Správy vo svete

Zástupcovia Izraela, Libanonu a Spojených štátov podpísali dnes večer vo Washingtone rámcovú dohodu. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničia, kde sa viedli od utorka rokovania medzi izraelskými a libanonskými diplomatmi.

Americký minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že dohoda zavádza rámec pre trvalý mier a bezpečnosť. Podľa médií počíta s čiastočným odchodom izraelskej armády z juhu Libanonu. Boje v oblasti trvajú od marca, hoci boli uzavreté prímeria.

Rámcová dohoda

Rubio vystúpil krátko pred podpisom dokumentu, ktorý označil za rámcovú dohodu. Podľa neho "začína vytvárať rámec pre trvajúci mier a bezpečnosť" medzi Libanonom a Izraelom.

Minister však tiež povedal, že vo vzťahoch medzi Izraelom a Libanonom stále zostáva veľa práce. Libanonská veľvyslankyňa Nada Hamadehová uviedla, že dohoda je "prvým krokom na ceste k obnove libanonskej suverenity a územnej celistvosti".

Izrael zhadzuje letáky nad juhom Libanonu, obyvateľov vyzýva na odchod z Mansúrí

Izraelský veľvyslanec v USA Jechiel Leiter poznamenal, že súčasťou dohody nie je Irán ani šiitské hnutie Hizballáh, avšak vyjadril presvedčenie, že dokument môže nastaviť "cestu k mieru medzi Izraelom a Libanonom".

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa izraelských médií potvrdil zákulisné informácie o odovzdaní niektorých území, ktoré obsadila izraelská armáda na juhu Libanonu, libanonskej armáde.

Pilotné zóny

"Sú to dve pilotné zóny," uviedol Netanjahu. Izraelská armáda však neopustí juh Libanonu a celé územie, ktoré obsadila. "Zostávame tam, kým Hizballáh nebude odzbrojený," uviedol ministerský predseda.

Izrael tvrdí, že okupuje časť juhu Libanonu kvôli svojej bezpečnosti, naopak Hizballáh vyhlasuje, že bráni izraelskej agresii. Konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom sa opäť rozhorel na začiatku marca po tom, ako hnutie vyslalo rakety a drony na Izrael v reakcii na americko-izraelské údery proti Iránu.

Libanon hlási po útoku Izraela troch mŕtvych, Hizballáh hovorí o porušení prímeria

Izrael potom začal pravidelné intenzívne vzdušné údery v Libanone, pri ktorých podľa stredajších údajov libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo vyše 4200 ľudí vrátane civilistov. Izraelská armáda tiež uskutočnila pozemnú inváziu do južného Libanonu, kde teraz okupuje rozsiahle oblasti, z ktorých bolo miestne obyvateľstvo nútene vysídlené.

Od minulého piatka platí v oblasti prímerie, tento týždeň však izraelská armáda uskutočnila v Libanone množstvo útokov. Tvrdí, že udrela na príslušníkov Hizballáhu, ktorí pre ňu mohli tvoriť hrozbu.

Ruský prezident Vladimir Putin dnes rokoval s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom vo svojej rezidencii pri jazere Valdaj na západe Ruska. Kremeľ po stretnutí oznámil, že na programe bolo zväzové súštátie, obchodná a ekonomická spolupráca, spoločné projekty a regionálna bezpečnosť. Podobné komuniké vydal Minsk.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov vopred oznámil, že po stretnutí sa nepočíta ani s podpisom dokumentov, ani s vyhlásením pre novinárov. Putin zvyčajne vo valdajskej rezidencii zahraničných hostí neprijíma, poznamenal portál Meduza.

Rastúce napätie

Schôdzka podľa agentúry Reuters pravdepodobne súvisí s rastúcim napätím medzi Bieloruskom a Ukrajinou. Jej prezident Volodymyr Zelenskyj varuje, že sa Putin snaží prinútiť Lukašenka, aby zvýšil svoju podporu Rusku vo vojne, ktorú piaty rok vedie proti Ukrajine. Moskva a Minsk to popierajú a tvrdia, že je to Ukrajina a Západ, ktorí zvyšujú napätie.

V súvislosti s Lukašenkovou návštevou ruský nezávislý spravodajský web Agentstvo informoval, že úrady bez oficiálneho vysvetlenia dočasne uzavreli približne 90-kilometrový úsek diaľnice M-11 v Tverskej oblasti. Uzavretý úsek prechádza oblasťou v blízkosti Putinovej rezidencie na Valdaji.

