Správy vo svete

„Madam, prosím, neberte mi krídla,“ znie slávna replika z filmu Pearl Harbor. Presne tak si v súčasnosti môžu pripadať niektorí piloti amerického letectva či námorníctva. Ich najelitnejšie stroje F-35 sú totiž s biedou schopné prevádzky.

Prečo je F-35 najlepšie a zároveň najpokazenejšie lietadlo

Centrálny americký audit GAO vydal správu, podľa ktorej je plne bojaschopná len jedna zo štyroch stíhačiek. Aspoň čiastočne bojaschopných, teda spôsobilých na vykonanie prinajmenšom jednej z určených misií – boj stíhačky proti stíhačke, podpora pozemných síl či elektronický boj –, pritom bolo v hospodárskom roku 2025 iba 44 percent všetkých strojov.

Inými slovami, viac ako polovica najlepších lietadiel amerických ozbrojených síl nesmela do vzduchu.

Vytvorili roj v tvare medúzy, povedal o iránskych dronoch šokovaný pilot F-15. Svedectvo vyvoláva otázky

Nákladné opravy

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo je bojaschopnosť stíhačiek taká nízka,
• Koľko majú stáť ďalšie opravy strojov,
• Prečo Kanada zvažuje švédske gripeny,
• Ako môže český nákup stíhačiek výrazne zdražieť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Americký dolár stále dominuje svetovému obchodu, čo Spojeným štátom umožňuje sledovať finančné toky aj vymáhať uvalené sankcie. Pokiaľ však obchod prebieha v čínskych jüanoch, americké úrady nad transakciami strácajú kontrolu, čo sa Trumpovej administratíve a Spojeným štátom ako takým nepáči.

Ukazuje sa však, že tento trend je každým dňom významnejší, píše The Wall Street Journal.

BBC: Dosiahli Trump a Si Ťin-pching, čo chceli? (15. 5. 2026)

Podiel čínskeho jüanu na svetovom obchodnom financovaní sa za posledných päť rokov strojnásobil a tento rok na jar dosiahol šesť percent. Stal sa tak druhou najpoužívanejšou menou na svete hneď po americkom dolári. Zároveň už približne polovica čínskych cezhraničných platieb prebieha v jüanoch, zatiaľ čo ešte pred pätnástimi rokmi bol tento podiel len zanedbateľný.

„Svetové financie sa postupne menia. Namiesto dominancie jedinej meny bude stále viac existovať niekoľko silných mien, ktoré si budú vzájomne konkurovať,“ uviedol pre The Wall Street Journal guvernér čínskej centrálnej banky Pchan Kung-šeng.

Digitálne euro je bližšie. Európa sa chce odpútať od amerických platobných gigantov

Čína sa nesnaží americký dolár nahradiť

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Peking nechce úplne nahradiť dolár,
• Ako systém CIPS obchádza americký dohľad,
• Prečo Irán zarába na rope aj cez sankcie,
• Ako Rusko presunulo obchod do jüanov a rubľov.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 26% na dočítanie.

Bieloruské ministerstvo obrany odštartovalo nečakané vojenské manévre, ktoré označuje ako „mobilizačné cvičenie“. Všetci záložníci dostali rozkaz okamžite sa hlásiť na zberných miestach.

Oficiálne majú tieto aktivity trvať týždeň, avšak v pohraničnom meste Grodno pokračuje masové predvolávanie záložníkov za účelom overenia a aktualizácie osobných údajov.

Mobilizačná akcia

Podľa vyjadrenia ministerstva bude tento proces prebiehať po etapách a skončí až 2. júla. Ide o druhú podobnú mobilizačnú akciu v tomto roku, prvá prebehla vo februári a vyvolala medzi miestnym obyvateľstvom značné znepokojenie.

Nezvyklá vojenská aktivita prichádza v čase, keď sa množia správy o čoraz intenzívnejšom tlaku Ruskej federácie na režim Alexandra Lukašenka.

Podľa informácií denníka The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na bývalých aj súčasných ruských a európskych predstaviteľov, začala Moskva kampaň s cieľom prinútiť Minsk k aktívnejšiemu zapojeniu do konfliktu.

Lukašenko varoval Zelenského emisárov pred zatiahnutím Bieloruska do vojny. Konflikt by bol vážnejší, tvrdí

Medzi hlavné požiadavky Kremľa má patriť využitie bieloruského územia na odpaľovanie dronových útokov na Ukrajinu, ako aj posun frontovej línie ďalej na západ či viazanie ukrajinských síl pri severných hraniciach, čím by došlo k ich odkloneniu z kritických oblastí na východe Ukrajiny.

Hlavnou pákou Vladimira Putina je finančná závislosť Lukašenkovho režimu na Rusku.  Bývalý dôstojník ruskej spravodajskej služby potvrdil, že Moskva v rozhovoroch vedených najmä prostredníctvom ruského veľvyslanca Borisa Gryzlova hrozí zastavením finančnej podpory, ktorá je pre udržanie Lukašenka pri moci kľúčová.

Oficiálne však Kremeľ naďalej deklaruje, že sa Bielorusko ruských vojenských operácií priamo nezúčastňuje.

Jadrové cvičenie a ultimátum z Ukrajiny

Napätie v regióne eskalovalo už minulý mesiac, keď Rusko a Bielorusko vykonali spoločné jadrové cvičenie,

počas ktorého obe ministerstvá obrany zverejnili zábery presunu jadrových hlavíc zo skladov k bieloruským jednotkám.

Sám Alexander Lukašenko vyzval obyvateľov pohraničných oblastí, aby boli pokojní s tým, že krajina má dostatok prostriedkov na odrazenie akéhokoľvek útoku, a následne odcestoval z Bieloruska. 

Podľa oficiálnych správ ho čaká schôdzka s Vladimirom Putinom a dlhšia zahraničná cesta, na ktorej sa majú prerokúvať „problematické otázky“.

