Slovensko - hnonline.sk

Slovensko si po letnej prestávke opäť požičalo peniaze na finančnom trhu. Po troch mesiacoch ho však čakali podstatne odlišné podmienky ako naposledy. Vidieť to najmä na výške úrokov, ktoré si investori za pôžičku našej krajine vypýtali.

Spotreba Slovákov drží ekonomiku nad vodou. Obchodníkov však drví cenová vojna, niektorí sa prepadli do straty

K dispozícii boli opäť štyri cenné papiere a na výber boli dĺžky splatností od 1,4 do 16,4 roka. Rast výnosov však najlepšie odrážajú dve splatnosti, ktoré Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ponúkala aj v júni.

V článku sa ešte dočítate:

• prečo investori pýtajú od Slovenska viac,
• ako rast úrokov zdražuje štátny dlh,
• čo zvyšuje rizikovú prirážku Slovenska,
• prečo môžu vysoké úroky pretrvať dlhšie.

Dostupné pre predplatiteľov

Predsedníčka podnikovej rady koncernu Volkswagen Daniela Cavallová spoločne s predsedníčkou odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerovou pri protestnej akcii vo Wolfsburgu dnes dopoludnia požadovali lepšiu ochranu pred nekalou konkurenciou z Číny. Informovala o tom agentúra Reuters.

Odborový zväz IG Metall zvolal na dnešok po celom Nemecku protestné akcie pre situáciu v automobilovom priemysle.

"Očakávame, že lídri firiem a manažérske tímy prevezmú zodpovednosť za Nemecko ako automobilovú veľmoc, za zamestnancov a za pracovné miesta," povedala Bennerová. Automobilku Volkswagen vyzvala, aby dodržala svoju zodpovednosť ako sociálne zodpovedný zamestnávateľ.

Nechystáme ďalšie prepúšťanie, ubezpečuje zamestnancov šéf Porsche. Má ísť o tisícky pracovných miest

Podľa IG Metall sa na pochod k areálu závodu Volkswagenu vo Wolfsburgu zišli tisícky zamestnancov. Podľa informácií verejnoprávnej televízie NDR sa pred budovou odborov vo Wolfsburgu zhromaždilo asi 200 demonštrantov.

Odborový zväz IG Metall chce prostredníctvom akcií blízko závodov výrobcov a dodávateľov vyslať signál v prospech ochrany pracovných miest a budúcnosti nemeckých závodov. Pod heslom "Budúcnosť namiesto drastických škrtov – súdržnosť je našou najsilnejšou značkou" sú podľa údajov odborového zväzu naplánované akcie na viac ako 200 miestach, uviedol server Tagesschau.

Plánované sú okrem iného zhromaždenia zamestnancov, pochody či verejné demonštrácie. Na mnohých miestach už došlo k protestom v čase popoludňajšej prestávky. Zväz IG Metall počíta s viac ako 100-tisíc účastníkmi po celej krajine.

Najväčšie podujatie sa koná v Hannoveri. Neďaleko závodu automobilky Volkswagen vo štvrti Stöcken sú naplánované dva demonštračné sprievody, ktoré sa spoja na záverečnom zhromaždení. Odborový zväz počíta s tisíckami účastníkov.

V Hannoveri k účastníkom prehovorí okrem iného predsedníčka IG Metall Bennerová. Ako to bude s budúcnosťou závodu automobilky Volkswagen v Hannoveri, zostáva zatiaľ nejasné. V súčasnosti tam asi 10-tisíc zamestnancov vyrába automobily až do roku 2032, uviedol server Tagesschau.

Audi bojuje proti AUDI: Automobilka blokuje predaj áut, ktoré sama stvorila

Nemecký automobilový priemysel sa v poslednom čase potýka s množstvom problémov vrátane vysokých nákladov, nadbytočných kapacít, rastúcej čínskej konkurencie alebo amerických ciel. Bennerová tvrdí, že negatívne dosahy krízy v automobilovom sektore nesú teraz na svojich bedrách predovšetkým zamestnanci.

Dozorná rada Volkswagenu tento mesiac schválila najväčší reštrukturalizačný plán v histórii podniku. Volkswagen okrem iného plánuje zrušiť do konca desaťročia po celom svete až 100-tisíc pracovných miest či obmedziť počet modelov.

