Slovensko - hnonline.sk

Písal sa rok 1986 a vo videopožičovniach sa ľudia preťahovali o poškriabané kazety VHS, osobný počítač IBM PC bol veľké neohrabané monštrum zaberajúce polovicu masívneho pracovného stola, a mobilný telefón Motorola 4500X mal hmotnosť 4,6 kilogramu a aj v USA ho kvôli cene štyritisíc dolárov mali len vyvolení.

A práve do tejto zvláštnej éry mechatronickej nostalgie, japonských digitálnych hodiniek a všadeprítomného šumu analógových magnetofónových pások vtrhol automobil, ktorý navonok síce práve nevyzeral ako zo sci-fi filmov, ale jeho palubná doska rozhodne áno.

Išlo o kupé model Buick Riviera siedmej generácie. A v jeho elegantne tvarovanej palubnej doske nebolo nič iné ako masívna deväťpalcová katódová trubica – áno, skutočná malá televízia s hlbokou sklenenou bankou, ktorá reagovala na obyčajný letmý dotyk ľudského prsta, píše iDNES.cz.

Keď ste prvýkrát položili bruško prsta na studený sklenený povrch a zo zvyškov palubnej dosky sa ozvalo tiché, kultivované pípnutie, nešlo o obyčajnú zmenu teploty v kabíne. Bol to priam hmatateľný dotyk zajtrajška, ktorý majiteľa auta ubezpečil, že budúcnosť práve dorazila do amerických showroomov.

Kontrolóri sa môžu vo firme objaviť bez predchádzajúceho upozornenia. Hoci nejde o klasickú daňovú kontrolu, preverovať môžu pokladnicu, sklad, faktúry aj údaje v elektronických systémoch.

Podnikateľ sa tak môže o záujme Finančnej správy dozvedieť až vo chvíli, keď kontrolóri vstúpia do prevádzky a preukážu sa služobným preukazom. To, čo počas návštevy zistia, pritom môže ovplyvniť ďalší postup úradu.

Takzvané miestne zisťovanie patrí podľa odborníkov medzi najčastejšie nástroje správcu dane, firmy však často nevedia, aké právomoci pri ňom kontrolóri majú a kde sú ich hranice.

Rozhodujúce môže byť aj správanie zamestnancov, dostupnosť dokladov či obsah zápisnice, ktorú podnikateľ na konci podpisuje.

V článku sa ešte dočítate:

• Čo všetko môžu kontrolóri vo firme preveriť.
• Kedy môžu vstúpiť aj do priestorov v byte.
• Prečo treba zápisnicu prečítať pred podpisom.
• Kedy hrozí pokuta alebo zákaz predaja.

 

Dostupné pre predplatiteľov

Ďalšie užitočné texty s radami o tom, ako zvládnuť daňovú kontrolu vo firme:

Dôvody daňovej kontroly: Kedy si vás všimne Finančná správa a čo všetko preveruje

Daňová kontrola príde aj bez varovania. Jedna slabá faktúra môže podnikateľa vyjsť na desiatky tisíc eur

Daňová kontrola: Za manipuláciu s registračnou pokladňou dostanete mastnú pokutu

Najväčšia bomba nájdená na území Slovenska je úspešne zlikvidovaná. O jej likvidáciu sa postarali pyrotechnici Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre v spolupráci s pyrotechnikmi Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave a príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, informovalo KR PZ v Nitre.

Lodnú dopravu na Dunaji pozastavia. Budú prevážať muníciu, ktorú odhalila nízka hladina

Protilodnú mínu objavil v nedeľu pri obci Virt v okrese Komárno v Dunaji po poklese hladiny rieky náhodný okoloidúci.

Nález oznámil polícii, ktorá bezodkladne vykonala všetky potrebné bezpečnostné opatrenia vrátane zastavenia lodnej dopravy na úseku Dunaja.

Leteckú bombu vážiacu 700 kilogramov naložili pyrotechnici na špeciálne upravené vozidlo hasičov s pieskovým lôžkom, ktoré zabezpečilo jej bezpečný prevoz.

Bombu previezli na vopred určené bezpečné miesto, kde ju odborníci uložili do približne päť metrov hlbokej jamy. Následne ju za prísnych bezpečnostných opatrení zneškodnili riadeným výbuchom.

Podľa doterajších zistení ide o britskú leteckú námornú mínu z obdobia druhej svetovej vojny.

Na územie dnešného Slovenska sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostala počas operácie Operation Gardening, v rámci ktorej britské Kráľovské letectvo v roku 1944 zamínovalo rieku Dunaj s cieľom narušiť zásobovanie nepriateľských vojsk.

Predseda maďarskej vlády Péter Magyar v utorok konštatoval, že chýbalo len málo k tomu, aby museli úplne odstaviť jadrovú elektráreň v Paksi. Po polnoci však mierne stúpla hladina Dunaja, uviedol premiér na Facebooku.

