieto opatrenia doposiaľ netýkali. Ministerstvo financií sa zároveň zameralo na subjekty podporujúce iránsky letecký sektor aj v prípade, že majú sídlo mimo územia Iránu.

Bessent už skôr prisľúbil, že USA vyhlásia voči Iránu „ekonomický deň D“, a zaviazal sa, že Teherán finančne izolujú. Iránsky letecký sektor už dlho čelí sankciám, ktoré obmedzujú jeho schopnosť získavať nové lietadlá, náhradné diely aj servisné služby, pripomína AFP.

Česká vláda schválila návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2027. Počíta v ňom so schodkom 386 miliárd českých korún (približne 15,9 miliardy eur), teda o tri miliardy korún menej, než koncom augusta avizovala česká ministerka financií Alena Schillerová.

Šéfka rezortu o zmenách informovala v pondelok na tlačovej konferencii po rokovaní vlády. Aj napriek zníženiu pôjde stále o druhý najvyšší deficit v histórii Českej republiky.

Najvyšší bol v roku 2021 v dôsledku covidových opatrení, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Česko ide bojovať s drahými palivami. Vláda bude opäť regulovať ich ceny, zavedie tiež mimoriadnu daň

Správu budeme aktualizovať.

Pretrvávajúca oblasť nezvyčajne teplého tropického oceánu pomohla zintenzívniť sneženie nad východnou Antarktídou, čo prispelo k dočasnému nárastu čistej hmotnosti ľadového štítu o približne 695 miliárd ton, podľa novej štúdie publikovanej v časopise Nature.

Európe hrozí v čase otepľovania ľadové ochladenie, tvrdia vedci. Zdanlivý paradox dáva až desivo dobrý zmysel

Pozoruhodný nárast antarktického ľadu

Výskumníci zistili, že trvalé otepľovanie v tropickom teplom bazéne počas rokov 2021 – 2023 spustilo reťazec atmosférických zmien, ktoré nakoniec ovplyvnili počasie tisíce kilometrov ďaleko v Antarktíde.

Otepľovanie vyvolalo Rossbyho vlnový sled, ktorý sa šíril smerom k kontinentu, pomohol vytvoriť severojužný cirkulačný vzorec nad východnou Antarktídou, zmenil pohyb vlhkosti a zvýšil regionálne sneženie. Tieto zmeny spoločne dočasne spomalili celkovú stratu hmotnosti antarktického ľadového štítu.

Antarktický ľadový štít je hlavným zdrojom neistoty, keď vedci odhadujú, o koľko by sa mohla v budúcnosti zvýšiť globálna hladina morí. Počas posledných dvoch desaťročí Antarktída strácala ľad priemerným tempom približne 140,5 miliardy ton ročne.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako tropický oceán priniesol sneh do Antarktídy.
• Prečo ľad pribudol iba dočasne.
• Ako atmosférické rieky zosilnili sneženie.
• Prečo Antarktída naďalej stráca ľad.

Dostupné pre predplatiteľov

Napriek tomu sa tento vzorec medzi rokmi 2021 a 2023 krátko zmenil. Ľadový štít získal hmotnosť približne ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Česko bude samozrejme rešpektovať článok päť Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, povedal po dnešnom rokovaní vlády český premiér Andrej Babiš.

Odmietol komentovať vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica, ktorý minulý týždeň uviedol, že nechce, aby sa Slovensko "stalo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku päť". Česku podľa Babiša teraz nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo.

Článok 5

Šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka v rozhovore s denníkom The Guardian uviedol, že možný ruský útok, vrátane obmedzenej invázie na územie niektorého z členských štátov aliancie, by mohol prísť nie v ráde rokov, ale mesiacov.

Babiš uviedol, že od Koudelka takúto informáciu nemá. "A tiež nemáme informáciu, že by Česko malo byť napadnuté dronmi či raketami," uviedol.

