Slovensko - hnonline.sk

Spoločnosť CTP dokončila a odovzdala do užívania nový výrobný a skladový areál PRN2 v rámci priemyselného parku CTPark Prešov North.

Priestor s rozlohou viac ako 31-tisíc štvorcových metrov bude slúžiť spoločnosti Dejong, európskemu lídrovi vo vývoji a výrobe nerezových zásobníkov na teplú vodu, ktorá je súčasťou skupiny Rheem. Za spoločnosť CTP o tom informovala Marta Fandlová.

Ako uviedla, rozbeh novej prevádzky prinesie do regiónu desiatky nových pracovných miest a otvorí miestnym obyvateľom príležitosť zamestnať sa vo výrobe s medzinárodným presahom.

Príchod spoločnosti Dejong do CTParku Prešov North zároveň podporí ďalší rast spoločnosti na Slovensku a potvrdzuje potenciál východného Slovenska ako strategickej lokality pre modernú priemyselnú výrobu s výborným napojením na európske trhy.

„PRN2 nie je len ďalšou priemyselnou halou. Objekt prepája výrobu, skladovanie a administratívu do jedného funkčného a prevádzkovo efektívneho celku, navrhnutého pre potreby súčasnej priemyselnej logistiky. Halu dopĺňa dvojpodlažná administratívna časť, ktorá je priamo integrovaná do prevádzky a skracuje reakčné časy v rámci výrobných procesov,“ povedala Fandlová.

Veľký prehľad platov. Vyššie mzdy učiteľov pohltila inflácia, Slovensko spadlo na dno Európy (prehľad HN)

Dominantným prvkom areálu je Sky Walk - manažérska poschodová veža s vyhliadkovou lávkou, ktorá prepája administratívne zázemie priamo s výrobnou halou. Súčasťou objektu je aj átrium medzi výrobnou a administratívnou časťou - zelená oddychová zóna, ktorá prináša do priemyselného prostredia priestor na neformálne stretnutia a zlepšenie pracovného komfortu zamestnancov.

Technologickú infraštruktúru areálu dopĺňa energetický kanál, ktorý zabezpečuje hlavné elektrické rozvody z trafostanice a garantuje stabilnú prevádzku všetkých výrobných a technických systémov.

„Naším cieľom je prinášať do regiónov priestory, ktoré nie sú len miestom pre podnikanie, ale podporujú rast našich klientov a vytvárajú dlhodobú hodnotu pre celý región. Projekt Dejong je presne príkladom toho, ako môže moderný priemyselný development vyzerať,“ povedal Business Development Director CTP Slovakia Ján Rakovský.

CTP Slovakia je súčasťou skupiny CTP. Portfólio skupiny dosiahlo k polovici roka 2025 približne 13,5 milióna štvorcových metrov prenajímateľnej plochy. Na Slovensku CTP dlhodobo pôsobí a rozvíja strategické parky naprieč celou krajinou vrátane Bratislavy, Trnavy, Žiliny, Košíc či Prešova s dôrazom na projekty pre automotive, logistiku, high-tech výrobu a R&D.

Britský premiér Andy Burnham zvažuje verejné vyšetrovanie sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina a jeho činností v Spojenom kráľovstve.

V rozhovore pre stanicu BBC to uviedla štátna podtajomníčka ministerstva spravodlivosti pre obete trestných činov a boj proti násiliu na ženách a dievčatách Alex Daviesová-Jonesová. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Zaoberáme sa tým, vyhodnocujeme, čo je možné... Bola som uistená, že premiér to berie veľmi vážne,“ uviedla Daviesová-Jonesová v programe BBC Newsnight. Burnham podľa jej slov súhlasil, že sa stretne s Epsteinovými obeťami.

Namiesto nudného patróna showman. Burnham strieda na čele vlády Starmera, čo čaká Britániu?

Verejné vyšetrovanie by sa mohlo zamerať aj na údajné činy zosnulého egyptského miliardára Muhammada al-Fájida, dodala Daviesová-Jonesová. Ide o ďalšiu verejne známu osobnosť obviňovanú zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia.

Škandál spojený s Epsteinom v Spojenom kráľovstve pokračuje aj takmer sedem rokov po jeho smrti. Doposiaľ viedol k dočasnému zadržaniu bývalého britského princa Andrewa Mountbatten-Windsora, brata súčasného kráľa Karola III., či bývalého veľvyslanca v USA Petera Mandelsona.

Britská polícia okrem toho vyšetruje aj viacero ďalších obvinení týkajúcich sa tohto sexuálneho delikventa, vrátane sexuálneho zneužívania detí či obchodovania so ženami cez letiská v Spojenom kráľovstve a zneužitia verejnej funkcie.        

Z dôvodu aktuálne nízkej hladiny vody Dunaja sú plavby na bratislavskom úseku obmedzené a na Devín zrušené. Prepravná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava informovala o nútenom obmedzení plavieb na svojom portáli.

