Správy vo svete

Litovské spravodajské služby sú presvedčené, že Rusko uvažuje o tom, že využije ukoristené drony ukrajinskej výroby na provokácie a útoky na kritickú infraštruktúru v pobaltskom regióne. Miestnym médiám to dnes povedal litovský minister obrany Robertas Kaunas.

Lídri troch pobaltských štátov a tiež Poľska už skôr tvrdili, že Rusko zvažuje útok alebo sabotáž proti ich krajinám ako spôsob, ako odviesť pozornosť od vojny na Ukrajine a ako oslabiť podporu západných spojencov Kyjevu, pripomínajú agentúry Reuters a DPA. Rusko tieto predstavy odmietlo.

Poľsko zasiahla ruská raketa. Objavili 10-metrový kráter a trosky, stíhačky boli v pohotovosti

Operácia pod falošnou vlajkou

"Bavíme sa o operácii pod falošnou vlajkou s využitím falošného ukrajinského dronu. To je zrejme najrealistickejší scenár, ktorý v súčasnosti preverujeme," uviedol Kaunas internetovému portálu 15min.lt.

Neuviedol však podrobnosti o možných cieľoch ani načasovaní útoku. "Jedným zo zámerov je, aby NATO zaváhalo a znížilo podporu Ukrajine. Môžem vás ubezpečiť, že sa to nestane," dodal.

Na Lešti sa zišlo šesť spojeneckých armád. Český podplukovník vysvetľuje, čo je cieľom misie NATO (ROZHOVOR)

Litovský prezident Gitanas Nauséda už v polovici júla povedal, že podľa informácií spravodajských služieb Rusko chystá útoky na infraštruktúru v Pobaltí či v Poľsku a že jeho krajina preventívne sprísni bezpečnostné opatrenia v blízkosti energetických a dopravných objektov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto správy odmietol ako ďalší zo série "desivých príbehov", ktoré podľa neho majú ospravedlniť militarizáciu namierenú proti Rusku.

Moskva obvinenia z plánovania i vykonávania sabotáží a útokov odmietla už viackrát. Ide podľa nej o súčasť protiruskej propagandy.

Pred útokmi varoval aj Tusk

Poľský premiér Donald Tusk začiatkom júla s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb a spojencov zo Severoatlantickej aliancie povedal, že nadchádzajúce mesiace môžu byť kritické pre bezpečnosť štátov na východnom krídle NATO. Tiež Tusk vtedy varoval najmä pred útokmi na územie Poľska a pobaltských štátov.

Útočné ukrajinské drony letiace na ciele v Rusku sa v minulých mesiacoch opakovane odchyľovali z trasy do vzdušného priestoru Fínska a pobaltských štátov a v niektorých prípadoch dopadli na ich územie.

Rusko plánuje útoky na infraštruktúru v Pobaltí či Poľsku, varuje prezident Litvy

Podľa Kyjeva za to nesie vinu Rusko kvôli využívaniu takzvaných systémov elektronického boja, teda pomocou rušenia či falšovania vysielaných signálov. Moskva naopak naznačuje, že pobaltské štáty tajne umožňujú Ukrajine využívať svoj vzdušný priestor na útoky na ciele v Rusku. Pobaltské štáty aj Ukrajina to odmietajú ako ničím nepodložené dezinformácie.

Litva, ktorá je členským štátom NATO, zdieľa popri Poľsku a Lotyšsku spoločnú pozemnú hranicu s ruskou exklávou Kaliningradom a s Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Od otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu z roku 2022 táto pobaltská krajina strojnásobila výdavky na obranu.

Jednotlivé mestské časti totiž nastavili rozdielne príjmové hranice aj podmienky pomoci. O nároku spravidla nerozhoduje iba výška dôchodku. Dôležitý môže byť aj trvalý pobyt, ďalší príjem, prípadné dlhy či správne podaná žiadosť. Rozdiely sú aj vo výške podpory.

Kým niekde senior dostane príspevok na obed, inde môže využiť dopravu k lekárovi, donášku jedla alebo jednorazovú pomoc na takzvaný SOS náramok. Podpora pritom nie je dostupná iba v bratislavských mestských častiach, ale aj v ďalších krajských mestách.

V článku sa ešte dočítate:

• Kto má nárok na príspevky.
• Kde dostanete najvyššiu podporu.
• Aké podmienky musia seniori splniť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.

Banková rada Českej národnej banky (ČNB) dnes ponechala základnú úrokovú sadzbu na 3,75 percenta. Informoval o tom riaditeľ odboru komunikácie ČNB Jakub Holas.

