Správy vo svete
Vlna horúčav prispieva aj k mimoriadne rýchlemu odmrazovaniu ľadovcov, upozornil expert
Súčasná vlna horúčav prispieva aj k mimoriadne rýchlemu odmrazovaniu švajčiarskych ľadovcov. Upozornil na to podľa agentúry AFP šéf švajčiarskej glaciologickej siete GLAMOS Matthias Huss.
Masa ľadu naakumulovaná vo švajčiarskych ľadovcoch za celú poslednú zimu sa pravdepodobne úplne roztopí do pondelka. Skôr počas roka sa to stalo podľa dát zhromažďovaných 26 rokov iba v roku 2022.
Ústup ľadovcovAkékoľvek ďalšie odmrazovanie od takzvaného dňa ústupu ľadovcov až do októbra povedie k zmenšovaniu veľkosti ľadovcov vo Švajčiarskych Alpách.
Podľa údajov siahajúcich do roku 2000 bol bod zlomu ešte skôr zaznamenaný iba v roku 2022, kedy prišiel 26. júna. Tento ponurý scenár je spôsobený súčasnou vlnou horúčav a taktiež májovou vlnou - obe navyše prišli po ďalšej zime so slabými snehovými zrážkami.
Horúčavy zvyšujú riziko tragédií vo vode, polícia eviduje šesť úmrtí za dva dni
"V Alpách vidíme obrovskú abláciu, rýchlosť topenia ľadu a snehu," povedal v AFP Huss v čase, keď niekoľko švajčiarskych meteorologických staníc tento týždeň zaznamenalo nové historické teplotné rekordy.
"Sme tri mesiace napred oproti zdravej situácii," dodal glaciológ. V tomto storočí bod zlomu v priemere nastával v polovici augusta, čo už samo o sebe je pre rýchlo roztápajúce sa švajčiarske ľadovce zlou správou.
Kombinácie zlých okolnostíVeľká časť vody, ktorá tečie do Rýna a Rhôny – dvoch veľkých európskych riek – pochádza z alpských ľadovcov. Huss v piatok povedal, že sa práve vrátil z Rhônskeho ľadovca a že za desať dní od jeho predchádzajúcej návštevy sa "vo zvislom smere odtopil meter ľadu".
"Tým, že pribúda dní s veľmi vysokými teplotami, bez ohľadu na to, či je to 35 stupňov alebo 40 stupňov, pre ľadovce je to jednoducho veľmi zlé," povedal Huss.
Huss dodal, že súčasný veľmi zlý stav ľadovcov je spôsobený "kombináciou zlých okolností", vrátane menšieho množstva nového snehu a marcového príchodu prachu zo Sahary.
"Vo Švajčiarsku sme napočítali 1200 ľadovcov, ktoré zmizli za posledných 50 rokov. Dnes nám ich zostáva len asi 1300," konštatoval expert. Pripustil, že zmizli malé ľadovce, ale zdôraznil, že v určitých okrajových oblastiach Álp boli významné.
"Ak bude otepľovanie pokračovať tak, ako to bolo v posledných desaťročiach, do roku 2100 zostanú len malé zvyšky ľadu," predpovedá Huss.
Referendum o predčasných voľbách by ohrozilo stabilitu vládnutia a prinieslo chaos, tvrdí politológ
Možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom by z hľadiska stability vládnutia priniesla chaos. Minimalizoval by sa priestor pre akékoľvek koncepčné politiky. Uviedol to politológ zo Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak s tým, že to platí, nech by bol pri moci ktokoľvek.
Vyjadril sa k otázkam o návrhoch na zavedenie možnosti skrátiť funkčné obdobie Národnej rady aj referendom.