„Všetky vyhliadkové plavby na Devín sú do konca týždňa - do nedele 9. augusta - zrušené. Vyhliadkové plavby v rámci bratislavského okruhu premávajú v upravenom harmonograme,“ oznámil dopravca.

Eurokomisia monitoruje pokles hladiny Dunaja, aj dosahy na dodávky elektriny

Spoločnosť tiež informovala, že pre nízku hladinu vody Dunaja bola nútená upraviť program plavby do Čunova s brunchom na lodi v sobotu 8. augusta. „Plavba prebehne ako vyhliadková na trase Bratislava - Čunovo - Bratislava bez možnosti kotvenia v Čunove,“ uviedla. Ide o nový termín namiesto pôvodne plánovanej plavby do rakúskeho Hainburgu.

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) priebežne napĺňa míľniky stanovené schváleným všeobecným hospodárskym záujmom. Informovalo o tom v stredu Ministerstvo hospodárstva. Rezort pripomenul, že európsky trh so zemným plynom naďalej ovplyvňujú geopolitické napätie na Blízkom východe, vývoj na trhu s LNG a extrémne horúčavy zvyšujúce spotrebu energií.

„Dnešný stav je výsledkom rozhodnutí prijatých s predstihom. Kým vývoj na medzinárodných trhoch nedokáže ovplyvniť žiadna krajina, pripravenosť Slovenska na zimu je výsledkom konkrétnych krokov ministerstva hospodárstva v spolupráci so spoločnosťou SPP,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).

Spoločnosť SPP podľa rezortu priebežne plní míľniky stanovené všeobecným hospodárskym záujmom, aby malo Slovensko dostatočné zásoby plynu aj pri pokračujúcej neistote na európskych energetických trhoch. Opatrenia zároveň presahujú požiadavky európskej legislatívy a zohľadňujú význam zemného plynu pre vykurovanie domácností aj fungovanie priemyslu.

V hre je osekanie energopomoci. Nároky má hodnotiť AI agent, rozdiely v účtoch Slovákov môžu byť obrovské

Slovensko má aktuálne naplnenosť zásobníkov plynu na 44,5 percenta. Priemer Európskej únie je na hodnote 57,7 percenta. V zásobníkoch plynu má Slovensko v súčasnosti uskladnených 16,3 terawatthodín, zatiaľ čo zásoby plynu EÚ sú 651,7 terawatthodín. Slovenské zásobníky využívajú okrem domácich dodávateľov aj zahraniční obchodníci so zemným plynom.

„Pri porovnávaní úrovne naplnenosti zásobníkov je potrebné zohľadniť aj ich celkovú skladovaciu kapacitu. Slovensko totiž patrí medzi krajiny s jednou z najväčších skladovacích kapacít zemného plynu v pomere k svojej spotrebe v Európe, preto samotné percento naplnenosti nemožno posudzovať izolovane,“ pripomenul rezort hospodárstva.

Už pri súčasnej úrovni naplnenosti predstavujú zásoby plynu na Slovensku približne tretinu ročnej spotreby krajiny.

Spoločnosť Wildberries stavia v Kazachstane dva sklady s celkovou plochou približne 260-tisíc štvorcových metrov a ich otvorenie je naplánované na prvý štvrťrok 2027. V stredu to oznámil kazašský minister obchodu a integrácie Arman Šakkaliev, píšu agentúra TASS a denník Novaja gazeta.

„Pokiaľ ide o súčasnú situáciu, podľa našich informácií je tam prenajatých približne 46-tisíc štvorcových metrov. V prvom štvrťroku budúceho roka spoločnosť zastavia približne 160-tisíc štvorcových metroch v Alma‑Ate a 100-tisíc štvorcových metrov v Astane,“ reagoval Šakkaliev na otázku o výstavbe skladov Wildberries v Kazachstane.

Straty obchodníkov na Wildberries pre ukrajinské útoky dosahujú stovky miliárd rubľov

Integrácia online obchodov

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin uviedol, že Moskva a Astana začali pracovať na integrácii online obchodov ešte pred ukrajinskými útokmi na sklady Wildberries v Rusku a na platformách Ozon a Wildberries sa zaregistrovali státisíce kazašských dodávateľov.

Odmietol poskytnúť podrobnosti o konkrétnych zmluvách a novinárom odporučil, aby si informácie vyžiadali od samotných spoločností.

Ruský ekonomický denník Kommersant 29. júla informoval, že spoločnosť Wildberries hľadá skladové priestory v Kazachstane po útokoch ukrajinských dronov na svoje logistické centrá v Rusku.

Vojnu už majú doma. Útoky na ruský Amazon môžu vyvolať paradoxný efekt

Zdroje citované novinami uviedli, že spoločnosť je pripravená kúpiť prakticky všetky dostupné skladové priestory v Kazachstane ako súčasť snahy presunúť časť svojich kapacít mimo dosahu útokov.

Noviny tiež uviedli, že Wildberries hľadá nové skladové priestory v Rusku, ale ich majitelia sa zdráhajú podpísať so spoločnosťou nové nájomné zmluvy pre pretrvávajúce riziko dronových útokov.