Bielorusko vyplo zariadenia, ktoré Rusku pomáhali pri útokoch dronmi, tvrdí Zelenskyj po ultimáte

Do situácie zásadne vstúpil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten 19. júna odmietol Lukašenkove ospravedlnenie za skoršie ostré vyjadrenia a vzniesol voči Minsku požiadavku, že Bielorusko musí odstrániť štyri reléové stanice v Brestskej a Homelskej oblasti, ktoré uľahčujú ruské dronové útoky na ukrajinské územie.

Zelenskyj dal Bielorusku týždennú lehotu na ich demontáž, ktorá vyprší 26. júna. Varoval, že ak sa tak nestane, Ukrajina zakročí sama. Lukašenko potom toto vyhlásenie označil za ultimátum.

Lukašenko navyše nedávno uviedol, že zatiaľ čo Ukrajinci identifikovali 500 cieľov, Bielorusi majú presnú lokalizáciu „jedného vážneho cieľa“, čím sa bezprostredne vyhrážal ukrajinskému prezidentovi.

Nedávna diplomatická prestrelka medzi krajinami tak prispela k eskalácii vzťahov, napriek tomu, že Lukašenko neskôr svoje slová miernil.

Nálady v bieloruských uliciach

Zatiaľ čo bieloruská opozícia upozorňuje na legislatívne zmeny platné od roku 2022, ktoré armáde umožňujú vykonávať aj takzvané „preventívne údery“, a na rast vojenských výdavkov (pričom záložná armáda má teraz zahŕňať takmer 300-tisíc mužov), samotní Bielorusi sa do bojov zapojiť odmietajú.

Na sociálnych sieťach sa objavujú stovky vyjadrení odporu proti vojne po boku Ruska.

Zelenskyj varuje pred novými ruskými útokmi, vyzýva Ukrajincov na opatrnosť

Miestni obyvatelia z pohraničných regiónov si uvedomujú, že celá bieloruská ekonomika: od textilného a elektronického priemyslu až po potravinárstvo, je v súčasnosti podriadená podpore Ruska.

V oblastiach s vojenskými letiskami panuje medzi ľuďmi strach z možnej ukrajinskej odvety, ktorú však niektorí obyvatelia podľa portálu UAWire označujú vzhľadom na správanie bieloruského režimu za logickú a ospravedlniteľnú.

Bývalého šéfa talianskej železničnej spoločnosti Ferrovie dello Stato Maura Morettiho zrejme čaká väzenie za nehodu v talianskom meste Viareggio z roku 2009.

Výbuch, ktorý nasledoval po vykoľajení nákladného vlaku so skvapalneným plynom, zabil 32 ľudí. Morettimu a ďalším bývalým manažérom dnes potvrdil tresty taliansky najvyšší súd, informujú agentúry ANSA a Adnkronos. Rozsudky sú tak definitívne.

Moretti bol v súvislosti s nehodou odsúdený na päť rokov väzenia za podiel na vzniku železničnej nehody. Podľa Trestného poriadku by tak mal nastúpiť do väzenia. Vzhľadom na to, že bývalý vysoký manažér má viac ako 70 rokov, bude si môcť požiadať krátko po nástupe do väznice o preloženie do domáceho väzenia.

Morettiho advokátka Ambra Gioveneová uviedla, že jej klient sa prihlási na polícii. Rozhodnutie Najvyššieho súdu však považuje za "hlboko nespravodlivé".

Najvyšší súd potvrdil tresty aj ďalším desiatim spoluobžalovaným v komplikovanom procese, ktorý sa začal v roku 2013. Ide o vysokých železničných šéfov a niekdajších manažérov dopravy.

Havária sa stala 29. júna 2009 neskoro večer. V stanici mesta Viareggio na toskánskom pobreží vykoľajil nákladný vlak so skvapalneným plynom. Pri nehode bola poškodená jedna cisterna, nasledoval únik plynu, potom požiar a nakoniec ničivá explózia. V jej dôsledku zahynulo 32 ľudí. Mnohí zomreli prakticky hneď, ďalší potom podľahli silným popáleninám.

Moretti bol šéfom skupiny Ferrovie dello Stato, ktorá má kontrolu ako nad prevádzkovateľom železničnej siete, tak nad osobnou aj nákladnou železničnou dopravou.

V bratislavskej mestskej časti Ružinov vznikne na konci Ostredkov pri Súhvezdnej nový prestupný terminál verejnej dopravy. Na sociálnej sieti to oznámil ružinovský starosta Martin Chren.

Rada partnerstva Bratislavského kraja ako hlavný orgán kraja pre rozdeľovanie eurofondov schválila šesť miliónov eur Ružinovu a štyri milióny pre Železnice Slovenskej republiky.

Terminál vznikne na dnešnej konečnej zastávke autobusov MHD linky 39. „Vznikne tu vlaková zastávka s bezpečným bezkonfliktným priechodom cez cestu i koľajisko aj s protihlukovou stenou,“ priblížil starosta s tým, že ju vybudujú ŽSR za asi 12 miliónov eur. Štyri milióny eur z nich dostali vo štvrtok schválené z fondov.

V pláne je aj garážový dom s rozšírenou autobusovou zastávkou a s požičovňou elektrobicyklov na prízemí, ktorý vybuduje za zhruba šesť miliónov eur mestská časť.

V budúcnosti tu má pribudnúť aj konečná zastávka električky. „Súčasná ružinovská električková radiála sa predĺži o jednu zastávku a bude končiť na rovnakom mieste ako dnes autobus 39,“ uviedol Chren.

Vznikne tak podľa jeho slov nový dopravný uzol verejnej dopravy, kde sa bude dať prestupovať medzi vlakom, električkou, autobusmi mestskej aj regionálnej dopravy, autom aj bicyklom.

„Tisíce ľudí, ktorí prichádzajú denne do nášho mesta z juhovýchodného smeru od Šamorína, budú môcť nechať auto doma a suchou nohou prestúpiť z vlaku rovno na autobus či električku,“ podotkol starosta. Po získaní financovania sa podľa jeho slov projekt posúva do fázy povoľovania, obstarávania a možno koncom budúceho roka by sa mohlo začať aj s výstavbou.