Predčasné voľby„Štyri roky sú optimálnou dobou na to, aby daná vládna garnitúra realizovala to, k čomu sa po voľbách zaviazala. Tvrdenie, že občania by mali mať právo zobrať moc politikom, je vyslovene manipulatívne. Občania tú možnosť majú, najčastejšie v riadnych voľbách. Samozrejme, možno zvážiť úpravu, za akých okolností sa môžu konať predčasné parlamentné voľby. Napríklad v prípade, že parlament nie je v určitej časovej lehote schopný odhlasovať dôveru vláde, by prezident mohol dostať povinnosť (nie možnosť) parlament rozpustiť. To je však niečo, čo má charakter ‘atómovej bomby‘, nemalo by to byť riešením aplikovateľným ad hoc iba preto, že sa momentálne istej časti spoločnosti (hoci aj väčšine) aktuálna vláda nepáči,“ skonštatoval.
Politológ zároveň poukázal na to, že existencia demokracie, teda aj mechanizmus pravidelne opakujúcich sa volieb, predpokladá istú úroveň zodpovednosti občana.
„Súčasťou jeho mentálnych kompetencií by malo byť aj zváženie dôsledkov svojho rozhodnutia. Inak povedané, ak sme si zvolili zlú vládu, je to iba naša chyba, za ktorú ako slobodní a svojprávni občania budeme znášať dôsledky. Ďalšie voľby sú príležitosťou, aby sme tento svoj omyl mohli napraviť,“ komentoval.
Myslí si, že ak by sa uvedená možnosť skrátiť volebné obdobie do ústavy predsa len zakotvila, mala by sa využívať len minimálne.
„V prípade, že by toto bola štandardná možnosť, opúšťame priestor parlamentnej demokracie a inštitucionalizujeme priestor pre plebiscitnú demokraciu,“ podotkol.
Negatívna mobilizáciaZároveň poukázal na to, že súčasné znenie ústavy umožňuje referendom odvolať prezidenta na návrh parlamentu a v prípade, že návrh neuspeje, prichádza k jeho rozpusteniu a k predčasným voľbám. „Myslím, že to úplne stačí,“ doplnil.
Marušiak si myslí, že iniciatívy, týkajúce sa referenda o predčasných voľbách, sú medzi politikmi populárne preto, lebo im umožňujú ponúkať zdanlivo jednoduché a pritom chytľavé riešenie namiesto toho, aby museli hovoriť o tom, ako si predstavujú vládnutie po nástupe k moci.
„Takáto téma sa podstatne ľahšie komunikuje ako napríklad predstavy o modernizácii školstva. Tieto iniciatívy sú nástrojom negatívnej mobilizácie. Umožňujú štiepiť spoločnosť jednoduchým spôsobom - byť za alebo proti, naopak, potláčajú pluralitu v spoločnosti,“ povedal.
Myslí si, že pozornosť by sa mala venovať riešeniu zásadnejších problémov. „To je niečo, čo mi v súčasnej politickej rozprave chýba bez ohľadu na to, kto je práve pri moci,“ dodal.
V súčasnosti sú na stole viaceré návrhy na zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady aj referendom.
Túto zmenu chce novelizáciou ústavy presadiť koaličný Hlas-SD, návrh plánuje podať na schôdzu v septembri. Opozičné Hnutie Slovensko má takúto úpravu v parlamente od augusta 2025.
Ministerstvo spravodlivosti zase v máji predložilo do pripomienkového konania návrh, ktorým chce zaviesť možnosť odvolať parlament pred uplynutím volebného obdobia cez inštitút ľudového hlasovania.
"Zatiaľ nie sme v situácii ako Taliansko, kde núkajú ľuďom dom za euro." Projekt otvára debatu o vyľudňovaní
Slovensko zatiaľ nie je v situácii ako Taliansko, kde vznikli programy „dom za euro“. Nie ako turistická atrakcia pre dobrodruhov, ale ako posledný pokus vrátiť život do regiónov.
Pripomínajú, čo sa stane, keď krajina začne riešiť vyľudňovanie príliš neskoro. Informovalo o tom občianske združenie Take naše, ktoré realizuje projekt Danube4Rural na Slovensku v spolupráci s mestom Stropkov.
Návod pre samosprávyEurópsky projekt otvára debatu, či bude Slovensko krajinou niekoľkých preplnených miest obklopených prázdnymi regiónmi, alebo krajinou, kde aj menšie mestá umožnia ľuďom žiť tam, kde chcú, a nie len tam, kde si dokážu nájsť prácu.