„Okolo 01.30 h ma informovalo vedenie elektrárne, že chýba len pár milimetrov poklesu hladiny od toho, aby po 44 rokoch nepretržitej prevádzky elektrárne bolo potrebné začať proces úplného odstavenia elektrárne Paks,“ povedal vo videu premiér. Podľa neho sa potom zastavilo týždne trvajúce klesanie hladina Dunaja a do rána pomaly stúpla o 1,5 centimetra.

Tým sa podľa neho obnovil výkon čerpadiel chladenia a stabilizovalo sa fungovanie jedinej fungujúcej turbíny.

Táto noc bola extrémne teplá, namerali rekord pre celé naše územie. Počas dneška hrozí prekonanie 40-tky

Magyar sa poďakoval občanom, podnikom i inštitúciám za zodpovedný prístup k výzve na šetrenie s elektrickou energiou.

Ministerský predseda v pondelok na stretnutí lídrov frakcií Národného zhromaždenia povedal, že Maďarsko čaká päť najkritickejších dní vážnej energetickej krízy a hroziacich teplotných rekordov. Premiér vyzval opozičné strany, aby nešírili klamstvá, že vody je v Dunaji dosť, avšak ju zadržiavajú.

V jadrovej elektrárni Paks funguje pre nízku hladinu Dunaja už len posledná z ôsmich turbín, pričom vláda má pre prípad úplného odstavenia pripravený krízový protokol. Ide o jedinú fungujúcu jadrovú elektráreň v Maďarsku so štyrmi blokmi, z ktorých každý má výkon 500 MW.

„Sen o tom, že nehnuteľnosti budú rásť donekonečna, sa začína rúcať,“ napísal koncom júla analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Michal Pružinský.

Ešte nedávno bolo Slovensko najhoršie. V zdražovaní nás už predbehlo 10 krajín eurozóny

Najnovšie čísla naznačujú, že realitný trh uberá z tempa. Národná banka Slovenska, ktorá sleduje ponukové ceny bytov a domov, zaznamenala v druhom štvrťroku najpomalší medzikvartálny nárast za viac než dva roky.

Byty a domy boli podľa experta NBS Romana Vrbovského oproti prvé...

Na Slovensku v noci namerali nový rekord teplotného minima. V obci Plavecký Peter v okrese Senica namerali 27,5 stupňa Celzia.

Vyplýva to z informácií, ktoré Slovenský hydrometeorologický ústav uviedol na sociálnej sieti.

„Dnešná noc bola ojedinele extrémne teplá. (...) Prítomnosť mimoriadne teplej vzduchovej hmoty a prechodne aj slabý až mierny vietor stačili na to, aby teplota vzduchu na dvoch staniciach neklesla pod 27 stupňov Celzia,“ ozrejmil SHMÚ. Teplota pod 27 stupňov Celzia neklesla ani v Skalici, kde namerali 27,4 stupňa Celzia.

Podľa SHMÚ ide o nový rekord minimálnej teploty vzduchu pre celé územie Slovenska. Doteraz platným rekordom bola hodnota 27,3 stupňa Celzia z Piešťan z 29. júla 2013.

Ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve a bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj vyhlásil, že neexistuje žiadna šanca na vstup Kyjeva do Severoatlantickej aliancie (NATO).

V utorok na to upozornila stanica Sky News s odvolaním sa na portál Európska pravda.

Zalužnyj na stretnutí ukrajinských veľvyslancov skonštatoval, že Kyjev nespĺňa požadované vojenské štandardy pre vstup.

„NATO poznám veľmi dobre. Približne 12 rokov som osobne pracoval na tom, aby sme spĺňali štandardy aliancie, a každý rok som počúval príbehy o tom, ako sa k NATO pripojíme už čoskoro,“ citoval Zalužného portál Európska Pravda. „Žiaľ, v skutočnosti sa nikdy nepripojíme,“ dodal.

Stále si robili prestávky na kávu. Ukrajincov šokovalo cvičenie NATO

Podľa veľvyslanca je „pri úrovni vývoja, akú ukrajinské ozbrojené sily majú, nemožné... vstúpiť do organizácie, ktorá sa riadi doktrínami z druhej svetovej vojny“.

Ukrajina však potrebuje technológiu, „ktorú už členské štáty NATO využívajú, vrátane protiraketovej obrany, vesmírnych kapacít a podobne“, uznal Zalužnyj podľa Európskej pravdy.

Zalužnyj bol napriek svojej popularite odvolaný v roku 2024 z funkcie hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl pre nezhody s prezidentom Volodymyrom Zelenským o spôsob vedenia vojny s Ruskom.

Moskva akúkoľvek myšlienku členstva Ukrajiny v NATO kategoricky odmieta, hoci o vstupe do aliancie rozhodujú iba jej členské štáty.

Školy, ktoré sa na zmeny štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie od septembra chceli pripraviť, mali a majú priestor. Každý si mohol vybrať formu, aká jemu osobne najlepšie vyhovuje.