Rusko podľa informácií denníka The Wall Street Journal nalieha na Bielorusko s cieľom využiť ho vo vojne proti Ukrajine. Hrozí okrem iného znížením finančnej podpory určenej pre Minsk. Kremeľ však vo štvrtok správu amerického denníka odmietol a Bielorusko označil za najbližšieho ruského spojenca.​

Bielorusko nečakane spustilo mobilizačné cvičenie, záložníci sa majú okamžite hlásiť

Zelenskyj dal minulý piatok Lukašenkovi týždeň na to, aby Bielorusko odstránilo retranslačné stanice pomáhajúce navádzať ruské drony pri útokoch na ukrajinské mestá alebo tak urobí samotná Ukrajina. Zelenskyj v stredu oznámil, že retranslátory v Bielorusku od pondelka prestali vysielať.

Odkaz pre Zelenského

O deň neskôr Lukašenko vyhlásil, že sa nedávno v Minsku stretol so Zelenského predstaviteľmi a po nich Kyjevu odkázal, že bude lepšie sa dohodnúť, ako spolu bojovať.

Na to dostal odpoveď, že to prezident Zelenskyj a jeho predstavitelia chápu. Ukrajinci a Bielorusi proti sebe nechcú bojovať, uviedol Lukašenko počas stretnutia s ruským veľvyslancom Borisom Gryzlovom.

Lukašenko opakovane tvrdí, že nenechá svoju krajinu vtiahnuť do vojny, avšak na začiatku invázie vo februári 2022 poskytol ruským silám bieloruské územie pri útoku na Ukrajinu. Zelenskyj vo štvrtok Bielorusko opätovne vyzval, aby prestalo v pohraničí budovať infraštruktúru namierenú proti Ukrajine.

Najmenej dvaja ľudia prišli o život a 13 ich utrpelo zranenia pri útoku ruského dronu na mikrobus v meste Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Medzi zranenými sú dve 12-ročné dievčatá a stav piatich osôb je vážny, informoval šéf vojenskej správy regiónu Oleksandr Hanža.

V susednej Záporožskej oblasti je už 15 ranených po ruskom útoku na oblastné centrum, mesto Záporožie, oznámil šéf regionálnej správy Ivan Fedorov. Medzi ranenými je deväťročný chlapec.

Ukrajina dostane od Svetovej banky ďalšie miliardy. Zelenskyj pre roztržku s Poľskom do Gdanska neprišiel

Desať civilistov bolo dnes zranených pri ruských útokoch na Cherson, uviedla ukrajinská prokuratúra. Začala vyšetrovanie kvôli podozreniu, že útokmi na civilistov sa ruskí vojaci dopustili vojnových zločinov.

Ukrajina sa s pomocou Západu piaty rok bráni ruskej invázii. Súčasťou vojny sú vzdušné údery oboch strán. Moskva aj Kyjev popierajú, že by zámerne útočili na civilistov, ale OSN nedávno oznámila, že vo vojne prišlo o život vyše 16-tisíc civilistov vrátane žien a detí.

Väčšinu civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská armáda.

Ukrajina je pripravená použiť „všetky potrebné diplomatické prostriedky“ na stabilizáciu vzťahov s Poľskom, uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Podľa webu denníka Le Monde Sybiha v piatok v Kyjeve vyhlásil, že Ukrajina je „pripravená na vytvorenie spravodlivého, úprimného a obojstranne výhodného partnerstva“ s Poľskom.

Zelenskyj spustil 40-dňový plán. Chce donútiť Putina, aby ukončil vojnu

Zdôraznil, že obe krajiny sa „navzájom potrebujú na ceste k členstvu v Európskej únii, ako aj v oblasti bezpečnosti“. Podľa Sybihu účasť ukrajinskej delegácie vedenej premiérkou Julijou Svyrydenkovou na konferencii o obnove Ukrajiny v poľskom meste Gdansk svedčí o snahe pokračovať v dialógu, hoci bilaterálne vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou sa podľa neho ocitli v „krízovej situácii“.

Vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou ochladli koncom mája po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodol pomenovať vojenskú jednotku po Ukrajinskej povstaleckej armáde.

Kým Ukrajina túto skupinu považuje za hnutie protisovietskeho odporu, Poľsko jej pripisuje zodpovednosť za Volynský masaker, deportácie židov a násilnosti, v ktorých pokračovala v juhovýchodnom Poľsku, na severovýchodnom Slovensku a na západnej Ukrajine aj po skončení vojny.

V reakcii na použitie názvu UPA poľský prezident Karol Nawrocki oznámil, že Zelenskému odoberie poľské najvyššie štátne vyznamenanie – Rad bielej orlice. Svoje vyznamenania Poľsko na znak solidarity so Zelenským vrátili aj ukrajinskí exprezidenti Viktor Juščenko a Leonid Kučma. Sybiha zasa vrátil Rad za zásluhy Poľskej republiky, ktorý dostal v roku 2022.