„Projekt prebieha v troch fázach - od výskumu cez testovanie riešení až po tvorbu praktického návodu pre samosprávy,“ uviedla Eva Kocanová z OZ Take naše so sídlom vo Veľkom Šariši.
Projekt je financovaný z programu Interreg Danube Region Európskej únie, spája 12 partnerských organizácií z viacerých krajín. V prvej fáze prebehol výskum v 11 krajinách, do ktorého sa zapojilo viac ako 500 respondentov.
„Druhá fáza už prináša konkrétne riešenia priamo v pilotných územiach - na Slovensku v Stropkove,“ priblížila Kocanová.
Výsledkom bude verejne dostupný „governance model“ - praktický návod pre obce, ako reagovať na nové formy práce a prilákať kvalifikovaných obyvateľov. Do projektu je zapojená aj aktívna komunita expertov a firiem, ktoré riešenia priamo spoluvytvárajú a testujú v praxi.
Rozvoj infraštruktúryV Liptovskom Mikuláši vznikol Liptov Hub - prvý coworkingový (zdieľaný) pracovný priestor svojho druhu vo vidieckom regióne. Komunity ako „V meste som hosťom“ prepájajú vzdialených pracovníkov s prírodou Liptova a Horehronia a Spišský Hrhov sa stal medzinárodne uznávaným modelom komunitného rozvoja.
Viaceré obce navyše využívajú podporu programu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Živý vidiek na rozvoj infraštruktúry pre nových obyvateľov.
V zahraničí vznikajú programy na prilákanie ľudí späť do menších miest a na vidiek. Skúsenosti ukazujú, že často stačí 20 až 40 dlhodobých profesionálov pracujúcich na diaľku na to, aby miestne služby prežili a obec opäť ožila. Podmienkou je len stabilný internet a ochota firiem flexibilne organizovať prácu.
Šéf poľskej rozviedky varuje pred možnými ruskými provokáciami. Mohlo by uskutočniť obmedzený útok v Pobaltí
Riaditeľ poľskej zahraničnej tajnej služby v rozhovore pre denník Rzeczpospolita upozornil na rastúce riziko ruských provokácií na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Plukovník Pawel Szota podľa agentúry DPA varoval, že Rusko by mohlo uskutočniť obmedzený útok v Pobaltí.
Britský denník The Guardian tento týždeň napísal, že Rusko pripravuje možné vojenské provokácie proti Poľsku alebo pobaltským krajinám, aby priamo otestovalo súdržnosť NATO a záväzok jeho členských štátov ku kolektívnej obrane.
Obmedzený výpadPodľa lotyšskej spravodajskej služby by však nešlo o útok v plnom rozsahu. Szota v rozhovore zverejnenom cez víkend povedal, že prípadný obmedzený výpad by mohol mať podobu tzv. „zelených mužíčkov“.
Ide o odkaz na vojakov v uniformách nejasnej štátnej príslušnosti. Takto ruskí vojaci podľa DPA v roku 2014 prevzali kontrolu nad ukrajinským Krymským polostrovom.
NATO naleje miliardy do zbrojenia. Aliancia potvrdí podporu Ukrajine, Rusko zostáva hrozbou
„Sledujeme vývoj na Ukrajine a vidíme, že vojna sa pre Rusko momentálne nevyvíja priaznivo. To vyvoláva obavy, že Moskva by mohla situáciu ešte viac vyhrotiť,“ šéf poľskej rozviedky s tým, že Rusko „systematicky prekračuje červené čiary, aby otestovalo reakciu NATO“.
„Náklady na takéto provokácie sú nízke, zatiaľ čo Aliancia reaguje hlavne politickými opatreniami, čo vedie k ďalšej eskalácii,“ dodal.
Obavy z eskalácieRuský prezident Vladimir Putin a ďalších predstavitelia Kremľa opakovane tvrdia, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na územie NATO.
