Správy vo svete

Spojené štáty vo štvrtok oznámili nové sankcie voči ôsmim kubánskym predstaviteľom vrátane ministra ozbrojených síl generála Álvara Lópeza Mieru a piatim štátnym podnikom.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí sú sankcionované osoby a subjekty zapojené do vojenskej spolupráce so zahraničím a obstarávania zbraní pre kubánsku vládu. Správa pochádza z agentúry AFP.

Kuba hlási, že sa po výpadku podarilo obnoviť dodávky elektriny do siete

Medzi ďalšími sankcionovanými osobami sú náčelník generálneho štábu kubánskych ozbrojených síl Roberto Legrá Sotolongo, vedúci oddelení armády pre zahraničné vzťahy a hospodárske záležitosti José Antonio Remón Rodríguez a Oscar Enrique Biosca Gallego, ako aj kubánski vojenskí pridelenci v Číne a Rusku Waldo Pérez Cortés a Mónica Milián Gómezová.

Štátne podniky zaradené na sankčný zoznam vrátane armádou vlastneného holdingu GAESA (Grupo de Administración Empresarial S.A.) podľa USA pomáhajú pri obstarávaní vojenského materiálu z krajín, ktoré Washington považuje za protivníkov.

Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že opatrenia nadväzujú na jeho správu z 20. júla o prehlbujúcich sa väzbách Kuby s Ruskom a Čínou, ktoré jej poskytujú vojenské vybavenie a sledovacie technológie.

Kuba sa po menej ako dni opäť ocitla bez elektriny, vláda sa snaží prevádzku siete obnoviť

Nové sankcie prichádzajú v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvyšuje tlak na kubánsku vládu. Šéf Bieleho domu zaviedol začiatkom tohto roka voči karibskej krajine ropnú blokádu a ďalšie opatrenia, ktoré podľa expertov Organizácie Spojených národov prehlbujú jej hospodárske problémy a spôsobujú rozsiahle výpadky dodávok elektriny. Kríza najviac postihuje ženy, deti, starších ľudí a ďalšie zraniteľné skupiny, konštatuje OSN.

Trumpova administratíva zároveň v posledných rokoch zaujala tvrdší postoj voči viacerým krajinám Latinskej Ameriky, najmä Venezuele a Brazílii.

Sýria tento rok - po prvý raz od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 - opäť dokáže pokryť domácu spotrebu pšenice z vlastnej produkcie. Vo štvrtok to agentúre AFP povedal zástupca generálneho riaditeľa Sýrskeho obilného úradu Ahmad Kadún.

„V tejto sezóne nebude potrebný žiadny dovoz pšenice,“ avizoval Kadún a pripomenul, že Sýria bola naposledy sebestačná v roku 2010.

Úspešná žatva

Štátna agentúra SANA uviedla, že obilný úrad počas tohtoročnej žatvy prijal 2,7 milióna ton pšenice, čo presiahlo ročnú potrebu krajiny odhadovanú na 2,55 milióna ton.

Pred vypuknutím občianskej vojny v roku 2011 bola Sýria v produkcii pšenice sebestačná a ročne jej vypestovala v priemere 4,1 milióna ton. Dlhoročný konflikt spolu s opakujúcimi sa obdobiami sucha však spôsobili výrazný pokles poľnohospodárskej výroby.

Situáciu zhoršili aj nepriaznivé klimatické podmienky - podľa Organizácie Spojených národov bol rok 2025 v Sýrii z hľadiska klímy najhorší za celé desaťročia, čo zasiahlo aj oblasti pestovania pšenice.

V dôsledku poklesu domácej produkcie sa vláda bývalého prezidenta Bašára Asada musela spoliehať na dovoz pšenice, najmä z Ruska.

Nákup pšenice

Nové sýrske úrady, ktoré sa chopili moci koncom roku 2024, vlani pšenicu doviezli alebo získali ako dar od viacerých krajín vrátane Ruska a Iraku.

Počas občianskej vojny sa bývalá sýrska vláda a kurdská samospráva dostávali do sporu o to, kto bude kontrolovať nákup pšenice od farmárov v úrodných oblastiach na severovýchode krajiny, ktoré v tom čase neboli úplne pod kontrolou Damasku.

V januári 2026 sa však sýrski Kurdi a centrálna vláda dohodli na začlenení kurdských ozbrojených síl a inštitúcií do štátnych štruktúr.

Napriek zlepšeniu v produkcii potravín zostáva humanitárna situácia v krajine vážna. OSN v júni uviedla, že viac ako 13 miliónov Sýrčanov, teda vyše polovica obyvateľstva, čelí vážnej potravinovej neistote - nemajú pravidelný a spoľahlivý prístup k dostatočnému množstvu cenovo dostupných a výživných potravín.

V piatok treba na Slovensku počítať s vysokými teplotami, vetrom i búrkami. Pre tieto javy vydal Slovenský hydrometeorologický ústav výstrahy prvého stupňa. Informoval o tom na svojom webe.

Vysoké teploty potrápia najmä juhozápadné Slovensko. Výstrahy pred nimi budú platiť popoludní v okresoch Komárno, Nové Zámky, Levice, Krupina, Veľký Krtíš a Lučenec. Teplota tam môže vystúpiť na 33 stupňov Celzia.

Nebezpečenstvo pre zdravie

„Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danej ročnej dobe a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ uviedol ústav.

Úrad verejného zdravotníctva v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

Horúčavy na Slovensku eskalujú. Iba dnes padli štyri absolútne rekordy, teplota sa vyšplhala na 42,2 stupňa

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje Úrad.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.

Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Silný vietor

Na vietor si treba dať pozor najmä na juhovýchodnom Slovensku. Výstrahy budú v platnosti v piatok od 11:00 do 16:00 v takmer celom Košickom kraji. V krátkodobých nárazoch tam rýchlosť vetra môže dosahovať až 85 kilometrov za hodinu.

Z odporúčaní ministerstva vnútra zverejnených na webe SHMÚ vyplýva, že v prípade silného vetra treba zatvoriť okná a dvere, vyhnúť sa pobytu v lese či na horách a nezdržiavať sa pri labilných stavbách.

„Neparkujte ani sa nezdržiavajte pod stromami, staršími budovami, stĺpmi elektrického vedenia, bilbordmi ani pri labilných prekážkach. Pokiaľ auto zasiahne strom alebo konár, privolajte pomoc v tiesni prostredníctvom európskeho čísla tiesňového volania 112,“ uviedol rezort.

Výstrahy pred búrkami treba brať do úvahy od piatkového poludnia do večera takmer v celom Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

„Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov a podobne). Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch (lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov a podobne). Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku,“ uviedol ústav.

Úrad odporučil ľuďom, aby pri búrkach dodržiavali viaceré zásady. Ľudia by sa podľa neho nemali zdržiavať na otvorenom priestranstve či pri otvorených vodných plochách a ich blízkom okolí.

Za dôležité označil nájsť si čo najskôr bezpečný úkryt, ideálne v budove chránenej bleskozvodom, prípadne v aute. Pri búrkach by podľa neho tiež ľudia mali zamedziť kontakt s vodivými predmetmi.

Ugandský parlament vo štvrtok schválil vyslanie ugandských vojakov do palestínskeho Pásma Gazy, kde by mali pôsobiť v rámci medzinárodných stabilizačných síl, ktoré navrhol americký prezident Donald Trump s cieľom obnoviť tam bezpečnosť po vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Informovala o tom agentúra AP.

Návrh, ktorý predložil minister obrany Kiryowa Kiwanuka, predstavuje prvé verejné potvrdenie ochoty Ugandy zapojiť sa do medzinárodných stabilizačných síl pre Pásmo Gazy. Svojich vojakov do tejto misie prisľúbilo aj Maroko.

Diplomatické problémy

Dôvod, prečo sa Uganda rozhodla prispieť do misie svojimi vojakmi, zatiaľ nie je jasný, konštatovala AP a dodala, že niektorí opoziční poslanci spochybnili motívy vlády.

Poslanec Hassan Kirumira uviedol, že vyslanie jednotiek môže vyvolať „diplomatické problémy“ vzhľadom na to, že Uganda je členom Organizácie islamskej spolupráce.

Izraelské údery zabili v Pásme Gazy osem ľudí. Je medzi nimi aj žena a dieťa, uviedli palestínske úrady

„Veľkou otázkou, ktorú musia zástancovia tohto rozhodnutia objasniť, je: Na ktorej strane bude naša armáda bojovať?“ povedal Kirumira v parlamente.

Vytvoriť medzinárodné stabilizačné sily pre Pásmo Gazy navrhla vo februári Trumpova Rada mieru. Veliteľom jednotiek má byť americký generálmajor Jasper Jeffers, ktorý v máji uviedol, že „budúcu prosperitu a trvalý mier“ v Pásme Gazy má zabezpečiť približne 20-tisíc vojakov. ä

Stabilizačné sily

Trump minulý týždeň oznámil dohodu, podľa ktorej by sa Hamas mal odzbrojiť a Izrael by mal stiahnuť svoje jednotky z Pásma Gazy. Stabilizačné sily by mali byť nasadené po ukončení postupného odsunu izraelských vojakov.

Dohoda, ktorá je súčasťou prímeria uzavretého minulý rok, počíta so zastavením izraelských vojenských operácií a ukončením ozbrojených aktivít Hamasu a jeho spojencov v Pásme Gazy. Dokument zároveň všeobecne načrtáva proces odzbrojenia Hamasu.

Po zverejnení textu dohody Izrael uviedol, že má vážne bezpečnostné obavy a že o nich informoval Spojené štáty.

Od uzavretia prímeria v októbri 2025 po izraelských útokoch v Pásme Gazy zahynulo 1250 ľudí. Dohoda vtedy ukončila boje vo vojne medzi Izraelom a Hamasom, ktorá vypukla v októbri 2023 po vpáde palestínskych militantov na juh Izraela.

Výbuch, ku ktorému došlo vo štvrtok na predmestí sýrskej metropoly Damask, pripravil o život najmenej dvoch ľudí a 13 zranil. K zodpovednosti za útok sa zatiaľ nikto neprihlásil. S odvolaním sa na svojho spravodajcu a oficiálne zdroje o tom informovala agentúra AP.

Sýrske štátne médiá s odvolaním sa na nemenovaný zdroj v bezpečnostných zložkách uviedli, že explóziu v meste Džaramáná spôsobilo výbušné zariadenie nastražené v mikrobuse slúžiacom ako taxík.

Reportér AP na mieste výbuchu videl, ako z vraku vozidla vytiahli jedno telo. Sýrske ministerstvo zdravotníctva najprv uviedlo, že zranenia utrpelo najmenej sedem ľudí, neskôr sa počet zvýšil na 13 zranených.

Džaramáná je domovom početnej komunity drúzov a v uplynulých rokoch bola dejiskom napätia medzi príslušníkmi tejto náboženskej menšiny a sunnitskými moslimami podporujúcimi súčasnú islamistami vedenú vládu. V apríli 2025 pri sektárskych zrážkach medzi drúzskymi ozbrojencami a provládnymi vojakmi prišlo o život najmenej desať ľudí.