Maďarský premiér Péter Magyar vo štvrtok vyhlásil, že sa predsedom vlády Robertom Ficom dohodol na zriadení pracovnej skupiny na riešenie sporných otázok pri Benešových dekrétoch. Uskutočniť by sa mali tiež bilaterálne stretnutia, správa pochádza z agentúry MTI a portálu telex.hu.

Magyar to uviedol vo štvrtok na tlačovej konferencii pri otázke, do akej miery Benešove dekréty ovplynia spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky. Témou summitu v maďarskom Gödöllő to však podľa jeho slov nebolo.

V4 je späť, hlásil Fico v Maďarsku. Samit však ukázal, že staré spory úplne nezmizli

Magyar tvrdí, že sa s Ficom zhodli, že je dôležité, aby sa slovensko-maďarské vzťahy zlepšili. Termín očakávaného vyriešenia sporu nešpecifikoval. Doležitejšia ako rýchlosť je podľa neho kvalita riešenia.

Fico v utorok v Gödöllő vyhlásil, že krajiny Vyšehradskej štvorky sú dostatočne múdre na to, aby dávali na stôl len témy, ktoré ich spájajú. Za nadchádzajúce slovenské predsedníctvo zároveň prisľúbil, že nebude nastoľovať témy rozdeľujúce V4.

Medzinárodná námorná organizácia OSN vo štvrtok oznámila dočasné pozastavenie plánu evakuácie uviaznutých lodí cez Hormuzský prieliv po útoku na plavidlo v Ománskom zálive. Informovala o tom agentúra AFP.

V Perzskom zálive uviazli v dôsledku vojny na Blízkom východe stovky lodí s tisíckami námorníkov na palube. IMO v utorok oznámila, že spustí operáciu na ich evakuáciu.

Generálny tajomník námornej agentúry OSN Arsenio Dominguez vo štvrtok uviedol, že evakuačný plán, ktorého cieľom je vyviezť lode z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv, bude pozastavený, kým sa nepotvrdí, že je plavba pre plavidlá na zozname a v danej oblasti bezpečná.

Irán chce spoplatniť Hormuzský prieliv. Zavedenie mýta mu má ročne priniesť miliardy dolárov

Rozhodnutie IMO prijala v nadväznosti na útok na loď, ktorú neznámy projektil zasiahol pri pobreží Ománu po tom, čo touto trasou odporúčanou OSN preplávalo niekoľko tankerov. Nebolo jasné, kto vystrelil projektil, ani aký typ plavidla bol terčom útoku. Irán predtým pohrozil plavidlám, aby sa prestali presúvať cez Hormuzský prieliv bez jeho povolenia.

Britská organizácia pre námorné obchodné operácie potvrdila, že projektil zasiahol nákladnú loď a poškodil časť paluby. Zranených ani škody na životnom prostredí nehlásili.

Lodná doprava v Hormuzskom prielive sa začala obnovovať po tom, čo USA a Irán minulý týždeň podpísali memorandum o porozumení. V porovnaní s predvojnovým období je však stále na polovičnej úrovni, uviedla AFP. V stredu strategickou úžinou podľa analytickej spoločnosti Kpler preplávalo 70 lodí, približne dvakrát toľko čo deň predtým.

Francúzsky Senát zverejnil v stredu správu o hnutiach, ktoré sú založené na nenávisti voči ženám a presadzujú nadradenosť mužov. Autori správy upozorňujú, že táto „ideológia“ sa v spoločnosti šíri čoraz nenápadnejšie, pričom najmä prostredníctvom sociálnych sietí, informoval denník Le Monde.

Podľa vôbec prvej takejto správy vypracovanej vo francúzskom Národnom zhromaždení tieto hnutia spochybňujú princíp rovnosti medzi pohlaviami, šíria „nezakrývanú a násilnú mizogýniu“ a predstavujú „reálne riziko pre demokraciu a súdržnosť spoločnosti“.

Kontroverzný obsah

Senátorka Laurence Rossignolová (Socialistická strana - PS), jedna zo spoluautoriek správy, upozornila, že ide o „zásadnú ofenzívu proti právam žien, ktorá sa šíri prostredníctvom nových komunikačných kanálov“.

Maskulinizmus, ktorý vznikol ako reakcia na feminizmus, presadzuje nadradenosť mužov a obviňuje ženy zo zhoršenia životných podmienok mužov. Hnutia maskulinistov boli pôvodne rôznorodé, často organizované v identifikovateľných online komunitách, napríklad medzi tzv. incelmi – mužmi, ktorí nedobrovoľne žijú bez partnerského vzťahu a obviňujú z toho ženy.

Postupne sa však podľa správy francúzskej parlamentnej komisie rozšírili do širšieho a menej prehľadného online ekosystému, ktorý sa prelína s bežnou internetovou kultúrou, píše Le Monde.

Algoritmy digitálnych platforiem zároveň uprednostňujú kontroverzný obsah a postupne používateľov vedú k radikálnejším materiálom. Podľa štúdie univerzity v Dubline sa môže používateľ na TikToku či YouTube Shorts stretnúť s maskulinistickým obsahom už približne do 23 minút od pripojenia k sieti.

Maskulinistické hnutia na šírenie svojich myšlienok mimo pôvodných komunít využívajú memy, krátke videá a ďalšie formáty populárne na sociálnych sieťach.

Postupná radikalizácia

Podľa spoluautorky správy, senátorky Béatrice Gosselinovej, ide o tzv. maskované šírenie, keď sa obsah na prvý pohľad javí ako neškodný – napríklad rady o sebazdokonaľovaní, vzťahoch, športe či výžive.

Autorky správy zároveň upozorňujú, že tento typ obsahu často cieli na mladých mužov, ktorí prežívajú osobnú krízu alebo sú neistí, a postupne u nich môže vytvárať odpor voči ženám.

Dlhodobé vystavenie takémuto obsahu totiž - podľa správy - mení vnímanie vzťahov medzi mužmi a ženami a vytvára pôdu pre „nenápadné kultúrne ovplyvňovanie“. V niektorých prípadoch môže tento proces viesť až k radikalizácii jednotlivcov a násilným činom.