Reštrukturalizačný plán Volkswagenu upozorňuje, že pre továrne v Emdene, Zwickau (Cvikove), Hannoveri a Neckarsulme zatiaľ nie sú zaručené nové konkurencieschopné výrobné programy, len čo v rokoch 2031 až 2034 vyprší ten súčasný. "Budeme bojovať o budúcnosť týchto štyroch tovární," uviedla Bennerová.

Súčasťou Volkswagenu je aj český podnik Škoda Auto. Hovorca spoločnosti Martin Vejdělek ČTK začiatkom septembra povedal, že nový transformačný plán koncernu nemá na aktivity Škody Auto nijaký priamy dosah. Firma tak zopakovala svoje stanovisko z júla.

Stanice CNN a MS NOW a portál Politico podávajú žalobu proti administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa po tom, čo im prezident nechal odobrať akreditácie do Bieleho domu, čo zdôvodnil tým, že tieto médiá podľa neho o činnosti vlády a prezidenta informujú neobjektívne a klamlivo.

Médiá, ktoré na prezidentov krok reagujú žalobou, uvádzajú, že obmedzenie je v rozpore s prvým dodatkom americkej ústavy, ktorý má okrem iného garantovať slobodu tlače. Zástupcovia Bieleho domu podľa agentúry Reuters na žiadosť o komentár doteraz nereagovali.

Súd vo Washingtone by sa podľa CNN mohol vecou začať podrobne zaoberať už tento týždeň, keď by sa mohlo uskutočniť vypočutie so zástupcami vlády.

Polícia nepustila novinárov z CNN a MSNOW do areálu Bieleho domu, viacerým deaktivovali novinárske preukazy

"Dnes ráno sme informovali vládu, že podávame žalobu na ochranu našich práv vyplývajúcich z prvého dodatku a bránili zásadu, že vláda nerozhoduje, o čom budú médiá informovať alebo čo budú publikovať," uviedla trojica médií v dnešnom vyhlásení.

Trump v piatok vyhlásil, že zakazuje týmto médiám vstup do Bieleho domu kvôli tomu, čo označil za "falošné správy". Cez víkend potom už polícia novinárov z týchto médií do Bieleho domu nevpustila.

"Biely dom bez predchádzajúceho upozornenia a bez riadneho konania odobral našim novinárom akreditácie, pretože nesúhlasil s naším spravodajstvom," uviedli médiá. "Ak sa proti tomu nikto nepostaví, ohrozuje to slobodu tlače a právo verejnosti na nezávislú žurnalistiku bez vládnych zásahov," dodala.

Trump tvrdí, že zakazuje médiám CNN, MS NOW a Politico vstup do Bieleho domu

Trump dlhodobo kritizuje médiá, ktorých spravodajstvo považuje za nepriaznivé, a v minulosti podal žaloby proti viacerým médiám a ostro útočil aj na jednotlivých novinárov, a to osobne aj na sociálnych sieťach.

Vlani vo februári Trump vyradil novinárov agentúry AP z médií akreditovaných na briefingy v Oválnej pracovni a na cesty v prezidentskom špeciáli Air Force One a zakázal im tiež prístup na ďalšie akcie s menším novinárskym sprievodom.

Dôvodom bolo rozhodnutie AP vo svojom spravodajstve nepoužívať názov Americký záliv pre Mexický záliv po tom, ako sa ho Trump rozhodol premenovať. Agentúra naďalej používa pôvodný názov Mexický záliv, no zároveň uvádza, že ho Trump premenoval na Americký záliv. AP na prezidentov krok tiež reagovala žalobou a spor pokračuje.

Skupina Fritzmeier, ktorá dlhé roky pôsobila v Bánovciach nad Bebravou, definitívne zatvára svoj slovenský závod. Za odchodom stoja hlboké finančné straty z posledných rokov, pričom firmu momentálne preverujú aj daniari. Informuje o tom magazín Index denníka SME.

Známy nemecký koncern, ktorý sa na našom trhu špecializoval na výrobu komponentov pre poľnohospodárske či stavebné stroje, sa rozhodol svoju tuzemskú pobočku FMB zlikvidovať. 