Spravodajské služby a vojenské zložky v niekoľkých krajinách NATO však podľa DPA opakovane vyjadrujú obavy z možnej eskalácie, aj keď sa nezhodujú, pokiaľ ide o jej načasovanie a rozsah, píše DPA.
Päť európskych členov NATO vysiela signál pred summitom NATO. Lídri vyjadrili podporu Ukrajine
Lotyšská tajná služba začiatkom týždňa vyhlásila, že Rusko, ktoré vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu, v súčasnosti nemá kapacitu na to, aby otvorilo druhý front. Údajne však zvažuje hybridné akcie, ktoré by vyslali jasný signál krajinám podporujúcim Kyjev.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski minulý týždeň taktiež varoval, že Rusko by mohlo podniknúť operácie pod falošnou vlajkou.
Zápas o voliča v koalícii podľa Gašpara už začal. Prináša návrhy v nesúlade s rozpočtom, hovorí o Dankovi
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer-SD) a predseda opozičného PS Michal Šimečka sa zhodli na potrebe zlepšenia trestnej legislatívy v súvislosti s prípadom nedávnej vraždy ženy v Gelnici, ktorej sa dopustil jej manžel po prepustení z väzenia. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12. Hovorili aj o rozpočte na budúci rok či stave Slovenska.
„Každá legislatívna zmena, každá, ktorá prispeje k tomu, aby sa takéto niečo nezopakovalo, bude absolútne podporená,“ uviedol Gašpar v súvislosti s uvedeným prípadom. Apeloval na potrebu eliminácie podobných prípadov v budúcnosti.
Domáce násiliePodotkol, že niektorí ľudia sa chcú niekomu po návrate z výkonu trestu odňatia slobody pomstiť, pričom nemusí ísť nutne o manželku či domáce násilie. Systém sa preto podľa neho musí zlepšiť.
Súhlasí s tým, že ak v prípade nedávnej vraždy ženy niekto pochybil, je potrebné prijať konkrétne opatrenia aj voči konkrétnym osobám.
Manžel ju zavraždil po návrate z väzby. Šutaj Eštok chce po tragédii v Gelnici vyvolať rokovanie
Podľa Šimečku by sa všetci politici mali ospravedlniť slovenským ženám, že ich štát naďalej nevie ochrániť. Tvrdí, že ide o systémový problém. Zároveň avizoval zvolanie ľudskoprávneho parlamentného výboru v tejto súvislosti.
Hovoril aj o tvorbe návrhu - ako priblížil, súčasťou je napríklad to, že ak by došlo k situácii ako pri nedávnej vražde, žena by bola minimálne upovedomená o návrate páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody, alebo by mala nejaký typ ochrany.
Gašpar sa zároveň vyjadril k otázke, týkajúcej sa zápasu o voliča v rámci volebného spektra koalície. Myslí si, že už prebieha, pričom predseda SNS Andrej Danko je podľa neho toho dobrým príkladom.
„Vyťahuje často, podľa mňa až populisticky, niektoré témy. Prináša návrhy, ktoré zjavne nie sú v súlade s rozpočtom a s možnosťami, ktoré Slovensko má. Budeme sa s tým musieť vyrovnať, určite až do termínu riadnych volieb. Vnímam to ako dosť vážnu prekážku na to, aby sme sa dohodli seriózne,“ povedal. Verí, že koaliční partneri si uvedomujú, že rozpočtové provizórium by bolo najhoršie riešenie.
Životná úroveňSNS uplynulú sobotu informovala, že ak nebudú mať všetci dôchodcovia nad 90 rokov dôchodok minimálne 824 eur, nepodporí štátny rozpočet na budúci rok.
Na vývoj Slovenka mali Gašpar a Šimečka odlišný názor. Podľa Gašpara sa na Slovensku nežije až tak zle, ako to vykresľuje opozícia.
Spomenul viacero pozitívnych ukazovateľov spojených so životnou úrovňou Slovákov. Podľa Šimečku sa Slováci majú výrazne horšie ako pred začiatkom súčasnej vlády. Tvrdí, že sa vláda nesnaží udržať sociálne štandardy a životná úroveň ľudí sa zhoršila. V ekonomickej oblasti nevníma nič pozitívne.