Ukrajina útočí na sklady

Ukrajinské sily v posledných týždňoch zaútočili dronmi na najmenej 14 skladov Wildberries. V noci na stredu zasiahli logistické centrum firmy v meste Aleksin v Tulskej oblasti, kde vypukol veľký požiar. Ide o tretí najväčší sklad spoločnosti v Rusku po centrách v Koledine a Elektrostale v Moskovskej oblasti, ktoré útoky zničili v posledných dňoch.

Straty obchodníkov predávajúcich prostredníctvom ruského internetového trhoviska Wildberries sa odhadujú na 215 – 280 miliárd rubľov (2,3 až 3,0 miliardy eur), vyplýva z údajov analytika výskumnej agentúry Data Insight Sergeja Semka pre ruskú redakciu Forbes.

Ruský internetový gigant čelí útokom dronov. Šéfka firmy Wildberries viní Kyjev z terorizmu

Zakladateľka Wildberries Tatiana Kimová potvrdila, že jej spoločnosť nenesie zodpovednosť za „hrozby súvisiace s teroristickými útokmi“. Wildberries začiatkom júla zmenila obchodné podmienky, škody spôsobené útokmi dronov nie sú poistené a spoločnosť nie je zo zákona povinná kompenzovať straty. Vyjadrila však ochotu čiastočne odškodniť predajcov.

Wildberries okrem civilného tovaru podľa ukrajinských predstaviteľov distribuuje drony, elektroniku, súčiastky a ďalšie vybavenie pre ruské ozbrojené sily, preto jej sklady považujú za súčasť vojenskej logistickej infraštruktúry Kremľa.

O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja sa bude opätovne uchádzať jeho súčasný predseda Milan Majerský. Oznámil to v stredu na tlačovej konferencii v Prešove.

Do volieb vstupuje s výsledkami deviatich rokov práce a plánom ďalšieho rozvoja kraja. Majerský je v súčasnosti i poslancom Národnej rady a predsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).

Majerského plány

Majerský považuje za kľúčové pokračovanie investícií do ciest a mostov, vybudovanie celej R4, nové pracovné príležitosti, vytváranie podmienok pre investorov, viac možností pre mladých, podporu rodín a seniorov a ďalšie investície do miest a obcí.

„Pred deviatimi rokmi sme si vyhrnuli rukávy a začali meniť náš kraj k lepšiemu. Dnes máme za sebou viac ako 1100 kilometrov opravených ciest, takmer 300 mostov a množstvo investícií do škôl, zdravotníctva, sociálnych služieb, kultúry aj našich miest a obcí. Pred nami je ešte veľa práce a ďalšie konkrétne ciele,“ povedal Majerský.

Za uplynulé roky kraj podľa jeho slov investoval 45 miliónov eur do približne 7000 projektov v mestách a obciach. Takmer dvetisíc študentov sa zapojilo do duálneho vzdelávania a ďalších 4000 získalo prax vo firmách.

V ďalšom období chce Majerský presadzovať výstavbu R4, opravu ďalších 500 kilometrov ciest a minimálne 100 mostov či nové obchvaty. Plánuje tiež 180 kilometrov nových cyklotrás a dokončenie taktovej pravidelnej dopravy na hlavných trasách na 100 percent.

Jednou z hlavných priorít má byť ďalšie vytváranie lepších podmienok pre investorov a príležitostí pre mladých ľudí. Cieľom podľa neho je, aby sedemtisíc študentov získalo skúsenosti priamo vo firmách a aby v kraji vznikali nové pracovné príležitosti.

Pokračovať má aj podpora rodín v núdzi, dotácie pre všetky mestá a obce, podpora zdravotníctva, sociálnych služieb a modernizácia škôl. Ambíciou je zároveň urobiť z Prešovského kraja najnavštevovanejší región Slovenska.

„Chceme kraj, kde mladí vidia svoju budúcnosť, nájdu stabilnú prácu a radi sa sem vrátia. Kraj, kde sa dobre žije rodinám a kde seniori prežívajú dôstojnú starobu s kvalitnou starostlivosťou,“ uviedol predseda KDH.

Očakáva tvrdú predvolebnú kampaň

Majerský očakáva tvrdú predvolebnú kampaň, sám však odmieta osobné útoky a konfliktný spôsob politiky. „Dnes máme rozbehnuté projekty, pripravený tím a vieme, čo treba urobiť ďalej. Tieto voľby sú preto aj o tom, či bude Prešovský kraj pokračovať v napredovaní alebo sa všetko zastaví a začínať sa bude opäť od nuly,“ skonštatoval Majerský.

Spolu s ním kandidujú do Zastupiteľstva PSK desiatky kandidátov zo strán KDH, Hnutie Slovensko, SaS, Za ľudí a Konzervatívci - Kresťanská únia, ktorí sa zúčastnili stredajšej tlačovej konferencie.