Výrobná činnosť sa definitívne presúva do sesterských závodov v Českej republike a Nemecku. Ako ukazuje účtovná závierka firmy, o ukončení produkcie a zrušení spoločnosti formou likvidácie v roku 2026 rozhodol majiteľ v tichosti ešte v novembri minulého roka.

Kľúčovým faktorom tohto radikálneho kroku je nepriaznivý ekonomický vývoj. Bánovský závod bol naposledy v pluse v roku 2020. Odvtedy začal kumulovať masívne straty, ktoré za obdobie rokov 2021 až 2025 presiahli úroveň 2,6 milióna eur, pričom len za vlaňajšok bola firma v mínuse takmer 626-tisíc eur.

Známa značka končí takmer po 40 rokoch. Vedenie pre HN objasnilo, čo stojí za krachom

Zásadný prepad zaznamenali aj tržby podniku. Zatiaľ čo v roku 2021 presahovali deväť miliónov eur, následne padli o tretinu a v ďalšom roku klesli o ďalších 18 percent.

Situáciu v podniku navyše od augusta 2025 preverujú daniari, ktorí spustili kontrolu dane z príjmov právnických osôb za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Vedenie spoločnosti však vo svojej výročnej správe uviedlo, že si nie je vedomé žiadnych zásadných pochybení.

Riziko sankcií alebo dodatočného domerania dane vyhodnotil manažment ako málo pravdepodobné, keďže správca dane doteraz nevydal k auditu žiadny protokol.

Prípravy na definitívny koniec už v Bánovciach nad Bebravou reálne prebiehajú. Spoločnosť, ktorá v čase prípravy závierky zamestnávala už len 44 ľudí, začala s rozpredajom svojho majetku. Podľa medializovaných informácií z neho počas minulého roka utŕžila viac než 603-tisíc eur a výrazným spôsobom zredukovala aj svoje skladové zásoby.

Odchod a likvidácia podniku však nebudú pre nemecký kapitál úplne bezbolestné. Investora dobieha nájomná zmluva na výrobné priestory, ktorá je podľa zistení SME uzatvorená až do konca marca 2028 bez možnosti predčasného vypovedania.

Niektorí slovenskí obchodníci krachujú, Deichmann ide opačným smerom. Chystá u nás megasklad aj stovky miest

Pre firmu to znamená, že napriek zastaveniu výroby jej zostáva zmluvný záväzok na nájomnom v celkovej výške približne 645-tisíc eur.

Nemecký Fritzmeier pritom na Slovensko prišiel v čase veľkého ekonomického rozmachu v marci 2005. Bánovský región si vybral pre jeho silnú strojársku tradíciu spojenú s niekdajšou automobilkou Tatra.

Firma, ktorá začínala v malom s dvadsiatkou ľudí a tisíc štvorcovými metrami, v čase svojho najväčšieho rozmachu v roku 2016 zamestnávala zhruba stovku pracovníkov.

Strategickými cieľmi novej regulačnej politiky na roky 2028 - 2032 majú byť stabilné ceny, silný priemysel, moderné siete, bezpečné dodávky, transparentné pravidlá a adresná pomoc chudobným. V pondelok o tom informoval hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.

Nový regulačný rámec má podľa úradu priniesť nový prístup k riešeniu energetickej chudoby, v rámci ktorého má nastať koniec plošných dotácií. Podporiť má tiež diverzifikáciu zdrojov energií a primeranú úroveň energetickej sebestačnosti. Systémovo chce riešiť aj flexibilitu, akumuláciu energie a modernizáciu energetickej infraštruktúry.

Holjenčíkov úrad sa chce vyhnúť slepému preberaniu pravidiel EÚ, hovorí o prispôsobení sa slovenskej realite

V rámci cieľa stabilných cien úrad hovorí o mechanizmoch zmierňovania extrémnych cenových výkyvov a podmienkach pre dlhodobejšie kontraktačné modely. Nový rámec má tiež systémovo podporiť konkurencieschopnosť hospodárstva a energeticky náročného priemyslu.

„Pri nastavovaní cieľov pre ďalšie regulačné obdobie sme vychádzali zo systematického vyhodnotenia cieľov v minulosti. Naše skúsenosti ukazujú nielen oblasti, v ktorých sa podarilo dosiahnuť významný pokrok, ale aj potrebu ďalšieho vylepšenia,“ skonštatoval predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík.

