Správy vo svete

O lojalite Sergeja Mironova niet pochýb. Fúzatý líder strany Spravodlivé Rusko sa preslávil komickým pokusom o kandidatúru na prezidenta, počas ktorej vyhlasoval, že sám bude voliť Vladimira Putina, ale tak či tak kandiduje, aby voľby vyzerali férovejšie.

Ruský protivojnový politik dostal sedem rokov väzenia za príspevky na sociálnych sieťach

Po začiatku vojny zase pózoval s wagnerovským kladivom (dar od Jevgenija Prigožina) a adoptoval si ukrajinské dievčatko odvlečené z Chersonu.

Naposledy sa pripomenul túto stredu, keď vyzval na zákaz liberálnej strany Jabloko. Vraj je plná vlastizradcov. „Do Štátnej dumy mieri strana, ktorá otvorene vystupuje proti špeciálnej vojenskej operácii, sľubuje uzavrieť potupný mier a podporuje zahraničných agentov. A to v piatom roku vojny, keď naši chlapci a civilisti umierajú rukou zločinného kyjevského režimu!“ rozčúlil sa Mironov.

Prívetivejšia tvár režimu

Podobné hlasy zaznievajú z radov nacionalistických politikov každý druhý deň. Je to reakcia na rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie z minulej stredy, ktorá zaregistrovala kandidátku strany Jabloko (Jablko) na účasť vo voľbách do Štátnej dumy, naplánovaných na 18. až 20. septembra.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Kremeľ povolil kandidatúru Jabloka.
• Ako na stranu reaguje ruská opozícia.
• Prečo režim odstavil Borisa Nadeždina.
• Aké šance má Jabloko vo voľbách.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

Predstavitelia Európskej komisie v piatok rokovali s vedením spoločností Meta a TikTok v reakcii na minulotýždňový masový príchod migrantov do Ceuty.

Podpredsedníčka eurokomisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunenová platformy vyzvala, aby „konali rozhodne“ v boji proti dezinformáciám v čase kríz. Správa pochádza z agentúry AFP.

Krízová situácia

„Platformy musia konať rozhodne, aby zachovali integritu digitálneho priestoru, najmä v krízových situáciách,“ napísala Virkkunenová na sociálnej sieti X. Zároveň sa podľa nej musí zintenzívniť monitorovanie a posilniť spolupráca s overovateľmi faktov.

Eurokomisia vo štvrtok uviedla, že sleduje marocké sociálne siete, na ktorých sa šíria výzvy na opätovný vpád do španielskej exklávy Ceuta z Maroka.

Diplomatický konflikt pre migrantov. Španielsko v reakcii dočasne zavádza kontroly na hraniciach s Talianskom

Predpokladá, že významnú úlohu pri tragickom presune desaťtisícov mužov, žien a detí zohrala vlna dezinformácií na internete. Viaceré médiá totiž poukázali na to, že sa rozšírila nepravdivá informácia o tom, že hranica do Ceuty je otvorená.

Španielsko cez víkend reagovalo rýchlym návratom migrantov a v utorok oznámilo, že zo 72-tisíc ľudí, ktorí do exklávy prišli z Maroka, sa všetci okrem približne 2000 osôb už vrátili. Madrid tiež uviedol, že počas pokusov o prekročenie hranice zahynulo 80 ľudí, pričom starosta Ceuty Juan Jesús Vivas informoval až o približne 100 mŕtvych.

Ochrana hraníc

Najmä pravicové politické strany po celej Európe využili incident ako dôkaz, že starý kontinent je vystavený nekontrolovanej migrácii, pripomína AFP. Udalosť zároveň vyvolala diplomatické napätie medzi Španielskom a Talianskom, ktoré presadzuje tvrdší prístup k migrácii.

Eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner v utorok označil udalosti v Ceute za „test“ ochrany vonkajších hraníc Európskej únie aj jej „odolnosti voči dezinformáciám“.

Rwanda rokuje s európskymi krajinami o migrácii. Africká krajina by mohla prijímať utečencov

Podľa neho boli masové prechody cez hranice „podnecované zločineckými prevádzačskými sieťami, aj dezinformáciami“. Zároveň upozornil, že je ešte skoro, aby vedeli určiť, kto stál za koordinovaným šírením zavádzajúcich informácií na internete.

Vyšetrovanie spoločnosti Golden Owl, zameranej na získavanie a analýzu informácií z verejne dostupných zdrojov, dospelo „s vysokou mierou istoty“ k záveru, že migračná vlna bola „zámerne zorganizovanou operáciou“.

Opozičné KDH od polície očakáva rýchle vyšetrenie útoku na cudzincov v Nitre. Žiada i jasnú informáciu o tom, aké kroky Policajný zbor robí, aby sa podobné incidenty neopakovali. Informovalo o tom komunikačné oddelenie KDH.

„Všetky takéto útoky jednoznačne odsudzujeme. Slovensko musí byť krajinou, kde sa ľudia cítia bezpečne bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Bezpečnosť nie je samozrejmosť,“ vyhlásil predseda hnutia Milan Majerský.

Mladých ľudí zo zahraničia mala v Nitre napadnúť skupina mužov v kuklách. Jeden z napadnutých Indov skončil v nemocnici, kde sa podrobil operácii.