V juhoeurópskych krajinách síce v týchto dňoch na rozdiel od západnej Európy nepadajú teplotné rekordy, aj v Španielsku či Taliansku sa však ľudia stretávajú s veľkými horúčavami.

Meteorológovia navyše varujú, že po víkende by mohla Španielsko, kde počas niekoľkých dní kvôli horúčave zomrelo vyše 200 ľudí, zasiahnuť vlna extrémnych horúčav.

V Poľsku očakávajú rekordné horúčavy, médiá píšu o najvyšších teplotách všetkých čias

Španielsko zažilo najväčšie horúčavy v prvej polovici tohto týždňa, keď sa teploty v množstve miest blížili štyridsiatke. Napríklad v severošpanielskej Cantabrii namerali 43,7 stupňa, čo je pre tento región celoročný rekord.

Medzi nedeľou a stredou podľa dát španielskeho monitorovacieho systému MoMo zomrelo zrejme v súvislosti s vysokými teplotami 212 osôb, napísala agentúra AFP.

Počas dneška síce teploty klesli k denným maximám 30 až 35 stupňov, meteorológovia však varujú, že od nedele by zase mali zamieriť vyššie a začiatkom budúceho týždňa môžu znovu atakovať štyridsiatku.

V Taliansku by teploty mali rovnako kulminovať medzi nedeľou a pondelkom, aj dnes však platil najvyšší stupeň výstrahy pred horúčavami v 18 veľkých mestách vrátane Ríma, Milána, Benátok, Janova, Florencie či Turína.

V Turíne tento týždeň narástol počet zásahov rýchlej záchrannej služby z obvyklého priemeru tejto ročnej doby 900 na približne 1100. V Neapole zase kvôli horúčavám zriaďuje cirkev improvizované miesta pre ochladenie v kostoloch, píše web denníka Corriere della Sera.

Progresívne Slovensko pred letom mení spôsob politickej komunikácie a podľa politológa Jozefa Lenča sa posúva od miernejšieho štýlu k ostrejšiemu a bulvárnejšiemu jazyku. Zároveň upozorňuje, že zatiaľ nie je zrejmé, či táto stratégia strane prinesie rast podpory alebo len zastaví jej stagnáciu.

Pred letnou prestávkou sa pritom v politike riešia aj otázky financií Smeru, rodinných väzieb v koalícii a blížiaceho sa referenda.

Lenč pripomína, že Progresívne Slovensko bolo dlhodobo kritizované za to, že nedokázalo udržať politické témy v spoločenskej debate dlhšie než jeden deň. Podľa neho na to strana zareagovala zmenou tónu.

„Prestali byť mierni. Možno by niekto, kto by to chcel príkrejšie hodnotiť, povedal, že prestali robiť polit...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Moskva začína cítiť tlak vojny, ktorú jej krajina vedie proti Ukrajine. Obyvatelia ruského hlavného mesta začínajú pociťovať neistotu.

Európa zvyšuje podporu Ukrajine pred summitom NATO

Kedy sa to všetko skončí? V Moskve sa uskutočnil prieskum verejnej mienky. Obyvatelia ruskej metropoly sa mali vyjadriť k nejasnej a zároveň veľmi citlivej otázke. Tá vo svojej podstate skrývala vzťah Moskovčanov k zmene situácie, prípadne atmosféry v krajine zasiahnutej vojnou.

Hoci prieskum prebehol koncom mája, teda pred ukrajinskými dronovými útokmi, ktoré zasiahli a citeľne poškodili moskovskú rafinériu a obľúbené susedné obchodné centrá na juhu ruského hlavného mesta, Moskovčania vykazovali istú beznádej.

Prieskum vykonaný Fondom Moskovská politika ukázal, že pätina opýtaných nedokázala odpovedať, kedy sa situácia môže zlepšiť. Šestnásť percent ľudí uviedlo, že čoskoro. Bezmála tri percentá respondentov priamo odpovedali, že až dôjde k výmene prezidenta. A iba 1,5 percenta Moskovčanov sa odvážilo verejne povedať, že k zmene môže dôjsť, až keď sa skončí vojna.

Ukrajinský útok poškodil priemyselný závod v ruskej Tulskej oblasti. Drony mierili aj na Moskvu

Pätina Moskovčanov dokázala vo svojich odpovediach uviesť konkrétny termín. Takmer väčšina z nich predpokladá, že by sa situácia mohla zmeniť počas roka. Tretina zmenu vidí v horizonte troch až desiatich rokov. A takmer pätina opýtaných uviedla rok až tri roky.