Vyzliekol Slovensko donaha, stali sme sa najslabším článkom NATO, reaguje Korčok na Ficove slová

Poľsko je podľa Babiša v inej situácii, pretože vojna na Ukrajine sa odohráva v jeho bezprostrednej blízkosti. "Ak by sa niečo stalo, tak samozrejme v rámci článku päť Poľsku pomôžeme," dodal.

Článok 5 je zásadným ustanovením aliančnej zmluvy o tom, že útok na jedného člena NATO je útokom na všetkých. V takom prípade majú ostatné členské štáty v súčinnosti podniknúť takú akciu, akú budú považovať za potrebnú, vrátane použitia vojenskej sily. "My ako Česko samozrejme článok päť budeme rešpektovať, pána premiéra Fica komentovať nebudem," povedal.

Tajné služby

Fico minulý týždeň uviedol, že nechce, aby sa Slovensko "stalo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku päť". Tvrdil tiež, že Západ hľadá zámienky pre vojnový konflikt s Ruskom. To v roku 2022 napadlo Ukrajinu, ktorej terajšia slovenská vláda zastavila vojenskú pomoc zo štátnych zásob.

Babiš povedal, že o hrozbách dlho rokoval s prezidentom Petrom Pavlom, témou sa bude zaoberať 20. októbra česká Bezpečnostná rada štátu.

Po jej rokovaní chce predstaviť projekt súvisiaci s tajnými službami. "Budeme prijímať ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia bezpečnosť našich spoluobčanov," povedal.

Kabinet podľa neho vníma, čo sa deje v Európe a vo svete. Európa by mala konečne začať rokovať o mieri na Ukrajine a nenechávať všetko na americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, myslí si.

Osobitný výbor maďarského parlamentu pre kultúru podporil kandidatúru mediálneho právnika Gábora Polyáka na post predsedu Mediálnej rady (Médiatanács) Národného úradu pre médiá a infokomunikácie a šiestich ďalších ľudí za jej členov. Polyákova kandidatúra bola schválená pomerom hlasov sedem za, tri proti a jeden člen výboru sa zdržal. TASR o tom píše podľa agentúry MTI.

Polyák počas vypočutia uviedol, že jeho víziou do budúcnosti je „pokoj v médiách“. Dodal, že po prechode na demokraciu si krajina zaslúži verejný priestor, v ktorom majú rôznorodé názory rovnakú šancu odznieť, čo voličom umožní posúdiť prezentované postoje.

Výbor ako kandidátov za členov rady jednomyseľne podporil právničku Mártu Bencsikovú, mediálnu právničku a odborníčku na ľudské práva Judit Beu Bodrogiovú a právničku Krisztinu Nagyovú (nominované vládnou stranou Tisza), mediálneho experta Ferenca Pindrocha (nominovaný opozičnými kresťanskými demokratmi) a energetického právnika Mátého Tótha (nominovaný opozičnou stranou Mi Hazánk - Naša vlasť). Odborník na komunikáciu a producent László Szabó (nominovaný opozičnou stranou Fidesz), získal deväť hlasov za a dva proti.

Parlament 23. júna schválil novelu mediálneho zákona, ktorou sa zmenila štruktúra a fungovanie verejnoprávnych médií. Rada má podľa novely predsedu a šesť členov, ktorých volí parlament na deväť rokov. Vznikne už vtedy, keď parlament zvolí jej predsedu a najmenej troch členov. Ak niektorý kandidát nezíska potrebnú väčšinu, ale má podporu aspoň tretiny poslancov, hlasovanie sa po ôsmich dňoch opakuje.

Podľa súčasnej vlády strany Tisza niekdajší premiér Viktor Orbán premenil verejnoprávne médiá na nástroje svojej propagandy. Novela preto ukončila mandáty predsedu a členov Mediálnej rady, ako aj predsedov verejnoprávnych mediálnych spoločností.