Le Monde doplnil, že francúzske bezpečnostné služby podľa správy sledujú približne desiatku osôb podozrivých z možnej radikalizácie: ide o osoby mladšie ako 21 rokov.

V rámci prevencie správa zdôrazňuje potrebu mediálnej a digitálnej gramotnosti už na školách. Zároveň vyzýva na reguláciu online priestoru a na posilnenie vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy.

Správa odporúča aj vypracovanie medziodvetvovej stratégie zahŕňajúcej školstvo, digitálny priestor, zdravotníctvo aj bezpečnosť s cieľom čeliť tomuto fenoménu.

Autorky správy upozorňujú, že podobne ako pri iných formách radikalizácie je dôležité včas rozpoznať varovné signály, zapájať rodiny a vytvárať protinaratívy, čo je však podľa senátoriek mimoriadne náročné.

Americká technologická spoločnosť Apple dnes oznámila výrazné zdraženie svojich produktov. Uviedol to portál televízie CNBC s odvolaním sa na písomné vyhlásenie firmy.

Celosvetovo zdražejú telefóny iPhone, tablety iPad aj počítače MacBook. Príčinou masívneho zdražovania je nadmerné využívanie vyspelých čipov v dátových centrách slúžiacich ako infraštruktúra pre umelú inteligenciu. Akcie Applu na newyorskej burze v reakcii klesli o necelých šesť percent. Ide o najväčší prepad od apríla 2025.

Zvýšenie ceny

Laptop MacBook Neo na americkom trhu zdražie o 100 dolárov na 699 dolárov, cena modelu MacBook Air 512 GB stúpne o 200 dolárov na 1299 dolárov a v prípade modelu MacBook Pro 1 TB sa cena zvýši o 300 dolárov na 1999 dolárov.

Pri tabletoch stúpne cena základného modelu iPad z 349 na 449 dolárov, pri modeli iPad Mini o 100 dolárov na 599 dolárov a pri variante iPad Pro Wi-Fi 256 GB z 999 na 1199 dolárov.

Firma tak po prvý raz prikročila k preneseniu vyšších nákladov na pamäťové čipy a úložisko na zákazníkov. Generálny riaditeľ Tim Cook krátko pred oznámením vyhlásil, že zdraženie sa stalo nevyhnutným.

"Odvetvie spotrebnej elektroniky čelí bezprecedentnej výzve," uviedla firma Apple vo vyhlásení. "Rýchla expanzia dátových centier pre AI vyvolala mimoriadny nárast dopytu po pamätiach a úložiskách. Nikdy sme nezažili taký rýchly a tak výrazný nárast cien komponentov," dodala spoločnosť.

Dopyt po komponentoch

Apple už v máji ticho stiahlo z predaja najlacnejší Mac mini za 599 dolárov s úložiskom 256 GB a ako najdostupnejší variant ponechalo model za 799 dolárov. Firma zároveň nevylúčila ďalšie kolá zdražovania.

"Je to ako storočná povodeň. Nič podobné som za viac ako 40 rokov v odbore nezažil," nechal sa počuť minulý týždeň šéf Applu Cook.

Náklady na infraštruktúru AI naďalej rastú. Už teraz sa to začína prejavovať rastom spotrebiteľských cien, takže nakoniec to možno zaplatíme všetci, napísal v máji komentátor Bloombergu Chris Bryant.

Veľké technologické firmy pravdepodobne v najbližších niekoľkých rokoch investujú niekoľko biliónov dolárov, čo bude naďalej zvyšovať ceny komponentov, ako sú grafické procesory a pamäte.

Každý, kto necháva AI programovať alebo používa agentov AI na vyplnenie daňového priznania, zvyšuje dopyt po hardvérových komponentoch, ktoré tieto činnosti podporujú.

Čipová kríza pritom nedávno začala dopadať aj na centrálne procesorové jednotky, ktorých sa vývoj okolo AI zo začiatku toľko nedotkol. To sa však zmenilo s nástupom autonómnych agentov AI, ktorí sa bez výkonných procesorov nezaobídu.

Americká spoločnosť IBM predstavila technológiu, ktorá by mohla umožniť výrobu čipov menších ako jeden nanometer. Nové riešenie má zvýšiť výkon procesorov až o 50 percent a výrazne znížiť ich energetickú náročnosť, čo je dôležité najmä s rastúcim dopytom po výpočtovom výkone pre umelú inteligenciu, uviedla agentúra AFP. Firma tvrdí, že uvedenú technológiu predstavila ako prvá na svete.

Podľa IBM technológia zatiaľ nie je pripravená pre priemyselné využitie, firma však vidí možnosť jej nasadenia v horizonte približne piatich rokov.

Prelomová technológia

Oznámenie prichádza v čase, keď sa výrobcovia polovodičov snažia posúvať hranice miniaturizácie a výkonu čipov v rámci dlhodobého trendu známeho ako Moorov zákon.

Výroba čipov s rozmermi pod hranicou jedného nanometra by predstavovala ďalší zásadný krok v miniaturizácii polovodičov. Odvetvie sa snaží vtesnať väčší výpočtový výkon do menších zariadení, zároveň sa však zvyšujú obavy kvôli obrovskej energetickej náročnosti technologického odvetvia.

USA bojujú o technologickú dominanciu s Čínou. IBM do novej technológie naleje desať miliárd dolárov

Taiwanská spoločnosť TSMC, ktorá je popredným svetovým výrobcom čipov, nedávno začala sériovú výrobu čipov s rozmermi dva nanometre. Tie v súčasnosti predstavujú špičku v odbore.

Nanometer v tomto kontexte neoznačuje skutočnú veľkosť čipu, ale spôsob, akým sú na ňom husto usporiadané tranzistory, teda miniatúrne elektronické spínače, ktoré tvoria základ procesorov. Platí, že čím menšia je táto hodnota, tým viac tranzistorov sa zmestí na čip veľkosti nechtu.

Nová technológia IBM umožňuje na takto veľký čip umiestniť takmer 100 miliárd tranzistorov, čo je zhruba dvojnásobok oproti súčasným čipom TSMC.