Agentúra AP uviedla, že štvrtkový, zjavne bombový útok, je už tretí v Sýrii v priebehu vyše mesiaca. V júli bolo pri dvoch explóziách, ku ktorým došlo počas návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Sýrii, zranených najmenej 18 ľudí. Úrady vtedy uviedli, že výbušniny boli ukryté v odpadkovom koši a zaparkovanom automobile.

AP pripomenula, že dočasný prezident Ahmad Šara od prevzatia moci v Sýrii v decembri 2024 rieši viaceré bezpečnostné výzvy. Snaží sa upevniť svoju kontrolu nad krajinou, získať dôveru náboženských menšín, ktoré sú voči jeho islamistami vedenej vláde skeptické, aj podporu západných štátov.

Na Západe však naďalej vyvoláva obavy jeho minulosť. Do zvrhnutia režimu Bašára Asada totiž Šara viedol islamistické zoskupenie Hajat Tahrír aš-Šám, ktoré bolo v minulosti napojené na teroristickú sieť al-Káida.

Vyšetrovanie incidentu na nemeckom letisku Lipsko/Halle prevzala spolková štátna prokuratúra, ktoré sa zaoberá najzávažnejšou kriminalitou týkajúcou sa napríklad ohrozenia bezpečnosti. Informovala o tom dnes agentúra DPA. Úrad so sídlom v Karlsruhe má podľa agentúry podozrenie na úmyselný pokus o spôsobenie explózie.

Podľa agentúry DPA spolková prokuratúra prevzala prípad kvôli jeho osobitnému významu. Existuje podozrenie na pokus o detonáciu výbušnín a na nebezpečné narušenie letovej prevádzky, zdôvodnil to úrad.

Útok na infraštruktúru

"Toto predstavuje vážny útok na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Nemecku," uviedol spolkový prokurátor vo vyhlásení a dodal, že dron znamenal hrozbu pre vonkajšiu i vnútornú bezpečnosť Nemecka.

Nemecká polícia pátra po objekte, s ktorým sa zrazilo lietadlo pri lipskom letisku

V noci na stredu sa pri letisku zrazilo lietadlo s neznámym objektom a v areáli letiska bol nájdený dron s výbušninou blízko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov.

Spolková prokuratúra dnes uviedla, že dron objavený v areáli letiska bol vybavený profesionálnymi výbušninami a rozbuškou a dodala, že začína vyšetrovanie prípadu, ktorý označila za "závažný útok". Pokiaľ ide o zrážku lietadla s objektom, išlo pravdepodobne tiež o dron, potvrdil úrad.

Dron s výbušninou

Nemecké médiá v priebehu dneška ponúkli rozporné informácie o tom, či bolo ukrajinské lietadlo, pri ktorom zamestnanci letiska našli dron s výbušninou, naložené vojenskou muníciou. Portál spravodajského magazínu Focus a agentúra DPA však neskôr napísali, že nemecké ministerstvo vnútra toto tvrdenie interne, a zatiaľ neoficiálne, poprelo.

Tiež prevádzkovateľ lipského letiska, spoločnosť Mitteldeutsche Flughafen AG, správy o munícii dementoval. "Dotknuté lietadlá Antonov boli v čase incidentu prázdne, a teda bez nákladu," povedala firma denníku Leipziger Volkszeitung hovorkyňa spoločnosti Maret Montavonová. "Toto hodnotenie zodpovedá informáciám, ktoré máme od spoločnosti Antonov Logistics SALIS," dodala.

Ukrajinské lietadlo, pri ktorom našli dron, bolo naložené muníciou

Podľa informácií agentúry DPA od bezpečnostných zdrojov bolo potvrdené, že výbušné zariadenie v nájdenom drone obsahovalo trhaviny Semtex a PETN. Plastická trhavina Semtex vyvinutá v Československu sa používa pri komerčných odstreloch. Počas studenej vojny sa niekoľkokrát dostala do rúk teroristov.

Slovenské hádzanárky do 18 rokov si na MS kadetiek v Rumunsku nezahrajú o medaily. Úradujúce európske šampiónky prehrali vo štvrtkovom štvrťfinále v Mioveni s Čiernou Horou po veľkom boji 32:33 a budú bojovať o piate až ôsme miesto.

Zverenky trénera Pavla Streichera nenadviazali na vlaňajší triumf nad Čiernou Horou na ME kadetiek v Podgorici, kde ju v semifinále zdolali 29:27 a napokon senzačne získali európsky titul.

Ujali sa vedenia

Slovenky nastúpia v piatok v súbojoch skupiny o 5. až 8. miesto proti Maďarsku, ktoré prehralo vo štvrťfinále s Dánskom 20 :24. Semifinálové dvojice tvoria Egypt - Španielsko a Čierna Hora - Dánsko.

Slovenky sa síce ujali vedenia, ale v úvode mali problém s pokorením čiernohorskej brankárky Dubljevičovej a v 7. minúte už prehrávali 2:4.

Potom však výrazne zlepšili obranu, súperkám nedovolili skórovať vyše sedem minút a zásluhou rýchlych protiútokov Valientovej a Špendlovej i prieniku Karkušovej otočili na 6:4.

MS v hádzanej do 18 rokov: Slovenky zvládli náročnú úlohu, zdolali Švajčiarsko a postúpili do štvrťfinále

V 17. minúte si po presnom zásahu Komlósovej vypracovali prvýkrát štvorgólový náskok 9:5, pričom ich viacerými zákrokmi podržala brankárka Stránska.

Čiernohorky využívali najmä Jovanovičovú a v 24. minúte znížili na 12:13. Slovenky ustáli kritickú pasáž aj vďaka Stránskej, ktorá zaznamenala v prvom polčase osem úspešných zákrokov, a Komlósová v 26. minúte upravila na 15:12. Záver patril opäť slovenskej obrane a po prieniku Karkušovej išla so spoluhráčkami do šatní s nádejným náskokom 17:14.