Ako povedal portálu Lidovky.cz šéf Fondu Moskovská politika Piotr Miloserdov, prieskum ukazuje hlbokú sociálnu únavu a neistotu, ktorú Moskovčania pociťujú.

Ilúzia pokojného života sa začala rúcať

V článku sa ešte dočítate:

• Čo sa skrýva za číslami prieskumu,
• Ako vojna rúca ilúziu normálneho života,
• Prečo sa nespokojnosť nepresúva do ulíc,
• Ako slabne podpora Jednotného Ruska.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 40% na dočítanie.

Americká hypotéka vznikla v Spojených štátoch pár rokov po Veľkej hospodárskej kríze ešte v 30. rokoch minulého storočia. Skutočný boom však zažila až po druhej svetovej vojne. 

Chudobným rodinám, ktoré si bežné pôžičky dovoliť nemohli, sa otvorili dovtedy neznáme obzory. Stačilo zaručiť sa vlastným domom a mohli si splniť svoj americký sen.

Trh sa roztáča v kruhu, ktorý zvyšuje zadlženie domácností. Kam až pôjdu ceny bytov?

O takýto typ úveru môžu v bankách požiadať aj Slováci. O tom, že ide o čoraz atraktívnejší produkt, svedčia aj dáta Národnej banky Slovenska. 

V článku sa ešte dočítate:

• prečo ceny nehnuteľností tlačia dopyt,
• kto najviac siaha po tejto pôžičke,
• aké limity čakajú kupcov ďalších bytov,
• aké úroky ponúkajú banky na tieto úvery. 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 57% na dočítanie.

Do horných poschodí najvyššej budovy v čínskom hlavnom meste Peking narazilo v piatok malé lietadlo. Zábery zverejnené na sociálnych sieťach zachytili trosky padajúce z mrakodrapu CITIC Tower vysokého 528 metrov, zadnú časť lietadla a rozbité okno taxíka na ulici, informovala stanica CNN.

Bezprostredne nebolo jasné, či pri nehode došlo k nejakým obetiam, ani koľko ľudí bolo na palube lietadla. Fotografie zverejnené na internete naznačovali, že ide o ľahké športové lietadlo domácej výroby Sunward SA 60L Aurora. Tento model podľa CNN vlastní miestna spoločnosť pôsobiaca v oblasti všeobecného letectva.

Denník The New York Times overil zábery zo sociálnych sietí, ktoré podľa neho ukazujú rozbité okná na 109-poschodovom mrakodrape a trosky zrejme patriace lietadlu, ktoré spadlo z výšky desiatok poschodí na ulicu pod budovou.

Tá sa nachádza v centrálnej obchodnej štvrti Pekingu. CNN píše, že ľudí z mrakodrapu evakuovali a na mieste boli sanitky, hasičské i policajné vozidlá.

Z dosiaľ neoverených údajov z aplikácie Flightradar 24 vyplýva, že lietadlo sa výrazne odchýlilo od svojej letovej dráhy, uviedol web americkej stanice.

Mrakodrap, známy aj ako China Zun, je sídlom spoločností Citic Group, ktorá je jedným z najväčším štátnych finančných konglomerátov v Číne. Ikonickú budovu v tvare presýpacích hodín dokončili v roku 2018 a je viditeľná z celého Pekingu.

Čínska metropola je od 1. mája vďaka novým prísnym pravidlám prakticky bez dronov. Vláda obyvateľom zakázala kupovať ich, prenajímať a lietať s nimi bez jej súhlasu.

Po dvoch zemetraseniach vo Venezuele je nezvestných viac než 50-tisíc ľudí, uviedol v piatok pre agentúru AFP riaditeľ Úradu OSN pre humanitárne záležitosti Tom Fletcher.

Otrasy z noci na štvrtok si podľa predchádzajúcich vyjadrení vlády vyžiadali najmenej 589 obetí a takmer 3000 zranených. Počet mŕtvych podľa Fletchera pravdepodobne výrazne stúpne.

Počet 50-tisíc nezvestných osôb uvádzala predtým počas dňa aj webová stránka vytvorená s cieľom nájsť ich. „Ide o veľmi, veľmi zložitú záchrannú operáciu,“ skonštatoval Fletcher s tým, že prehľadávanie trosiek po katastrofe bude náročná úloha.

Venezuelčania vzali pátranie po svojich blízkych do vlastných rúk, pretože vraj nevideli žiadne štátne záchranné tímy, aj keď úrady vytvárali dojem dôraznej reakcie zo strany vlády, napísala agentúra AP.

Fletcher uviedol, že ním vedený úrad zatiaľ nemá odhad, aký vysoký môže byť počet obetí. Upozornil, že 50-tisíc ľudí je nezvestných. Je podľa neho však jasné, že úmrtia ešte pribudnú.

Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 udreli vo Venezuele v noci na štvrtok. Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira. Neďaleko epicentra v Moróne v štáte Carabobo sa zrútili domy a obyvatelia sú bez vody a elektriny.

Americký prezident Donald Trump dnes varoval, že uvalí stopercentné clo na všetok tovar z krajín, ktoré zavedú daň z digitálnych služieb na firmy zo Spojených štátov. 

Nové clo by nahradilo všetky obchodné zmluvy s USA, napísal Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social. Tvrdí, že o zavedení dane rokuje viacero európskych štátov.

Opatrenia namierené proti členským štátom EÚ, o ktorých Trump hovorí, hovorca Európskej komisie Olof Gill považuje za jednostranné a neodôvodnené.

"Ak k nim dôjde, EÚ zareaguje rýchlo a rozhodne, aby obhajovala svoje práva a regulačnú autonómiu," uviedol Gill. Zdanenie technologických spoločností označil za legitímnu a nediskriminačnú politiku, pretože sa vzťahuje rovnako na všetky veľké spoločnosti, bez ohľadu na miesto pôvodu.

Zdanenie gigantov

Trump sa opakovane stavia proti snahám zdaniť alebo regulovať amerických technologických gigantov. Vlani pohrozil novými clami každej krajine, ktorá by k tomu pristúpila.

V príspevku na svojej sociálnej sieti v auguste 2025 uviedol, že digitálne dane a regulácie sú všetky navrhnuté tak, aby poškodili alebo diskriminovali americké technológie, upozornila agentúra AP.

Digitálna sloboda? USA chcú zriadiť internetový portál, ktorý obíde blokácie obsahu v Európe

V najnovšom príspevku sa Trump zameral zvlášť na európske krajiny, ktoré podľa neho rokujú o bezprostrednom zavedení tejto dane pre americké firmy.

Hrozba stopercentného cla sa objavila pred Trumpovým termínom, do ktorého majú EÚ a USA schváliť dohodu o clách, ktorá obmedzuje clá na väčšinu vývozov z EÚ na 15 percent. Termín je 4. júl. Trump varoval, že nové clo bude mať prednosť pred akýmikoľvek obchodnými dohodami s USA, či už sú zavedené, podpísané, alebo nie.

Trumpov tlak

EÚ ukončila obchodnú dohodu s USA v máji po mesiacoch diskusií v rámci Únie. Digitálne dane však nie sú súčasťou dohody a zostávajú sporným bodom medzi USA a EÚ.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň vyhlásil, že Francúzsko sa nepodvolí tlaku Trumpa a nezruší daň z digitálnych služieb, ktorú už zaviedlo. Francúzsko uplatňuje od roku 2019 daň tri percentá z výnosov z digitálnych služieb, ktoré dosahujú spoločnosti s tržbami v krajine nad 25 miliónov eur a celosvetovými tržbami nad 750 miliónov eur.

Daň z digitálnych služieb je zameraná na nadnárodné technologické korporácie. Cieľom je zdaniť príjmy, ktoré tieto firmy generujú v danej krajine prostredníctvom poskytovania digitálnych služieb.

Spravidla sa vzťahuje na najväčších globálnych technologických gigantov, ktorých celkové ročné výnosy presahujú mnohomiliónové sumy a ktorí majú zároveň vysoké príjmy v danej krajine.

Útok na nákladnú loď v Hormuzskom prielive dnes americký prezident Donald Trump označil za hlúpe porušenie prímeria zo strany Iránu.

V príspevku na sieti Truth Social šéf Bieleho domu nenapísal, kedy sa útok stal, jeho opis sa však podobá informáciám známym o štvrtkovom incidente. Obnovenie plavby v Hormuzskom prielive je jedným z bodov júnového memoranda medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Kľúčový prieliv opäť ožíva. Tankery sa ponáhľajú prepraviť ropu pred uplynutím 60-dňového obdobia

Trump napísal, že Irán zaútočil na loď štyrmi dronmi, pričom tri z nich zničili americké sily. Plavidlo, ktoré prezident označil za "veľmi nákladnú prepravnú loď", však jeden dron zasiahol. "Samozrejme, ide o hlúpe porušenie dohody o prímerí," uviedol Trump.

Irán sa k útoku priamo neprihlásil. Jeho úrad pre plavbu Hormuzským prielivom však po incidente uviedol, že nemôže zaručiť bezpečnosť lodí plaviacich sa mimo dohodnutých časov a mimo vytýčených koridorov.