O post predsedu PSK sa okrem Majerského uchádza poslanec Európskeho parlamentu Milan Mazurek (Republika), finančný poradca a podnikateľ Marián Geci, súčasný minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ, ktorý do volieb stupuje ako nezávislý kandidát. Kandidátkou na post predsedu PSK za stranu Smer-SD je Judita Laššáková.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 24. októbra tohto roka.

Európska komisia získala ďalších 1,4 miliardy eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív. Informovala o tom v dnešnej tlačovej správe. Podľa predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej budú financie smerovať na podporu Ukrajiny, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej vojenskej agresii.

Šéfka komisie zároveň odsúdila najnovší ruský vzdušný útok, ktorý podľa úradov na Ukrajine zabil najmenej 17 ľudí.

"Opäť sa prebúdzame do správ o hrozných zverstvách spáchaných Ruskom pri jeho vzdušných útokoch na Ukrajinu. Rusko musí zaplatiť za škody, ktoré spôsobuje," uviedla na sieti X von der Leyenová.

Európska komisia podľa nej na tento účel používa výnosy zo zmrazených ruských aktív. "Ukrajine dávame k dispozícii ďalších 1,4 miliardy eur. To podporí pokračujúci odpor Ukrajiny proti nelegálnej ruskej vojne," napísala.

Finančné prostriedky pochádzajú z aktív Ruskej centrálnej banky zmrazených v Európe v rámci sankcií, ktoré Európska únia uvalila na Moskvu v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine.

Moskovský súd potvrdil verdikt proti Euroclearu, žiada náhradu 203 miliárd eur za zmrazené aktíva

Aj keď samotné aktíva ostávajú zmrazené, úroky z hotovostných zostatkov nepatria Rusku a na návrh komisie bolo dohodnuté, že budú použité na podporu Ukrajiny, stojí vo vyhlásení únijnej exekutívy. Ide podľa nej o súčasť záväzku EÚ stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné.

"Prijatie tejto sumy predstavuje piaty prevod svojho druhu. Predchádzala mu štvrtá tranža poskytnutá v marci 2026," uviedla dnes únijná exekutíva.

V marci komisia získala rovnakú sumu ako teraz, vlani v auguste 1,6 miliardy eur. "Odkedy boli ruské aktíva zmrazené, vygenerovali celkovo osem miliárd eur mimoriadnych ziskov," oznámila dnes komisia.

Komisia uviedla, že použije 95 percent z poslednej tranže na podporu Kyjeva prostredníctvom Mechanizmu úverovej spolupráce pre Ukrajinu (ULCM), ktorý podľa eurokomisie poskytuje Ukrajine nezvratnú pomoc pri splácaní dlhov.

Zvyšných päť percent vynaloží na podporu Ukrajiny prostredníctvom Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý EÚ používa na financovanie zbrojných dodávok Ukrajine. Väčšinu z prvých dvoch platieb, naopak, vynaložila Európska komisia na podporu Ukrajiny prostredníctvom EPF.

Jemenskí povstalci húsíovci v stredu uviedli, že zasiahli ropný tanker Saudskej Arábie v Červenom mori. Ide už o ôsmy saudskoarabský tanker, ktorý sa stal terčom útoku od 22. júla, keď húsíovci oznámili námornú blokádu Saudskej Arábie, uviedol ich hovorca Jahjá Sarí. Informuje o tom agentúra AFP.

Skupina podľa hovorcu „úspešne zasiahla niekoľkými balistickými raketami saudský ropný tanker Wafa v severnej časti Červeného mora, pri pobreží mesta Janbu“.

Húsíovci vyhlásili, že budú eskalovať svoje útoky na severnú časť Červeného mora, kam Saudská Arábia v reakcii na blokádu smeruje svoje ropné tankery z juhu.

Indická loď sa po zásahu strelou prevrátila a potopila v Červenom mori

AFP konštatuje, že blokáda ohrozuje schopnosť Saudskej Arábie ako najväčšieho vývozcu ropy dodávať jej zásielky do sveta, keďže súbežne Irán blokuje Hormuzský prieliv, čo je ďalšia námorná trasa Rijádu.

Sarí tvrdí, že blokáda húsíovcov prinútila Saudskú Arábiu presmerovať svoje ropné tankery na sever Červeného mora. Povstalci budú teraz eskalovať útoky na saudskoarabské ropné tankery v severnom Červenom mori, s cieľom „uzavrieť všetky prístupové body a zabrániť ich prechodu“.

Keďže sa na Hormuzský prieliv vzťahuje námorná blokáda, saudskoarabský prístav Janbu v Červenom mori sa stal hlavným vývozným bodom pre saudskú ropu a prieliv Báb al-Mandab sa stal kľúčovou tranzitnou trasou pre ropu. Táto úzka námorná cesta spája Červené more s Indickým oceánom a cez Suezský prieplav aj so Stredozemným morom.

Spoločnosť Kpler monitorujúca námornú dopravu uviedla, že saudskoarabský námorný export ropy cez Báb al-Mandab osemnásobne vzrástol od marca do polovice júla 2026 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2025.