Chyby v súhre

Čiernohorky mali lepší vstup do druhého polčasu, po chybách v slovenskej súhre ťažili z rýchlych protiútokov a v 38. minúte sa dostali na rozdiel jediného gólu - 18:19.

Dvadsať minút pred koncom zariadila Orbovičová vyrovnanie na 20:20 a o chvíľu neskôr otočil jej tím vývoj stretnutia a po dlhom čase sa dostal do vedenia. Slovenky kopili technické chyby, zo sedmičky to dvakrát za sebou trestala Hodžičová už na 24:21 z pohľadu Čiernej Hory.

Tréner Streicher reagoval oddychovým časom, po ktorom jeho zverenky viac vysunuli obranu a desať minút pred koncom upravila kapitánka Karkušová na 25:27. Tá istá hráčka v 55. minúte dosiahla kontaktný zásah na 29:30, no Sekáčová potom nepremenila sedmičku, ktorou mohla vyrovnať.

Necelé dve minúty pred koncom za stavu 32:20 pre Čiernu Horu zneškodnila Dubljevičová dve tutovky Sloveniek a jej spoluhráčky si už náskok nenechali vziať. Valientovej gól na 32:33 už prišiel neskoro, tri sekundy pred koncom.

Slovensko - Čierna Hora 32:33 (17:14)

Zostava a góly SR: Stránska, Augustínová - Chrenková, Benedigová, Bölcskeiová 1, Špendlová 6, Gogová 3/1, Komlósová 3, Valientová 4, Karkušová 6, Görögová 1, Ďuranová, Šubjaková, Csehová, Sekáčová 6/6, Némethová 2.

Najviac gólov Čiernej Hory: Jovanovičová 7, Savićová 6, Hodžičová 6/6. Rozhodovali: Weijmans, Wolbertus (obaja Hol.), vylúčenia: 3:5, 7 m hody: 9/7 - 6/6

Hlas po zápase

Pavol Streicher, tréner SR18: „Rozhodla nešťastná pasáž v 2. polčase, keď sme im niekoľkokrát sa opakujúcimi chybami v útoku dovolili, aby sa vrátili späť do zápasu. Potom to už bolo ťažké, pretože súper mal výraznú fyzickú prevahu, najmä čo sa týka výškových parametrov. Takže boli sme nútení viac hrať v postupnom útoku, a tam sme sa už nedokázali tak presadzovať ako v prvom polčase. Všetci sme z toho smutní, lebo sme cítili, že tento tím mal na to, aby postúpil do semifinále. Teraz to bude náročnejšie, lebo vidina boja o medailu sa nám vzdialila. Takže dievčatá budú musieť stráviť túto situáciu, nanovo sa motivovať a odovzdať zajtra plnohodnotný výkon, pretože aj súboj o 5. a 6. miesto má svoju hodnotu.“

zdroj: JOJ Šport

Program

ďalšie štvrťfinálové výsledky:

Egypt - Čína 30:29 (17:13)

Španielsko - Švajčiarsko 27:25 (13:14)

Maďarsko - Dánsko 20 :24 (8:11)

piatkový program

semifinále /Pitešť/:

15.15 Egypt - Španielsko

17.30 Dánsko - Čierna Hora

o 5.-8. miesto /Mioveni/:

15.15 Čína - Švajčiarsko

17.30 Maďarsko - SLOVENSKO

Parížska prokuratúra začala vyšetrovanie v snahe zistiť, či sa pravdepodobný ľavicový kandidát na prezidenta Raphaël Glucksmann stal terčom ruskej dezinformačnej kampane. Agentúra AFP tento týždeň informovala, že úrady zaznamenali vyfabulované správy, ktoré mali za cieľ Glucksmanna zdiskreditovať.

Bezpečnostný zdroj v utorok oznámil AFP, že na ľavicového politika, ktorý je hlasným kritikom Vladimira Putina, bola zameraná dezinformačná kampaň propagandistickej siete Storm-1516, ktorá je priamo ovládaná ruskou vojenskou rozviedkou GRU.

Prípad preverí jednotka francúzskej polície zameraná na kyberkriminalitu. Vyšetrovanie sa podľa prokuratúry týka okrem iného možných trestných činov súvisiacich s výrobou sfalšovaných správ "s cieľom slúžiť záujmom cudzej mocnosti" alebo subjektu "pod cudzou kontrolou".

Falošná správa, v ktorej sa píše o existencii sprisahania s cieľom podporiť jeho kandidatúru, sa objavila na webových stránkach, ktoré sa vydávali za legitímny online portál Blast.

"Toto falošné médium zašlo tak ďaleko, že si prisvojilo identitu novinárov, vytvorilo falošné dokumenty a pomocou umelej inteligencie reprodukovalo hlasy," uviedol v utorok Glucksmann na sieti X a dodal, že súčasťou dezinformačného webu bolo aj falošné video s jeho priateľkou.

Storm-1516 je tiež podozrivá zo spojitosti s akciou odhalenou vo februári, ktorej cieľom bolo šíriť nepravdivé tvrdenia spájajúce prezidenta Emmanuela Macrona s odsúdeným sexuálnym násilníkom Jeffreym Epsteinom.

Autor je prevádzkový riaditeľ spoločnosti DODO.