Ruské parlamentné voľby, ktoré podľa predbežných výsledkov jasne vyhralo Jednotné Rusko podporujúce šéfa Kremľa Vladimira Putina, nesplnili podmienky pre slobodné, demokratické a pluralitné hlasovanie.

Dnes to podľa agentúry Reuters uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia, ktoré nad stavom hlasovania vyslovilo poľutovanie. Ministerstvo ďalej oznámilo, že Rusko usporiadaním hlasovania aj na okupovaných územiach Ukrajiny porušilo medzinárodné právo.

Kremeľská volebná šou nevybočila zo scenára. Ťažšie otázky „šťastného cára“ Putina ešte len čakajú

"Zvýšené represie proti občianskej spoločnosti a opozícii, vylúčenie viacerých politických strán, rastúce obmedzovanie slobody prejavu a zakazovanie nezávislých médií podryli možnosti ľudí slobodne si utvárať a vyjadrovať svoju voľbu," cituje Reuters vyhlásenie francúzskeho ministerstva zahraničia.

Kriticky sa o ruských voľbách vyjadrila už šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Tá na sieti X napísala, že hlasovanie bolo ďalšou ranou pre ruskú demokraciu a že o výsledku nebolo vopred pochýb.

Minulý týždeň od piatka do nedele organizovalo Rusko prvé voľby do Štátnej dumy od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Hlasovanie sa konalo aj na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach, čo Ukrajina aj Európska únia tvrdo kritizovali. Moskva k voľbám nepozvala pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii sa v pondelok v Bruseli dohodli na vyradení podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Platnosť sankcií by sa mala predĺžiť až o 36 mesiacov.

Krajiny budú musieť reštriktívne opatrenia voči približne 3000 osobám a subjektom ešte odobriť prostredníctvom písomnej procedúry, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Vyradenie miliardárov

Na dopoludňajšej schôdzke sa Výbor stálych predstaviteľov 27 členských štátov EÚ na predĺžení sankcií ešte nedohodol. Írske predsedníctvo v Rade EÚ však na popoludňajšie rokovania navrhlo kompromis, podľa ktorého by Usmanov a Fridman boli vyradení zo sankčného zoznamu výmenou za jeho bezprecedentné 36-mesačné predĺženie. Cieľom návrhu bolo predísť podobným patovým situáciám v budúcnosti. Doteraz sa zoznam obnovoval každých šesť mesiacov.

Slovensko dlhodobo požadovalo vyradenie Usmanova a Fridmana zo sankčného zoznamu. Francúzsko sa v uplynulých dňoch pripojilo k požiadavke na vyradenie rusko-uzbeckého miliardára Usmanova, pričom svoju pozíciu odôvodňovalo otázkami národnej bezpečnosti.

Medvedev: Sankcie USA si zaslúžia vojenskú odradzujúcu silu Ruska

Podľa medializovaných informácií súvisela francúzska požiadavka s rokovaniami o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Luxembursko zasa požadovalo, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.

Platnosť sankčného režimu, ktorý zahŕňa zmrazenie majetku či zákaz cestovania, sa mala pôvodne skončiť 15. septembra. Členské štáty ho následne dočasne predĺžili do 22. septembra, aby získali čas na dohodu. Na predĺženie sankcií je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov.

Európske sankcie

Jednotlivé členské krajiny EÚ využívajú rokovania o prijímaní a predlžovaní reštriktívnych opatrení proti Rusku čoraz častejšie na presadzovanie svojich národných záujmov.

Analytik Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky to považuje za problematické. Ako jedno z možných riešení do budúcnosti vidí prechod od jednomyseľného rozhodovania ku kvalifikovanej väčšine (súhlas aspoň 55 percent členských štátov, ktoré predstavujú minimálne 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ) v oblasti sankcií a celkovo v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ.