Udalosť sa mala stať v noci z piatka 31. júla na sobotu 1. augusta. Udalosť evidujú na obvodnom oddelení Policajného zboru Nitra-západ ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie pre vakcíny v piatok odporučili otestovať na ľuďoch jedinú schválenú vakcínu proti ebole s cieľom zistiť, či poskytuje ochranu aj proti kmeňu vírusu, ktorý sa šíri v Konžskej demokratickej republike. Správa pochádza z agentúry AFP.

Vakcína Ervebo sa už preukázala ako bezpečná a účinná proti rozšírenejšiemu kmeňu vírusu Zaire. Odborníci WHO uviedli, že prvé údaje, najmä z testov na zvieratách, naznačujú, že vakcína by mohla do určitej miery chrániť aj pred zriedkavým kmeňom Bundibugyo, ktorý sa šíri v KDR.

Záchranári v Kongu sú v pohotovosti. Loď s vyše dvesto ľuďmi izolovali pre hrozbu eboly

Toto odporúčanie prišlo v čase, keď počet potvrdených prípadov v KDR dosiahol 4053, z ktorých 1850 sa skončilo smrťou. Predstavitelia WHO opakovane varovali, že vírus sa šíri rýchlejšie, než sa darí prijímať účinné opatrenia na jeho zastavenie.

Technická poradná skupina WHO pre stanovenie priorít kandidátskych vakcín sa minulý týždeň zišla v súvislosti s reakciou na epidémiu kmeňa Bundibugyo, aby preskúmala nové údaje získané od svojho zasadnutia v máji, ktoré sa konalo krátko po vyhlásení epidémie v KDR.

„Členovia (poradnej skupiny) odporučili, aby bola vakcína Ervebo, jediná licencovaná vakcína proti ebole, uprednostnená na zaradenie do randomizovanej klinickej štúdie v súvislosti s prebiehajúcou epidémiou,“ uviedla WHO vo svojom vyhlásení.

Odborníci preskúmali niekoľko štúdií vrátane jednej, podľa ktorej nákazu vírusom kmeňa Bundibugyo prežili tri zo štyroch primátov zaočkovaných vakcínou Ervebo, zatiaľ čo v kontrolnej skupine prežil iba jeden zo štyroch.

Preskúmali tiež zatiaľ nezverejnenú štúdiu na fretkách, ktorá ukázala, že výskumná verzia vakcíny Ervebo poskytla 100-percentnú ochranu proti tomuto kmeňu vírusu. Všetky zvieratá v kontrolnej skupine pritom uhynuli do 10 dní.

Turecko v piatok uviedlo, že nová dohoda o vzájomnej obrane, ktorú uzavrelo s Pakistanom a Saudskou Arábiou, nie je v rozpore s jeho záväzkami voči Severoatlantickej aliancii. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Táto dohoda nie je v rozpore so záväzkami Turecka vyplývajúcimi z jeho existujúcich medzinárodných aliancií vrátane tých, ktoré sú jadrom NATO,“ uviedla na sieti X vládna služba na boj proti dezinformáciám. V skutočnosti podľa nej ide o ďalší mechanizmus spolupráce, ktorý prispeje k regionálnej bezpečnosti.

Tri sunnitské štáty podpísali obrannú dohodu. Nie je ani spojená s jadrovými ambíciami, tvrdí Saudská Arábia

Rozvoj regionálnych partnerstiev zo strany Turecka podľa tejto služby nie je alternatívou k jeho členstvu v NATO.

AFP informuje, že vládna služba takto reagovala na „nepodložené tvrdenia a manipulačné príspevky“ týkajúce sa dohody o vzájomnej obrane, ktorú v piatok podpísali Turecko, Pakistan a Saudská Arábia.

Podľa pakistanského ministerstva vnútra je cieľom tejto dohody „posilniť kolektívne odstrašenie voči akémukoľvek aktu agresie a dohoda stanovuje, že každý ozbrojený útok proti ktorémukoľvek z týchto troch štátov sa bude považovať za útok proti všetkým“.

Dohoda tiež počíta s posilnením „všetkých aspektov spolupráce v oblasti obrany medzi týmito tromi štátmi“. Zmluva spája tri sunnitské štáty do jednej obrannej aliancie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval Senátu USA za schválenie zákona o sankciách zameraných na príjmy Ruska z energetického sektora. Urobil tak počas oficiálnej návštevy Srbska. Správa vychádza zo Zelenského vyjadrenia na sociálnej sieti X.

„Ukrajina si váži VŠETKU podporu, ktorú jej Spojené štáty poskytujú – zo strany oboch politických strán aj celého amerického národa“, uviedol prezident. Zároveň napísal, že ruský prezident Vladimir Putin „stavil všetko na poslednú kartu - balistické rakety,“ aby podľa neho vojnu čo najviac predĺžil.

Senát Spojených štátov schválil zákon o sankciách proti Rusku zameraný na príjmy z energetického sektora

„Usilovne hľadáme každú možnosť, ako získať rakety Patriot na našu obranu,“ napísal Zelenský a dodal, že každý prejav podpory je veľmi dôležitý na čo najrýchlejšie ukončenie vojny. Rozhodný americký tlak a sankcie voči Rusku môžu podľa neho v tomto pomôcť najviac.