Online nakupovanie v strednej Európe vstupuje do zrelšej fázy. Zákazníkov už netreba presviedčať, že internet je prirodzeným miestom nákupu. Najnovšie dáta Eurostatu ukazujú, že v Európskej únii nakúpilo v roku 2025 cez internet za posledných 12 mesiacov 78 percent používateľov internetu vo veku 16 až 74 rokov. Slovensko je nad týmto priemerom s podielom 84 percent. Česko je ešte vyššie, na úrovni 88 percent. Oba trhy teda majú e-commerce pevne...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Britské nízkonákladové aerolínie EasyJet vo štvrtok potvrdili svoje prevzatie americkou investičnou firmou Apollo. Urobili tak po tom, ako konkurenčná investičná firma z USA Castlelake oznámila, že v boji o prevzatie britskej spoločnosti pokračovať nebude. Správa pochádza z agentúry AFP.

Hodnota kontraktu dosiahla 5,7 miliardy libier (6,65 miliardy eur). To je rovnaká cena, akú ponúkala firma Apollo začiatkom júla, keď ňou prekonala skoršiu ponuku konkurenčnej spoločnosti Castlelake. Apollo ponúkla za akciu britských aerolínií 7,15 libry, zatiaľ čo ponuka Castlelake predstavovala 6,90 libry/akcia.

Nízkonákladové aerolínie easyJet v zásade súhlasia s ponukou na prevzatie od spoločnosti Castlelake

Na základe britských zákonov o akvizíciách mali obidve firmy predložiť do piatka 7. augusta revidované ponuky. Spoločnosť Castlelake však vo štvrtok uviedla, že svoju ponuku zvyšovať nebude a zo súboja o EasyJet sa sťahuje.

Britské aerolínie potom oznámili, že sa dohodli s firmou Apollo. „Správne rady firiem s potešením oznamujú, že dosiahli dohodu o podmienkach (prevzatia) a navrhli akvizíciu prostredníctvom hotovosti,“ uviedla v oficiálnom oznámení spoločnosť EasyJet. Dokončenie kontraktu sa očakáva do konca 1. kvartálu budúceho roka.

Koncom júla oznámila EasyJet výsledky za 3. kvartál súčasného obchodného roka 2025/2026 (od apríla do konca júna), pričom uviedla, že zisk klesol medziročne o viac než dve tretiny.

Zisk EasyJetu pred zdanením dosiahol v 3. kvartáli 85 miliónov libier, čo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho obchodného roka znamená pokles o 70 percent. Ako dôvod aerolínie uviedli vojnu na Blízkom východe, ktorá spoločnosti prudko zvýšila náklady na palivo. Tie vzrástli o 105 miliónov libier.

Kupujúci, teda investičná spoločnosť Apollo, spravuje aktíva v hodnote vyše jedného bilióna dolárov (866,40 miliardy eur). Spoločnosť investovala do viacerých leteckých spoločností ako Aeromexico, Sun Country Airlines a Atlas Air. Zároveň poskytla financovanie spoločnostiam Air France-KLM a Virgin Atlantic.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu navštívi Srbsko. Do krajiny pricestuje prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, uviedla vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa.

„Potrebujeme Srbov odlákať od Ruska,“ uviedol citovaný zdroj a túto návštevu označil za „facku Rusom“. Zelenskyj mal Belehrad podľa tamojších médií pôvodne navštíviť už v máji, no cesta sa napokon odložila.

Srbský prezident Vučić navštívil Kyjev po prvýkrát od začiatku ruskej invázie

Srbsko je považované za tradičného spojenca Ruska a jednu z európskych krajín, ktoré majú s Moskvou najbližšie vzťahy. Po vpáde ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 neuvalilo na Rusko sankcie a udržiava s ním úzke väzby v oblasti energetiky.

Opakovane však potvrdilo podporu územnej celistvosti Ukrajiny a na pôde Organizácie Spojených národov ruskú inváziu odsúdilo. Zároveň sa formálne uchádza o vstup do Európskej únie.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa so Zelenským stretol v Kyjeve v polovici júla na summite Ukrajina – juhovýchodná Európa. Išlo o prvú návštevu srbskej hlavy štátu v ukrajinskej metropole za viac ako desať rokov.

Kyjevu na summite prisľúbil ďalšiu humanitárnu pomoc, avšak odmietol podpísať spoločnú deklaráciu, ktorá vyzýva na pokračovanie vojenskej a bezpečnostnej podpory Ukrajiny a sprísnenie tlaku na Rusko.

Od začiatku ruskej invázie poskytlo Srbsko Ukrajine približne 60 miliónov eur vo forme nevojenskej a nesmrtiacej pomoci. Moskva však Belehrad opakovane obvinila aj z dodávok munície cez sprostredkovateľov, čo srbská vláda odmieta.

AFP pripomenula, že Vučič sa ako jeden z mála európskych lídrov stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v čase invázie na Ukrajinu.

Otvorenie Višňového nevyriešilo zápchy, iba presunulo dopravný lievik. Autá sa aktuálne kopia na ceste prvej triedy v Turci a na Liptove. Problém má napríklad zjazd z diaľnice pri Martine, kde sa dva pruhy zužujú do jedného. Celú situáciu vyrieši až súvislá diaľnica medzi východným a západným Slovenskom.

Chystá sa strihanie pásky na obchvate Ružomberka. Otvoria ho celý? Miestni sa zhodujú, že to bude v septembri

Štát spočítal, že severnú trasu po otvorení najdlhšieho tunela využíva o päťtisíc áut viac a obchvat Ružomberka jej atraktivitu ešte zvýši.

Práve preto sa začalo pracovať na dočasných riešeniach, ktoré pribudnú na posledných chýbajúcich 16 kilometroch cesty medzi Turanmi a Hubovou – a to v období, keď autostráda ešte otvorená nebude.

V článku sa ešte dočítate:

• Kde pribudne tretí pruh a ako zmení dopravu?
• Koľko bude stáť dočasné riešenie?
• Prečo nový trojpruh dopravu výrazne nezrýchli?
• Dokedy zostane úsek bez súvislej diaľnice?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 51% na dočítanie.