Podľa britskej agentúry UKMTO, ktorá o zasiahnutí lode neznámym projektilom vo štvrtok informovala, sa incident stal neďaleko ománskych brehov. Incident vyvolal obavy o bezpečnosť plavby po tejto námornej trase. To viedlo Medzinárodnú námornú organizáciu k pozastaveniu jej programu, ktorý uľahčuje odchod lodí uviaznutých v oblasti kvôli vojne medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom.

Projektil zasiahol loď v Hormuze a spôsobil škody. Premávka v prielive sa vrátila na polovicu bežnej prevádzky

Podľa údajov platformy Kpler, ktorú cituje agentúra AFP, pohyb nákladných lodí v Hormuzskom prielive vo štvrtok v porovnaní so stredou klesol. Stredajší údaj bol najvyšší od začiatku vojny. Väčšina lodí na plavbu využila takzvaný ománsky koridor.

Dohoda medzi USA a Iránom počíta s obnovením plavby cez Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre svetovú prepravu ropy a plynu. Faktické zastavenie prevádzky na začiatku marca kvôli vojne medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom malo silný vplyv na ceny komodít na svetových trhoch.

Ak by ste sa v stredoveku živili ako kupec, za obchodmi by ste pravdepodobne cestovali niektorou z dostupných obchodných ciest. Dunajská spájala Čierne more s Uhorskom, Rakúskom a Nemeckom, Jadranská viedla cez Alpy a spájala Uhorsko s Benátkami a severným Talianskom.

Obchodníci so zlatom, striebrom, potravinami, luxusným tovarom z Byzancie a Číny alebo s obyčajným spotrebným tovarom často prechádzali horami, údoliami, horskými sedlami. Stredoveká „služobka“ neraz trvala týždne až mesiace.

V oblastiach alpských horských priesmykov už v stredoveku existovali refugia – útulne, kde mohol ustatý kupec skloniť hlavu, prečkať noc alebo sa uchýliť pred nepriaznivým počasím.

Z garsónky do maringotky. Alternatívne bývanie láka čoraz viac ľudí, lacnejšia cesta však skrýva aj nástrahy

Keď nás na dlhej ceste sprevádza horúčava alebo chlad, sme ustatí či premočení do nitky, jedno sa od stredoveku nemení – aj ten naj­sparťanskejší suchý úkryt sa stáva blaženým luxusom.

Rozmach horských útulní prišiel s rozvojom turistiky a horolezectva v 19. storočí, keď alpské kluby začali budovať siete horských chát a útulní. Prvá generácia bola jednoduchá a pokrývala núdzové potreby. Pri prechode horami išlo najskôr o bývalé salaše, lesnícke a poľovnícke objekty či jednoduché prístrešky.

Dnešné útulne už vznikajú zámerne pre diaľkových turistov, často vďaka dobrovoľníkom a pomocou crowdfundingových zbierok na ich stavbu a prevádzku.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako vyzerá moderná útulňa a čo v nej nájdete.
• Čo si overiť, aby vás noc v horách nezaskočila.
• Prečo stan často netreba, no karimatka áno.
• Čo radí Miki Virág pred prvým prenocovaním.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.

1. DO VIEDNE PRICHÁDZA KOMFORTNÁ ZMENA

Letisko vo Viedni zruší po 20 rokoch otravné pravidlo. Zmena sa dotkne všetkých cestujúcich. Teda aj tisícov Slovákov, ktorí z Viedne lietajú súkromne či služobne.

Schwechat končí s limitom 100 mililitrov na tekutiny v príručnej batožine. A tak sa pridáva k európskym letiskám ako Rím, Miláno, Amsterdam, Dublin, Mníchov, Štokholm či Krakov, ktoré systém už využívajú.

Od 4. júla si budú môcť pasažieri vziať do príručnej batožiny nádoby s objemom až do dvoch litrov, pričom úplne odpadá povinnosť baliť ich do plastových vreciek. V praxi to znamená, že cez kontrolu pohodlne prejdete aj s veľkou fľašou vody (alebo podľa preferencie inej tekutiny). Ceny za občerstvenie na letiskách sú vysoké – znamenať to bude aj finančnú úsporu.

Prečo by vás to malo zaujímať

Zmenu pravidiel umožnia nové, moderné CT skenery, ktoré nahradili staršie röntgeny. Tieto nové prístroje má aj Letisko Bratislava.

Ako je to s limitom na tekutiny u nás?

V článku sa ešte dočítate:

• Ako to vyzerá s limitom na tekutiny v batožine v Bratislave.
• Prečo sú aerolínie Air Montenegro problémové.
• Aké nové spojenie s Maďarskom získa naše najväčšie letisko.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 52% na dočítanie.