Leif-Erik Holm, kandidát strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) na post krajinského premiéra v nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, v pondelok uviedol, že spolkový kancelár Friedrich Merz príde o moc v krajine do konca tohto roka.

Vyjadril sa tak po porážke Merzovej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v krajinských voľbách. Informuje o tom agentúra AFP.

„Kancelár to určite nevydrží do konca roka,“ povedal Holm po víťazstve pravicovo-populistickej AfD v nedeľňajších voľbách v tejto východonemeckej spolkovej krajine. „Myslím si, že sa začal súmrak kancelára,“ dodal.

Ľavica ovládla Berlín, AfD Meklenbursko. CDU prvýkrát vypadla z krajinského snemu

Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová tvrdí, že jej strana „nahradila“ CDU v pozícii „ľudovej strany“ v Nemecku. „Neveríme, že CDU môže takto pokračovať. Naliehavo by sme mali viesť rokovania s cieľom spoločne vyviesť túto krajinu z krízy,“ poznamenala.

Weidelová už v nedeľu vyzvala kancelára, aby vyvodil dôsledky z debakla CDU v krajinských voľbách v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku.

Druhý spolupredseda AfD Tino Chrupalla označil výsledok v Meklenbursku-Predpomoransku za „senzačný“. AfD podľa jeho slov „rozdrvila“ CDU a Merzova rezignácia by bola „už dávno na mieste“.

Merzova CDU získala vo voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku len 4,9 percenta hlasov, čím tesne zostala pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do parlamentu. Prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka sa CDU nedostala do krajinského parlamentu.

Okrem toho kresťanskí demokrati utrpeli porážku aj vo voľbách v Berlíne, kde ich s veľkým náskokom porazila strana Ľavica (Die Linke), pričom zisky zaznamenala aj AfD, ktorá skončila za CDU na treťom mieste.

Spoločnosť Volvo Car Košice v pripravovanom závode na výrobu elektromobilov vo Valalikoch oznámila v pondelok spustenie prvej pracovnej zmeny a dosiahnutie míľnika 1000 zamestnancov. Aktuálne v podniku chystajú testovaciu výrobu, sériovú výrobu spustia na budúci rok.

Projekt závodu pri Košiciach tak podľa firmy napreduje podľa plánu a postupne vstupuje do ďalšej fázy. Dôležitou novinkou podporujúcou postupný nábeh výroby je aj nové železničné spojenie pre zamestnancov, ktoré je už v prevádzke. Pracovná zmena trvá od 6.20 h do 14.50 h.

V Košiciach sa učia montovať prvé Volvá. Od lega prechádzajú k drevenému autu, centrum má veľké plány

„Spustenie prvej zmeny a dosiahnutie míľnika 1000 zamestnancov sú dôležitými krokmi v postupnom nábehu nášho závodu. Testovacia výroba, ktorá sa začne už o niekoľko týždňov, nám pomôže overiť procesy, technológie aj pripravenosť našich tímov pred plánovaným spustením sériovej výroby v roku 2027,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Marc Gombeer.

Dodal, že približne 95 percent výrobných zamestnancov tvoria Slováci. Míľnik tisícky zamestnancov potvrdzuje stabilné tempo budovania tímu a rastúci význam projektu pre región východného Slovenska.

Do konca roka plánuje Volvo Car Košice prijať ďalších približne 300 zamestnancov a nábor bude pokračovať aj v roku 2027. Hlavnou prioritou zostáva obsadzovanie výrobných pozícií, najmä operátorov výroby, ako aj vybraných údržbárskych pozícií.

Médiá mali v závode príležitosť nahliadnuť do vybraných priestorov lakovne ešte pred jej plným spustením. Súčasťou bola prehliadka kataforézneho lakovania, lakovacích robotov a energeticky efektívnej elektrickej pece.

„Lakovňa patrí medzi technologicky najnáročnejšie prevádzky nášho závodu. Našou prioritou je dôkladne overiť každý proces a pripraviť technológie aj naše tímy tak, aby sme zabezpečili vysokú kvalitu, bezpečnosť a efektívnosť od začiatku výroby,“ uviedol riaditeľ lakovne Ján Lilko.