Vo svete antivaxerov a spochybňovačov očkovania došlo k pozoruhodnému obratu. "Rodičia by mali svoje deti nechať očkovať proti osýpkam. Vakcína proti osýpkam je efektívna, predchádza osýpkam v zhruba 97 percentách prípadov," vyhlásil v rozhovore pre televíznu stanicu CNN americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr.. To málokto čakal.

„Vakcína proti osýpkam je účinná“: RFK Jr. nalieha na rodičov, aby očkovali deti proti osýpkam

Najmä nie jeho fanúšikovia z radov kritikov očkovania. Veď Kennedy bol známy spochybňovaním významu vakcín, ich účinnosti a tvrdením, že vakcíny spôsobujú autizmus. Neskôr od týchto tvrdení upustil a význam vakcinácie spochybňoval opatrnejšie.

Teraz dospel k tomu, že vakcínu odporúča, a dokonca vyhlásil aj to, že existuje takzvaná kolektívna imunita a ľudia by navyše podľa neho mali dostať kombinovanú vakcínu proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Práve táto trojkombinácia je veľkým terčom odporcov očkovania tak v USA, ako aj v Českej republike.

Trump plánuje odvolať šéfa Úradu pre kontrolu liečiv. Čelí kritike v súvislosti s potratovou tabletkou

Vystrašení rodičia

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Kennedy náhle zmenil rétoriku o vakcínach,
• Ako sa osýpky po eliminácii vrátili do USA,
• Prečo pokles zaočkovanosti ohrozuje kolektívnu imunitu,
• Ako môžu na Kennedyho obrat reagovať jeho priaznivci.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 40% na dočítanie.

Ministerstvo vnútra minulo na úpravu IT systémov potrebnú na prevádzku plánovaných cestných stacionárnych radarov viac, ako pôvodne plánovalo.

Môže to znížiť množstvo peňazí, ktoré rezort bude mať na nákup samotných radarov. Vyplýva to z aktualizácie hodnotenia investície Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií.

Analytici ÚHP upozornili, že štúdia projektu od ministerstva vnútra nevysvetľuje, prečo k navýšeniu výdavkov došlo.

„Dôsledkom môže byť menej dostupných zdrojov na nákup samotných radarov a menej nakúpených kusov. Na nákup jednotlivých častí neboli realizované samostatné verejné obstarávania, ale boli realizované cez existujúce zmluvy rezort vnútra,“ uviedli.

Aktualizácia hodnotenia poukázala, že na úložné a serverové kapacity pôjde namiesto 7,7 milióna eur až 9,5 milióna eur.

Položka „Úprava IT systémov“ sa zvýšila z 5,8 milióna eur na 9,6 milióna eur. Náklady na meracie zariadenia v aktualizovanom projekte podľa ÚHP klesli zo 17,9 milióna eur na 10,8 milióna eur.

„Štúdia počíta s tým, že príjmy z pokút budú oproti súčasnému stavu 10-krát vyššie. Plynúť to má predovšetkým z vyššieho počtu odhalených priestupkov, priemerná zaplatená pokuta by podľa predpokladu mala mierne klesnúť. Výšku dodatočných príjmov je potrebné potvrdiť a následne zapracovať aj do rozpočtu rezortu. V rozpočte rezortu je tiež potrebné potvrdiť zdroje na krytie nákladov na prevádzku. Tá môže byť v skutočnosti vyššia ako očakáva aktualizovaná štúdia, napríklad pre Transakčný modul predpokladá ročné výdavky na úrovni 65-tisíc eur, podľa ponuky dodávateľa ale skutočné prevádzkové náklady budú 740-tisíc eur s DPH,“ uviedol útvar v dokumente.

Klimatický jav El Niño, ktorý ovplyvňuje počasie na celej Zemi, dosahuje tento rok extrémnu silu. Absolútny rekord príde podľa predpovedí na jeseň, účinky El Niña však potrvajú ešte dlhšie a ovplyvnia značnú časť budúceho roka. Prináša nielen horúčavy, požiare a sucho, ale v niektorých častiach sveta aj nadmerné množstvo zrážok a záplavy, píše iDnes.cz.

Niektoré európske destinácie veľmi pravdepodobne čoskoro zažijú 50 stupňov, varujú experti

Super El Niño, Godzilla

Pred posilňujúcim klimatickým javom El Niño varoval generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres. „Tento jav prilieva olej do ohňa na planéte, ktorá už horí,“ povedal, aby poukázal na spolupôsobenie El Niña a pokračujúcich klimatických zmien.

Veľká časť sveta tento rok zápasí s extrémnymi teplotami. Európu trápia extrémne horúčavy a juh kontinentu zažíva najničivejšie lesné požiare v histórii.

Teplotné rekordy padajú aj na severe Afriky. Severná Amerika zápasí s rozsiahlymi požiarmi, najhoršie postihnuté sú západné štáty USA, ale aj kanadské Ontario. Extrémne horúčavy panujú aj vo východnej Ázii.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa hovorí o super El Niñe.
• Ako môže ovplyvniť ceny ryže a pšenice.
• Kde hrozí sucho a kde povodne.
• Prečo môže rozhádzať aj zimu.