Na založenie eseročky po starom zostáva posledných pár dní. Od 17. augusta to bude komplikovanejšie a najmä drahšie. Začína totiž platiť nový zákon o obchodnom registri, ktorý vznik takejto firmy predraží aj o stovky eur.

Slovensko si prejde veľkou zmenou. Štát výrazne sťaží založenie s.r.o., proces prudko zdražie a skomplikuje sa

Ľudia, ktorí plánujú novú s.r.o., však podľa spoločností, ktoré sa špecializujú na pomoc so zakladaním firiem, reagujú až takmer v hodine dvanástej, alebo sa zbadajú už neskoro.

Kritický je najmä posledný týždeň, o čom svedčia konkrétne čísla. 

Nárast aj o desiatky percent 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa založenie eseročky predraží.
• Dokedy treba podať návrh podľa starých pravidiel.
• Aké nové povinnosti pribudnú podnikateľom.
• Čo má priniesť princíp štyroch očí.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

Nemocnice v správe ŽSK si v roku 2025 plnili pridelený programový profil a povinné výkony na porovnateľnej úrovni ako ostatné nemocnice rovnakej kategórie.

Napriek tomu dostávali od štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rovnakú jednotku produkcie výrazne nižšiu úhradu než nemocnice súkromných sietí Penta Hospitals a Agel. Informovala o tom hovorkyňa ŽSK Eva Lacová.

Platby z poisťovne

Konkretizovala, že napriek porovnateľnému výkonu a porovnateľným jednotkovým nákladom platila VšZP nemocniciam ŽSK za jednu jednotku efektívneho casemixu približne 3029 eur.

„Nemocniciam Penty rovnakej kategórie platila približne 3403 eur a nemocniciam Agel približne 3499 eur. Nemocnice ŽSK tak od VšZP dostávali za porovnateľnú jednotku produkcie približne o 374 eur menej než Penta a o 470 eur menej než Agel,“ vyčíslila Lacová.

VšZP pritom predstavovala približne 78 percent efektívneho casemixu nemocníc ŽSK. Jej nižšie úhrady preto podľa Lacovej prevážili priaznivejšie platby od Dôvery a Unionu a stiahli nadol celkové priemerné financovanie nemocníc kraja.

„Pritom hodnotenie siete nemocníc zo strany Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2025 nepotvrdzuje, že by nemocnice ŽSK poskytovali menší rozsah starostlivosti alebo si neplnili povinnosti vyplývajúce z ich zaradenia v sieti,“ doplnila Lacová.

Podľa riaditeľky odboru zdravotníctva Žilinského kraja Silvie Pekarčíkovej si krajské nemocnice plnili pridelené programy, zabezpečovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dosahovali porovnateľné výsledky ako ostatné nemocnice rovnakej kategórie.

„Napriek tomu dostávali v priemere menej než súkromné siete. Údaje pritom jasne ukazujú, že rozhodujúci rozdiel vznikol pri štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Takéto nastavenie úhrad považujeme za diskriminačné,“ uviedla Pekarčíková.

Znižovanie rozdielov

Hovorkyňa poisťovne Danka Capáková v reakcii zdôraznila, že VšZP urobila pre spravodlivejšie financovanie zásadný krok.

„Aktuálne až takmer 80 percent z relevantných ústavných zdravotníckych zariadení platí výhradne za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre jej poistencov. Úhradu hospitalizácií formou priamej platby za výkon dohodla najväčšia zdravotná poisťovňa na tento rok u 70 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z celkového počtu 91 relevantných. Spravodlivejšie financovanie sa týka všetkých typov a úrovní nemocníc,“ poznamenala Capáková s tým, že znižovanie rozdielov v úhradách je dlhodobý proces.

Upriamila pozornosť aj na skutočnosť, že sadzby za hospitalizáciu stanovuje riadiaci výbor Centra pre klasifikačný systém DRG, ktorý má 13 členov. Aktuálne sadzby podľa jej slov podporilo v hlasovaní jedenásť z nich, jeden sa zdržal a jeden bol proti.

„Sú teda výsledkom konsenzu zástupcov ministerstva zdravotníctva, všetkých troch zdravotných poisťovní, zástupcov pacientov, Asociácie štátnych nemocníc, Asociácie súkromných nemocníc, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenskej lekárskej komory a zástupcov jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Cena za jednu hospitalizáciu teda nie je výmyslom VšZP, ale dohoda, respektíve kompromis relevantných partnerov,“ dodala Capáková.

Vo štvrtok do polnoci treba najmä na západe a severozápade Slovenska počítať s búrkami. Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahy prvého stupňa. Platia aj v okresoch Snina a Sobrance. Informoval o tom na svojom webe.

Výstrahy pred búrkami ústav vyhlásil v celom Bratislavskom kraji, vo väčšine okresov Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja a v okresoch Snina a Sobrance na východe krajiny.

Teploty v Taliansku vystúpili na 48 stupňov, najvyššie výstrahy platia vo všetkých veľkých mestách

Búrky môžu byť podľa ústavu spojené so silným vetrom i krúpami. Pridať sa k nim môže silný lejak. „Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie. Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov a podobne). Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch (lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov a podobne). Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku,“ uviedol SHMÚ.

Úrad verejného zdravotníctva odporučil obyvateľom, aby pri búrkach dodržiavali viaceré zásady. Ľudia by sa podľa neho nemali zdržiavať na otvorenom priestranstve či pri otvorených vodných plochách a ich blízkom okolí.