Na súčasnej úrovni je základná úroková sadzba od júna. Rozhodnutie zodpovedá očakávaniam finančného trhu. Naznačovali ho aj výroky niektorých členov bankovej rady pred rokovaním.

Banková rada ČNB ponechala nezmenenú aj lombardnú a diskontnú úrokovú sadzbu. Lombardná sadzba, za ktorú si obchodné banky môžu požičať od centrálnej banky peniaze proti zástave cenných papierov, predstavuje 4,75 percenta. Diskontnú sadzbu, na ktorú sú napríklad naviazané penále za nesplácané úvery, banková rada ponechala na 2,75 percenta.

Fed nepohol sadzbami, no jeho rozhodnutie rezonuje aj na Slovensku

ČNB v čase inflačnej vlny udržiavala základnú úrokovú sadzbu na siedmich percentách, znižovať ju začala v decembri 2023. Sadzba do vlaňajšieho mája postupne klesla na 3,5 percenta, odvtedy bola stabilná. Júnové zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu bolo prvé odvtedy, čo sa Michl stal guvernérom ČNB.

Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zas drahšie pôžičky na bývanie. Zároveň však pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.

V Taliansku dnes platí najvyšší stupeň varovania pred horúčavami vo všetkých 27 veľkých mestách, čo je tento rok po prvý raz. 

Horúčavy sužujú najmä centrálne a južné Taliansko a potrvajú ešte najmenej desať dní, na severe sa objavia búrky, informuje agentúra ANSA.

Na hlavnej stanici v Neapole a na trhu s ovocím a zeleninou Afragola dnes teploty dosiahli rekordných 48 stupňov Celzia. Na oboch miestach k tomu prispeli veľké spevnené plochy a priame slnko.

Horúčavy na Slovensku eskalujú. Iba dnes padli tri absolútne rekordy, teplota sa vyšplhala na 42 stupňov

Dnes prvýkrát v tomto roku vydali v Taliansku vo všetkých 27 veľkých mestách monitorovaných systémom ministerstva zdravotníctva červený, teda najvyšší, stupeň varovania. Ten signalizuje potenciálne zdravotné riziká nielen pre staršie osoby, deti a zraniteľné osoby, ale pre celú populáciu.

Štvrtá vlna horúčav tohto leta v Taliansku je spôsobená prúdením vzduchu z Afriky, ktorý spôsobuje teploty o šesť až sedem stupňov vyššie, ako sú sezónne priemery. Na piatok vydalo ministerstvo zdravotníctva najvyššie varovanie pre 26 talianskych miest.

Opozičné PS žiada zvolanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbor by sa podľa hnutia mal zaoberať inštalovanými dopravnými kamerami.

Ruská výroba

Informoval o tom Richard Duchaj z mediálneho oddelenia hnutia. PS v stredu prišlo s tvrdeniami, že ide o sledovací systém ruskej výroby. Ministerstvo vnútra to odmieta.

„Vyzývam ministerstvo vnútra, aby sprístupnilo zariadenia na nezávislú inšpekciu a zverejnilo všetky vyššie uvedené informácie. Zároveň ho vyzývame, aby zverejnilo, na základe čoho bol predmetný systém obstaraný, ako aj všetky súvisiace dokumenty, osobitne objednávky a zmluvy. Je neakceptovateľné a neodôvodnené, aby informácie o technike, ktorej údajne jediným cieľom je merať rýchlosť na cestách civilnej premávky, boli pred verejnosťou, pred médiami a poslancami utajované,“ uviedol spolupracovník PS v oblasti bezpečnosti Peter Bátor.

Poukázal, že ministerstvo neuviedlo, aký konkrétny výrobok je na cestách inštalovaný, či sú v ňom ruské komponenty alebo koľko kusov za akú cenu objednalo.

Minister by mal podozrenia vysvetliť

Člen brannobezpečnostného výboru a poslanec parlamentu Jaroslav Spišiak (PS) si myslí, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) by mal na výbor prísť podozrenia vysvetliť.

"Rovnako tak sa obrátime na relevantné štátne inštitúcie, či už so žiadosťou o oficiálne informácie, alebo s konkrétnymi podaniami,“ doplnil Bátor.

Opozičné PS v stredu informovalo, že rezort vnútra pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby.

PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam. Otázne je podľa hnutia aj obstaranie týchto kamier.

Ministerstvo vnútra tvrdenia PS o údajnom nasadení ruského sledovacieho systému a sprístupnení databáz rezortu Ruskej federácii odmietlo. Na podporu týchto mimoriadne závažných obvinení nebol predložený jediný relevantný dôkaz.