Na základe spomínaného zákona budú sankcionovaní ruskí politickí a vojenskí predstavitelia, oligarchovia, finančné inštitúcie a takzvaná tieňová flotila využívaná na obchádzanie sankcií uvalených na Rusko za jeho vojnu proti Ukrajine. Okrem toho umožní prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi zaviesť clá až do výšky 500 percent na ruský dovoz vrátane plynu a ropy.

Americký Senát našiel spoločný cieľ. Senátori oboch strán sa dohodli na zákone o sankciách proti Rusku

Tieto sankcie by šéfovi Bieleho domu tiež umožnili uvaliť clá do výšky 100 percent na tovary z krajín, ktoré sú hlavnými odberateľmi ruskej ropy a plynu vrátane Číny a Indie.

Ruské veľvyslanectvo v USA zákon odsúdilo a dodalo, že „škodí súčasnej americkej administratíve“.

Legislatíva teraz smeruje do Snemovne reprezentantov, aj keď vzhľadom na letnú prestávku Kongresu sa hlasovanie o nej zrejme uskutoční až začiatkom septembra.

Bývalý príslušník americkej námornej pechoty Robert Gilman, ktorý je už viac ako štyri roky vo väzení v Rusku, je podľa svojej rodiny a podporovateľov vo vážnom zdravotnom stave a hrozí mu smrť. Správa pochádza z agentúry AP.

Tridsaťdvaročný učiteľ Gilman, ktorý je vo väzbe od roku 2022, je už 47 dní v stave, keď nereaguje na vonkajšie podnety, čo je zrejme dôsledok zlého zaobchádzania vo väzení. Od utorka má horúčku a zvýšený krvný tlak, tvrdí organizácia Global Reach zastupujúca jeho rodinu.        

Eric Lebson z tejto organizácie tvrdí, že Gilmana previezli z väznice do civilnej nemocnice, kde dostáva výživu sondou a k nemocničnému lôžku je priviazaný. Jeho matka pred niekoľkými týždňami pricestovala do Ruska, aby ho navštívila, ale nemocnica jej návštevu neumožnila.

Americký senátor Edward Markey vyzval vlády Spojených štátov aj Ruska, aby našli riešenie vedúce ku Gilmanovmu prepusteniu. Upozornil, že bez neodkladnej lekárskej starostlivosti v USA môže byť jeho zdravotný stav trvalo poškodený alebo môže vo väzbe zomrieť.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že je Gilmanovým zdravotným stavom aj pokračujúcim zadržiavaním v Rusku „hlboko znepokojené“. Dodalo, že Washington jeho prípad opakovane otvoril v rokovaniach s Moskvou a požiadal o jeho prepustenie z humanitárnych dôvodov. Ruské úrady sa k prípadu verejne nevyjadrili.

Gilmana zadržali v roku 2022 po incidente vo vlaku a následne ho odsúdili za napadnutie ruského policajta. Neskôr dostal ďalšie tresty za útoky na väzenských príslušníkov a vyšetrovateľa.

V októbri 2024 mu súd uložil trest odňatia slobody na osem rokov a jeden mesiac, ktorý neskôr predĺžil na desať rokov. Denník Kommersant uviedol, že Gilman sa pred súdom k skutkom priznal a tvrdil, že sa takto snažil zabrániť svojmu prevozu do iného nápravného zariadenia.

Robert Gilman patrí medzi najmenej osem Američanov, ktorí zostávajú v Rusku vo väzbe. Washington dlhodobo tvrdí, že Moskva zadržiava amerických občanov, aby ich mohla využiť ako prostriedok nátlaku v rokovaniach so Spojenými štátmi.        

Španielska vláda v piatok večer oznámila, že od polnoci 8. augusta dočasne obnoví kontroly na hraniciach s Talianskom. Opatrenie je reakciou na odmietnutie Talianska zrušiť kontroly zavedené minulý týždeň po masovom príchode migrantov do Ceuty, španielskej exklávy v Maroku. Správa pochádza z verejnoprávneho telerozhlasu RTVE.

Kontroly sa budú vykonávať na vnútorných hraniciach, v prístavoch a na letiskách a budú sa týkať cestujúcich prichádzajúcich z Talianska. Budú zahŕňať overenie identity, štátnej príslušnosti a v prípade občanov tretích krajín aj víz či povolení na pobyt. Ak sa okolnosti nezmenia, potrvajú do polnoci 7. septembra.

Taliansko odmieta ultimátum Španielska. Kontroly na hraniciach budú pokračovať

Madrid vyzval Rím, aby do polnoci 9. augusta zrušil pozastavenie uplatňovania schengenských pravidiel o voľnom pohybe osôb.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares označil postup talianskej vlády za „nespravodlivý a neodôvodnený“ a za „útok na dôstojnosť Španielov a jednotu Európy“. Albares trvá na tom, že nie je dôvod zavádzať tieto opatrenia, keďže sekundárne pohyby migrantov zo Španielska do Talianska sú „prakticky nulové“.

Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej reagovala, že neustúpi ultimátam ani nátlaku Madridu a kontroly ponechá minimálne do 15. augusta. Prehodnotí ich až vtedy, keď bude mať istotu, že nehrozia bezpečnostné riziká, terorizmus ani nová migračná vlna.