„Štáty vrátane Slovenska by nemohli blokovať a podmieňovať predĺženie celého tohto balíka sankcií niekoľkými konkrétnymi menami, ktoré by chceli vyradiť zo zoznamu, ak by sa skutočne nenašla určitá blokujúca menšina. Takže toto je oblasť, kde vidím zásadnú príležitosť na určitý posun,“ uviedol analytik.

Zároveň však zdôraznil potrebu užšej koordinácie medzi členskými štátmi, výmeny názorov a hľadania spoločného postupu.

Poznamenal, že situácia v Únii podľa neho zostáva lepšia ako pred koncom vlády premiéra Viktora Orbána v Maďarsku.

„Existuje väčšia miera jednoty a zároveň tiež to, že skutočne hľadáme určité limity možného. Tým viac potom do popredia vystupuje egoistický prístup jednotlivých štátov, ale z môjho pohľadu je situácia všeobecne lepšia než pred pol rokom. Došlo napríklad k predĺženiu veľkých sektorových protiruských sankcií z hľadiska ich obnovovania zo šiestich na 12 mesiacov a k ďalším krokom, ktoré skutočne boli predtým nemysliteľné,“ dodal Havlíček.

Japonská spoločnosť Sony po prvýkrát vstúpila na trh prenosných zariadení ešte v decembri 2004. Práve vtedy vydala malú hernú konzolu s názvom PlayStation Portable. O pár mesiacov neskôr sa dostala do Spojených štátov amerických a v priebehu jesene štartovala aj v Európe.

Dôvod tohto kroku bol jednoznačný, zástupcovia firmy chceli priamo konkurovať Nintendu, ktoré tomuto segmentu dlhodobo dominovalo. Do dnešných čias zostáva na poli „handheld“ platforiem absolútnym a neohroziteľným lídrom.

Pôvodný PlayStation Portable bol pre firmu veľkým úspechom.

V tom čase pritom ešte pomerne intenzívne žila kauza z deväťdesiatych rokov, ktorá sa oboch korporácií priamo týka. Pôvodne totiž mali vzájomne spolupracovať na vytvorení úplne novej konzoly. Sony by poskytlo know-how v oblasti diskov (vtedy išlo o mladú technológiu budúcnosti) a Nintendo zase skúsenosti z herného segmentu.

Návrat ku koreňom

Nakoniec však z partnerstva zišlo, pretože Nintendo nadobudlo pocit, že by nad celým systémom malo Sony až príliš veľkú kontrolu, ktorá by ho pripravovala o nemalú časť výsledných ziskov. Neočakávane tak na poslednú chvíľu ohlásilo, že na konzole bude radšej pracovať s Phillipsom. Predchádzajúce vyjednávania prebehli v úplnej tajnosti.

Od tohto momentu boli obaja hráči obrovskými konkurentmi, čo sa neskôr pretavilo aj do vydania PlayStation Portable. Teraz, viac než 20 rokov po pôvodnom uvedení, má konzola dostať plnohodnotného nasledovníka.

V článku sa ešte dočítate:

• Koľko miliónov kusov sa predalo PlayStation Portable.
• Prečo je nasledovník Vita jedným z najväčších komerčných prepadákov Sony.
• Čo aktuálne vieme o novom prenosnom zariadení.
• Kedy by mohlo doraziť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.

Pokračujúce ozbrojené konflikty, humanitárne krízy a rastúce napätie vo svete ukazujú, že mier nie je samozrejmosťou, ale vyžaduje si každodenné úsilie a konkrétne kroky.

Slovensko naďalej presadzuje riešenie konfliktov prostredníctvom diplomacie a dialógu, dodržiavanie medzinárodného práva a aktívnu úlohu OSN pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, vyhlásil v New Yorku pri príležitosti Medzinárodného dňa mieru minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Z New Yorku informuje osobitný spravodajca TASR.