Dnes opäť padol nový slovenský rekord najvyššej teploty vzduchu, ktorý prekonal ten zo včerajška, píše portál imeteo.sk. 

Dnes ešte extrémne teplo, zajtra príde ochladenie. V jednej oblasti však bude vlna horúčav pokračovať

Na rôznych staniciach

Udiať sa to malo na dvoch miestach, jedným je zrážkomerná stanica s doplnkovým meraním teploty a druhým klimatologická stanica. Namerané hodnoty sa však ešte budú posudzovať, potvrdiť ich musí Slovenský hydrometeorologický ústav.

Dnešok by mal byť teda ten najteplejší v histórii meraní na našom území, pričom počas tohtoročného leta sa tak stalo už po tretíkrát.

V článku sa ešte dočítate:

• Kde dnes namerali najvyššiu teplotu.
• Prečo jeden rekord ešte nemusia uznať.
• Ako rýchlo sa toto leto prepisujú historické maximá.
• Kt...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Podpredsedníčka vykonávajúca funkciu predsedu maďarského Národného zhromaždenia Anikó Hallerová Nagyová vo štvrtok oznámila, že v súlade s návrhom poslaneckého klubu vládnej strany Tisza rozhodne zákonodarný zbor o novej hlave štátu na budúci utorok. Informuje o tom portál 24.hu.

Nominácie môžu byť parlamentu predložené do pondelka do 10.00 h, uviedla a upozornila, že podľa článku 11 ods. 2 ústavy je na platnosť nominácie potrebné písomné odporúčanie najmenej jednej pätiny poslancov parlamentu, teda 40 poslancov. Každý poslanec Národného zhromaždenia môže odporučiť jedného kandidáta.

Sucho zasiahlo našich južných susedov. Pomáhame Maďarsku s vodou aj napriek tomu, že je jej málo, tvrdí Taraba

Získané odporúčania preskúma na svojom pondelkovom zasadnutí poslanecké grémium parlamentu. Poslanecký klub Tiszy v stredu inicioval termín voľby nového prezidenta republiky v Národnom zhromaždení na budúci utorok 11. augusta. Okrem premiéra a predsedu Tiszy Pétera Magyara iniciatívu podpísalo aj 42 vládnych poslancov.

Podľa ústavy musí parlament zvoliť nového prezidenta do 30 dní od zániku mandátu predchádzajúcej hlavy štátu Tamása Sulyoka, ku ktorému došlo 20. júla. Poslanecký klub strany Tisza bude v sobotu hlasovať o tom, koho nominuje za prezidenta republiky, uviedla vo štvrtok pre agentúru MTI predsedníčka poslaneckého klubu Andrea Bujdosóová.

Podľa jej slov výber kandidáta či kandidátov pokračuje a cieľom Tiszy je, aby si na zasadnutí poslaneckého klubu vyberali z viacerých možností. Konkrétne mená Bujdosóová neprezradila, uviedla však, že stále rokujú o tom, akým spôsobom Tisza predstaví svojho kandidáta na hlavu štátu.

Šéfka maďarskej diplomacie: Budapešť a Moskva rešpektujú svoje národné záujmy, chceme pragmatické vzťahy

Parlament 13. júla schválil 17. novelu ústavy, ktorej priamym dôsledkom bolo odvolanie prezidenta Sulyoka. Šéf strany Tisza v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána.

Prezident v polovici mája ešte deklaroval, že z funkcie neodstúpi a že mieni naplniť svoj mandát aj prísahu, napokon novelu ústavy podpísal. Opozičný Fidesz na iniciatívu zareagoval príspevkom na Facebooku. Strane Tisza odkázal, že „škoda námahy“, pretože z hľadiska ústavného práva bude voľba neplatná.

„Je zbytočné robiť voľby prezidenta republiky. Na tomto poste nie je voľné miesto. Meno posledného legitímnym spôsobom zvoleného maďarského prezidenta je Tamás Sulyok,“ dodala opozičná strana.

Európska komisia sa pripravuje na možné dôsledky úplného zatmenia Slnka na výrobu elektriny v Európskej únii. Vytvorená pracovná skupina bude o situácii rokovať v piatok (7. 8.). Vo štvrtok to oznámila hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová, informuje denník The Guardian. Úplné zatmenie nastane v stredu 12. augusta.

