Správy vo svete
Veľký presun lesov nielen v Tatrách. Desaťtisíce hektárov dostanú národné parky plne pod kontrolu
Vlastníctvo a správa lesov v štyroch národných parkoch (NP), ktoré začiatkom júla prešli zonáciou, plne prechádza pod národné parky.
Rovnako správy národných parkov budú plne zabezpečovať obhospodarovanie delimitovaného majetku na svojich územiach.
V tejto súvislosti šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) podpísal s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer-SD) memorandum o spolupráci, ktoré jasne stanovuje podmienky prechodu vlastníctva pozemkov pod národné parky vrátene ich správy.
O čom je memorandum„Zonácia už vo svojej podstate prenáša vlastníctvo a správu pod národné parky, pretože o tom je samotná zonácia. Národné parky sa budú vo vlastnom mene a v rámci vlastnej právnej subjektivity starať o svoje vlastné územie, ktoré im zonáciou bolo zverené. Považujeme za správne, že národné parky môžu na dobrovoľnej báze v prípade potreby spolupracovať s externými spoločnosťami a budú oslovovať aj štátny podnik Lesy SR,“ poznamenal Taraba.
Výhrady považuje za snahu ovládnuť národné parky súkromnými ťažiarskymi firmami.
Ministri vyjadrili v memorande spoločný záujem a vôľu aktívne spolupracovať pri starostlivosti o lesy.
Spolupráca sa bude odvíjať od konkrétnych požiadaviek a činností národného parku, pričom rozsah konkrétnych prác či obdobie vykonávania aktivít si určí národný park.
„Lesy SR sa v rámci zonácií zbavujú desiatky tisíc hektárov lesov, ktoré smerujú do vlastníctva a správy národných parkov. Dnešné memorandum úplne najjednoduchším spôsobom vysvetľuje aj pre tých, ktorí chcú túto tému zneužívať na politické účely, že spolupráca medzi správami národných parkov a štátnym podnikom Lesy SR je na rovnakej dobrovoľnej báze ako spolupráca s inými štátnymi inštitúciami navzájom,“ doplnil Takáč.
Spor Tarabu a KuffuVláda začiatkom júla schválila zonácie štyroch národných parkov - Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry.
Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci plánu obnovy. Schválené zonácie podľa Kuffu negujú ich reformu, pričom kritizoval uznesenia vlády, ktoré sa do dokumentu dostali ako pripomienka.
Tvrdí, že územia síce formálne majú prejsť pod správy NP, ale ostávajú v podstate pod Lesmi SR, čo od začiatku Európska komisia avizovala ako problematické pri platbe v súvislosti s reformou NP.
Kuffa v stredu informoval, že mu EK dala za pravdu v súvislosti s vládnou pripomienkou k zonáciám národných parkov a naďalej je tak ohrozených 450 miliónov eur z plánu obnovy.
Taraba sa voči týmto tvrdeniam ohradil s tým, že ide o fabulácie, ktoré neodzrkadľujú skutkový stav. Zopakoval, že zonácie sú urobené „príkladne, odstraňujú tisíce výnimiek a priestor na korupciu“. Pracovná komunikácia s Komisiou prebieha podľa Tarabu na dennej báze. Memorandum má odpovedať na otázky EK.
Za jeho diela sa stále platia milióny. Warhol by mal 98 rokov, Medzilaborce čoskoro znovuotvoria jeho múzeum
Andy Warhol by dnes oslávil 98 rokov. Narodil sa 6. augusta 1928 v Pittsburghu ako Andrew Warhola, najmladší z troch synov Andreja a Júlie Warholovcov.
Obaja rodičia prišli do Spojených štátov z regiónu, ktorý je dnes súčasťou Slovenska. Rodinné korene jedného z najznámejších amerických umelcov 20. storočia vedú do obce Miková na severovýchode krajiny.
Warhol začínal ako úspešný reklamný ilustrátor. Neskôr spojil výtvarné umenie so svetom spotrebných výrobkov, filmu a celebrít a medzi všeobecne známe obrazy dostal plechovky polievky, fľaše Coca-Coly či tváre Marilyn Monroe a Elvisa Presleyho.
Zomrel v roku 1987, jeho meno však z aukčných katalógov nezmizlo. Aj v roku 2026 za jeho práce zberatelia zaplatili sumy, ktoré sa pohybovali od státisícov do desiatok miliónov dolárov.