Rýchlejšie výpočty

Viac tranzistorov znamená vyšší výkon a rýchlejšie výpočty, čo môže v praxi viesť k výkonnejším telefónom a notebookom, úspornejším dátovým centrám, pokročilejším autonómnym vozidlám i schopnejším nástrojom AI, ako je ChatGPT.

Nová technológia IBM využíva trojrozmernú architektúru nazvanú nanostack, pri ktorej sú vrstvy tranzistorov skladané na seba, namiesto toho, aby boli rozmiestnené iba v jednej vrstve. Podľa spoločnosti tento prístup umožní ďalej zvýšiť výkon čipov a súčasne znížiť ich spotrebu energie.

Okrem zmenšovania výpočtových obvodov umožní technológia nanostack aj zmenšenie pamäťových obvodov typu SRAM, a to približne o 40 percent. Tento typ pamäte sa hojne využíva v moderných čipoch určených pre AI, vrátane riešení od spoločností Nvidia, Groq či Cerebras Systems. Tieto firmy sa v súčasnosti pri výrobe svojich čipov spoliehajú na TSMC.

Odborníci v IT zarábajú menej, karty mieša umelá inteligencia aj vyššie odvody

Riaditeľ výskumu v IBM Jay Gambetta uviedol, že technológia je prelomom. Nespočíva totiž v ďalšom zmenšovaní tranzistorov, ale v úplne novom spôsobe konštrukcie čipov, ktorý môže priniesť výrazne vyšší výkon a nižšiu spotrebu energie.

IBM upozorňuje, že technológia zatiaľ nie je pripravená na sériovú výrobu. Výroba takto pokročilých čipov je mimoriadne náročná a vyžaduje špičkové výrobné technológie, rozsiahle know-how i miliardové investície.

IBM vlastné továrne na výrobu čipov neprevádzkuje. Vyvíja ich konštrukciu a svoje technológie licencuje výrobcom, napríklad japonskej spoločnosti Rapidus, s ktorou spolupracuje na zavedení výroby dvojnanometrových čipov.

Záchytné centrum pre migrantov na Floride, známe tiež pod prezývkou „Aligátorí Alcatraz“, ktoré sa stalo symbolom deportačnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa, po necelom roku prevádzky zatvorili, uviedli vo štvrtok tamojšie úrady. Správa pochádza z agentúry AFP.

Guvernér Floridy Ron DeSantis povedal, že v zariadení sa v súčasnosti nikto nenachádza a že splnilo svoj účel.

„Aligátorí Alcatraz splnil úlohu, na ktorú bol navrhnutý,“ oznámil DeSantis. Zariadenie podľa jeho slov pomohlo odstrániť „mnoho nebezpečných ľudí“ z Floridy a Spojených štátov.

Zariadenie si vyslúžilo ostrú kritiku zo strany právnikov, rodín zadržaných, ľudskoprávnych organizácií a aktivistov, ktorí americkú vládu obvinili z vystavovania zadržiavaných migrantov krutým podmienkam a z upierania ich práva na riadny súdny proces. DeSantis v máji uviedol, že centrum zabezpečilo celkovo takmer 21-tisíc deportácií.

Úrady doplnili, že poslední zadržaní boli buď prevezení do iných centier, alebo deportovaní, pričom federálne a štátne orgány pôvodne označili tieto presuny za bezpečnostné opatrenie súvisiace so začiatkom sezóny hurikánov.

Dodávateľské firmy poverené prevádzkou zariadenia dostali podľa amerických médií pokyn začať s demobilizáciou zariadenia, čím sa uzatvára kapitola projektu, ktorý Trump a DeSantis kedysi propagovali ako možný vzor pre ďalšie štáty.

Úrady tábor otvorili v júli 2025 na opustenom letisku uprostred mangrovníkových lesov, močiarov a trávnatých porastov, ktoré spolu tvoria chránenú oblasť Everglades. Národný park je známy najmä vďaka veľkému počtu aligátorov, ktoré tu nachádzajú svoje prirodzené prostredie.

Konfederáciu odborových zväzov povedie aj počas nasledujúcich rokov Monika Uhlerová. Vo štvrtkových voľbách na 12. zjazde Konfederácie odborových zväzov získala najviac hlasov, keď jej delegáti dali prednosť pred europoslancom Branislavom Ondrušom (Hlas-SD).

Za viceprezidenta Konfederácie odborových zväzov zvolili Milana Kuruca. Delegáti odhlasovali aj predĺženie funkčného obdobia orgánov Konfederácie odborových zväzov zo štyroch na päť rokov.

Pre Uhlerovú to bude na čele Konfederácie odborových zväzov druhé funkčné obdobie. Po prvý raz ju delegáti odborárskeho zjazdu zvolili v júni 2022.

Jednou z jej ambícií bola snaha o odpolitizovanie odborového hnutia a odborov na Slovensku. Vzťah odborov s politickými stranami by podľa nej nemal byť zväzujúci a zaväzujúci, ale postavený na serióznej komunikácii s tými, ktoré majú hodnotové a programové prieniky s Konfederáciu odborových zväzov.

Na júlovom summite NATO v tureckej Ankare budú oznámené nové kontrakty v oblasti obrany v hodnote desiatok miliárd dolárov a účastníci summitu prisľúbia podporu Ukrajine, oznámil vo štvrtok generálny tajomník Aliancie Mark Rutte. Podobné informácie niekoľko hodín predtým zverejnil aj magazín Politico.

Rutte na podujatí washingtonského think-tanku Atlantická rada podľa agentúry Reuters povedal, že na summite NATO, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla, sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

NATO naleje miliardy do zbrojenia. Aliancia potvrdí podporu Ukrajine, Rusko zostáva hrozbou

Hlavy štátov a vlád krajín NATO sa na zasadnutí chystajú potvrdiť aj záväzok ku kolektívnej obrane, prisľúbiť Ukrajine vojenskú podporu vo výške 70 miliárd eur a opätovne označiť Rusko za dlhodobú hrozbu, ako podľa Politica vyplýva z návrhu záverečného vyhlásenia, o ktorom naďalej prebiehajú rokovania na úrovni veľvyslancov.