„Keďže k zatmeniu by malo dôjsť popoludní, neočakáva sa, že jeho vplyv bude výrazný,“ povedala Itkonenová. EÚ pristupuje komplexne ku všetkým faktorom, ktoré môžu ovplyvniť energetickú bezpečnosť, doplnila. Úplné zatmenie môže dočasne znížiť výrobu elektriny zo solárnych elektrární, čo si vyžaduje koordináciu prevádzkovateľov prenosových sústav s cieľom zachovať stabilitu elektrickej siete.

Jadro určí, čo bude so Slovenskom. Ďalší zlý krok nás môže potopiť (analýza HN)

Viaceré členské štáty v súčasnosti zápasia s vlnou horúčav a suchom, ktoré zvyšujú tlak na energetické systémy. Počas zatmenia sa časť Európy úplne ponorí do tmy. Najlepšie podmienky na jeho pozorovanie budú mať obyvatelia Španielska a Islandu.

Zo Slovenska bude viditeľné iba ako čiastočné, od 11. augusta 1999 pôjde však o najvýraznejšie čiastočné zatmenie Slnka pozorovateľné v strednej Európe. Itkonenová zároveň uviedla, že eurokomisia zatiaľ neeviduje bezprostredné riziko pre bezpečnosť dodávok elektriny v EÚ napriek tomu, že viaceré elektrárne obmedzili alebo prerušili prevádzku v dôsledku extrémnych horúčav a sucha.

Štát s miliardárom Křetínským investujú desiatky miliónov. V Žiari majú v hľadáčiku hlboko zakopaný poklad

Výpadky sa týkajú elektrární v Maďarsku, Rumunsku, Slovinsku, Francúzsku, Taliansku či Poľsku. Situácia je podľa eurokomisie v súčasnosti stabilná a vo všetkých prípadoch možno chýbajúcu výrobu nahradiť dovozom elektriny z iných krajín.

Situáciu monitoruje Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E), ktorá je v úzkom kontakte s vnútroštátnymi orgánmi. Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen je zároveň pripravený v prípade potreby zvolať koordinačné zasadnutie členských štátov, situácia si to však podľa hovorkyne zatiaľ nevyžaduje.

Broskyne sa síce tento rok jarným mrazom ubránili, no pestovateľov aktuálne trápi dlhodobé sucho a extrémne horúčavy. Ovocie na stromoch síce dozrieva, no bez dostatku vody zostáva menšie. „Bičuje nás sucho a broskyne nerastú tak, ako by mali,“ hovorí Milan Broškovič zo spoločnosti Emilove sady pri Dvoroch nad Žitavou.

Plody majú podstatne menšie ako po minulé roky, a to napriek tomu, že sad zavlažujú. Vlani boli broskyne v priemere o desať milimetrov väčšie. „Teraz máme väčšinu plodov s priemerom okolo 56 milimetrov," pokračuje Broškovič.

Lidl, Kaufland a ďalší silný reťazec pod jednou strechou. V Bratislave vznikne slovenský unikát

Rast broskýň sa navyše podľa neho pre extrémne sucho a teplo na desať dní úplne zastavil. „Vôbec to nerástlo. Sme radi, že sme tú prvú vlnu horúčav upolievali, teraz nám robí vrásky táto druhá vlna," pokračuje pestovateľ.

Bojí sa, že čoskoro nebude mať čím stromy zavlažovať. 

Pestovateľ: Budeme mať obrovský problém 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo broskyne prestali počas horúčav rásť.
• Ako sucho ovplyvní úrodu v budúcom roku.
• Prečo sa ceny môžu prepadnúť aj o polovicu.
• Koľko stojí ovocie v jednotlivých sadoch. 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 40% na dočítanie.

Hasiči aj vo štvrtok pokračujú v boji s rozsiahlymi lesnými požiarmi na západnom Balkáne, kde v týchto dňoch horúčavy dosahujú až 40 stupňov Celzia. Informuje o tom agentúra AFP.

Niekoľkodňové horúčavy a pretrvávajúce sucho prispievajú k šíreniu požiarov.

V Srbsku v obci približne 80 kilometrov východne od Belehradu zahynul muž, keď stratil kontrolu nad ohňom, ktorý založil v blízkosti svojho domu.

Srbská polícia v súvislosti s úmrtím upozornila obyvateľov na nebezpečenstvo zakladania ohňov počas obdobia sucha.

„Ide o najvážnejší dôsledok nezodpovedného správania. Preto opäť vyzývam všetkých občanov, aby boli mimoriadne opatrní,“ uviedol predstaviteľ polície Luka Čaušič.