V článku sa ešte dočítate:
- Za koľko sa tento rok predali jeho diela.
- Akú sumu presiahol absolútny Warholov rekord.
- Koľko stála rekonštrukcia múzea v Medzilaborciach.
- Čo všetko ponúkne obnovené múzeum
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 59% na dočítanie.
Ukrajinské lietadlo, pri ktorom našli dron, bolo naložené muníciou
Ukrajinské lietadlo Antonov, pri ktorom zamestnanci letiska Lipsko/Halle našli v noci na stredu dron s výbušninou, bolo naložené vojenskou muníciou.
S odvolaním sa na svoje zdroje o tom dnes informovali nemecké stanice NDR, WDR a denník Süddeutsche Zeitung.
Nemecká polícia medzitým ďalej pátra po objekte, s ktorým sa nad letiskom zrazilo iné nákladné lietadlo. Stále nie je jasné, o aký objekt išlo, podľa nemeckých médií to bol zrejme dron.
Výbušný dron vydesil Nemecko. Vyzerá to na profesionálnu operáciu, preverujú cudziu stopu
Krátko pred utorkovou polnocou objavil zamestnanec východonemeckého letiska Lipsko/Halle neďaleko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov dron, ktorý podľa neskoršieho zistenia niesol výbušninu. Podľa doterajších poznatkov bola ale rozbuška chybná.
Letisko následne prerušilo prevádzku. Iné nákladné lietadlo, ktoré sa práve chystalo pristáť, muselo pristávací manéver prerušiť a zrazilo sa s ďalším "neznámym letiacim objektom". Po objekte policajti stále pátrajú.
Dron s výbušninami uzavrel dôležité letisko. Nemecko spustilo vyšetrovanie incidentu
Nemecké médiá už v stredu informovali, že dron s trhavinou našli zamestnanci blízko lietadiel ukrajinských aerolínií Antonov. Podľa WDR, NDR a Süddeutsche Zeitung bola v jednom z nich munícia, ktorá krátko predtým dorazila z Francúzska. Zrejme ju potom čakal ďalší transport.
Agentúra DPA dnes informovala, že zatiaľ čo incident sa odohral na južnej dráhe a tá severná bola už v stredu opäť v prevádzke, teraz je uzavretá severná dráha. V prevádzke je naopak dráha južná. Letisko tieto opatrenia nevysvetlilo.
Vážny bezpečnostný incidentNemecký minister vnútra Alexander Dobrindt kvôli incidentu v stredu prerušil dovolenku a priletel do Lipska. V súvislosti s prípadom potom hovoril o "scenári hybridného útoku". Odmietol však špekulácie ohľadom výbušniny, konštrukcie, dronu i pôvodcu.
"Musíme predpokladať, že ide o veľmi vážny bezpečnostný incident," uviedol. Poukázal na "novú kvalitu ohrozenia" vzhľadom na to, že na rozdiel od predchádzajúcich incidentov s dronmi išlo o prvý prípad, keď bol bezpilotný stroj v oblasti letiska vybavený výbušninou.
Predsedníčka parlamentnej frakcie strany Zelených Katharina Drögeová dnes vyzvala, aby kancelár Friedrich Merz zvolal Národnú bezpečnostnú radu. Incident na letisku Lipsko/Halle označila za "závažný a ťažký hybridný útok".
Veľa podľa nej nasvedčuje tomu, že za ním je "štátny hráč". "Potom by išlo o štátny terorizmus, na ktorý treba jasne a dôsledne reagovať," dodala Drögeová.
Letisko Lipsko/Halle bolo jedným z dopravných uzlov, na ktorých predvlani v júli horeli balíčky, ktoré predtým prepravila lietadlá. Podľa západných tajných služieb, na ktoré sa odvolávali nemecké médiá, výbušniny do balíkov umiestnili ruskí agenti. Len náhodou pritom podľa vyšetrovania vzplanuli zásielky na zemi, a nie za letu. Rusko akúkoľvek úlohu v incidentoch popiera.
Prísnejšie hypotéky na ďalšie nehnuteľnosti sa blížia, dotknúť sa môžu aj dedičov, upozorňuje odborníčka
Slováci, ktorí plánujú kúpu ďalšej nehnuteľnosti, by nemali rozhodnutie zbytočne odkladať. Od januára budúceho roka navrhuje Národná banka Slovenska zmenu pravidiel hypotekárneho financovania, ktorá by mala zvýšiť požiadavky na vlastné zdroje pri kúpe tretej a každej ďalšej nehnuteľnosti.