Za dôležité označil nájsť si čo najskôr bezpečný úkryt, ideálne v budove chránenej bleskozvodom, prípadne v aute. Pri búrkach by podľa neho tiež ľudia mali zamedziť kontaktu s vodivými predmetmi.

Okrem toho platia na Slovensku vo štvrtok večer vo všetkých okresoch i výstrahy prvého, druhého aj tretieho, najvyššieho, stupňa pred vysokými teplotami. Platnosť by sa mala skončiť o 20:00. Na piatok vyhlásili meteorológovia už iba prvý stupeň pre niektoré južné okresy.

Ako ukázala nedávna invázia desiatok tisíc utečencov z Maroka do španielskej exklávy Ceuta, Španielsko má so svojimi severoafrickými územiami problém. Nápor imigrantov bol podporovaný alebo tolerovaný marockými úradmi a Maroko trvá na tom, že španielske africké územia sú jeho okupovanými oblasťami. Nemalo by ich teda Španielsko vrátiť?

Kde presne sa nachádza španielska Ceuta?

Španielsko je totiž tým, že neustále drží exklávy Ceuta a Melilla a tiež pár ostrovčekov pri severoafrickom pobreží, veľmi zraniteľné. Nielen vojensky. Jednou zo zbraní, ktorú možno proti nemu takto použiť, je práve migrácia.

Jednoducho sa otvoria stavidlá alebo sa priamo na územie „nepriateľa“ pošlú migranti a príslušný štát požaduje priamo či nepriamo zmenu politiky prijímajúcej krajiny. Alebo finančné výpalné.

Už sme to v minulosti videli. Ako pred pár rokmi pri Ceute, tak napríklad pri Turecku, ktoré nechalo plávať arabských utečencov do Grécka a potom získalo európske peniaze, či pri Bielorusku, ktoré chce destabilizovať Poľsko.

Migranti ako nástroj pomsty. Maroko chce Afriku bez Španielov, má mocných spojencov

Súčasť Španielska

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Maroko považuje Ceutu a Melillu za svoje územie,
• Ako možno migráciu využiť na politické vydieranie,
• Prečo obyvatelia exkláv odmietajú pripojenie k Maroku,
• Aký nebezpečný precedens by vytvorilo ich odovzdanie.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Opozičné KDH žiada ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) o vysvetlenie nákupu kamerových dopravných systémov. Ak sa potvrdia informácie o ich ruskom pôvode, pôjde podľa hnutia o vážne bezpečnostné riziko, ktoré môže ohroziť citlivé údaje aj bezpečnosť Slovenska. Informovalo o tom komunikačné oddelenie KDH.

„Ak existuje vážne podozrenie, že štát nakupuje ruskú technológiu schopnú zbierať údaje o pohybe vozidiel, minister vnútra nemôže ľudí odbiť uistením, že systém je uzavretý. Musí nezávisle preukázať, kto technológiu skutočne vyrobil, aké komponenty obsahuje a kto môže mať prístup k údajom. Pri bezpečnosti štátu nestačí veriť, potrebujeme mať istotu,“ uviedol podpredseda hnutia Viliam Karas.

PS žiada zvolanie brannobezpečnostného výboru. Dôvodom je nákup dopravných kamier

KDH upozornilo, že pri technológiách využívaných bezpečnostnými zložkami musí byť posudzovaný aj ich pôvod. Nesmie sa hľadieť len na ich cenu a technické parametre.

„Minister veľa rozpráva o cudzích hrozbách, no zanedbáva úplne základné povinnosti pri ochrane bezpečnosti a suverenity štátu. Ak nedokáže garantovať, že občania ani štát nebudú vystavení riziku sledovania cudzou mocnosťou, zlyháva v jednej zo svojich najdôležitejších úloh. Ak sa ruský pôvod potvrdí, bude musieť vysvetliť, prečo štát nakupuje citlivú technológiu s pôvodom v krajine, ktorá Slovensko v minulosti označila za nepriateľský štát,“ vyhlásil Karas

Hnutie žiada zverejnenie skutočného pôvodu technológie, vlastníckeho pozadia výrobcu a bezpečnostného auditu systému.

PS tvrdí, že rezort vnútra pravdepodobne namontoval dopravné kamery ruskej výroby. Ministerstvo to odmieta

Opozičné PS v stredu vyhlásilo, že Ministerstvo vnútra SR pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby. PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam. Otázne je podľa hnutia aj obstaranie týchto kamier. Iniciuje zasadnutie parlamentného brannobezpečnostného výboru.

Ministerstvo vnútra tvrdenia PS o údajnom nasadení ruského sledovacieho systému a sprístupnení databáz rezortu Ruskej federácii odmietlo. Na podporu týchto mimoriadne závažných obvinení podľa neho nebol predložený jediný relevantný dôkaz.

Zdravotné ťažkosti po kontakte s neznámou látkou na termálnom kúpalisku v Diakovciach v okrese Šaľa malo 16 osôb.

Záchranná zdravotná služba osem z nich previezla do nemocnice. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre s tým, že merania zvýšenie hodnôt chlóru nepotvrdili.

Príslušníci z Okresného riaditeľstva HaZZ v Nitre, z Hasičskej stanice Nitra a Šaľa, boli privolaní k technickej pomoci vo štvrtok krátko pred 17:00.

Na kúpalisku v blízkosti mesta Šaľa preverovali výskyt nebezpečnej látky. Podľa vyjadrenia návštevníkov kúpaliska malo ísť o chlór. „Hasiči premeriavali okolie, ale nepotvrdili zvýšenie hodnôt chlóru,“ skonštatovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru.

Na mieste zasahovala aj polícia v súčinnosti s ďalšími záchrannými zložkami. Hovorca nitrianskej krajskej polície Tomáš Havetta informoval, že prijali oznámenie, podľa ktorého bolo viacero osôb vystavených kontaktu s neznámou látkou počas kúpania sa.