Ceny ropy v závere týždňa prudko klesajú, výrazné straty si pripisujú aj za celý týždeň. Najnovšie má na nich vplyv správa, že Hormuzský prieliv opustili ďalšie ropné tankery, čo zmiernilo obavy o dodávky suroviny. Náladu na trhu nezmenili ani informácie o štvrtkovom útoku na nákladnú loď blízko Ománu.

Okolo 18: 00 cena severomorskej ropy Brent vykazovala pokles o 4,5 percenta pod 72 dolárov za barel. Americká ľahká ropa WTI potom strácala 3,9 percenta a držala sa mierne nad 69 dolármi za barel. Za celý týždeň Brent stráca takmer desať percent a WTI skoro deväť.

Kľúčový prieliv opäť ožíva. Tankery sa ponáhľajú prepraviť ropu pred uplynutím 60-dňového obdobia

Údaje spoločnosti LSEG o preprave ukázali, že spoločnosť Saudi Aramco po takmer štvormesačnej prestávke dnes obnovila nakládku ropy vo svojom termináli v Perzskom zálive. Naložené boli dva tankery, ktoré môžu prepraviť až dva milióny barelov, zatiaľ čo ďalší tanker čakal blízko.

Ceny ropy vo štvrtok vzrástli o viac ako dve percentá v reakcii na správu, že neďaleko Ománu zasiahol nákladnú loď doteraz neznámy projektil. Agentúra OSN pre námornú dopravu kvôli tomu pozastavila dobrovoľný evakuačný program.

Dvaja americkí predstavitelia agentúre Reuters povedali, že na loď pri prejazde Hormuzským prielivom vystrelil Irán. Teherán uviedol, že nemôže zaručiť bezpečnosť plavidiel, ktoré sa pohybujú mimo vyznačených trás, a dnes zopakoval, že má právo lodnú dopravu v Hormuzskom prielive kontrolovať. Zároveň varoval štáty okolo Perzského zálivu pred podporou Spojených štátov.

Útok na loď zvýšil napätie v Hormuze, tankery sa ale prielivom plavia naďalej

Údaje zverejnené vo štvrtok ukázali, že objem prepravy ropy Hormuzským prielivom tento týždeň stúpol na najvyššiu úroveň od začiatku americko-izraelského konfliktu s Iránom, teda od konca februára. Napriek dohode o prímerí, ktorá umožnila znovuotvorenie tejto námornej cesty, je však celková premávka hlboko pod predvojnovým denným priemerom.

"Ak sa čísla o tranzite na budúci týždeň tiež výrazne nezvýšia, vzrastie pravdepodobne na trhu skepsa, takže cena ropy pravdepodobne opäť stúpne," uviedli analytici finančného ústavu Commerzbank.

Ruská štátna agentúra TASS dnes uviedla, že Moskva zvažuje niekoľkomesačný zákaz vývozu nafty. Hoci je Rusko významným vývozcom nafty, čelí problémom s dodávkami paliva kvôli tomu, že ukrajinské dronové útoky spôsobili rozsiahle škody na jeho rafinériách a ďalšej energetickej infraštruktúre.

Na aute predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej boli v piatok ráno uvoľnené kolesá. Podala preto trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Informovala o tom riaditeľka odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov Mária Hunková.

„O motívoch tohto konania nechceme špekulovať - ich objasnenie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Jedno je však isté: ide o konanie, ktoré je absolútne neprijateľné. Uvoľnené kolesá na vozidle nie sú vandalizmom ani ‚nevydareným žartom‘,“ skonštatovala Hunková.

Ide podľa nej o zásah, ktorý mohol mať tragické následky nielen pre Dlugošovú, ale aj pre ďalších účastníkov cestnej premávky.

„Veríme, že polícia tento prípad dôsledne vyšetrí a zodpovednosť bude vyvodená voči tomu, kto ohrozil ľudský život a bezpečnosť na cestách,“ dodala Hunková.

Lodná doprava cez Hormuzský prieliv sa po podpise dohody medzi USA a Iránom o jeho znovuotvorení zotavuje. V týždni nasledujúcom po oznámení prímeria bolo od 15. do 21. júna zaznamenaných 125 tranzitov, čo predstavuje najvyšší týždenný počet od začiatku vojny, ktorá odštartovala koncom februára.

Tankery sa totiž ponáhľajú prepraviť z Perzského zálivu ropu pred uplynutím 60-dňového obdobia prímeria. Správa pochádza z portálu CNBC.

Spoločnosť AXSMarine tento týždeň v stredu zaznamenala 62 plavieb komerčných lodí. Išlo o najvyšší počet za jeden deň od začiatku vojny. Zodpovedalo to však iba 53 percent prepravy v rovnaký deň minulého roka.