Pripravované opatrenie pritom nemusí zasiahnuť len investorov, ale aj ľudí, ktorí vlastnia podiel na zdedenej nehnuteľnosti alebo kupujú spoločné bývanie s partnerom, upozornila v aktuálnom komentári riaditeľka pre úvery spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová.
Rozhoduje aj dedičstvo„Mnohí ľudia si pripravované zmeny spájajú iba s investormi, ktorí kupujú viacero bytov na prenájom. V skutočnosti môže byť rozhodujúce aj to, koľko nehnuteľností aktuálne vlastníte podľa katastra. Za ďalšiu nehnuteľnosť sa totiž nemusí považovať len investičný byt, ale v určitých prípadoch aj nehnuteľnosť získaná dedením alebo spoluvlastnícky podiel,“ vysvetlila Šablová.
Slovenský realitný trh sa začína deliť. Dva kraje zlacneli, odľahlejšie oblasti strácajú kupcov
Pripomenula, že kým v súčasnosti môže klient pri splnení podmienok financovať kúpu hypotékou do výšky 80 percent hodnoty nehnuteľnosti, po novom by mal byť pri tretej a ďalšej nehnuteľnosti maximálny limit financovania 70 percent (ukazovateľ LTV). V praxi to podľa odborníčky znamená, že pri rovnakom byte či dome bude klient na kúpu potrebovať viac vlastných peňazí.
„V praxi sa môže stať, že klient bude mať dostatočný príjem na získanie hypotéky, no nebude mať pripravených dosť vlastných financií na kúpu nehnuteľnosti. Pri investičnej nehnuteľnosti pritom nie je rozhodujúce len to, koľko byt zarobí, ale aj to, koľko vlastného kapitálu musí investor vložiť na začiatku. Práve výška vlastných zdrojov môže byť po novom rozhodujúcim faktorom,“ zdôraznila Šablová.
Napríklad pri nehnuteľnosti v hodnote 250-tisíc eur môže klient v súčasnosti pri 80-percentnom financovaní získať hypotéku vo výške 200-tisíc eur a potrebuje doplniť vlastné zdroje 50-tisíc eur. Po znížení limitu financovania na 70 percent by mohol dostať hypotéku najviac v sume 175-tisíc eur a bude potrebovať vlastné zdroje v objeme 75-tisíc eur, vyčíslila odborníčka.
Čo ešte rozhoduje?Pripravované pravidlá môžu byť podľa nej relevantné aj pre bežné domácnosti. „Napríklad ak partner vlastní jednu nehnuteľnosť a partnerka ďalšiu, pri kúpe spoločného bývania môže banka pri posudzovaní zohľadniť existujúce vlastníctvo oboch žiadateľov. Nová nehnuteľnosť tak môže byť z pohľadu regulácie považovaná za tretiu rezidenčnú nehnuteľnosť a môže sa na ňu vzťahovať nižší limit financovania,“ upozornila.
Banky vytiahli letné zľavy na hypotéky. Kto čaká na jeseň, môže sa prepočítať
Podobná situácia môže nastať aj pri dedičstve. Ľudia podľa nej často nevnímajú zdedený podiel ako reálne vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré môže ovplyvniť ich možnosti pri ďalšej hypotéke. „Ak však klient vlastní napríklad 50 percent alebo vyšší podiel v rodinnom dome a zároveň má vlastný byt, môže to mať vplyv na posudzovanie ďalšej kúpy,“ doplnila Šablová.
Počet vlastnených rezidenčných nehnuteľností sa má posudzovať podľa údajov evidovaných v katastri nehnuteľností. Započítavať sa majú najmä byty, rodinné domy, rekreačné objekty alebo iné stavby využiteľné na bývanie. Naopak, medzi takéto nehnuteľnosti spravidla nepatria stavebné a poľnohospodárske pozemky, rozostavané nehnuteľnosti financované za účelom dokončenia výstavby alebo reality mimo územia Slovenska, vymenovala odborníčka.