Šimečka sa vyjadril aj k 13. dôchodkom. Ako uviedol, PS by ich nezrušilo, ale efektívne adresovalo, a to z dôvodu šetrenia. Zdôraznil, že štát musí chrániť občanov pred vysokými cenami, ale musí na to najskôr sám mať.
Provizórium nepripadá do úvahy. Kamenický je ochotný v mene rozpočtu obetovať transakčnú daň
Gašpar podotkol, že súčasná vláda bude 13. dôchodok obhajovať vždy a všade. Zároveň dodal, že treba urobiť ďalší „upgrade“ energopomoci. Podotkol, že energie budú stále drahšie a Slovákom bude treba pomáhať. Témou bol aj dokument Vízia 2040. Musia sa s ním podľa svojich slov ešte poriadne oboznámiť.
Šimečka zároveň deklaroval podporu v prešovských krajských voľbách Milanovi Majerskému (KDH). Gašpar zase potvrdil, že o europoslankyni Judite Laššákovej ako o kandidátke Smeru-SD na kreslo predsedníčky Prešovského samosprávneho kraja sa viedla debata.
Zatiaľ však podľa neho nie je prijaté záverečné riešenie. Vyjadril sa i k dohodám v regionálnych voľbách. Podotkol, že nie je generálna dohoda na úrovni koaličných strán, ktorá by sa aplikovala na všetky regióny a na všetkých kandidátov.
„Niekde si vzájomne podporíme kandidáta, niekde nie. Ja zastávam názor, že by sme mali, pokiaľ nám opozícia dokáže postaviť jedného kandidáta, takisto postaviť do súťaže koaličného kandidáta,“ dodal.
Boj o predvolebný zákon roka štartuje. Smer priznáva krehkosť koalície, v hre je faktor Taraba
Posledný štátny rozpočet štvrtej vlády Roberta Fica sa pomaly pripravuje. Vzhľadom na budúcoročné voľby to však nebude jednoduchý proces. Hrozí, že koaliční hráči ho využijú aj na zlepšenie svojho imidžu.
Minister financií Ladislav Kamenický sa už k téme stretol s premiérom. Predstavil mu fiškálny rámec, teda obraz, ako je na tom Slovensko aktuálne. Povedal to v nedeľnej diskusii v televízii JOJ 24 Politika.
V článku sa ešte dočítate:
- koľko majú dostať penzisti nad deväťdesiat rokov,
- plán živnostenskej licencie: dvetisíc ročne namiesto daní a odvodov,
- ako Taraba ovplyvní hlasovanie o rozpočte,
- prečo sa spor o termín schvaľovania vyostruje.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 69% na dočítanie.
Vzťahy s Tureckom dostávajú ďalšiu ranu. Izraelská vláda oficiálne uznala arménsku genocídu
Izraelská vláda v nedeľu jednomyseľne uznala masakry Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu. Tento krok potvrdzuje zhoršovanie vzájomných vzťahov po začiatku útokov izraelskej armády v Pásme Gazy a teroristických útokoch hnutia Hamas na Izrael v októbri 2023, správa pochádza z agentúry AFP.
„Historické rozhodnutie: Izraelská vláda jednomyseľne schválila návrh ministra zahraničných vecí Gideona Saara na uznanie arménskej genocídy,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie kabinetu musí ešte ratifikovať izraelský parlament.
Izraelské vlády sa doteraz vyhýbali formálnemu uznaniu arménskej genocídy, aby si zachovali vzťahy s Tureckom, ktoré bolo kedysi jedným z najbližších strategických partnerov Izraela v regióne.
Po roku 2010 a incidente na lodi Mavi Marmara v rámci flotily smerujúcej do Pásma Gazy sa vzťahy zhoršili a Ankara dokonca odvolala svojho veľvyslanca z Izraela.
Po 7. októbri 2023 pravidelne obviňuje Izrael z páchania genocídy na palestínskom území a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan opakovane prirovnával izraelských vodcov k nacistickým predstaviteľom.