Hormuzský prieliv medzi Ománom a Iránom je považovaný za jeden z najdôležitejších dopravných uzlov pre prepravu energií na svete.

Zvyčajne touto trasou prechádza približne 20 percent svetovej prepravy ropy. Lodné spoločnosti tak čelia ťažkému výberu, a to buď riskovať, alebo sa zdržať a potenciálne ustúpiť konkurentom, ktorí sú ochotní riziko podstúpiť.

Poľsko cez víkend očakáva extrémne horúčavy, na západe krajiny môžu teploty v nedeľu dosiahnuť 40 až 41 stupňov Celzia, varujú poľské médiá.

Aktuálne teploty dosahujú 34 stupňov, no cez víkend môže padnúť viac ako 100 rokov starý rekord. Ten predstavuje 40,2 stupňa Celzia a je z roku 1921.

"Pred nami sú dni, ktoré sa zapíšu do dejín poľského počasia," napísal spravodajský portál Onet a varoval, že nadchádzajúce teplo bude predstavovať vážne ohrozenie zdravia a životov. Denník Rzeczpospolita pridal výstrahu, že horúčavy sú smrteľne nebezpečné aj pre psov.

Kým Poľsko sa potýka s horúčavami, na niektorých plážach v Sopote a v Gdyni na pobreží Baltského mora platí zákaz kúpania - vo vysokých teplotách a za terajšieho bezvetria sa totiž začali množiť sinice, napísal dnes na svojom webe denník Gazeta Wyborcza.

"To je zlá správa tak pre obyvateľov Trojmestia (Gdansk, Sopot, Gdyňa), ktorí túžia po ochladení, ako aj pre turistov, ktorí po skončení školského roka v davoch prichádzajú k moru," napísal denník.

Počas horúčav tiež stúpa počet utopení, ktorých v Poľsku podľa vládnych údajov bolo od 1. apríla zaznamenaných 72. Naposledy sa dvaja ľudia utopili vo štvrtok.

Slovensko vysiela do Venezuely postihnutej zemetrasením záchranný tím. Tvoriť ho bude 15 hasičov, štyria psovodi a dva vyhľadávacie psy spolu s dvoma tonami materiálu.

Na sociálnej sieti o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „V nedeľu ráno vyrážajú pomáhať tam, kde je to najviac potrebné,“ povedal Šutaj Eštok.

Dve za sebou nasledujúce zemetrasenia so silou 7,2 a 7,5 magnitúdy udreli vo Venezuele v noci na štvrtok. Najväčšie škody zaznamenal severný štát La Guaira a pobrežná oblasť severne od Caracasu.

Neďaleko epicentra v Moróne v štáte Carabobo sa zrútili domy a obyvatelia sú bez vody a elektriny. Zemetrasenie si vyžiadalo 589 obetí. Zranených je približne 3000 ľudí a desiatky osôb sa podarilo zachrániť.

Teherán v piatok oznámil, že 22 iránskych členov posádky, ktorých ropný tanker počas nedávneho konfliktu zadržali Spojené štáty, bolo prepravených na iránsky konzulát v Pakistane. Správa pochádza z agentúry AFP.

Návrat „22 iránskych námorníkov, ktorých ropný tanker zadržali Spojené štáty,“ sprostredkoval východný sused Iránu a zároveň sprostredkovateľ v jeho rozhovoroch s USA, Pakistan, informovala štátna tlačová agentúra IRNA.

Útok na loď zvýšil napätie v Hormuze, tankery sa ale prielivom plavia naďalej

Posádku podľa nej odovzdali iránskym diplomatom v Karáčí a v najbližších dňoch sa očakáva jej návrat do Iránu. Agentúra IRNA ani iránske úrady nešpecifikovali názov tankera a nezverejnili ani informácie o tom, kde a kedy bol zadržaný, pripomína francúzska agentúra.

Príchod posádky potvrdil aj iránsky generálny konzulát v Karáčí, ktorý uviedol, že 22 námorníkov sa „v najbližších dňoch vráti do svojej vlasti“.

K tomuto kroku došlo niekoľko mesiacov po tom, čo USA a Izrael podnikli 28. februára útoky na Irán, pri ktorých zahynul bývalý najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí spolu s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi.

Irán reagoval raketovými a dronovými útokmi na krajiny v regióne a uzavrel strategický Hormuzský prieliv, cez ktorý zvyčajne prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

Americké sily následne uvalili blokádu na lode smerujúce do a z iránskych prístavov, zadržali viacero plavidiel spojených s Iránom a na iné zaútočili raketami. Strany konfliktu dosiahli v polovici júna dohodu o ukončení niekoľkomesačných nepriateľských akcií a začali s postupným rušením svojich námorných blokád.