Island si chce pri prípadnom vstupe do EÚ zachovať kontrolu nad rybolovom
Island si v prípade obnovenia rokovaní o vstupe do Európskej únie chce zachovať „suverénnu kontrolu nad všetkým rybolovom“. Požiadavka islandskej ministerky zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir môže podľa denníka Financial Times (FT) otestovať ochotu Bruselu prispôsobiť pravidlá spoločnej rybárskej politiky strategicky významnej arktickej krajine.
Na Islande sa očakáva tesný výsledok referenda o obnove rokovaní o členstve v EÚ. Debata o vstupe do Únie súvisí s rastúcimi bezpečnostnými obavami v Arktíde a snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa pričleniť Grónsko k Spojeným štátom. Predchádzajúci pokus Islandu o vstup do EÚ stroskotal v roku 2013 práve pre spor o pravidlá rybolovu.
„Pokiaľ ide o rybolov, sme v Európe veľmocou. EÚ to musí zohľadniť. Ak to neurobí, bude pre nás veľmi ťažké rokovať,“ uviedla Gunnarsdóttir pre FT.
Island vyhostí aktivistov, ktorí prenasledovali veľrybárov
Prípadné členstvo Islandu v EÚ by automaticky nemuselo znamenať zrušenie jeho systému rybolovných kvót. Členské štáty si môžu samy určovať spôsob rozdelenia pridelených kvót medzi domáce plavidlá.
Reykjavík by však podľa súčasných pravidiel prišiel o jednostrannú kontrolu nad širším systémom upravujúcim limity úlovkov, ochranu zdrojov a prístup k rybolovným oblastiam. „Musíme si zachovať suverénnu kontrolu nad celým rybolovom a samozrejme aj náš systém kvót,“ zdôraznila ministerka.
Európska komisia naznačila, že je pripravená rokovať o osobitnom riešení pre Island. Úplná výnimka zo spoločnej rybárskej politiky by však bola mimoriadne nezvyčajná.
Podľa prieskumu islandského portálu DV z minulého týždňa podporuje obnovenie rokovaní s Bruselom 53 percent voličov, 47 percent je proti. Referendum o začatí rokovaní sa uskutoční 29. augusta; o vstupe do EÚ by Islanďania hlasovali až po úspechu prístupových rokovaní v samostatnom referende.
Grécko žiada EÚ, aby zasiahla proti aktivitám tureckých rybárov
Morské produkty tvorili v roku 2024 takmer 40 percent islandského vývozu. „Tu na Islande žijeme iný život ako na európskej pevnine. Rybárstvo je súčasťou našej národnej identity... Nepodpíšem dohodu, ktorá nie je pre Island prospešná,“ prisľúbila Gunnarsdóttir.
Brusel v posledných rokoch posilňuje svoju stratégiu pre Arktídu a po Trumpových vyjadreniach o Grónsku rastie význam spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ku ktorým patrí aj Island.
Prípadná dohoda s Reykjavíkom by zároveň mohla vytvoriť precedens pre budúce rokovania s krajinami ako Nórsko či Británia, kde sú rybolovné práva dlhodobo politicky citlivou otázkou.
Irán je krok od veľkého víťazstva. Môže riadiť dopravu cez Hormuz
Po piatich mesiacoch vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom sa rysuje prvý konkrétny diplomatický prielom. Irán vo štvrtok potvrdil, že s Ománom dosiahol dohodu o geografickom vymedzení novej námornej trasy v Hormuzskom prielive.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bakáí uviedol, že dohoda je v záverečnej fáze, podrobnosti však nezverejnil.
Irán oznámil, že dosiahol dohodu s Ománom o lodnej doprave v Hormuzskom prielivePodľa informácií agentúry Reuters by navrhované usporiadanie znamenalo jeden z najväčších diplomatických ústupkov v prospech Teheránu od začiatku konfliktu.
S odvolaním sa na vysokého iránskeho predstaviteľa a dva regionálne zdroje agentúra uviedla, že Irán by získal právomoc riadiť lodnú dopravu smerujúcu do Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv.
Pred vypuknutím vojny bol prieliv otvorený pre všetky obchodné lode bez poplatkov a bez priamej kontroly jednej krajiny nad vstupom do oblasti.
Ceny ropy vo štvrtok ráno klesli, trhy reagujú na pokrok v rokovaniach o Hormuzskom prielive
V článku sa ešte dočítate:
- Akú kontrolu nad lodnou dopravou požaduje Irán,
- Koľko by mohli lode platiť za prejazd,
- Prečo Washington odmieta iránsku správu prielivu,
- Čo môže opäť spustiť útoky na energetickú infraštruktúru.