Bezpečnostná rada

Svet si pripomína Medzinárodný deň mieru 21. septembra, aktuálne počas 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, na ktorom Blanár sprevádza prezidenta Petra Pellegriniho.

Ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo, že Slovensko sa v súčasnosti uchádza o pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 – 2029. Voľba bude na Valnom zhromaždení na budúci rok v júni.

„V prípade nášho zvolenia do Bezpečnostnej rady chceme byť aktívnym a konštruktívnym členom, ktorý bude prispievať k hľadaniu mierových riešení a budovaniu dialógu. Zároveň budeme presadzovať predchádzanie a riešenie ozbrojených konfliktov, dodržiavanie medzinárodného práva, ochranu civilného obyvateľstva, ale zameriame sa tiež na nové bezpečnostné výzvy,“ zdôraznil Blanár.

Slovenskú kandidatúru so sloganom „Rešpekt, Dialóg, Stabilita, Mier“ predstavil šéf slovenskej diplomacie v júli v sídle OSN v New Yorku.

Ako ďalej pripomenulo ministerstvo zahraničných vecí, Slovensko aktívne prispieva k úsiliu o medzinárodný mier aj účasťou na mierových operáciách OSN. Za viac ako tri desaťročia sa v 16 misiách doteraz vystriedalo vyše 13-tisíc slovenských vojakov.

Mierové misie

V súčasnosti pôsobí v mierovej misii UNFICYP na Cypre 234 slovenských vojakov a ďalší dvaja sú nasadení v misii UNTSO na Blízkom východe.

Slovensko zároveň už 37 rokov sprostredkúva dialóg medzi gréckocyperskými a tureckocyperskými politickými stranami.

Slovensko tiež prostredníctvom rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci podporuje obyvateľov zasiahnutých konfliktmi a núteným vysídlením, a to napríklad na Ukrajine, v Iraku, Libanone či Pásme Gazy.

Pomoc smeruje predovšetkým k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva a zahŕňa zdravotnú a psychosociálnu starostlivosť, zabezpečenie prístupu k pitnej vode či posilnenie potravinovej bezpečnosti.

Na Ukrajine Slovensko zároveň podporuje obnovu energetickej infraštruktúry, budovanie ochranných krytov v školách a škôlkach, ako aj proces odmínovania.

Americký prezident Donald Trump v pondelok označil médiá kritické voči vláde za „falošné“ či „rakovinu“, ktorá ohrozuje Spojené štáty. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Biely dom neútočí na slobodné médiá, tie si vážim. Útočí na falošné médiá, ktoré sa po našich milovaných Spojených štátoch amerických šíria ako rakovina. Sú skorumpované, cielené, všadeprítomné, plne skoordinované a absolútne nekontrolované. Predstavujú hrozbu pre našu národnú bezpečnosť a musia sa okamžite zastaviť,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

CNN, MS Now a Politico žalujú Trumpovu vládu pre zákaz vstupu do Bieleho domu

Šéf Bieleho domu v piatok s okamžitou platnosťou zakázal novinárom zo CNN, MS NOW a Politica vstup do Bieleho domu.

Podľa neho pri spravodajskom pokrývaní záležitostí prezidenta, vlády a USA si „neustále vymýšľajú a klamú“. V sobotu ich reportérov nevpustili do areálu Bieleho domu a odobrali im akreditácie.

CNN, MS NOW a Politico podali v pondelok na súde žalobu, pretože postup Bieleho domu považujú za porušenie prvého dodatku Ústavy USA (sloboda tlače a zákaz diskriminácie na základe obsahu) a piateho (právo na riadny súdny proces), keď im prístup a akreditáciu odobrali bez predchádzajúceho upozornenia a riadneho procesu.

Pozemok na okraji obce, v susedstve nové rodinné domy a cena, ktorá sa zmestí do rozpočtu. Takáto ponuka môže vyzerať ako príležitosť na vybudovanie vlastného bývania alebo dlhodobú investíciu.