Napätie medzi Rímom a Madridom stúpa. Španielsko vyzvalo na obnovenie schengenského režimu voľného pohybu

Spor medzi Rímom a Madridom vznikol po tom, čo Taliansko pozastavilo uplatňovanie schengenských pravidiel pre cestujúcich zo Španielska v reakcii na situáciu v španielskej exkláve Ceuta, kam podľa talianskej vlády koncom minulého týždňa preniklo približne 72-tisíc migrantov z Maroka. Drvivá väčšina z nich sa medzičasom vrátila do Maroka.

V piatok večer zazneli výstrely na ulici Graefestraße v berlínskej štvrti Kreuzberg. Podľa prvých informácií polície bola pri incidente zranená jedna osoba.

"Padli tri výstrely priamo v záhradke reštaurácie. Bola to chladnokrvná streľba bez možnosti sa brániť. Muž v čiernom obleku a s bielym rúškom vypálil a dal sa na útek," opísal pre iDNES.cz situáciu svedok priamo z miesta streľby.

V Kreuzbergu momentálne prebieha rozsiahle pátranie po páchateľovi.

V tejto oblasti sa v poslednej dobe opakovane vyskytli podobné incidenty. V marci dvaja muži vystrelili na 23-ročného muža, ktorý sa spolu s kamarátom prechádzal po chodníku na ulici Graefestraße, uviedol portál foerde.news​

Po objavení dronu vybaveného výbušninou na letisku Lipsko/Halle označilo v piatok ruské veľvyslanectvo v Berlíne incident za provokáciu namierenú proti Moskve. Správa pochádza z agentúry DPA.

„Je zrejmé, že táto narýchlo vymyslená provokácia slúži len cieľom Kyjeva a militaristického krídla európskej politickej triedy,“ uviedla ambasáda v stanovisku na platforme Telegram zverejnenom v ruštine. Zároveň varovala pred „novou vlnou protiruskej hystérie v Nemecku“.

Moskva viní Ukrajinu

Veľvyslanectvo tvrdí, že za hybridným útokom stojí Ukrajina, ktorá nemá dostatok zbraní. Kyjev a európske vlády sa podľa ambasády snažia nájsť dôvod, aby „do rúk skorumpovaného režimu“ mohli naďalej smerovať neobmedzené finančné zdroje.

Ambasáda kritizuje skutočnosť, že nález dronu s poškodenou rozbuškou je prezentovaný ako hybridný útok, ktorého cieľom je vyvolať v médiách protiruské nálady.

Nemecká bezpečnostná rada rokovala o dronovom incidente na letisku v Lipsku

Upozorňuje, že rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch neboli síce predložené žiadne dôkazy, avšak politici už hovoria o čine, ktorý by mohol spustiť vojnu proti Nemecku a NATO, a o potrebe protiopatrení zo strany Berlína.

Dron s výbušninou

Dron vybavený výbušninou objavil v noci na stredu pracovník letiska na južnej vzletovej a pristávacej dráhe v blízkosti ukrajinských transportných lietadiel typu Antonov.

Jedno z nich bolo údajne naložené muníciou, čo však poprela spoločnosť Mitteldeutsche Flughafen AG prevádzkujúca letisko Lipsko/Halle a neoficiálne aj nemecké ministerstvo vnútra. Výbušné zariadenie pripevnené k lietadlu zneškodnili experti Spolkovej polície.

Pri ukrajinskom lietadle našli dron s výbušninou. Nemecká prokuratúra má podozrenie na pokus vyvolať explóziu

Letisko Lipsko/Halle sa považuje za uzol pre dodávky vojenskej pomoci na Ukrajinu. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt označil incident za hybridný útok cudzích mocností, no Rusko priamo nespomenul.

Krátko nájdení dronu sa iné lietadlo, ktoré prerušilo pristátie pre uzavretie letiska, zrazilo s neznámym menším objektom, pravdepodobne s druhým dronom.

Požiar, ktorý vypukol koncom júla v masíve Gros Bessillon v departemente Var, sa po 18 dňoch hasenia podarilo dostať pod kontrolu, oznámili dnes miestne úrady. Požiar bol dĺžkou svojho trvania bezprecedentný, podotkla agentúra AFP.

"Po 18 dňoch mimoriadnej mobilizácie je požiar Gros Bessillon oficiálne pod kontrolou," uviedla miestna prefektúra. Požiar v tejto južnej časti Francúzska spálil 6300 hektárov, ohrozil niekoľko okolitých dedín a zničil niekoľko desiatok obydlí. "Bude ešte potrebných niekoľko dní, kým sa ho podarí definitívne uhasiť," dodali úrady.

Horúčavy môžu stáť európsku ekonomiku stovky miliárd eur, upozorňujú experti

Požiar prvýkrát vzplanul 21. júla popoludní na poli pri dedine Pontèves a zasiahol asi 4500 hektárov, evakuovaných vtedy muselo byť takmer 5000 ľudí, kým bol 28. júla večer vyhlásený za zvládnutý. Znovu sa však rozhorel 31. júla v poludňajších hodinách južne od prvého požiaru blízko obce Correns. Aj kvôli tomuto ohňu muselo byť evakuovaných niekoľko stoviek ľudí, pričom zasiahol niekoľko stoviek ďalších hektárov.