Dostupné pre predplatiteľov

Podľa ekonómov bude mať El Niño zásadn...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Francúzske a britské lode zachránili v Lamanšskom prielive 157 migrantov po tom, čo plavidlo, na ktorom plávali, začalo horieť. Píše to dnes agentúra AFP s odvolaním sa na úrady v Pas-de-calais. Podľa úradov zatiaľ nie sú informácie o obetiach.

"Na rozhraní francúzskych a britských vôd začalo horieť malé plavidlo, ľudia na palube preto museli skočiť do vody," uviedla prefektúra vo vyhlásení citovanom AFP s tým, že nehoda sa stala dnes ráno.

Podľa francúzskej námornej prefektúry pre Severné more plavidlo vyplávalo z Francúzska v pondelok. Už v noci časť ľudí na lodi potrebovala pomoc, zatiaľ čo ostatní migranti chceli pokračovať do Británie. S úplnou evakuáciou súhlasili až pod tlakom "situácie extrémnej naliehavosti". Migrantov prevzali tri plavidlá.

Práve z oblasti Pas-de-Calais často vyplávajú ľudia, ktorí sa snažia z Francúzska dostať na britské ostrovy. Do Británie priplávalo tento rok cez Lamanšský prieliv na 14-tisíc ľudí, najmenej 15 ich pri ceste zomrelo.

Slovenské hádzanárky do 18 rokov sa prebojovali do štvrťfinále majstrovstiev sveta kadetiek v Rumunsku. V rozhodujúcom zápase IV. skupiny hlavnej fázy šampionátu v Mioveni zdolali Švajčiarsko 32:27.

Medzi elitnú osmičku postúpili z prvého miesta v skupine, Liliana Gogová sa blysla deviatimi gólmi.

Prvé dva tímy z každej zo štyroch skupín hlavnej fázy postúpia do štvrťfinále.

Zvyšné reprezentácie si zahrajú o umiestnenie. Slovenky mali postup vo vlastných rukách a akékoľvek víťazstvo nad Švajčiarskom by ich posunulo do štvrťfinále bez ohľadu na výsledok zápasu Japonsko - Slovinsko, ktorý určí druhého postupujúceho.

Hádzaná - MS hráčok do 18 rokov

IV. skupina hlavnej fázy:

SLOVENSKO - Švajčiarsko 32:27 (18:14)

Zostava a góly Slovenska: Stránska, Augustínová - Chrenková, Benedigová, Bölcskeiová 3, Špendlová, Gogová 9/2, Komlósová 2, Valientová 6/1, Karkušová 4, Görögová 5, Ďuranová, Šubjaková 2, Csehová, Sekáčová 1, Némethová

Najviac gólov Švajčiarska: Mierzwová 13, Herrová 4, Emmeneggerová 3, Rozhodovali: Božinovski, Načovski (obaja Mac.), vylúčenia: 2:1, 7 m hody: 4/2 - 2/2

 

        Slovenky prehrávali v úvode zápasu 0:2, po dvoch presných zásahoch Gogovej však vyrovnali na 2:2 a po rýchlom protiútoku zakončenom Karkušovou prvýkrát viedli (4:3). Streicherove zverenky pokračovali v disciplinovanom výkone a po trojgólovej šnúre Gogovej si v 13. minúte vypracovali náskok 7:5. V 20. minúte bolo po dvoch góloch Valjentovej 12:9 a švajčiarsky tréner si zobral oddychový čas. Jeho rady však nepomohli a do šatní odchádzali „helvétky“ za stavu 14:18.

        Na začiatku druhého dejstva bola po druhý raz v zápase vylúčená Görögová, no vďaka úspešným zákrokom brankárky Augustinovej sa Švajčiarkom nepodarilo skresať manko. Po dvoch zásahoch Gogovej naopak Slovenky viedli už o šesť gólov. Švajčiarky začali hrať vabank bez brankárky a najmä vďaka strelecky disponovanej Mierzwovej dokázali zníziť na rozdiel štyroch gólov, no Slovenky si už záver postrážili.

 

Prechádzame cez kamenný oblúk Arco de Kasani a v jednej chvíli máme pravú nohu na území Peru, no ľavá už vstúpila do Bolívie. Práve tento ikonický oblúk, ktorý často nájdete na pohľadniciach alebo vo fotopríbehoch travelblogerov, tvorí hraničný bod medzi oboma štátmi Latinskej Ameriky – symbolizovať má priateľstvo a jednotu medzi nimi. Takto sa začala naša cesta do 12-miliónovej juhoamerickej krajiny.

Turistické pasce a kradnutie ako bežný zdroj obživy. Zažili sme realitu Južnej Ameriky (veľká reportáž HN)

Bolívijský mnohonárodný štát úradne uznáva viac ako 30 jazykov, väčšinou z nich hovoria pôvodné indiánske národy. Bolívijčania sa pýšia tým, koľko národov a etnických skupín v krajine žije. Štatút každého z nich majú zakotvený priamo v ústave.