Dunaj vlani a dnes. Satelitné snímky ukazujú, ako dramaticky vyschlo jeho koryto

Rozsiahly lesný požiar sa vymkol spod kontroly aj v údolí rieky Ibar v strednom Srbsku. Hasičom v náročnom teréne pomáhajú lietadlá na hasenie požiarov.

Na juhu Albánska sa úradom podarilo dostať pod kontrolu desiatky požiarov, ktoré si predtým vyžiadali evakuáciu menšieho počtu obyvateľov.

Dlhodobé horúčavy prehlbujú sucho, ktoré zasiahlo veľkú časť Európy. Hladina Dunaja na viacerých úsekoch klesla na rekordne nízku úroveň, čo obmedzuje výrobu vodnej energie aj prepravu nákladov po rieke.

Cena zlata pokračovala vo štvrtok v raste, už štvrtý deň po sebe, pričom sa posunula k 4262 USD za troyskú uncu (31,1 g). Náladu na trhoch podporili šance na znovuotvorenie Hormuzského prielivu, čo by znamenalo nižšie ceny ropy a zmiernenie inflačných tlakov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spotová cena zlata dosiahla do 13.30 h SELČ 4261,86 USD (3688,64 eura) za troyskú uncu. Oproti záveru predchádzajúceho obchodovania to predstavuje rast o 0,4 percenta. V stredu zaznamenala cena žltého kovu najvýraznejší denný rast od februára, pričom nakrátko vyskočila na 4267,24 USD/unca.

Zlato výrazne zdraželo. Jeho cena útočí na 4200 dolárov, pomáha mu slabší dolár aj situácia vo svete

Irán a Omán v stredu (5. 8.) oznámili, že sa dohodli na novej trase pre plavidlá prechádzajúce Hormuzským prielivom a dodali, že dokončujú prípravy na spoločnú správu prielivu.

Podľa Pakistanu, ktorý pomáha sprostredkovávať rozhovory medzi Iránom a USA, by dohoda o Hormuzskom prielive mohla pripraviť pôdu pre pokračovanie dialógu, najmä pre obnovenie rokovaní na technickej úrovni medzi Iránom a Spojenými štátmi.

Po rekordoch je zlato trh, kde štáty prikladajú pod kotol

Nádej na otvorenie Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej trasy na prepravu veľkého objemu ropy, skvapalneného zemného plynu (LNG) či priemyselných hnojív, sa odrazil na odhade, ako bude americká centrálna banka (Fed) rozhodovať na septembrovom zasadnutí.

Zatiaľ čo pred dvomi dňami stanovili trhy pravdepodobnosť zvýšenia úrokových sadzieb zo strany Fedu v septembri na 67 percent, vo štvrtok dosiahla 55 percent.

Z ďalších drahých kovov rástli ceny platiny a paládia. Cena platiny vzrástla o jedno percento na 1752,73 USD a cena paládia o 1,4 percenta na 1382,87 USD za uncu. Naopak, cena striebra zaznamenala pokles o 0,6 percenta a dosiahla 61,69 USD/unca.

Extrémne horúčavy predstavujú vážnu hrozbu pre európske hospodárstvo, narúšajú odvetvia závislé od práce vonku a odhaľujú medzery v systémoch ochrany pracovníkov, napísal vo štvrtok portál EUobserver, podľa ktorého by celkové škody mohli dosiahnuť až 800 miliárd eur. Informuje o tom agentúra TASS.

„Nadmerné horúčavy predstavujú vážne riziko pre zdravie a hospodárstvo Európy s významnými makroekonomickými a dokonca aj fiškálnymi dôsledkami,“ cituje portál Hansa-Martina Füssela, experta na adaptáciu na zmenu klímy z Európskej environmentálnej agentúry (EEA).

V poslednom júnovom týždni zomrelo v Nemecku takmer 10-tisíc ľudí kvôli horúčavám

Očakáva sa, že najväčšie finančné straty v dôsledku letnej vlny horúčav utrpí Francúzsko. Podľa analýzy poisťovne Allianz by negatívny vplyv na výkon druhej najväčšej európskej ekonomiky mohol do roku 2030 predstavovať približne 300 miliónov eur. Vážne postihnuté by mohli byť aj Taliansko, Španielsko a Nemecko.

„Extrémne vlny horúčav predstavujú systémové hrozby a riziká pre viaceré sektory a hospodárstvo ako celok,“ poznamenala klimatická expertka EEA Arianna Giannettiová. V druhej polovici júla zažila Európa extrémne horúce počasie.