Uviedol to generálny riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní ministerstva školstva a spoluautor kurikulárnej reformy Martin Kríž. Ako tvrdí, možno nie každý je pripravený na sedemmíľový krok hneď v prvom roku, ale to ani neočakávajú.

„Napriek tomu sú pravdepodobne aj takí, ktorí pripravení nie sú. Našou snahou však je, aby takých škôl a učiteľov bolo čo najmenej,“ uviedol.

Domnieva sa, že medzi školami, ktoré začnú používať nové školské vzdelávacie programy až od septembra, je nemálo takých, ktoré už mnohé zmeny prakticky uplatňujú, pripravovali sa na zmenu rok alebo aj dlhšie, aby sa cítili dostatočne isto.

„Sú medzi nimi určite aj takí, ktorí s prípravou začali len v posledných mesiacoch a budú potrebovať intenzívnu podporu,“ povedal Kríž.

Školy prešli sériou zásadných zmien. Týchto 8 vecí bolo pre učiteľov, žiakov aj rodičov kľúčových (prehľad)

Všetky školy budú mať v novom školskom roku vypracovanú pedagogickú dokumentáciu podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, učebné osnovy pre prvý ročník a učebný plán pre prvý cyklus.

„V priebehu školského roka vypracujú učebné osnovy aj pre druhý a tretí ročník. Nový vzdelávací program je nevyhnutnou, nie však dostačujúcou podmienkou na to, aby sa naozaj začalo učiť po novom. Je to príležitosť a zároveň podnet pre pedagogické tímy v školách, aby začali inak premýšľať o vzdelávaní a pre jednotlivých učiteľov, aby začali inak robiť svoju prácu v triedach,“ poznamenal Kríž.

Táto príležitosť však musí byť podľa neho využitá, čo je však ťažké vynútiť. Ako tvrdí, je dôležité, aby sa učiteľ chcel zapojiť a mal dostatok podpory.

Spoluautor kurikulárnej reformy je presvedčený, že urobili viac ako kedykoľvek v minulosti, aby sa na zmenu mohli pripraviť. Poukázal na podpornú činnosť zo strany Národného inštitútu vzdelávania a mládeže.

„Okrem ponuky tradičných formátov, ako sú vzdelávania a metodické materiály, pribudlo množstvo videotutoriálov, webinárov, k dispozícii je špecializovaný informačný portál vzdelávanie21.sk, metodický portál ucime.vzdelavanie21.sk,“ priblížil.

Vyzdvihol aj edukafesty, kde školy, ktoré už vstúpili na cestu zmien, hostia učiteľov z okolia a priamo im prezentujú zmeny, ktoré sa u nich už uskutočnili.

V každom regióne je podľa Kríža k dispozícii personalizovaná podpora vo forme mentoringu, sieťovania, facilitácie prenosu dobrej praxe, doteraz pod názvom regionálne centrá podpory učiteľov, od septembra v pozmenenom formáte ako eduhuby.

Umelá inteligencia už sedí v laviciach. Slovensko chce patriť medzi AI lídrov na školách

„Niekoľkokrát sme dotáciami podporili aj organizácie, ktoré šíria v školách overené inovácie, ktoré preukázateľne zvyšujú kvalitu výchovy a vzdelávania,“ uviedol Kríž.

Pripustil, že musia počítať aj s názormi, že reforma nebude úspešná. „Vysvetľujeme, prinášame argumenty a využívame spoluprácu so školami, ktoré potvrdzujú, že zmeny nie sú len kozmetické, že neprinášajú zníženie kvality vzdelávania, ale naopak. Prinášajú novú kvalitu a väčšiu pestrosť cieľov, ktoré vzdelávaním dosahujeme,“ povedal.

Ako doplnil, mnohí prichádzajú na to, že plniť hlavy detí hotovými informáciami o svete akoby to boli prázdne nádoby, nie je také zmysluplné, ako podporovať rozvoj žiakov tak, aby na základe vedomostí budovali svoju schopnosť myslieť.

A na základe takto vybudovaného poznania a pevného hodnotového základu dokázali aj zodpovedne konať v každodennom živote - školskom i mimoškolskom.

Zbrojárska a strojárska skupina Czechoslovak Group získala priemyselný areál v Nemecku, kde chce vyrábať energetický materiál, ako je nitroglycerín, a muníciu.

Investovať chce do projektu 100 miliónov eur, kúpnu cenu však nezverejnila. CSG to dnes oznámila vo vyhlásení.

Areál Gnaschwitz, ktorý má 57 hektárov, sa nachádza neďaleko saského Budyšína a CSG ho získala od španielskej spoločnosti MAXAM, ktorá patrí medzi najväčších európskych výrobcov priemyselných trhavín a vojenských energetických materiálov.

CSG chce v tomto areáli vyrábať nitroglycerín a ďalšie produkty na jeho báze. Podľa skupiny predstavujú kľúčové suroviny pre výrobu dvojzložkových aj viaczložkových strelných prachov, ktoré slúžia ako pohonné náplne pre malorážovú, strednorážovú i veľkorážovú muníciu.