Hliadka obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa hodnovernosť oznámenia priamo na mieste preverila. Polícia ubezpečila, že okolitému prostrediu nebezpečenstvo nehrozí.

Irán minulý týždeň pohrozil krajinám Perzského zálivu odvetnými útokmi na ich energetickú infraštruktúru, ak by tú jeho zasiahli Spojené štáty.

Správu spojencom USA odovzdal prostredníctvom sprostredkovateľov spolu so zoznamom konkrétnych cieľov, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na dva zdroje.

Vyhrážky z Iránu

„Irán pohrozil, že ak (prezident USA Donald) Trump zaútočí na jeho elektrárne, postupne odstaví dodávky elektriny v celom Perzskom zálive – krajinu po krajine,“ uviedol jeden z nemenovaných regionálnych predstaviteľov. Túto informáciu potvrdil aj ďalší zdroj.

Trump v sobotu oznámil, že na žiadosť Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kataru odvolal plánovaný r​ozsiahly útok na Irán, ktorým sa predtým opakovane vyhrážal a ktorý mal byť „najväčším“ od druhej svetovej vojny.

Pakistan dúfa, že dohoda o Hormuze pomôže obnoviť rokovania medzi Iránom a USA

Odvolaním úderu, ktorého cieľom sa podľa amerických médií mala stať iránska energetická infraštruktúra, chcel dať prezident USA podľa svojich slov šancu rokovaniam. Teherán vyzval, aby urýchlene pristúpil na dohodu s Washingtonom.

Irán už v minulosti verejne pohrozil odvetnými útokmi na energetiku štátov Perzského zálivu, no podľa regionálneho predstaviteľa bola hrozba z minulého týždňa veľmi vážna a obsahovala „dlhý zoznam cieľov, na ktoré by zaútočil“.

Vyjednávací prostriedok

Boli medzi nimi elektrárne a zariadenia na odsoľovanie vody, od ktorých je tento prevažne púštny región vo veľkej miere závislý, čo sa týka zásobovania pitnou vodou.

Týmito diplomatickými krokmi dal Irán podľa agentúry Reuters najavo, že sa snaží využiť strach zo širšieho ničenia regiónu ako vyjednávací prostriedok s cieľom zabrániť ďalším útokom USA.

Amerika už strieľa zo zásob na budúcu vojnu. Irán odkryl slabinu jej armády

Katar, Omán a Saudská Arábia v prípade hrozieb Teheránu vyzvali Spojené štáty, aby s ním obnovil rokovania a vyhol sa opätovnému vypuknutiu konfliktu, uviedol Reuters.

Teokratické vedenie Iránu opakovane požaduje zatvorenie amerických základní v krajinách Perzského zálivu a vyzýva arabské štáty v regióne, aby si prestali vymieňať spravodajské informácie s Washingtonom, ktoré údajne umožňujú útoky proti nemu.

Teherán sa hrozbou útokov na kritickú infraštruktúru v regióne podľa Reuters snaží presvedčiť Washington a arabských partnerov, že ďalší úder na Irán by mal neprijateľné ekonomické a strategické dôsledky.

Bol začiatok marca a po týždni vojny v Perzskom zálive Američania oznámili, že Irán vystrieľal deväťdesiat percent svojich rakiet a dronov. Čiže je hotovo. Je začiatok augusta a po pol roku vojny v Perzskom zálive (áno, je to tak) sa v Amerike hádajú, či ešte majú vôbec rakety, aby mohli znova zakľaknúť na Irán.

Zdroje uvádzajú, že USA použili takmer všetky svoje rakety dlhého doletu

Hlavne ide o rakety proti raketám. Alebo dronom. Čiže o strelivo pre Patrioty a systémy THAAD. To prvé zachytáva vzdušné útoky v blízkom okolí, to druhé veľmi ďaleko a vysoko, takže ide po balistických strelách.

Čísla vyzerajú ako varovný prst. Pred vojnou mala americká armáda asi 2 300 kusov munície do Patriotov, teraz ich zostalo niečo medzi 1 300 a deviatimi stovkami. Pre THAAD ich bolo pripravených 360, teraz ich má byť niečo medzi sto sedemdesiatimi a deväťdesiatimi. Iné odhady hovoria, že ich pôvodne mohlo byť aj 452 a teraz ich zostalo len 280.

Tie čísla sú, samozrejme, tajné, ale experti rôznych bezpečnostných inštitútov ich obvykle v jadre triafajú. A pretože denne sledujú, čo bolo odpálené, majú prehľad aj o tom, čo zostáva. Teraz práve obieha, že vypálených už bolo osemdesiat percent protivzdušných rakiet.

Biely dom poprel správy o nezhodách medzi Trumpom a Hegsethom. Prezident ministra miluje, odkazuje hovorkyňa

Kto vie. Ale aj laik tuší, že keď sa strieľa, rakety tým v skladoch nepribúdajú.

Zvlášť keď sa už roky zásobuje Ukrajina a vojna s Iránom sa dosť pretiahla, navyše v nej USA musia pomáhať rozťahovať ochrannú protiraketovú sieť nad spojencami v oblasti. A do toho treba po očku kalkulovať s Čínou: čo nám zostáva v zbrojnici, keby...

Chýbajú aj Tomahawky

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo nemožno vystrelené rakety rýchlo nahradiť,
• Ako vojna s Iránom ovplyvňuje americkú stratégiu voči Číne,
• Čo presadzuje skupina okolo viceprezidenta Vancea,
• Prečo vyššia zbrojná výroba pomôže až v budúcich konfliktoch.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 29% na dočítanie.