Teploty vo viacerých krajinách prekročili 40 stupňov Celzia. Náklady krajín EÚ na boj s lesnými požiarmi, ktoré pustošia Francúzsko, Španielsko a ďalšie časti Európy, tento rok už výrazne presiahli tri miliardy eur, napísal denník Financial Times.

Vyšetrovanie trestných činov súvisiacich s praním špinavých peňazí v Rusku za prvý polrok prudko vzrástlo, keď orgány činné v trestnom konaní začali 1145 trestných konaní.

Je to približne tretinový nárast oproti rovnakému obdobiu roka 2025 a zároveň najviac za posledných 15 rokov. Uviedol to ruský denníka Izvestija s odvolaním sa na údaje ministerstva vnútra.

Až v polovici prípadov (574) ide o pranie špinavých peňazí vo veľkom rozsahu (viac ako jeden a pol milióna rubľov - 16 065 eur) a veľmi veľkom rozsahu (viac ako šesť miliónov rubľov - 64 260 eur). Za posledný rok sa ich počet zvýšil takmer o štvrtinu.

Prípady prania špinavých peňazí zvyčajne súvisia s vyšetrovaním ďalších trestných činov – podvodov, daňových únikov, sprenevery verejných prostriedkov, obchodovania s drogami alebo korupcie. Rekordný počet súvisí s vývojom nástrojov digitálneho monitorovania, uviedla právnička a aktivistka za ľudské práva Jekaterina Kutuzovová.

Veľká Británia rozšírila sankcie proti Rusku. Zamerala sa na banky, lode aj dodávateľov kovov

Podľa nej algoritmy používané oficiálnymi ruskými orgánmi umožňujú oveľa rýchlejšie identifikovať podozrivé finančné transakcie. Účastníci rôznych podvodných schém často používajú kryptomeny na zatajenie pôvodu a pohybu finančných prostriedkov.

Nelegálne peniaze sa perú aj cez fiktívne konzultačné služby alebo školné pre príbuzných úradníkov, dodala Kutuzovová.

Právnik Jevgenij Pantazij pripomenul, že za prijatie úplatku vo veľkom rozsahu hrozí vysoká pokuta a väzenie do dvoch rokov, pri veľmi veľkom rozsahu pri splnení ďalších podmienok (napr. organizovaná skupina) až do sedem rokov. Na najprísnejší trest aj za ďalšie trestné činy bol doteraz odsúdený armádny generál Pavel Popov - 19 rokov v trestnej kolónii s maximálnym stupňom stráženia.

Od roku 2024 boli tiež trestne stíhaní aj štyria námestníci bývalého ministra obrany Sergeja Šojgua a ďalší vysokopostavení úradníci.

Víkendové cesty zvyknú byť prázdnejšie. Toto pravidlo však na hlavnom ťahu smerom od Košíc či z Tatier neplatí. Vodiči sa v nedeľných kolónach, zvlášť v lete, zdržia aj desiatky minút.

Dopravu na tomto mieste skomplikovalo aj otvorené Višňové, ktoré pritiahlo na severnú trasu viac áut. Ďalšie vozidlá by sem mohli pribudnúť po dokončení diaľničného obchvatu Ružomberka.

Diaľničná žatva z minulého roka ťahala veľkých hráčov. Doprastavu však najviac pomohol iný projekt na východe

Štát sa preto rozhodol na poslednom úseku cesty prvej triedy bez diaľničnej alternatívy medzi Turanmi a Hubovou nakresliť tretí pruh – podobne ako pod Strečnom v období, keď ešte tunel Višňové neexistoval.

Dôvod? Pri Ružomberku sa ide do finále.

V článku sa ešte dočítate:

• Otvorí sa obchvat naraz alebo po etapách?
• Ako zosuv oddialil otvorenie diaľnice?
• Čo zahŕňa úprava za osem miliónov eur?
• Prečo tretí pruh skomplikuje život cyklistom?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 39% na dočítanie.

Slovenská republika ku koncu júla tohto roka vyčerpala eurofondy v sume 2,614 miliardy eur, čo predstavuje 20,43 percenta z prostriedkov, ktoré má k dispozícii v aktuálnom programovom období. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sa čerpanie zvýšilo o 1,29 percentuálneho bodu (p. b.). Informovalo o tom vo štvrtok Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

V programovom období 2021 až 2027 boli pre Slovensko vyčlenené prostriedky Európskej únie v celkovej výške 12,79 miliardy eur.