Produkcia nitroglycerínu a nadväzujúcich produktov bude určená pre potreby spoločností patriacich pod CSG aj pre zákazníkov mimo skupiny.

V prvej fáze investície chce tiež CSG vybudovať výrobné kapacity pre muníciu a muničné komponenty. "Táto investícia prispeje k rozšíreniu výrobných kapacít, po ktorých v Nemecku aj celej Európe dlhodobo rastie dopyt," stojí v tlačovej správe.

V areáli Gnaschwitz je podľa skupiny do budúcnosti priestor aj pre ďalší rozvoj. Existujúca infraštruktúra umožňuje rozšíriť výrobu napríklad o zostavovanie munície stredných kalibrov, tankovej a 120-milimetrovej mínometnej munície alebo výrobu muničných komponentov.

CSG už v Nemecku vlastní závod na výrobu energetických materiálov. Vlani dokončil slovenský výrobca munície MSM Group, ktorý patrí pod CSG, prevzatie priemyselného parku Walsrode v Bomlitze, kde sa vyrába nitrocelulóza

V minulosti potom skupina usilovala aj o získanie českého štátneho výrobcu výbušnín a streliva Explosia.

CSG je popredná európska obranná priemyselná skupina, najvyššie vedenie sídli v Prahe. Výrobné závody má v Spojených štátoch, Británii, v Španielsku, v Taliansku, Nemecku, Česku, na Slovensku, v Srbsku a Indii.

Zamestnáva viac ako 14-tisíc pracovníkov, vlani dosiahla tržby 6,7 miliardy eur. S akciami CSG sa od januára obchoduje na amsterdamskej a pražskej burze, pričom odvtedy stratili vyše polovicu hodnoty.

Energetická kríza sa vracia a s ňou aj stará pravda: účet za ňu neprichádza všetkým rovnaký. Pre bohatších Európanov je drahšia energia nepríjemnosťou, pre domácnosti s nízkymi príjmami zásahom do životnej úrovne. ECB pripomína, že nejde len o infláciu, ale aj o nerovnosť.

Ropa zlacnela, pumpy ju len dobiehajú. Je to začiatok lacnejšieho leta alebo bude všetko ináč?

Európa zostáva dovozcom energií. Keď ropa zdražie, za rovnaké množstvo surovín platí viac a reálny príjem odteká do zahraničia. Domácnostiam zostáva menej na ostatné výdavky.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora začala komplexne riešiť škody spôsobené tohtoročným suchom.

V regiónoch zisťuje rozsah strát na poškodených plodinách vrátane krmovín, ktorých bude pre hospodárske zvieratá výrazne menej.

Zároveň ministerstvo pôdohospodárstva požiadala o finančnú podporu pre dojnice, ktorých chovatelia okrem sucha zápasia aj s nízkymi odbytovými cenami mlieka.

Chovatelia odhadujú, že celkové straty len v prvovýrobe mlieka za rok 2026 budú kvôli suchu a nižším tržbám za mlieko v objeme viac ako 95 miliónov eur. Uviedla to hovorkyňa Komory Jana Holéciová.

Spresnila, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v týchto dňoch spustila špeciálne monitoringy sucha a krmovín. Cieľom je čo najpresnejšie zmapovať odhadovaný rozsah škôd na poľnohospodárskych plodinách po tohtoročnom extrémnom suchu.

Vlna horúčav pokračuje. Na väčšine Slovenska platí najvyšší stupeň výstrahy

Komora vyzvala svojich členov, aby zhromažďovali údaje o poškodených plodinách, ich výmere a odhadovaných stratách na produkcii. Vzhľadom na to, že medzi najviac poškodené patria krmoviny, týmto plodinám je venovaný samostatný monitoring.

Z prvotných údajov v monitoringoch sucha podľa Holéciovej vyplývajú škody v desiatkach miliónov eur. Presné čísla budú známe až po zbere úrody na jeseň.

Najväčšie straty zatiaľ hlásia južne položené regióny ako Bratislava, Komárno, Levice, Nitra alebo Trebišov, teda presne tie oblasti, ktoré suchom trpia najviac za ostatné mesiace aj podľa máp pôdneho sucha zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Medzi najviac poškodené plodiny z hľadia výmer zatiaľ patrí pšenica ozimná, kukurica, repka ozimná a ďalšie. Vyššie položené oblasti avizujú zase nedostatok sena a paše.

„Súčasný stav predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu podnikov vrátane zamestnanosti na vidieku a v mestách a ohrozuje zachovanie domácej produkcie tejto strategickej komodity. Práve preto sme oficiálne požiadali ministerstvo pôdohospodárstva o finančnú podporu pre dojnice, ktoré v tomto roku skúša nielen klimatická, ale aj mliečna kríza. Pripravili sme zoznam opatrení, prostredníctvom ktorých by do sektora mohli prísť finančné zdroje,“ vysvetlil predseda SPPK Jozef Šumichrast.