Čaj muňa-muňa

Smerovali sme viac do vnútrozemia, no ešte predtým sme na jazere Titicaca navštívili ostrov Isla del Sol. Najväčšie vysokohorské jazero v Južnej Amerike má rozlohu 8 800 štvorcových kilometrov. Zároveň ide o najvyššie položené splavné jazero sveta v nadmorskej výške 3 820 metrov nad morom. Časť sa nachádza v Peru a časť v Bolívii.

Reportérka HN v Peru: Krajina Inkov zažíva dekádu politickej turbulencie. Sklamať vás môže aj favela turizmus

Na ostrov, ktorý je dlhý 11 kilometrov, sme sa preplavili loďou z neďalekého mesta Copacabana. Pohybovali sme sa tu pešo, nie sú tu totiž žiadne motorové vozidlá ani spevnené cesty. Miestni obyvatelia sa živia rybolovom, poľnohospodárstvom a privyrábajú si turizmom.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo palivová kríza ovplyvnila bolívijské voľby.

• Čo sľubuje nová vláda investorom.

• Prečo miestni protestujú proti reformám.

• Aké riziká prináša ťažba lítia.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.

Ruský prezident Vladimir Putin počas svojej pondelkovej návštevy v Krasnojarsku podporil výstavbu metra v meste a vyjadril nádej, že bude dokončené v dohľadnom čase. Išlo už o štvrtý Putinov sľub týkajúci sa metra v Krasnojarsku za posledných osem rokov. Informuje o tom denník The Moscow Times.

Putin prvýkrát podporil myšlienku obnovenia výstavby metra priamo počas pracovnej cesty v Krasnojarsku v roku 2018. Potom v prejave vo Federálnom zhromaždení v roku 2021 prisľúbil pomoc pri rozvoji metra veľkým mestám vrátane Krasnojarska. V roku 2023 Putin nariadil výstavbu metra v tomto meste do roku 2026.

Termíny sa však opäť posunuli a gubernátor Krasnojarského kraja Michail Koťukov informoval, že projekt je stále iba vo fáze projektovej dokumentácie.

Mobilizácia ako hrozba? Signály z Ruska silnejú, Putin má ale obavy

„Peniaze sú. Problémom však je, či náklady určia dodávatelia, regulačné orgány alebo štátni experti,“ povedal Putin podľa agentúry TASS. Gubernátor reagoval uistením, že región sa usiluje o dokončenie projektu, ktorý sa začal ešte v časoch Sovietskeho zväzu v roku 1983.

„Dúfam, že napokon bude postavené ešte za našich čias,“ povedal Putin.

Výstavba metra v Krasnojarsku patrí medzi najdlhšie rozpracované infraštruktúrne projekty mesta. V roku 2018 vtedajší gubernátor Alexandr Uss požiadal Putina o podporu s tým, že dovtedy sa do prípravných prác investovalo 12 miliárd rubľov a na dokončenie bolo potrebných približne ešte 60 miliárd. V súčasnosti je hodnota ruského rubľa približne jeden eurocent.

V roku 2021 Putin poveril vládu, aby pripravila „jasný postupný plán“ výstavby metra pre mestá s viac ako miliónom obyvateľov vrátane Krasnojarska. V roku 2023 bol stanovený termín do roku 2026 a Putin poveril vládu Ruskej federácie, aby v spolupráci s regionálnou vládou zabezpečila financovanie a realizáciu projektu metra v Krasnojarsku.

Ukrajinské prístavy zastavili prevádzku, na obzore tlejú trosky lodí naložených kukuricou a nad tretím svetom sa opäť vznáša prízrak hladomoru. Do značnej miery je to „zásluha“ lacnej strely s plochou dráhou letu Banderol, ktorú začali ruské sily vo veľkom používať pri útokoch na Ukrajinu. Hoci v presnom zmysle slova nejde o raketu.

Analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Michal Lebdušk o politickej situácii na Ukrajine. VIDEO: HNtelevízia

Banderol v ruštine znamená malú zásielku, balíček. A treba povedať, že ruské ozbrojené sily v posledných dňoch a týždňoch zásobujú ukrajinské mestá, logistické uzly Novej pošty či prístavy v severozápadnom kúte Čierneho mora viac než hojne.

Stále si robili prestávky na kávu. Ukrajincov šokovalo cvičenie NATO

Podľa analýz ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR ich nasadzujú až pri osemdesiatich percentách všetkých útokov na prístavy Odesa, Čornomorsk a Pivdennyj. Ukrajinská protivzdušná obrana má s nimi už teraz pomerne veľké problémy a čoskoro to môže byť ešte horšie.

Rusi našli medzeru

V článku sa ešte dočítate:

• Ako Rusko obišlo slabinu protivzdušnej obrany.
• Prečo záchytné drony proti Banderolu nefungujú.
• Ako nízka cena mení ekonomiku protivzdušnej obrany.
• Prečo útoky zastavili ukrajinský námorný obchod.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 43% na dočítanie.