Dostupné pre predplatiteľov
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.Zostáva vám 38% na dočítanie.
KĽDR odpálila do mora strelu. Mohla to byť balistická raketa, tvrdí Japonsko
Severná Kórea dnes odpálila zo svojho východného pobrežia nespresnenú strelu smerom k moru. Informovala o tom juhokórejská armáda. Podľa japonskej vlády mohlo ísť o balistickú raketu, napísala agentúra Reuters.
Odpálenie rakety nasledovalo deň po tom, ako Kim Jo-čong - vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una - obvinila Japonsko, že sa mení na vojenský štát, kvôli čomu podľa nej KĽDR zváži nespresnené vojenské možnosti. Odsúdila tiež Spojené štáty za to, že Tokiu umožňujú pokračovať v zbrojení.
KĽDR v tomto roku uskutočnila sériu raketových testov vrátane odpaľov balistických striel krátkeho doletu, delostreleckých rakiet a ďalších taktických zbraní určených na posilnenie vojenských kapacít tohto izolovaného štátu.
Hrozba pre Kyjev. Z Ruska na nás začnú strieľať rakety Severokórejčania, tvrdia Ukrajinci
Podľa severokórejskej štátnej agentúry KCNA sa posledný potvrdený zbrojný test, ktorý sa uskutočnil koncom júna, týkal modernizovaného raketového systému kalibru 240 milimetrov, taktických balistických striel a samohybnej húfnice kalibru 155 milimetrov.
Severokórejský vodca Kim Čong-un sa od roku 2019, keď skrachovali rokovania o jadrovom odzbrojení KĽDR s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, sústredí na rozširovanie jadrového a raketového arzenálu.
Trump opakovane vyjadril želanie obnoviť s Kimom rozhovory, Pchjongjang ale tieto ponuky doteraz ignoroval a vyzval Washington, aby upustil od požiadaviek na jadrové odzbrojenie ako predbežné podmienky na rokovania.
V posledných rokoch si Kim tiež posilnil svoje diplomatické postavenie rozširovaním vzťahov s Ruskom. Severná Kórea dodáva Rusku konvenčné zbrane a vojakov na podporu vojny proti Ukrajine.
Výrobcovia krmív očakávajú rast cien, dôvodom môže byť slabšia úroda aj drahšie energie
Ceny vybraných kŕmnych surovín v minulom roku medziročne mierne klesli. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností (ZVKSOS) Marek Lukáčik.
„V súčasnosti môžeme konštatovať, že nám ceny krmív opäť rastú. Keďže úroda agrokomodít bude nižšia a zrejme aj v horšej kvalite ako minulý rok, nehovoriac o nestabilite cien za energie a pohonné látky,“ priblížil Lukáčik.
Zdôraznil, že ceny energií sú okrem iného najviac citeľné pri pozberovej úprave plodín, ktorá stabilizuje ich kvalitu, znižuje vlhkosť a pripravuje ich na bezpečné dlhodobé skladovanie alebo ďalšie spracovanie.
Horúčavy a sucho komplikujú chov zvierat, farmárom ubúda krmivo aj produkcia mlieka
„Musíme počkať, čo nám prinesie nová úroda z objemového a kvalitatívneho hľadiska a ako sa budú vyvíjať ceny kŕmnych surovín a ostatných vstupov do výroby,“ podčiarkol Lukáčik.
„Vo všetkých nami sledovaných kategóriách hospodárskych zvierat nastal mierny pokles okrem kategórie ošípané spolu, ktoré narástli o 8,33 percenta (z toho prasnice o 3,39 percenta). Hydina klesla o 12,79 percenta oproti minulému roku, pričom klesol aj počet brojlerov o 21,09 percenta. Sliepky, naopak, narástli o 13,15 percenta,“ doplnil.
Dodal, že v roku 2025 sa na Slovensku vyrobilo 755-tisíc ton kŕmnych zmesí, čo bolo medziročne viac o 4,4 percenta.
Z toho pre ošípané sa vyrobilo 245 600 ton (viac o 9,8 percenta) kŕmnych zmesí, 232 500 ton kŕmnych zmesí pre hovädzí dobytok (-1,8 percenta), 251 600 ton pre hydinu (+3,2 percenta) a 8200 ton boli tzv. ostatné krmivá (-30,8 percenta).