Kedy vyjdú z košického Volva prvé autá? Saková prezradila míľnik, ktorý posunie megarprojekt do ďalšej fázy

Po úspešnom napredovaní stavebných prác, inštalácii technológií a funkčnom testovaní jednotlivých prevádzok sa závod pripravuje na spustenie testovacej výroby. Táto fáza umožní overiť celý výrobný tok, doladiť procesy a pripraviť tímy na ďalšie kroky smerom k sériovej výrobe elektromobilov.

Na nové železničné spojenie pre zamestnancov nadväzuje kyvadlová doprava zo železničnej zastávky priamo do areálu závodu. Dopravný systém dopĺňajú mestské autobusové linky z Košíc a prímestské autobusy IDS, ktoré vytvárajú širšiu sieť spojení pre zamestnancov z mesta aj regiónu.

Spoločnosť zároveň pokračuje v príprave nových zamestnancov prostredníctvom tréningových kapacít v závode aj v spolupráci so vzdelávacími partnermi.

Ako tisícu zamestnankyňu predstavili na tlačovej konferencii Zuzanu, pochádzajúcu zo západného Slovenska, kde už predtým pracovala v automobilke. V závode začala pracovať ako operátorka výroby na oddelení kvality. Na východ prišla s priateľom. „Bola to pre mňa ideálna príležitosť, aby som vlastne pokračovala v tom odvetví, čo ma baví,“ povedala.

Spojené štáty do konca augusta deportovali z krajiny vyše 25-tisíc ľudí na základe utajovaných dohôd s 35 krajinami, ktoré sa zaviazali prijať aj migrantov bez akýchkoľvek väzieb na ich územie. Vyplýva to z vyšetrovania zverejneného v pondelok, na ktoré upozornila agentúra AFP.

Od nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu v januári 2025 Washington uzatvára dohody s rozvojovými krajinami o prijatí migrantov, ktorých nie je možné legálne poslať späť do vlasti.

Vyšetrovanie organizácie Forbidden Stories zistilo, že vláda vyčlenila 410 miliónov dolárov na priame platby prijímajúcim krajinám či agentúram OSN, ktoré majú uľahčiť navrátenie migrantov.

Veže spadli a Trump sa chválil. Už sme ľahostajní k neslobode, myslí si expert o 11. septembri

Podľa údajov, ktoré zhromaždila organizácia Forbidden Stories v spolupráci so skupinou medzinárodných novinárov, bolo do 31. augusta 2026 do tretích krajín deportovaných najmenej 25 447 ľudí.

Prevažnú väčšinu – približne 20-tisíc – prijalo Mexiko, zvyšok poslali do 27 ďalších krajín v Latinskej Amerike, Afrike a Tichomorskej oblasti, pričom dohody boli uzatvorené aj s ďalšími siedmimi krajinami.

Dohody sa líšia, a to aj v tom, ktoré národnosti môžu byť deportované a či môžu byť prijaté osoby s trestným záznamom.

Predchádzajúce vyšetrovanie agentúry AFP zistilo, že Washington využíva zákazy udeľovania víz a ďalšie obmedzenia ako nástroj nátlaku na africké krajiny, aby prijímali ľudí deportovaných zo Spojených štátov.

Forbidden Stories uviedla, že oslovených s požiadavkou prijať deportované osoby z tretích krajín bolo celkom 49 z 54 afrických krajín.

Biely dom odstránil hru na stavbu múru proti migrantom, Tetris pohrozil žalobou

Podľa organizácie väčšinu rokovaní a platieb zabezpečoval Úrad pre remigráciu, ktorý bol zriadený v máji 2025 ako súčasť ministerstva zahraničných vecí.

Úrad vedie Christian Jove Ehrhardt, pričom správa podrobne opisuje jeho návštevy v Kamerune, ktorý v decembri podpísal s USA memorandum o porozumení týkajúce sa prijímania deportovaných osôb. O týždeň neskôr podpísal aj päťročný program zdravotnej pomoci v hodnote takmer 400 miliónov dolárov.

Nasledujúci mesiac ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že poskytne ďalších 30 miliónov dolárov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Kamerune s cieľom „uľahčiť dobrovoľný návrat utečencov a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu“.