SPPK navrhuje sedem možností, odkiaľ získať finančné zdroje na preklenutie krízy. Ide napríklad o schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, o podporu na dobré životné podmienky zvierat, zelenú naftu, viazané priame platby a ďalšie.

Najlepší rok strieda mliečna kríza. Ktoré slovenské mliekarne vlani zarobili najviac? (rebríček HN)

Problém s dlhodobým poklesom cien mlieka nezažívajú len slovenskí chovatelia dojníc. Napríklad Maďarsko ako riešenie krízy v mlieku podporilo svojich chovateľov formou prechodnej vnútroštátnej platby a priznalo prvovýrobcom mlieka sedem miliárd forintov, čo je v prepočte na eurá viac ako 19 miliónov eur.

Vláda ČR v tomto období odsúhlasila pre českých poľnohospodárov balík 3,5 miliardy českých korún (takmer 145 miliónov eur) na riešenie krízových situácií vrátane dôsledkov sucha a mliečnej krízy.

Holéciová dodala, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je pripravená na odborný dialóg s rezortným ministerstvom tak, aby sa spoločnými krokmi podporila mliečna vertikála a vhodne uchopila aj tému sucha a dôsledkov klimatických zmien.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka preskúmal trestnú vec starostky obce Malatiná, ktorá čelí obvineniu z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Na základe preverenia spisu dospel k záveru, že postup polície a prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín nebol v súlade so zákonom.

Pochybenie má spočívať v tom, že orgány činné v trestnom konaní ženu prepustili zo zadržania pre údajnú absenciu dôvodov väzby. Podľa generálneho prokurátora však vyšetrujúce orgány „pri posudzovaní väzobných dôvodov úplne odignorovali priestupkovú minulosť vodičky.“

Z príslušných evidencií, ktoré mali orgány podľa Žilinku k dispozícii, vyplýva, že starostka sa od roku 2020 dopustila 11 priestupkov na úseku dopravy.

„Z toho dva priestupky spočívali v jazde menovanej pod vplyvom alkoholu, za čo jej boli uložené aj sankcie zákazu činnosti,“ spresnil Žilinka v oficiálnom stanovisku s tým, že naposledy dostala vodička zákaz činnosti od 25. mája 2022 v trvaní 30 mesiacov.

Generálny prokurátor zdôraznil, že s ohľadom na špecifický charakter stíhaného prečinu práve tieto skutočnosti „svedčili o existencii dôvodnej obavy z pokračovania v obdobnom konaní.“

Zlyhanie pri hodnotení profilu obvinenej tak priamo ovplyvnilo ďalší vývoj prípadu. „Nezohľadnenie priestupkovej minulosti vodičky malo za následok jej prepustenie zo zadržania, hoci na to nebol dôvod a negatívne zaťažilo ďalší procesný postup OČTK,“ konštatoval Žilinka.

Podľa jeho slov takýto prístup orgánov neprispieva k prehlbovaniu úcty občanov k právu a spravodlivosti. Z tohto dôvodu 28. júla 2026 uložil krajskému prokurátorovi v Žiline prijať účinné opatrenia, aby k obdobným nezákonným postupom v budúcnosti už nedošlo. Zároveň vydal pokyn, aby žilinský krajský prokurátor voči podriadeným prokurátorom vyvodil zodpovednosť.

V prípade ide o udalosť zo skorého rána 12. júla tohto roka, kedy policajná hliadka v Dolnom Kubíne zastavila obecné auto šoférované starostkou Tatianou Červeňovou, ktorá sa podľa TV Markíza vracala z podujatia Bačovské dni.

Vodička sa odmietla podrobiť dychovej skúške a po umiestnení do cely ju pôvodne prepustili na slobodu. Vyšetrovateľ voči nej až neskôr vzniesol obvinenie za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Samotná obvinená sa pre TV Markíza obhajovala tvrdením, že do naštartovaného auta jej nasadol cudzí človek a ona si za volant sadla len preto, aby zabránila krádeži. 

Oficiálne ruské úrady a médiá už viackrát popreli informácie západných analytikov a ukrajinského prezidenta Zelenského o príprave jesennej mobilizácie a označili ich za fámy.

Napriek tomu tri ruské média zamerané na účtovníctvo, personalistiku a manažment ľudských zdrojov v júli vydali texty o administratívnych povinnostiach firiem počas mobilizácie, hoci v tejto oblasti nedošlo k významným legislatívnym zmenám. Informujú o tom nezávislé ruské weby The Moscow Times a The Insider.

Mobilizácia ako hrozba? Signály z Ruska silnejú, Putin má ale obavy

Web Biznes.ru publikoval svoj materiál 7. júla, Glavbuch.ru 24. júla a Ruský daňový kuriér 27. júla. Zamestnávateľom v nich radia ako preverovať mobilizačné rozkazy zamestnancov a ako ich dodržiavať, aké sú vekové a zdravotné podmienky pre vyradenie z evidencie záloh, termíny nástupu podľa vojenskej odbornosti a hodnosti a podobne.