Slovensko ráta s menším balíkom eurofondov, nové pravidlá majú sprísniť aj tempo čerpania

Slovensko ich čerpá prostredníctvom jedného hlavného Programu Slovensko s najvyššou alokáciou 12,59 miliardy eur a štyroch menších programov Interreg SK-CZ (85,32 milióna eur), Interreg SK-AT (55,50 milióna eur), INTERACT IV (45 miliónov eur) a Program Rybné hospodárstvo 2021 - 2027 (15,23 milióna eur).

Z celkovej alokácie pre Program Slovensko boli k 31. júlu vyčerpané prostriedky vo výške 2,565 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 20,37 percenta. Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,28 p. b., vyčíslilo ministerstvo. V rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ využilo Slovensko do konca júla 24,24 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 28,41 percenta.

Bez eurofondov by slovenská ekonomika dnes prakticky nerástla

Oproti júnu sa zvýšilo o 3,14 p. b. Z programu Interreg SK-AT sa čerpanie za mesiac zvýšilo o 0,53 p. b. na 10,61 percenta, v absolútnej hodnote to predstavovalo 5,89 milióna eur. Z celkovej alokácie programu INTERACT IV predstavovalo čerpanie v júli 19,02 milióna eur alebo 42,26 percenta.

Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,85 p. b. V rámci programu Rybné hospodárstvo 2021 - 2027 bola Slovensku pridelená suma 15,23 milióna eur, z ktorej zatiaľ nečerpalo žiadne prostriedky.

Tiggo 7 druhej generácie predstavil najväčší exportér áut z Číny v roku 2019, v roku 2023 prekonalo modernizáciu, no aj tak je relatívne vyšší vek modelu (na čínske pomery rozhodne) trochu poznať. Tiggo 7 je v ponuke s tromi variantmi pohonu, okrem tohto plug-in hybridu môžete mať aj klasický hybrid, ale taktiež prevedenie s čisto spaľovacím pohonom.

Za trochu nevýrazným, ľahko nevyváženým a možno zbytočne všeobecným dizajnom, ktorý auto opticky zmenšuje, sa však skrýva nečakane dobre postavené a dospelé auto. S cenou pohybujúcou sa okolo hranice 29-tisíc eur by síce Chery Tiggo 7 mohlo na pohľad vyzerať o niečo dospelejšie a dôstojnejšie, ale akonáhle zabuchnete dvere a vyrazíte, rýchlo pochopíte, kde sú jeho najsilnejšie tromfy.

Pravdou totiž je, že auto je veľmi dobre zmontované, píše iDNES.cz. Automobilka k nemu pristúpila s obrovskou starostlivosťou o detaily, ktorú by mu mohla väčšina tradičných európskych značiek závidieť. Mnoho z nich takto precízne poskladať auto, aby nevŕzgalo a neškrípalo, dnes už jednoducho nevie – alebo nechce vedieť – postaviť.

Srdcom tohto čínskeho plug-in hybridu je kombinácia 105 kW benzínovej priamovstrekovej „jednapäťky“ a 150 kW elektrického motora. Výsledkom je systémový výkon až 280 koní, ktorý zásobuje energiou veľká 18,3 kWh batéria schovaná pod podlahou (trochu vytŕča). Prepĺňaný štvorvalec z vývoja a produkcie Chery pracuje v Millerovom cykle, značka potom udáva aj skvelú termodynamickú účinnosť až 44,5 percenta.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.

Takmer 16-tisíc dobrovoľníkov zo 72 krajín sveta slúži v ukrajinských ozbrojených silách, uviedla vo štvrtok vojenská ombudsmanka Oľha Rešetylovova podľa agentúry Interfax-Ukrajina.

Skoro 40 percent z nich pochádza z Latinskej Ameriky, píše agentúa DPA.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti uviedol, že v ukrajinských ozbrojených silách slúži približne 880-tisíc vojakov. Bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov v júni oznámil plány zvýšiť podiel vojakov zo zahraničia až o 50 percent.

Podľa jeho zámerov mali súkromné náborové spoločnosti dostať 300-tisíc hrivien (asi 5800 eur) za každého zverbovaného nováčika, samotným vojakom ponúkali mesačné platy v pechote od 250-tisíc (4800 eur) až do 400-tisíc hrivien (do 7700 eur) za útočné pozície v prvej línii.

Štít nad Kyjevom sa rozpadol. Rusko chrlí rakety a víťazí v bitke o ukrajinské nebo

Vo väčšine západných vojenských síl vychádza plat vojaka od 2500 eur a vyššie podľa rôznych príplatkov v závislosti od krajiny a úrovne skúseností, uviedol v júni web Defence blog.