Počas 18 dní proti jeho šíreniu bojovalo podľa prefektúry departementu Var 4250 miestnych hasičov, 6870 hasičov, ktorí prišli na pomoc z celého Francúzska, a 100 hasičov z európskych krajín. Napriek tomu, že je teraz požiar pod kontrolou, zostáva na mieste 450 hasičov.

Vyšetrovatelia vo Francúzsku zvažujú možnosť, že požiar v departmente Var bol založený úmyselne

"Ide o najdlhší požiar, aký bol v departmente Var zaznamenaný odvtedy, čo máme archívy o lesných a vegetačných požiaroch," uviedol už v utorok minister vnútra Laurent Nuňez.

Francúzsko zažíva bezprecedentnú sezónu lesných požiarov. Rozloha spálenej plochy už prekonala doterajší rekord z roku 2022. V juhozápadnom departemente Gironde plamene pohltili 42-tisíc hektárov. Ide o najväčší francúzsky lesný požiar od roku 1949, keď v rovnakom departemente zhorelo 50-tisíc hektárov. Požiar sa však podarilo pred dvoma týždňami dostať pod kontrolu.

Jemenskí povstalci - húsíovci - podporovaní Iránom sa v piatok prihlásili k útoku na ciele v provincii Marib, ktorú ovláda medzinárodne uznaná jemenská vláda podporovaná Saudskou Arábiou. Podľa úradov si útok vyžiadal najmenej desať obetí. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Saudskoarabský nepriateľ naďalej mobilizoval a podnecoval svoje sily. Tieto sily boli spolu so svojimi zbrojnými skladmi, vozidlami a vojenskou technikou v tábore Sahán al-džin napadnuté veľkým množstvom rakiet a dronov,“ uviedol vo vyhlásení hovorca húsíovcov Jahjá Sarí s odkazom na tábor kontrolovaný vládnymi silami.

Povstalci v Jemene pri raketových a dronových útokoch zabili desiatky vládnych vojakov, mnoho ďalších zranil

Jemenský vojenský zdroj pre agentúru AFP uviedol, že pri útokoch húsíovcov v provincii Marib zahynulo osem príslušníkov vládnych síl a ďalších 12 utrpelo zranenia.

Ministerstvo zdravotníctva predtým oznámilo, že povstalci ostreľovali obytné štvrte a utečenecké tábory v meste Marib, pričom zabili najmenej dvoch civilistov a ďalších 14 zranili.

Jemen, v ktorom je od roku 2014 občianska vojna, sa v júli stal ďalším ohniskom širšieho konfliktu na Blízkom východe medzi USA a Iránom. Húsíovci v nimi ovládanom hlavnom meste Saná umožnili pristátie iránskeho lietadla, čím podnietili sériu odvetných útokov zo strany vládnych síl.

Grécka polícia dnes poprela predchádzajúce správy médií, že na ostrove Zakynthos sa v posledných týždňoch stal vyšší počet znásilnení turistiek. Píšu to dnes grécke médiá. Polícia tvrdí, že dostala od mája tri oznámenia o znásilnení, ktoré začala prešetrovať. Zadržala pri tom dvoch podozrivých.

Médiá informovali o vyššom počte znásilnení po vyhlásení gréckeho odborového zväzu zamestnancov vo verejných nemocniciach Poedin. Zástupca zväzu v rámci sťažnosti na nadmernú záťaž zdravotníckych zariadení na gréckych ostrovoch v turistickej sezóne uviedol, že nemocnica na Zakynthose musela od polovice júna riešiť najmenej osem prípadov znásilnenia. Vlani to podľa odborového zväzu boli v rovnakom období dva prípady.

Polícia na gréckom ostrove však tieto počty poprela. Uviedla, že od mája do štvrtka dostala oznámenie o troch prípadoch, ktoré teraz vyšetruje. Médiá vyzvali, aby používali len "oficiálne a overené informácie".

Zástupca odborov tvrdí, že nemocničný personál odovzdal informácie polícii. Niektoré ženy podľa neho odmietli podať oficiálne oznámenie na polícii.

Počet obyvateľov ostrova v Iónskom mori, kde inak žije 40-tisíc ľudí, sa v letnej sezóne kvôli turistom výrazne zvýši. Odbory tvrdia, že zdravotnícke zariadenia nie sú na takýto nápor pripravené. Podľa zástupcu zväzu na pohotovosť na Zakynthose za jeden letný deň príde v priemere 200 ľudí žiadajúcich o pomoc, z ktorých 80 percent sú turisti.

Na nadmerné preťaženie nemocničného a zdravotníckeho personálu v letných letoviskách, a na možné súvisiace problémy a meškania pri poskytovaní lekárskej starostlivosti, odbory upozorňujú prakticky každoročne. Podobné problémy sa týkajú aj hasičov a čiastočne aj policajtov.

Americký prezident Donald Trump opätovne začal proces smerujúci k odvolaniu členky rady guvernérov americkej centrálnej banky Lisy Cookovej. Biely dom jej tento týždeň v liste oznámil, že prezident zvažuje jej odvolanie pre nedokázané obvinenia z hypotekárneho podvodu.