Pri kúpe pôdy však nerozhoduje iba jej poloha a výmera. Podstatné je aj to, aké práva a povinnosti nový vlastník prevezme. Niektoré obmedzenia sa pritom nemusia prejaviť ani pri dôkladnej obhliadke.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu. Ich predaj podlieha zákonným podmienkam a záujemca musí počítať s postupom, ktorý sa výrazne líši od bežnej kúpy nehnuteľnosti.

Susedné domy nie sú zárukou výstavby

V článku sa ešte dočítate:

• Kedy môžete na kúpenom pozemku skutočne stavať.
• Ako môže cudzí nájomca oddialiť vaše plány.
• Za akých podmienok štát predá svoju parcelu.
• Prečo sa cena štátnej pôdy neurčuje vopred.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Česká vláda bude od začiatku októbra opäť regulovať ceny pohonných látok. Na mesiac zníži spotrebnú daň z nafty na minimum, ktoré dovoľujú pravidlá EÚ, a zastropuje marže na 2,50 Kč na liter.

Maximálne ceny palív bude opäť denne oznamovať ministerstvo financií, ktoré o tom v pondelok informovalo na sociálnych sieťach.

Okrem toho česká vláda schválila aj návrh na zavedenie dočasnej mimoriadnej sektorovej dane pre rafinérsky sektor, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Od 1. októbra obnovujeme osvedčenú reguláciu cien pohonných látok a zároveň na mesiac znižujeme spotrebnú daň z nafty na európske minimum. Toto opatrenie bude pôsobiť výrazne protiinflačne, uľaví firmám aj domácnostiam a udrží ceny palív v Česku na najpriaznivejších úrovniach v EÚ,“ uviedla česká ministerka financií Alena Schillerová.

Nariadenie vlády a spôsob výpočtu vychádza z predchádzajúceho nariadenia, ktoré skončilo 19. júla tohto roka. Maximálna cena sa bude počítať ako súčet priemernej veľkoobchodnej ceny z trojdenného kĺzavého priemeru štyroch referenčných zdrojov a regulovanej marže vo výške 2,50 Kč za liter.

Vláda týmto krokom podľa rezortu financií reaguje na eskaláciu konfliktu na Blízkom východe, obmedzenie dodávok saudskej ropy európskym rafinériám a rastúci tlak na veľkoobchodné aj maloobchodné ceny palív.

Štát pri rekordne drahej nafte zachraňuje Slovnaft. Šéf rafinérie bol na vláde: Pri cenách budeme zodpovední

Ako na tlačovej konferencii po rokovaní vlády neskôr podotkla Schillerová, daňové zaťaženie nafty celkovo klesne o 2,35 Kč na liter.

„Tento krok sa pozitívne premietne do nižších nákladov firiem, najmä dopravných a sprostredkovane do cien výrobkov a služieb v celom hospodárstve. Celkovo bude pôsobiť výrazne protiinflačne. Naším cieľom je, aby ČR kombináciou všetkých týchto opatrení zostala medzi krajinami, ktoré navzdory globálnej kríze držia ceny palív pre svojich občanov na najpriaznivejších úrovniach v EÚ,“ zdôraznila ministerka.

Opatrenie, ktorým vláda schválila návrh na zavedenie dočasnej mimoriadnej dane pre rafinérsky sektor, podľa ministerstva reaguje na mimoriadny nárast rafinérskych marží spôsobený geopolitickou krízou a narušením svetového trhu s ropou a ropnými produktami.

Schillerová podotkla, že nejde o daň namierenú na čerpacie stanice, ale na ekonomicky významných spracovateľov surovej ropy a výrobcov rafinovaných ropných produktov - teda na sektor, ktorý profituje z globálneho nárastu rafinérskych marží, ktoré sú podľa jej slov na rekordných úrovniach. Opatrenie je podľa nej koncipované tak, aby sa nepremietlo do konečnej ceny pre spotrebiteľov.