Prvé lietadlo s deportovanými osobami priletelo do Kamerunu 14. januára.

Nemecký prémiový výrobca Audi dlhodobo bojuje s klesajúcim záujmom na dôležitom čínskom trhu. Práve to bol hlavný dôvod, prečo sa pred časom vedenie v Ingolstadte odhodlalo k radikálnemu kroku a stvorilo pre tamojších zákazníkov novú, o niečo lacnejšiu značku. 

Aby toho nebolo málo, automobilka pre ňu nevymyslela žiadne úplne nové originálne meno, ale skrátka použila svoj vlastný názov písaný výhradne veľkými písmenami – AUDI. Zásadný rozdiel spočíval v tom, že z prednej masky áut úplne zmizlo ikonické logo štyroch kruhov, ktoré nahradil len masívny podsvietený nápis.

Audi „žongluje“ so svojou identitou. Zahodilo štyri kruhy a predstavilo novú značku AUDI

Celý tento strategický ťah mal jediný primárny cieľ, a to priniesť domácim spotrebiteľom cenovo dostupnejšie elektrické modely, ktoré by oslovili odlišnú klientelu. S pôvodným Audi majú tieto vozidlá spoločného len veľmi málo, keďže vznikajú primárne vďaka spolupráci na čínskom trhu.

Ako sa však dalo čiastočne predpokladať už pri samotnom zrode tejto mätúcej myšlienky, čínski zákazníci na tento experiment nezareagovali s veľkým nadšením. Doterajšie modely, ktoré mali podľa ambicióznych plánov automobilky priniesť priam lokálnu revolúciu v predajoch, sa ukázali ako absolútny trhový prepadák.

O to väčšie bolo európske prekvapenie, keď sa tieto primárne ázijské elektromobily začali z ničoho nič objavovať u nezávislých predajcov na nemeckom trhu. Spoločnosť s názvom Auto China, ktorá sa špecializuje na dovoz áut z Číny, vycítila príležitosť a zaradila modely AUDI do svojej ponuky. To sa však materskej značke nepáči a začal boj Audi proti AUDI, respektíve dovozcovi.

Írska komisia pre ochranu údajov (DPC) uložila americkej technologickej spoločnosti Google zo skupiny Alphabet pokutu 403 miliónov eur za neoprávnené nakladanie s údajmi o polohe užívateľov. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.

Komisia začala vyšetrovanie vo februári 2020. Google má svoju európsku centrálu práve v Írsku, čo z DPC robí u tohto nadnárodného giganta kľúčového regulátora pre celú EÚ.

Firma podľa komisie porušila európske nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR). Podľa týchto pravidiel musia byť informácie tohto typu spracovávané zákonným, spravodlivým a transparentným spôsobom, poznamenal server írskeho verejnoprávneho média RTÉ.

Google čelí v Európskej únii novej vlne žalôb, konkurenti žiadajú odškodnenie až desať miliárd dolárov

DPC uviedla, že pri prešetrovaní zistila, že si ľudia nemuseli byť vedomí skutočnosti, že ich poloha bola využívaná napríklad na ovplyvňovanie prostredníctvom reklám alebo na odvozovanie ich záujmov, a mohli tak stratiť kontrolu nad svojimi osobnými údajmi.

"Uchovávanie údajov o polohe užívateľov po dobu dlhšiu, ako je nevyhnutné, túto stratu kontroly ešte zhoršilo," uviedol podľa RTÉ námestník komisára DPC Graham Doyle.

"Údaje o polohe sú typom osobných údajov, ktoré sa spracúvajú prostredníctvom sledovania polohy, a zahŕňajú údaje zhromaždené alebo spracované spoločnosťou Google, z ktorých možno samostatne alebo v spojení s ďalšími informáciami odvodiť polohu konkrétnej osoby," dodal.

Údaje o polohe môžu podľa RTÉ ľuďom prinášať úžitok, ale súčasne ich aj poškodzovať. "Môžu výrazne zvýšiť užitočnosť online služieb, ale môžu tiež prezradiť značné množstvo informácií o jednotlivcovi, vrátane informácií, ktoré sú zo svojej podstaty súkromné," dodala DPC.