Vyzval ju, aby na ne reagovala do troch týždňov. Informovala o tom televízia ABC News s odvolaním sa na zdroje oboznámené s obsahom listu.

Reakcia na obvinenie

Trumpov postup nadväzuje na júnové rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý pomerom hlasov 5:4 stanovil, že Cooková musí pred prípadným "riadne odôvodneným" odvolaním dostať možnosť sa k obvineniam vyjadriť. Súd sa pritom samotnými obvineniami nezaoberal.

Predseda súdu John Roberts uviedol, že až po tom, ako Cooková dostane príležitosť na obvinenie reagovať, môžu súdy posúdiť platnosť odvolania a jeho dostatočnú opodstatnenosť.

Biely dom tak teraz podľa ABC News formálne začal proces odvolania pre hrubú nedbanlivosť. Pod listom je podľa zdrojov podpísaný námestník šéfa prezidentskej kancelárie Dan Scavin. Autori listu argumentujú, že konanie Cookovej spochybňuje jej dôveryhodnosť, aj keby obvinenie nepredstavovalo trestný čin.

"Tieto obvinenia sú rovnako nepodložené ako pred rokom, keď sa prezident Trump pokúsil guvernérku Cookovú odvolať a zasiahnuť do nezávislosti Federálneho rezervného systému," uviedol právny zástupca Cookovej Abbe Lowell.

Vykonštruovaná zámienka, tvrdí Cooková

Po júnovom rozhodnutí Najvyššieho súdu Cooková uviedla, že snaha o jej odvolanie bola pokusom odstrániť ju na základe vykonštruovanej zámienky.

"Pretože som sa odmietla podriadiť politickému tlaku a naďalej som stanovovala úrokové sadzby iba podľa toho, čo by najlepšie slúžilo americkému ľudu," povedala.

Trump už v júni na sociálnych sieťach avizoval, že podnikne "okamžite príslušné kroky" na odvolanie Cookovej. Prvýkrát sa o to pokúsil vlani v auguste, čo médiá vykladali ako súčasť širšieho tlaku na Fed, aby znížil úrokové sadzby.

Obvinenia proti nej vychádzajú z dvoch podnetov vtedajšieho šéfa Federálnej agentúry pre financovanie bývania Billa Pulteho, ktorý je Trumpovým spojencom. Prezident medzitým Pulteho vymenoval do čela tajných služieb.

Podľa Pulteho sfalšovala Cooková bankové dokumenty, aby získala výhodnejšie podmienky pre čerpanie úveru. Trumpovo vlaňajšie rozhodnutie viedlo k súdnemu sporu. Federálny sudca i odvolací súd odvolanie zablokovali, čo následne potvrdil Najvyšší súd.

V reakcii na pokračujúcu agresiu Ruska voči Ukrajine a jeho zintenzívnené útoky zámerne zacielené na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru uvalila Európska únia sankcie na päť osôb spojených s ruským vojensko-priemyselným komplexom.

Podľa EÚ ide o osoby zastávajúce vysoké funkcie v ruských podnikoch pôsobiacich v oblasti vývoja, výroby a dodávok vojenského vybavenia používaného ruskými ozbrojenými silami. Správa pochádza z Európskej rady.

Sankcionované osoby

„Každý nový útok na Ukrajinu je ďalším dôvodom, aby Európa uťahovala skrutky voči Rusku,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v príspevku na platforme X.

Medzi sankcionovanými osobami je Ramiľ Badgutdinov, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Serpuchovskij zavod Metallist, ktorá vyrába precízne elektromechanické komponenty vrátane systémov využívaných v balistických raketách Iskander M.

Na zozname je aj Alexandr Ďukarev, riaditeľ Strojárskeho závodu v Krasnojarsku (Krasmaš), podniku zapojeného do výroby balistických rakiet vrátane strely RS-28 Sarmat.

Ďalší sankcionovaní jednotlivci pôsobia v spoločnostiach vyvíjajúcich vojenské komunikačné systémy, softvér pre bezpilotné lietadlá a technológie súvisiace s vesmírnymi vojenskými programami.

Komponenty pre rakety

Ide o riaditeľa spoločnosti Irz-Sviaz, vyrábajúcej navigačné komponenty pre ruské rakety, riaditeľa softvérovej spoločnosti Aeromax, ktorá vyvíja softvér pre vojenské drony, a riaditeľa Výskumného ústavu presných prístrojov.

Tieto opatrenia boli prijaté v súlade s reštriktívnymi opatreniami EÚ zameranými na konanie ohrozujúce územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Sankcionované osoby podliehajú zmrazeniu majetku, zákazu poskytovania finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov a zároveň majú zákaz vstupu na územie EÚ.

Nové opatrenia prichádzajú len krátko po tom, čo členské štáty EÚ 23. júla schválili 21. sankčný balík voči Rusku, na ktorom sa ocitlo 48 jednotlivcov a 170 subjektov.

Najvyšší predstaviteľ arménskej apoštolskej cirkvi, katolikos Karekin II., a ďalších šesť vysokopostavených duchovných sa v piatok postavili pred súd v meste Vagaršapat neďaleko arménskej metropoly Jerevan. Ide o prvý takýto prípad v niektorej z bývalých sovietskych republík.