Turecko pozastavilo väčšinu obchodu s Izraelom a stalo sa jedným z najsilnejších diplomatických podporovateľov Hamasu.
Arméni sa dlhodobo snažia o medzinárodné uznanie, že masové zabíjanie počas Osmanskej ríše v rokoch 1915 až 1917 sa rovnalo genocíde. Tvrdia, že zomrelo 1,5 milióna ľudí. Turecko dôrazne popiera obvinenie z genocídy a tvrdí, že zomierali Arméni aj Turci. Počet obetí odhaduje na státisíce.
Vraždy uznali za genocídu viac ako dve desiatky krajín vrátane Spojených štátov, Francúzska a Nemecka. Susediace Arménsko a Turecko doteraz nemajú diplomatické vzťahy, ale v posledných rokoch naznačili záujem o otepľovanie vzťahov.
Nebezpečný parazit opäť ohrozuje chovy v USA. Američania a Mexičania otvárajú závod na sterilné muchy
Zástupcovia vlád Mexika a USA otvorili v sobotu v juhomexickom štáte Chiapas závod na produkciu sterilných múch, ktorý má pomôcť zastaviť šírenie parazita spôsobujúceho v minulosti obrovské škody chovateľom hospodárskych zvierat.
Ide o takzvanú muchu z „Nového sveta“ (v angličtine New World screwworm), ktorej larvy sa živia živým tkanivom teplokrvných živočíchov.
Eradikácia škodcuHoci bol tento škodca v Spojených štátoch považovaný za zlikvidovaného už od 60. rokov minulého storočia, nové prípady sa opäť objavili v Texase a ďalších oblastiach na juhu krajiny.
Závod v meste Metapa de Domínguez pri hranici s Guatemalou slávnostne otvorili mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová a americká ministerka poľnohospodárstva Brooke Rollinsová.
Prevádzka je spoločným projektom USA a Mexika a v budúcnosti má produkovať až 100 miliónov sterilizovaných múch týždenne s cieľom potláčať populáciu voľne žijúcich parazitov. Odborníci však upozorňujú, že ani tieto nové kapacity pravdepodobne nebudú postačovať na úplnú eradikáciu škodcu.
Spustenie výroby prichádza viac ako 18 mesiacov po tom, čo Mexiko v novembri 2024 potvrdilo prvý prípad nákazy. Následne sa rozšírila na sever až do USA, kde boli začiatkom júna v štáte Texas po desaťročiach opäť potvrdené prípady nákazy, čo vyvolalo obavy o americký chov hovädzieho dobytka.
„Naše krajiny už raz túto hrozbu porazili, pred 40 či 50 rokmi. Porazíme ju znova skôr, než by ktokoľvek čakal, vďaka mimoriadnej práci tohto zariadenia,“ uviedla Rollinsová.
Šírenie parazitaNapriek varovaniam z roku 2023, že parazit sa posúva na sever amerického kontinentu, sa jeho šírenie nepodarilo zastaviť. Odvtedy v Mexiku infikoval viac ako 30-tisíc zvierat. V reakcii na to Spojené štáty od mája 2025 výrazne obmedzili dovoz mexického živého hovädzieho dobytka.
Situácia viedla aj k zmenám v Mexiku – chovatelia tam čoraz viac spracúvajú dobytok doma a investujú do výkrmní a bitúnkov. Export živého dobytka klesol, zatiaľ čo vývoz hovädzieho mäsa do USA v roku 2026 vzrástol.
„Zvieracie choroby, škodcovia a otázky bezpečnosti potravín nepoznajú hranice,“ uviedla Sheinbaumová. „Najlepšou odpoveďou je spolupracovať, zdieľať skúsenosti a spoločne hľadať riešenia,“ doplnila.
Nový závod má zdvojnásobiť produkciu sterilných múch v porovnaní s existujúcim zariadením vv Paname, ktoré produkuje približne 100 miliónov múch týždenne. Tie sa v súčasnosti vypúšťajú najmä v oblasti hranice USA a Mexika pri Texase.