Ukrajina sa snaží prilákať zahraničných bojovníkov priemerným mesačným platom približne 300-tisíc hrivien (asi 5800 eur). Ukrajinské medzinárodné légie boli založené krátko po invázii vo februári 2022.

Zahraničných bojovníkov verbuje aj Rusko, podľa odhadov nasadilo približne 24-tisíc afrických bojovníkov a tiež zhruba 10-tisíc až 12-tisíc severokórejských vojakov

Extrémne vlny horúčav tohtoročného leta znepokojujúco vysušujú európske veľtoky. Medzi najpostihnutejšie patrí druhá najdlhšia rieka Európy, Dunaj. 

Na mnohých miestach má rekordné minimá, čo obmedzuje lodnú dopravu na celom jej 2850 kilometrov dlhom toku. Na Slovensku a v Rumunsku klesla hladina najnižšie za posledných tridsať rokov, v Maďarsku dokonca padla na absolútne historické minimum.

Extrémne sucho zasiahlo dopravu na Dunaji. Prístavy v Bratislave a Komárne hlásia problémy

Zástupcovia úradov monitorujúcich prevádzku na Dunaji, tvrdia, že ide o výnimočnú situáciu a pomocou neustálych bagrovacích prác sa snažia udržať aspoň užší splavný kanál.

Nákladné plavidlá napriek tomu čelia dlhým čakacím dobám. Podľa World Weather Attribution klimatická zmena spôsobená človekom súčasné sucho výrazne zosilnila.

Porovnávacie satelitné snímky teraz ukázali, ako výrazne poklesla jeho hladina v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Vyschnuté koryto je zrejmé v častiach toku od Nemecka až po Čierne more:

Nález dronu s výbušninou na letisku v Lipsku predstavuje pre Nemecko novú úroveň nebezpečenstva, vyhlásil tamojší minister vnútra Alexander Dobrindt. Vyšetrovatelia teraz preverujú, či za útokom stojí cudzia mocnosť. Ak by sa podozrenie potvrdilo, išlo by podľa nemeckých predstaviteľov o ďalšiu eskaláciu hybridných hrozieb v Európe.

Výbušný dron našli v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla na nemeckom letisku

„Máme tu do činenia so súperením, do ktorého môžu byť zapojené aj zahraničné mocnosti, ktoré sa zjavne snažia prispieť k značnej neistote v Nemecku,“ uviedol Dobrindt. Podľa neho okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že by za akciou stáli amatéri. Vyšetrovatelia ju preto posudzujú ako profesionálne pripravenú hybridnú operáciu, podotkol minister.

Zamestnanci letiska v Lipsku v stredu ráno objavili v nákladnej zóne dron s výbušninou neďaleko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov. Polícia okamžite uzavrela časť letiska a nálož zneškodnila pomocou robota.

Ukrajinské lietadlo, pri ktorom našli dron, bolo naložené muníciou

Logistický uzol NATO

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo je letisko v Lipsku strategickým cieľom,
• Čo sa stalo nákladnému lietadlu DHL,
• Koho z incidentu viní ukrajinský veľvyslanec v Nemecku,
• Prečo politici hovoria o možnom štátnom terorizme.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 35% na dočítanie.

Británia uvalila nové sankcie na ruské lode, banky a priemyselné podniky v snahe narušiť príjmy z predaja ropy, ktoré by Moskva mohla využiť na financovanie vojny proti Ukrajine.

Na svojom webe to dnes oznámila britská vláda. Rusko sa k tomu bezprostredne nevyjadrilo, uviedla agentúra Reuters. Ukrajina sa ruskej invázii od februára 2022 bráni s pomocou západných spojencov.

Vláda na základe zákonov o sankciách proti Rusku pridáva 13 nových subjektov.

Kremeľ: Sankcie EÚ čoraz viac škodia európskej ekonomike a narážajú na limity

Sankcie sa vzťahujú aj na šesť ruských bánk, šesť novozískaných tankerov takzvanej tieňovej flotily a štyri ruské spoločnosti dovážajúce tantal a niób, čo sú vzácne kovy používané v zbraniach na bojisku.

„Budeme aj naďalej zvyšovať tlak na Rusko, kým nebude dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier,“ povedal britský minister zahraničných vecí Ed Miliband.

Britská vláda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalila sankcie na viac ako 3 400 jednotlivcov, subjektov a lodí v rámci sankčného režimu voči Rusku. Moskva už skôr odmietla západné sankcie ako politicky motivované.