Ako informovala agentúra DPA, Karekin II. čelí obvineniu z nerešpektovania rozhodnutia svetského súdu, ktorý nariadil opätovné ustanovenie biskupa blízkeho premiérovi Nikolovi Pašinjanovi do funkcie. Z postu ho odvolal práve katolikos Karekin. Ak by Karekin rozhodnutie súdu naďalej odmietal rešpektovať, hrozí mu dvojročné väzenie.

Cirkvi v Arménsku, ale aj Gruzínsku, ktoré patria medzi najstaršie na svete a dodnes si zachovávajú výrazný kultúrny a spoločenský vplyv, sa proti obvineniu Karekina ostro ohradili, označili ho za neprijateľné.

Proruská opozícia v arménskom parlamente uviedla, že proces bude pozorne sledovať, pričom ho označila za politicky motivované prenasledovanie kritikov vlády.

Súdny proces s duchovnými je vyústením dlhoročného sporu medzi katolikosom a Pašinjanom, ktorého proeurópska strana Občianska zmluva zvíťazila v júnových parlamentných voľbách a získala v parlamente absolútnu väčšinu.

Karekin II. považuje premiéra za zodpovedného za vojenskú porážku Arménska vo vojne s Azerbajdžanom v roku 2020, ako aj za stratu kontroly nad prevažne Arménmi obývaným regiónom Náhorný Karabach v roku 2023.

Pašinjan zasa opakovane označuje predstaviteľov arménskej apoštolskej cirkvi za nástroj ruského vplyvu. Zároveň spochybňuje Karekinovo právo viesť cirkev a presadzuje v nej vnútorné reformy.

Prípad súvisí s biskupom Gevorgom Sarojanom, ktorého cirkev odvolala z funkcie pre údajné zneužívanie právomocí a zanedbávanie povinností. Sarojan predtým vyjadril podporu premiérovi Pašinjanovi a vyzval Karekina II. na odstúpenie.

Rwanda vedie predbežné rokovania s niektorými európskymi krajinami o spolupráci v oblasti migrácie, napísala agentúra AFP. Kigali by podľa návrhu mohlo prijímať rodiny migrantov, ktorí uviazli na ceste, nemajú kam ísť alebo sú z rôznych dôvodov v ohrození. Krajiny dohodu zatiaľ nedosiahli, uviedla hovorkyňa rwandskej vlády Yolande Makoloová.

Rokovania sa podľa Makoloovej týkajú takzvaného núdzového tranzitného mechanizmu. Rwanda by migrantom mohla poskytnúť bezpečné miesto, odkiaľ by sa následne vrátili do krajiny pôvodu. Ďalšou možnosťou by pre nich potom bolo požiadať inú krajinu o azyl a premiestniť sa tam.

Taliansko navrhne zriadenie európskych migračných centier, nachádzať by sa mali prevažne v Afrike

"Viedli sme určité predbežné rozhovory s niektorými európskymi krajinami, ale zatiaľ nebolo nič rozhodnuté," potvrdila Makoloová agentúre AFP. Neuviedla, s ktorými krajinami Rwanda rokuje.

Rozhovory sa odohrávajú v čase, keď Európska únia sprísňuje svoju migračnú politiku. Európsky parlament v júni schválil pravidlá, ktoré okrem iného umožňujú členským krajinám vytvárať takzvané návratové centrá mimo územia EÚ pre migrantov bez práva pobytu.

Rwanda má s prijímaním migrantov skúsenosti. V roku 2022 uzavrela s vtedajšou britskou konzervatívnou vládou dohodu, podľa ktorej mala prijímať migrantov, ktorí sa do Británie dostali nebezpečnými či nelegálnymi cestami.

Súd zamietol žalobu Rwandy, ktorá požadovala od Británie vyše 100 miliónov libier

Dohodu však po nástupe labouristickej vlády zrušil nový premiér Keir Starmer. Rwanda následne neuspela ani na súde so žalobou, v ktorej požadovala 135 miliónov dolárov za zmarený projekt.

Tisíce ľudí minulý týždeň prekročili hranicu medzi Marokom a španielskou enklávou Ceuta v severnej Afrike. Väčšina z nich sa neskôr vrátila do Maroka, udalosť však vyvolala nové výzvy európskych pravicových politikov na posilnenie ochrany hraníc.

Rwanda sa zároveň podľa organizácie Human Rights Watch dohodla so Spojenými štátmi na prijímaní ľudí deportovaných z USA. Podľa organizácie za to Rwanda získala, prípadne získa, značnú finančnú podporu.

Americký prezident Donald Trump v piatok odmietol rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý nariadil administratíve USA zastaviť výstavbu veľkej tanečnej sály na mieste zbúraného Východného krídla Bieleho domu. Trump vyhlásil, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá na Najvyššom súde. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Okamžite sa odvoláme na Najvyšší súd Spojených štátov,“ uviedol Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social. Rozhodnutie odvolacieho súdu označil za „poburujúce, politicky motivované, nezákonné“ a v rozpore so záujmami národnej bezpečnosti.