Ruským zamestnávateľom od mája 2025 umožňuje elektronický portál registra predvolaní požiadať o odvodové informácie o svojich zamestnancoch.

Strach z vojny v Rusku opäť rastie. Ľudia vo veľkom hľadajú na webe spôsoby, ako sa vyhnúť mobilizácii

V októbri 2025 sa do návrhu zákona dostala možnosť povolať záložníkov aj v čase mieru – „na plnenie úloh počas protiteroristickej operácie alebo pri použití ruských ozbrojených síl mimo Ruska“.

Vláda sa tým pravdepodobne na základe problémov počas čiastočnej mobilizácie na jeseň 2022 rozhodla presunúť časť zodpovednosti za implementáciu mobilizácie na zamestnávateľov.

Ako ďalší nepriamy náznak príprav na mobilizáciu a aktívnejšej úlohy zamestnávateľov médiá označujú nárast pracovných ponúk súvisiacich s vojenskou registráciou.

Web „Agentstvo“ 31. júla na telegrame uviedol, že ruské spoločnosti zverejnili viac ako 2500 voľných pracovných miest v oblastiach „príprava na mobilizáciu“, „vojenská registrácia“ a „mobilizačný útvar“ a na webovej stránke HeadHunter bolo za posledný týždeň uverejnených takmer 1300 inzerátov.

Rusko zvažuje zavedenie stanného práva. Stačí Putinov podpis

Web The Insider na záver svojho textu pripomenul adresy mimovládnych organizácií Hnutie odopieračov vojenskej služby z dôvodu svedomia (DSO), Škola brancov a Choď lesom, ktoré dlhodobo pomáhajú záujemcom, ktorí sa chcú vyhnúť vojne a kvôli tomu sú pripravení aj opustiť Rusko.

Kremeľ sa doteraz vyhláseniu všeobecnej mobilizácie vyhýbal tým, že z formálneho hľadiska nevedie vojnu proti Ukrajine a oficiálne ju označuje za Špeciálnu vojenskú operáciu (ŠVO). V ruskom právnom systéme pritom ŠVO nemá zákonnú definíciu.

Vojnový stav je od 19. októbra 2022 zavedený iba na okupovaných ukrajinských územiach, ktoré Moskva vyhlásila za súčasť Ruska, ale na území samotnej Ruskej federácie nebol vyhlásený.

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júla tohto roka hotovostný schodok vo výške 2,963 miliardy eur. Hospodárenia štátu tak bolo medziročne lepšie o 673 miliónov eur alebo 18,5 percenta. Informovalo o tom v utorok Ministerstvo financií.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka príjmy štátneho rozpočtu vzrástli o 1,712 miliardy eur (12,7 percenta) na 15,239 miliardy eur. Výdavky boli vyššie o 1,039 miliardy eur (6,1 percenta) a dosiahli 18,203 miliardy eur.

„Medziročný nárast daňových príjmov predstavoval 844,1 milióna eur (7,1 percenta). Pozitívny medziročný vývoj bol zaznamenaný takmer u všetkých daní, pričom pri dani z pridanej hodnoty vo výške 421 miliónov eur, pri dani z príjmov právnických osôb bol vo výške 317,2 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 54,6 milióna eur a pri dani z poistenia vo výške 20 miliónov eur,“ vyčíslil rezort financií.

Pozitívny vývoj zaznamenal aj pri dani z finančných transakcií, kde došlo v júli k medziročnému nárastu o 155,8 milióna eur. Vzrástol aj výnos dane z príjmov fyzických osôb, a to o 71,6 milióna eur.

Ešte nedávno bolo Slovensko najhoršie. V zdražovaní nás už predbehlo 10 krajín eurozóny

Naopak, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach bol medziročne nižší o 145,8 milióna eur a solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zase klesol o 27,7 milióna eur.

„Negatívny vývoj bol zaznamenaný pri dani vyberanej zrážkou vo výške 19,4 milióna eur a pri dani z motorových vozidiel vo výške 2,5 milióna eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, došlo k medziročnému poklesu o 0,7 milióna eur,“ konštatovalo ministerstvo.

Pozitívne sa v júli podľa Ministerstva vyvíjali príjmy z rozpočtu Európskej únie, ktoré medziročne narástli o 156 miliónov eur (20,3 percenta).

Príjmy v rámci prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti dosiahli 668,4 milióna eur, pričom v rovnakom období vlaňajška neboli žiadne.

„Príjmy z dividend medziročne klesli o 37,2 milióna eur (-32,2 percenta). Plnenie týchto príjmov je možné očakávať najmä v druhej polovici roka,“ avizoval rezort financií.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje deficit na 4,4 percenta HDP, riziko nesplnenia rozpočtu pretrváva

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v siedmom mesiaci tohto roka medziročný nárast o 404,9 milióna eur (37,6 percenta). Naopak, transfer Sociálnej poisťovni klesol o 347,8 milióna eur (-33,1 percenta).