Cudzinci sa nemôžu dostať k účtom. Ruské banky blokujú vklady občanov z „nepriateľských krajín“
Cudzinci z „nepriateľských“ krajín sa nemôžu dostať k svojim účtom a vkladom v ruských bankách. Rádio RBC o tom informovali klienti Sberbanky, VTB, T-Banky a Alfa-Banky a podobné sťažnosti sa objavili aj v diskusných skupinách venovaných tejto téme, správa pochádza z denníka The Moscow Times.
Podľa Rádia RBC sa s týmto problémom stretli držitelia ruských „víz pre talentovaných špecialistov“, cudzinci, ktorí deklarovali svoju oddanosť „tradičným ruským duchovným a morálnym hodnotám“, a etnickí Rusi z „nepriateľských“ krajín.
Rusko vyzbrojí banky, ich zamestnanci budú zostreľovať drony. Náklady by si mali platiť
Prezident Putin od 1. júna dekrétom č. 377 rozšíril aj na bankové vklady uplatňovanie „protisankčného“ dekrétu č. 95, ktorý upravuje platby z pôžičiek, cenných papierov a iných dlhov veriteľom z „nepriateľských“ krajín.
Podľa neho sú ruské banky povinné prevádzať príjmy z vkladov takýchto osôb presahujúcich 10 miliónov rubľov mesačne na špeciálne účty „C“ a ich správa je výrazne obmedzená.
Pomerne nejasná formulácia dekrétu vedie banky k odlišnej interpretácii. Niektoré blokujú prístup ku všetkým finančným prostriedkom, zatiaľ čo iné odporúčajú vopred previesť prostriedky z vkladov na bežné účty. Zmrazeniu nebráni ruské povolenie na pobyt, ale v niektorých prípadoch bol po jeho vydaní prístup k účtom obnovený.
Ruská centrálna banka uviedla, že v prípade potreby vydá objasnenia týkajúce sa uplatňovania nových predpisov. Dotknutí klienti môžu problémy riešiť cez regulačný orgán alebo na súde.
Ruské úrady na zoznam „nepriateľských“ krajín zaradilo 27 štátov Európskej únie aj EÚ samostatne, USA, Veľkú Britániu, Kanadu, Japonsko, Južnú Kóreu, Austráliu, Nový Zéland, Švajčiarsko, Nórsko a Ukrajinu – spolu zhruba 50 štátov.
Na obradoch a pohrebe Chameneího v Iráne sa očakávajú milióny smútiacich, zabil ho izraelský nálet
Iránske úrady sa pripravujú na zvládnutie miliónových davov počas smútočných obradov a pohrebu bývalého najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý bol zabitý pri izraelskom nálete koncom februára. Správa pochádza z agentúry DPA.
Smútočné obrady sa začnú 4. júla v Teheráne a pútnickom meste Kom, pohreb je naplánovaný 9. júla v Chameneího rodnom meste Mašhad na severovýchode Iránu.
Vzhľadom na očakávané teploty okolo 40 stupňov Celzia úrady spolupracujú s políciou a iránskymi Islamskými revolučnými gárdami na zabezpečení hladkého priebehu podujatí, uvádza sa v správe agentúry Mehr.
Slávnosť je naplánovaná aj v svätyni tretieho šiitského imáma Husajna v Karbalá v Iraku, uvádza sa v správe. To však ešte nebolo oficiálne potvrdené.
Chameneí mal 86 rokov, keď bol zabitý vo svojej oficiálnej rezidencii v Teheráne počas prvej vlny izraelských a amerických útokov 28. februára 2026. Jeho pohreb bol viackrát plánovaný už oveľa skôr, ale z bezpečnostných dôvodov bol opakovane odložený.
Nie je jasné, či sa na ňom zúčastní aj jeho syn a nástupca Modžtabá Chameneí, ktorý bol pri tom istom útoku vážne zranený. Za nového iránskeho lídra bol vymenovaný týždeň po smrti svojho otca. Odvtedy sa však na verejnosti neobjavil, pretože podľa nepotvrdených informácií bol istý čas v kóme, podľa iných mal vážne poranenú nohu a tvár.