Tanečná sála Bieleho domu bude stáť 400 miliónov dolárov, Trump zvýšenie nákladov obhajuje

Súd v piatok pomerom hlasov 2:1 potvrdil predbežné opatrenie, ktoré dosiahla nezisková organizácia Národný fond na ochranu historických pamiatok (National Trust for Historic Preservation). Súd zároveň pozastavil účinnosť svojho rozhodnutia na 14 dní, aby Trumpova administratíva mohla podať odvolanie na Najvyšší súd USA.

Agentúra AFP uviedla, že dvaja sudcovia boli vymenovaní demokratickými prezidentmi, zatiaľ čo sudca s odlišným názorom bol nominovaný samotným Trumpom.

Národný fond na ochranu historických pamiatok podal 12. decembra 2025 žalobu po tom, čo Trumpova administratíva dala v októbri bez súhlasu Kongresu zrovnať so zemou celé Východné krídlo Bieleho domu a začala s výstavbou tanečnej sály s plochou 8360 štvorcových metrov a v hodnote 400 miliónov dolárov.

Trump v Bielom dome lepil na krb zlaté ozdoby sekundovým lepidlom, uvádza nová kniha

Federálny sudca Richard Leon predtým dvakrát zablokoval vykonávanie nadzemných prác, povolil však pokračovanie podzemných úprav.

Odvolací súd teraz dospel k záveru, že rozhodnutie, či by sa mala alebo nemala postaviť veľká tanečná sála, prináleží Kongresu a nie je na svojvôli výkonnej moci.

Trumpova administratíva tvrdí, že projekt je potrebný na organizovanie veľkých oficiálnych podujatí a na zvýšenie bezpečnosti Bieleho domu.

Vláda Konžskej demokratickej republiky v piatok oznámila, že preverí, či sa v zásielkach oxidu kobaltnatého vyvážaných do Číny nachádza urán. Reaguje tak na správy, že tento rádioaktívny kov sa dostal do Číny. Správa pochádza z agentúry AFP.

Toto oznámenie prišlo po tom, čo štúdia zverejnená koncom júla v časopise Nature Communications, na ktorej sa podieľali denník Financial Times a organizácia Lighthouse Reports, uviedla, že čínske spoločnosti v KDR - bohatej na nerastné suroviny - ťažili a vyvážali z nej oxid kobaltnatý so značným podielom uránu. Dotknuté spoločnosti však tieto tvrdenia popreli.

KDR bola svojho času zdrojom uránu použitého na výrobu atómovej bomby zhodenej v auguste 1945 na japonské mesto Hirošima.

V súčasnosti je KDR najväčším svetovým producentom kobaltu, ktorý je kľúčovou surovinou pri výrobe batérií pre elektromobily a elektroniku. KDR bola v roku 2025 aj najväčším producentom medi v Afrike s produkciou 3,4 milióna ton. Urán sa v krajine v súčasnosti neťaží a jeho produkcia je zakázaná. V konžskom ťažobnom sektore je však veľmi rozšírená korupcia, píše AFP.

V piatkovom vyhlásení konžské úrady popreli, že by porušili medzinárodné záväzky, a trvali na tom, že urán sa v ložiskách medi a kobaltu na juhovýchode krajiny nachádza prirodzene a tento jav je už známy a dobre zdokumentovaný.

Vláda zároveň spochybnila metodiku štúdie s tým, že nebola založená na priamych meraniach vyvážaných zásielok, ale na modelových výpočtoch.

Popri konzultáciách s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu úrady oznámili testy, „ktoré má vykonať národné laboratórium aj akreditované medzinárodné laboratórium“.

Občania Ukrajiny sa v Poľsku najčastejšie stávajú obeťami podvodov, krádeží a vlámaní, zatiaľ čo trestné činy z nenávisti predstavujú len malú časť prípadov. Po sérii medializovaných útokov na Ukrajincov to v piatok uviedol denník Rzeczpospolita na základe analýzy údajov od Hlavného veliteľstva poľskej polície. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

V prvom polroku 2026 polícia evidovala 5130 poškodených občanov Ukrajiny, čo je o 150 menej ako v rovnakom období minulého roka. Najčastejšie išlo o podvody, pri ktorých bolo poškodených 1151 osôb, a krádeže, ktorých obeťou sa stalo takmer 800 Ukrajincov. Polícia zaznamenala aj prípady zneužitia odcudzených dokladov či krádeží evidenčných tabuliek vozidiel.

Podľa denníka bolo v prvom polroku zaznamenaných 180 oznámení o útokoch motivovaných národnosťou. Takéto prípady predstavovali približne 3,5 percenta všetkých trestných činov, pri ktorých boli poškodenými Ukrajinci.

Analýza zároveň uvádza, že Ukrajinci sa stávajú obeťami aj najzávažnejších násilných trestných činov vrátane vrážd. Niektoré z nich však podľa opísaných prípadov spáchali ich krajania.

Rzeczpospolita zároveň pripomína, že občania Ukrajiny tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov páchajúcich trestnú činnosť v Poľsku.

V prvom polroku polícia evidovala 5045 ukrajinských páchateľov, čo bolo o 563 menej ako v rovnakom období minulého roka. Odborníci tento pokles spájajú najmä s prísnejšou deportačnou politikou voči cudzincom, ktorí porušujú zákony.