V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z eurofondov došlo k medziročnému nárastu o 143,3 milióna eur (14,7 percenta).

Výdavky rozpočtu súvisiace s čerpaním prostriedkov z plánu obnovy tiež vzrástli, a to o 627,8 milióna eur (82 percent). Odvod do rozpočtu EÚ zaznamenal medziročný nárast o 167 miliónov eur (30,3 percenta).

Umelú inteligenciu podľa Eurostatu využíva už viac než polovica veľkých podnikov v Európskej únii, no rýchla adopcia naráža na nepripravené procesy, slabú dátovú disciplínu a bezpečnostné riziká.

Firmy často neriešia, aké dáta do nej zamestnanci vkladajú a podľa čoho majú vyhodnotiť jej reálny prínos.

Práve tam vzniká „tieňová AI“, kedy ide o používanie verejných nástrojov na pracovné úlohy skôr, než má firma schválené pravidlá, bezpečné riešenia a jasné dátové hranice. Upozornil na to Lukáš Gross zo spoločnosti Seyfor.

„Ak firma AI nerieši, neznamená to, že ju jej ľudia nepoužívajú. Znamená to len, že ju používajú bez rámca, bez kontroly a často s dátami, ktoré by sa mimo firemného prostredia vôbec nemali dostať. Najväčším rizikom dnes nie je samotná AI, ale tieňová AI - spontánne používanie verejných nástrojov bez toho, aby firma vedela, aké informácie do nich zamestnanci vkladajú,“ spresnil Gross.

Nová éra práce: Firmy hľadajú funkčnú spoluprácu ľudí a AI

Priblížil, že AI najčastejšie firmy používajú na analýzu písaného textu, generovanie obrazového, zvukového alebo textového obsahu, prácu s hovoreným jazykom a automatizáciu pracovných tokov alebo podporu rozhodovania.

Podľa Grossa je pre firmy problematické najmä to, že časť tejto adopcie vzniká zdola - skôr, než má zamestnávateľ nastavené pravidlá, schválené nástroje a jasné dátové hranice.

Zamestnanec tak môže v dobrej viere vložiť do verejného nástroja interný dokument, zmluvu, cenovú ponuku, osobné údaje alebo klientsku komunikáciu.

Poznamenal, že mnohé firmy začínajú pri adopcii AI výberom nástroja, licencií a rozpočtu. Podľa neho by však prvý krok mal byť presne opačný - zistiť, kde sa vo firme opakuje manuálna práca a kde dnes vznikajú straty času, chyby a kde je neznalosť.

Nie iba Amerika a Čína: AI príbehy úspechu vznikajú aj za našimi hranicami. Jasným lídrom je Poľsko (ANALÝZA)

Druhým predpokladom sú dáta. AI nevyrieši neporiadok v dokumentoch, nejednotné tabuľky ani procesy, v ktorých nie je jasné, kto za čo zodpovedá. Ak firma nemá upratané dáta a prepojené systémy, potrebuje často najskôr klasickú digitalizáciu.

Gross odporúča rozlišovať tri úrovne adopcie AI. Prvou je osobná efektivita, teda pomoc jednotlivcovi pri e-mailoch, dokumentoch, rešeršiach alebo zápisoch.

Druhou je tímová efektivita, napríklad zdieľanie znalostí naprieč oddeleniami alebo interný chatbot napojený na schválené smernice. Až treťou je celofiremná efektivita, teda prepojené ‚end-to-end‘ procesy od objednávky cez sklad až po fakturáciu.

Dnešná noc bola ojedinele extrémne teplá. Slovenský hydrometeorologický ústav nameral nový rekord minimálnej teploty vzduchu.

Vlna horúčav pokračuje. Na väčšine Slovenska platí najvyšší stupeň výstrahy

V článku sa ešte dočítate:

• Kde padol nový rekord minimálnej teploty.
• Prečo bola noc mimoriadne teplá.
• Kde dnes hrozia najvyššie teploty.
• Prečo môže padnúť nový národný rekord.

Dostupné pre predplatiteľov

„Napriek jasnej noci a faktu, že už máme začiatok augusta a noci sú predsa len o niečo dlhšie ako napríklad v júni, sme na Záhorí zaznamenali, na naše pomery,...

Ceny ropy v utorok ráno stúpli po poklese počas predošlého dňa. Dôvodom boli obavy, že dodávky z Blízkeho východu sú naďalej ohrozené, keďže diplomatické riešenie vojny medzi USA a Iránom sa stále javí ako nepravdepodobné. Informujú o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v októbri dosiahla do 7.20 h SELČ 85,08 USD (73,76 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to predstavuje rast o 1,31 USD (1,56 percenta).

Loď v Hormuzskom prielive zasiahol neznámy projektil

Cena americkej ľahkej ropy WTI so septembrovým kontraktom dosiahla 81,26 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to bol rast o 0,92 USD, čiže o 1,15 percenta.