Ústrednou témou vyhlásenia má byť aj úsilie Európy prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Európski spojenci majú v tejto súvislosti prisľúbiť konkrétne investície do rakiet dlhého doletu, systémov protivzdušnej obrany a dronov, uviedli diplomati pre bruselský magazín.

Rutte podľa Politica chce, aby sa summit zameral predovšetkým na zvýšenie výroby obranného priemyslu. Sčasti je to vraj preto, že sa snaží nastoliť tému, ktorá by mohla pomôcť prekryť vnútorné rozpory v NATO.

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok otvoril cestu administratíve prezidenta Donalda Trumpa k obnoveniu tvrdej imigračnej politiky, ktorá bola predtým využívaná na odmietanie migrantov žiadajúcich o azyl na americko-mexickej hranici.

Sudcovia vo štvrtok zvrátili rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý zablokoval prax, ktorá limitovala počet ľudí, ktorí každý deň mohli požiadať o azyl. Fungovalo to tak počas administratívy prezidenta Baracka Obamu a za Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Humanitárna kríza

Podľa odporcov táto prax vytvorila humanitárnu krízu, pretože potom tisíce ľudí čakali v provizórnych prístreškoch, kým prídu na rad. Trumpova administratíva krok označila za nevyhnutný s tým, že sa počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich na hranicu USA zvýšil.

Tieto opatrenia sa teraz nepoužívajú, ale boli zavedené iné obmedzenia týkajúce sa žiadateľov o azyl. Trumpova administratíva uvádza, že počet žiadateľov obmedzovali republikánske i demokratické vlády a že ide o kľúčový nástroj, ktorý by mal zostať dostupný.

USA chcú zastaviť imigračné a colné vybavovanie na letiskách v „azylových mestách“

Tento prípad je jedným z niekoľkých imigračných sporov súčasnej vlády, medzi ktoré sa radí aj snaha Trumpovej administratívy odobrať garantované právo na občianstvo deťom narodeným v USA, ktorých rodičia občania nie sú, a snaha odobrať legálnu dočasnú ochranu migrantom utekajúcim pred nestabilitou a ozbrojenými konfliktami.

Podľa federálneho zákona musia mať migranti, ktorí pricestujú do USA, možnosť požiadať o azyl a ich prípad musí byť posúdený z hľadiska obáv z prenasledovania v ich domovských krajinách.

Právne spory

Ministerstvo spravodlivosti naopak argumentuje tým, že ľudia zadržaní úradmi do krajiny ešte nedorazili, a preto imigrační úradníci nemusia umožniť podanie žiadosti.

Ľudia, ktorým je nakoniec udelený azyl, nemôžu byť vyhostení. Môžu legálne pracovať, zobrať so sebou najbližšiu rodinu, požiadať o legálny pobyt a usilovať sa o občianstvo, pripomína AP.

Zástupcovia žiadateľov o azyl uvádzajú, že zákon už dlho stanovuje, že každý, kto dorazí na hraničný priechod, by mal byť preverený, a že blokovanie príchodov je v rozpore s ideálmi USA.

Obmedzenie počtu prichádzajúcich žiadateľov o azyl bolo prvýkrát použité za vlády prezidenta Obamu, keď sa na hlavnom hraničnom prechode do San Diega z mexickej Tijuany objavilo mnoho Haiťanov. Počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa v Bielom dome bolo rozšírené na všetky hraničné priechody z Mexika.

Skončilo v roku 2020, kedy vláda zaviedla prísnejšie obmedzenia počas pandémie koronavírusu, a prezident Joe Biden ho v roku 2021 formálne zrušil. V tom istom roku kalifornský federálny sudca zistil, že kvótový systém porušuje práva žiadateľov o azyl a zákon vyžadujúci preverovanie.

Vo väzbe ICE umiera najviac imigrantov za desať rokov

Vo väzbe amerického Úradu pre imigráciu a clá zomiera za vlády prezidenta Donalda Trumpa najviac ľudí za viac ako desať rokov. Od Trumpovej inaugurácie vlani 20. januára do tohtoročného 4. júna vo väzbe imigračného úradu zomrelo 52 osôb.

Za minulý rok miera úmrtia vzrástla o 140 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Nárast je neúmerný vyššiemu počtu zadržiavaných prisťahovalcov. Vyplýva to zo štvrtkovej správy organizácií pre ľudské práva Human Rights Watch a Physicians for Human Rights.

Úmrtnosť vo väzbe imigračného úradu je za Trumpovho pôsobenia takmer štvornásobná v porovnaní s funkčným obdobím jeho predchodcu, demokratického prezidenta Joea Bidena.

"Pozorujeme prudký nárast úmrtnosti vo väzbe ICE. Namiesto toho, aby vláda prijala kroky na riešenie krízy a ochranu životov a zdravia ľudí vo väzbe, sledujeme, ako vynakladá prostriedky na dlhodobé zadržiavanie viac a viac ľudí," oznámila agentúre AFP výskumníčka HRW a jedna z autorov správy Reagan Williamsová.

Podľa záznamov ICE v období od 20. januára 2025 do tohtoročného 19. januára sedem ľudí vo väzbe úradu spáchalo samovraždu, uvádza správa ľudskoprávnych organizácií. V roku 2024 oproti tomu podľa záznamov spáchal samovraždu jeden zadržiavaný migrant.

ICE od Trumpovho nástupu do funkcie čelí kritike aj protestom kvôli tvrdým postupom pri imigračných raziách. Odpor voči úradu sa vyostril po tom, čo jeden z jeho príslušníkov v januári na ulici v Minneapolise zastrelil 37-ročnú Američanku Renée Goodovú. O niekoľko dní neskôr tam federálni agenti pohraničnej stráže zastrelili rovnako starého Alexa Prettiho.

Ukrajinská metropola Kyjev čelí útoku balistických rakiet, informovali vo štvrtok tamojšie úrady citované agentúrou AFP.