Nový maďarský premiér Péter Magyar od nástupu do funkcie rozbehol rozsiahlu prestavbu štátu. Mení vedenie kľúčových inštitúcií, pripravuje novú ústavu, zasahuje do fungovania Ústavného súdu aj prokuratúry a otvorene hovorí o zmene režimu vybudovaného Viktorom Orbánom.

Podľa komentátora denníka Új Szó Gézu Tokára na to získal od voličov jednoznačný mandát, otázkou však zostáva, ako bude svoju moc využívať v budúcnosti.

„Péter Magyar chcel získať mandát na to, aby vymenil režim Fideszu a odstránil ľudí, ktorí sú osobne naviazaní na Viktora Orbána. A to aj robí. Myslím si, že jeho voliči sú s tým úplne spokojní,“ vysvetlil v relácii Doslova.

K rýchlym zmenám prispieva aj dvojtretinová vä...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Tohtoročný júl skončil ako normálny až veľmi teplý. Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu bola 24,1 stupňa Celzia v Hurbanove.

Najnižšia 14,4 stupňa v obciach Oravice a Vyšná Boca. Slovenský hydrometeorologický ústav o tom informoval na svojom webe.

„Najvyššia odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1991 až 2020 bola 2,1 stupňa Celzia na meteorologickej stanici Hurbanovo. Naopak najnižšia mínus 0,9 stupňa na stanici Lomnický štít,“ uviedol SHMÚ.

Tvrdí, že absolútne najnižšiu teplotu zaznamenali na staniciach do tisíc metrov nad morom 10. júla v obci Mlynky, a to 2,4 stupňa. Na Lomnickom štíte bolo podľa odborníkov 22. júla mínus 3,2 stupňa.

Absolútne najvyššiu teplotu (39,2 stupňa) nameral SHMÚ v Mochovciach 31. júla. „Teplota 39 stupňov Celzia a viac bola aj na staniciach Bratislava-Koliba, Senica 39,1 stupňa a Gabčíkovo 39 stupňov,“ dodal.

Júl bol podľa odborníkov na väčšine Slovenska mimoriadne suchý) až vlhký. „Percento normálu 1991 až 2020 mesačného úhrnu zrážok bolo najvyššie 148,5 percenta v Makove a najnižšie 4,3 percenta v obci Bušince,“ dodali.

Najnižší mesačný úhrn zrážok zaznamenali v obci Bušince 3,2 milimetra (mm). Veľmi nízky úhrn zrážok bol aj na staniciach Hurbanovo, Gbelce, Rimavská Sobota, Lipovany, Kamenica nad Hronom, Kolárovo, Štrkovec, Moravský Svätý Ján a Ožďany.

Najvyšší mesačný úhrn zrážok nameral SHMÚ na stanici Novoť 187,3 mm. Vysoký úhrn zrážok bol aj na staniciach Makov, Jarabá, Vyšná Boca, Štrbské Pleso, Horný Vadičov, Javorina a Muránska Zdychava.

Tri levice v zoologickej záhrade v japonskom Tokiu uhynuli pravdepodobne v dôsledku horúčav. Japonsko toto leto zápasí s vlnami extrémnych horúčav, napísal dnes spravodajský server BBC News.

Levice, ktoré mali od troch do 15 rokov, uhynuli počas posledného týždňa v zooparku Tama v západnej časti japonskej metropoly. Pitva preukázala, že levice trpeli dehydratáciou a príčinou ich úhynu bolo zlyhanie viacerých orgánov, čo podľa zoo naznačuje, že príčinou boli horúčavy. 

"Je to prvýkrát, čo sme sa s niečím takým stretli. Minulý rok bolo tiež horúco, ale žiadny z našich levov takto neochorel," povedala BBC zástupkyňa zoo Miwa Kosakaová.

Táto noc bola extrémne teplá, namerali rekord pre celé naše územie. Počas dneška hrozí prekonanie 40-tky

Zoo sa snažila leviciam pomôcť ochladzovaním a podávaním infúzií, ale márne. Ďalšie tri levy v zooparku - dva samce a jedna samica - sa necítia dobre a nie sú schopné vstať, dodala Kosakaová s tým, že im ošetrovatelia podávajú tekutiny, lieky a vitamíny. Stav štyroch levov už sa zlepšil a šesť nemalo žiadne ťažkosti, dodala.

Japonské letá sú čoraz teplejšie a nebezpečnejšie. Niektoré mestá počas júla zažili "kokušobi" (kruto horúce dni), čo je japonský termín používaný pre dni, keď teploty stúpnu nad 40 stupňov Celzia.

Len za toto leto bolo po celej krajine kvôli úpalu hospitalizovaných viac ako 43-tisíc ľudí. Vláda vydala varovanie pred horúčavami a vyzvala obyvateľov, aby prijali opatrenia na ochladenie, okrem iného tým, že odporučila úradníkom vymeniť formálne oblečenie za vzdušnejšie odevy.

Zoopark Tama je domovom asi 260 druhov zvierat. Levi patria medzi hlavné atrakcie zoo, kde žijú a úspešne sa rozmnožujú od roku 1964.