Ústredným bodom sporu v rozhovoroch medzi USA a Iránom zostáva Hormuzský prieliv. Washington tvrdí, že memorandum o porozumení dohodnuté v júni vyžaduje od Iránu otvorenie tejto vodnej cesty, zatiaľ čo Teherán tvrdí, že text výslovne zachováva jeho právomoci.

K obavám prispelo aj to, že Agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO) v utorok nahlásila incident 20 námorných míľ (37 kilometrov) severovýchodne od ománskeho mesta Chasab, kde neznámy projektil zasiahol nákladnú loď.

Vlna horúčav na Slovensku pokračuje aj v utorok. Na väčšine Slovenska platí tretí stupeň výstrahy pred vysokými teplotami, pričom môžu dosiahnuť až 38 stupňov Celzia.

Vydané sú aj výstrahy prvého a druhého stupňa. Všetky výstrahy platia od 13.00 do 20.00 h. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na webe.

Najvyšší stupeň výstrahy platí v celom Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji, tiež vo väčšine Banskobystrického, Trenčianskeho a Košického.

Sucho je ideálnou živnou pôdou pre baktérie rezistentné na antibiotiká, odhalila štúdia

Druhostupňová výstraha je vydaná pre väčšinu Žilinského a Prešovského kraja a v okresoch Spišská Nová Ves, Gelnica, Púchov, Považská Bystrica, Ilava, Brezno a Banská Bystrica. Tu môžu teploty dosiahnuť 35 stupňov Celzia.

Prvý stupeň výstrah platí v okresoch Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Stará Ľubovňa, Poprad a Kežmarok. Očakáva sa, že teplota dosiahne maximálne 33 stupňov Celzia.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Šéf zdravotníckeho výboru: Klimatizácie sa nedajú vyriešiť zo dňa na deň, nemocnice musia upraviť prevádzku

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.

Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Skupina 25 štátov USA vedených demokratmi dnes zažalovala administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa kvôli zavedeniu nových ciel na tovar od 60 obchodných partnerov.

Podľa agentúry Reuters to uviedla kancelária generálneho prokurátora štátu Oregon Dana Rayfielda. Biely dom na žiadosť o komentár zatiaľ nereagoval.

Žaloba týchto štátov podaná na americkom súde pre medzinárodný obchod v New Yorku nadväzuje na predchádzajúce súdne spory malých amerických podnikov. Tie sa minulý mesiac v deň nadobudnutia účinnosti ciel súdne domáhali ich zrušenia.

Nový právny plášť Trumpových ciel sa volá nútená práca

Americká administratíva koncom júla uvalila nové clá vo výške 10 percent a 12,5 percenta na desiatky krajín vrátane Európskej únie. Ako dôvod uviedla nedostatočné úsilie týchto štátov zabrániť vstupu výrobkov pochádzajúcich z nútenej práce na ich trhy.

Clá nadobudli účinnosť bezprostredne po uplynutí platnosti predchádzajúceho desať percentného globálneho cla. Opatrenie sa týka viac ako 90 percent dovozu tovaru do Spojených štátov.

"Hoci prehral v každom kroku, Trump sa opäť pokúša spôsobiť ďalší chaos pracujúcim rodinám a miestnym podnikom v Oregóne. Za tieto nezákonné clá platíme my všetci, nie zahraničné vlády," uviedol vo vyhlásení Rayfield.

Trump našiel novú zbraň. Súdy mu clá stopli, on ich zaviedol znova

Trump urobil clá ústredným pilierom svojej zahraničnej i obchodnej politiky, a to napriek výraznej porážke na Najvyššom súde USA.

Ten 20. februára zrušil väčšinu Trumpových najrozsiahlejších ciel s odôvodnením, že zákon o medzinárodných mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA) z roku 1977 neoprávňuje prezidenta na jednostranné ukladanie ciel na obchodných partnerov. Trump na rozhodnutie reagoval ďalšou eskaláciou obchodnej vojny.

Ruský vzdušný útok na severoukrajinské mesto Sumy zabil jedného človeka a niekoľko ďalších zranil, uviedol veliteľ vojenskej správy ukrajinskej Sumskej oblasti Oleh Hryhorov. Informovala o tom v noci na dnes agentúra AFP.

"Rusi zaútočili na civilnú infraštruktúru mesta pomocou riadených leteckých bômb," uviedol Hryhorov na Telegrame. "Žiaľ, máme v tejto chvíli informácie o jednej obeti. Sú tu tiež zranení," dodal.

Dron zasiahol sklad blízko ruského Petrohradu, uviedol dnes ráno na Telegrame gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozděnko. Podrobnosti útoku zatiaľ nie sú známe.

Ukrajina sa už piatyrok bráni ruskej vojenskej agresii, pričom súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán. Obe strany tvrdia, že sa zameriavajú na vojenské objekty nepriateľa alebo jeho energetickú infraštruktúru, ale pri útokoch zomierajú aj civilisti - podľa dostupných informácií najmä na ukrajinskej strane, na ktorú útočí ruská armáda.