Primátor mesta Vitalij Kličko v príspevku na sociálnych sieťach hlásil výbuchy v hlavnom meste a aktivitu protivzdušnej obrany, ktorá pracuje na odrazení ruského útoku. Vedúci vojenskej správy mesta Tymur Tkačenko vyzval obyvateľstvo, aby sa uchýlilo do krytov civilnej obrany.

Ukrajina dostane od Svetovej banky ďalšie miliardy. Zelenskyj pre roztržku s Poľskom do Gdanska neprišiel

Informácie o obetiach alebo škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Pre Kyjev a niekoľko ďalších ukrajinských regiónov zostáva v platnosti stav pohotovosti.

Najnovší útok balistickými raketami na Kyjev prichádza necelé dva týždne po masívnom kombinovanom útoku Ruska z 15. júna. Tento útok pripravil v Kyjeve o život piatich ľudí a spôsobil škody na kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kyjev na útok z 15. júna reagoval bezprecedentnými útokmi na Moskvu, pričom 16. a 18. júna zasiahol ruské hlavné mesto a jeho hlavnú ropnú rafinériu vlnami dronov. Útok z 18. júna bol vôbec najväčším útokom ukrajinských dronov na Moskvu od vypuknutia vojny vo februári 2022.

Ukrajina prinúti Rusko zvoliť si mier, odkazuje Zelenskyj

Tieto útoky viedli k pozastaveniu prevádzky moskovskej ropnej rafinérie na neurčito, čím sa zhoršila palivová kríza, a opäť vyvolali vyhrážky odvetou zo strany Kremľa.

Keďže postup ruských jednotiek na frontovej línii sa zastavil, Moskva sa čoraz viac spolieha na balistické rakety, aby pri rozsiahlych leteckých útokoch na ukrajinské mestá spôsobila maximálne škody.

Schopnosť Ukrajiny chrániť svoje mestá vo veľkej miere závisí od zásob stíhacích rakiet Patriot – munície pre systém protivzdušnej obrany vyrobený v USA, ktorý zostáva jedinou zbraňou účinnou proti balistickým raketám.

Ukrajina dostane od Svetovej banky ďalšiu pomoc vo výške 3,39 miliardy dolárov. Oznámila to dnes podľa agentúry DPA na konferencii o povojnovej obnove Ukrajiny v poľskom Gdansku ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková.

Bez zahraničnej finančnej pomoci na stabilizáciu by Ukrajina nemohla ustáť boj proti ruskej invázii a jedným z hlavných darcov je Svetová banka, poznamenala DPA.

Obnova Ukrajiny musí zahŕňať zmierenie založené na pravde o histórii, tvrdí Tusk

Svyrydenková vo svojom dnešnom vyhlásení uviedla, že príslušné dohody boli podpísané v Gdansku, kde sa stretla s prezidentom Svetovej banky Ajayom Bangom.

Podľa vyhlásenia bude 2,35 miliardy dolárov Ukrajine poskytnutých v podobe príspevkov na stabilizáciu štátu a ekonomiky. Ďalších 1,04 miliardy dolárov bude poskytnutých špeciálne na hospodársky rozvoj ako pôžička, za ktorú ručí Británia a Japonsko. Neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, kedy sa finančné prostriedky vyplatia.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes na gdanskej konferencii oznámila prevod prvých 3,2 miliardy eur Kyjevu v rámci úveru mod EÚ.

Celková výška pôžičky je 90 miliárd eur a vyplácanie peňazí je rozdelené na tento a budúci rok. Pôvodne sa mala za pôžičku zaručiť celá EÚ, ale Česko, Slovensko a Maďarsko oznámili, že sa na zárukách podieľať nebudú.

Ukrajinskú delegáciu v Gdansku namiesto prezidenta Volodymyra Zelenského vedie Svyrydenková kvôli aktuálnej roztržke medzi Varšavou a Kyjevom.

Za Českú republiku sa konferencie zúčastňuje premiér Andrej Babiš. Ten dnes zdôraznil, že Ukrajina sa nemôže skutočne obnoviť, kým pokračuje vojna. Varoval, že bez ukončenia bojov nebude možné obnoviť infraštruktúru ani zabezpečiť návrat bežného života.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes po porade so šéfom tajnej služby SBU ohľadom útokov ukrajinských dronov stredného a dlhého doletu v hĺbke Ruska oznámil, že schválil 40-dňovú operáciu, ktorá má Moskvu prinútiť k ukončeniu vojny.

"Službe bola schválená 40-dňová operácia s cieľom ovplyvniť agresorský štát a povzbudiť ho k ukončeniu vojny," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti po rokovaní s generálom Jevhenom Chmarom, ktorý sa na začiatku tohto roka stal novým veliteľom SBU. Predtým velil stredisku špeciálnych operácií Alfa.

Ukrajina prinúti Rusko zvoliť si mier, odkazuje Zelenskyj

Zelenskyj tiež pochválil SBU, že so svojimi dronmi rôznych typov dosahuje najvyššiu mieru ochrany ukrajinských pozícií na fronte. Zvlášť stredisko Alfa je podľa neho jednotkou v likvidácii ruských vojakov a techniky.

Podrobnosti Zelenskyj neuviedol, a tak nie je jasné, čo má operácia ovplyvňujúca Ruska znamenať, poznamenal portál Meduza.

Pripomenul, že SBU sa podieľa na útokoch ukrajinských dronov v hĺbke Ruska, kde kvôli náletom na rafinérie vypukla palivová kríza. Desiatky ruských regiónov už zaviedli obmedzenia na predaj benzínu a nafty.

Európska únia posiela Ukrajine prvé miliardy z úveru, poputujú na makrofinančnú podporu

Napríklad v Kaliningradskej oblasti, čo je najzápadnejší ruský región na pobreží Baltského mora, obklopený Poľskom a Litvou, môžu vodiči jednorazovo natankovať najviac 30 litrov benzínu a 60 litrov nafty do jednej nádrže, oznámil dnes gubernátor Alexej Besprozvannych. V

ysvetlil to tým, že dopyt v regióne sa v posledných dňoch takmer zdvojnásobil a pred benzínkami stoja rady áut.