„Urobíme všetko pre to, aby (daň) bola schválená (prešla celým legislatívnym procesom) do konca roka. Nechceme vytvárať dostatočný časový priestor na akúkoľvek daňovú optimalizáciu,“ dodala šéfka rezortu financií.

Poslankyňa Národnej rady Veronika Remišová (Hnutie Slovensko - Za ľudí) žiada ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD) zastaviť podľa nej podozrivý prenájom prístavných miest na bratislavskom nábreží Dunaja pre firmu rodiny poslanca Dušana Muňka (kandidoval za Smer-SD, je v klube SNS). Ako v pondelok Remišová informovala, v súvislosti s tým zároveň podáva interpeláciu na ministra dopravy.

„Žiadame, aby minister Ráž tento kšeft s firmou rodiny poslanca Muňka zastavil, pretože na tomto kšefte sú ziskoví len Muňkovci. Obyvatelia a štát na tom nezískajú nič, len stratia najkrajšie verejné priestory v hlavnom meste,“ uviedla Remišová.

V interpelácii sa bude ministra pýtať na zdôvodnenie dĺžky nájmu, zvýhodnenie firmy rodiny Muňka a či sú takéto postupy štátu v poriadku, hlavne v prípadoch, kde ide o firmy či ľudí blízkych jeho kamarátom.

Poslankyňa zároveň poukázala na expresný postup v prípade prenájmu desiatich najlukratívnejších prístavných miest na Dunaji na najkrajšej promenáde v Bratislave potichu a bez verejnej súťaže, pričom hlavné mesto, správca nábrežia pri známom obchodnom centre ani obyvatelia o tom nevedeli.

Diaľničiari hlásia míľnik na východe. Takmer dvojkilometrový tunel Okruhliak je prerazený už v oboch rúrach

Upozornila aj na ďalšie transakcie z 11. marca 2026. Štátna spoločnosť Verejné prístavy v pôsobnosti Ministerstva dopravy v ten deň uzavrela so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava rámcovú zmluvu a zároveň kúpnu zmluvu na odkúpenie dvoch malých budov s pozemkom v Zimnom prístave za 144-tisíc eur s DPH.

V ten istý deň podľa Remišovej firme Muňkovej rodiny jednu z predaných budov hneď naspäť prenajali za 4896 eur na rok a v rovnaký deň uzatvorili aj desať nájomných zmlúv na najlukratívnejšie miesta na Dunaji.

Uviedla, že ide o mimoriadne výnosný biznis. „Štát prenajal lukratívne miesta na pristávanie lodí na Dunaji Muňkovej rodine za 193-tisíc eur bez DPH. Podľa názoru odborníkov z oblasti lodnej dopravy, s ktorými sme daný problém konzultovali, môže firma detí pána Muňka inkasovať ročne minimálne 1,3 milióna eur zisku, čo je mnohonásobne viac, než je hodnota nájmu, ktorý platia ročne štátu. Ktorý podnikateľ by nechcel dostať bez verejnej súťaže takýto skvelý biznis s garantovaným miliónovým výnosom?“ spýtala sa Remišová.

Remišová poukázala na to, že obdobie nájmu pre firmu Muňkovej rodiny je nezvykle dlhé - päť rokov s opciou na ďalších päť rokov, teda desať rokov garantovaného nájmu. Podľa jej informácií iní nájomcovia bežne dostávali nájomné zmluvy na dva roky.

„V tomto prípade ide o evidentné zvýhodňovanie rodiny poslanca Smeru. Za desať rokov tak môže zisk z tohto biznisu dosiahnuť 13 miliónov eur. Pre rodiny poslancov Smeru a spriaznené osoby, ktoré majú šťastie na takýto exkluzívny prístup, je to hotová zlatá baňa na desať rokov a bez súťaže,“ dodala Remišová.