Dohoda o trvalom mieri s Iránom sa musí týkať aj iránskych rakiet a dronov či podpory, ktorú Teherán poskytuje svojim spojencom v regióne.

Podľa agentúry AFP to dnes uviedli v spoločnom vyhlásení ministri zahraničia arabských krajín v Perzskom zálive. Práve tieto krajiny počas tohtoročnej vojny medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom čelili iránskej vojenskej odvete a úderom zo vzduchu.

USA a členovia Rady pre spoluprácu odmietli mýto v Hormuze. Spoplatnenie by podľa Rubia spôsobilo chaos

Ministri zahraničia arabských krajín dnes rokovali v Bahrajne so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom. Spojené štáty vedú s Iránom rozhovory o dlhodobej dohode po tom, ako s Teheránom uzavreli memorandum o porozumení.

Rubio bol tento týždeň na návšteve v Spojených arabských emirátoch, Kuvajte a Bahrajne, pri ktorej povedal, že Washington neurobí nič, čo by ohrozilo bezpečnosť jeho spojencov v regióne.

"Ministri zdôraznili, že trvalý regionálny mier a bezpečnosť si vyžadujú vyriešenie celého spektra iránskej hrozby vrátane balistických rakiet, dronov a podpory spojencom v regióne," uviedli ministri zahraničia.

Práve útokom iránskych balistických rakiet a dronov tieto štáty čelili. Teherán to odôvodňoval tým, že na ich území sú základne používané americkou armádou pre útoky na iránske územie.

Irán chce spoplatniť Hormuzský prieliv. Zavedenie mýta mu má ročne priniesť miliardy dolárov

Dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom by mali mať aj výraznú ekonomickú dimenziu s rozmrazením zablokovaných iránskych prostriedkov a vytvorením fondu na rekonštrukciu. Arabské štáty žiadajú, aby "obchod a investície v Iráne boli podmienené a zvrátiteľné". Ekonomické benefity by mali byť podľa nich naviazané na plnenie dohôd so Spojenými štátmi.

Arabské štáty v Perzskom zálive tiež poškodila blokáda Hormuzského prielivu, ktorá obmedzila ich ropný export. Tieto štáty požadujú, aby plavba na významnej námornej trase pre prepravu ropy a plynu bola bez obmedzení a poplatkov za tranzit, ktoré chce začať vyberať Teherán.

Paríž má kvôli súčasným rekordným horúčavám naplnené kapacity nemocníc a siahne k niektorým preventívnym opatreniam, oznámil dnes podľa agentúry AFP policajný prefekt Patrice Faure. Francúzska metropola podľa neho v piatok zakáže konzumáciu a predaj alkoholu.

Francúzsko sa rovnako ako ďalšie európske krajiny potýka s rekordnými teplotami a streda sa v priemere denných a nočných teplôt stala so 30 stupňami Celzia najteplejším dňom histórie.

Správu aktualizujeme.

Organizácia Spojených národov je pripravená poskytnúť Venezuele postihnutej zemetrasením pomoc, uviedol vo štvrtok riaditeľ Úradu OSN pre humanitárne záležitosti Tom Fletcher.

Zároveň zdôraznil, že záchranné práce si budú nasledujúcich dňoch vyžadovať rozsiahle spoločné úsilie. Správa pochádza z agentúry AFP.

Obete zemetrasenia

Išlo o najsilnejšie zemetrasenie vo Venezuele od roku 1900 a zničilo viacero budov neďaleko hlavného mesta, uviedla AFP. Zemetrasenie zabilo 188 ľudí a zranilo ďalších 1520 osôb.

Aktualizovanú bilanciu oznámil podľa médií dnes večer predseda parlamentu Jorge Rodríguez. Dvojica zemetrasení, ktoré zasiahli v noci na dnes severozápad krajiny, podľa neho poničila a zničila najmenej 250 budov.

Úrady evidujú vyše 200 zavalených ľudí a ďalších 157 sa nezvestných. Do postihnutej krajiny začínajú odlietať zahraničné záchranárske tímy.

Spojené štáty odviezli z Venezuely vysoko obohatený urán

„Sme plne mobilizovaní na podporu obyvateľov Venezuely,“ uviedol vo vyhlásení Fletcher. Dodal, že vo štvrtok ráno hovoril s dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodríguezovou a úrad v súčasnosti posudzuje, čo krajina potrebuje.

Záchranné tímy

Humanitárna agentúra OSN OCHA medzičasom „koordinuje rýchle nasadenie mestských pátracích a záchranných tímov z celej medzinárodnej komunity“, uviedol Fletcher. „Vysielam rýchly zásahový tím, ktorý posilní tím OCHA v krajine,“ dodal.

Fletcher tiež poukázal na to, že už pred zemetrasením potrebovalo humanitárnu pomoc takmer osem miliónov ľudí vo Venezuele. Riaditeľ OCHA zároveň privítal medzinárodnú pomoc a podporu, ktorú už postihnutej krajine prisľúbilo viacero štátov.

Venezuela potrebuje slobodnú tlač a novú volebnú komisiu, tvrdí Rubio. Krajina je podľa neho vo fáze obnovy

Švajčiarska vláda medzičasom tiež oznámila, že do Venezuely vyšle svoj záchranný tím a niekoľko ton vybavenia. Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že zmobilizovalo „švajčiarsky záchranný reťazec, pozostávajúci z 80 členov, ôsmich záchranných psov a 18 ton záchranného vybavenia.

„Keďže venezuelský vzdušný priestor je pre väčšinu európskych leteckých spoločností uzavretý, v súčasnosti prebiehajú snahy o čo najskoršie zorganizovanie letu na prepravu švajčiarskych záchranných tímov a ich vybavenia,“ dodal rezort.

V noci na štvrtok zasiahlo sever Venezuely najskôr zemetrasenie s magnitúdou 7,2. O menej ako minútu nasledovalo druhé so silou 7,5. Epicentrum sa nachádzalo približne 160 kilometrov západne od metropoly Caracas.