Správy vo svete

CEUTA – Len minulý týždeň obleteli svet zábery, ktorým sa ani nechce veriť. Na hraniciach Európskej únie (EÚ) v južnej časti Španielska migranti prelomili bezpečnostné opatrenia a vyhrnuli sa do mesta a jeho okolia. I keď polícia s národnou gardou a armádou mnoho nelegálnych utečencov vrátila naspäť na hranice, hrozia ďalšie podobné situácie.

NEW YORK/CHARTÚM - Viac než 300 detí zahynulo alebo utrpelo zranenia za uplynulých šesť mesiacov v dôsledku vojny v Sudáne. Väčšinu obetí si vyžiadali útoky dronmi, oznámil v pondelok Detský fond OSN (UNICEF). Informuje o tom agentúra AP.

BOMBAJ - Najmenej šesť ľudí vrátane piatich detí zahynulo v nedeľu po zrútení niekoľkých budov na východných predmestiach indického mesta Bombaj. Počet obetí silných dažďov sa tak opäť zvýšil, pričom počasie narušilo aj v dopravu a viedlo tiež k zatvorenie škôl. Informuje o tom agentúra Reuters.

BUDAPEŠŤ - Maďarské Národné zhromaždenie v prvý deň dvojdňového mimoriadneho zasadnutia začne v pondelok diskusiu okrem iných tém aj o zverejnení spisov tajných agentov. Uviedol to server hvg.hu, podľa ktorého na schôdzi nebude prítomný premiér Péter Magyar pre svoju prvú účasť na summite NATO v tureckej Ankare.

PARÍŽ - Viaceré regióny v južnej Európe aj v pondelok sužujú lesné požiare, pre ktoré museli evakuovať tisícky ľudí naprieč Portugalskom, Španielskom, Francúzskom a Gréckom. Plamene tam doteraz zničili územie s rozlohou asi 19.000 hektárov. Informuje o tom agentúra AFP.

PEKING - Čína v pondelok informovala, že v Tichom oceáne prostredníctvom jednej zo svojich ponoriek otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu schopnú niesť jadrovú hlavicu. Informovali o tom agentúry AFP a AP s odvolaním na čínske štátne médiá.

BOGOTA - Odchádzajúci kolumbijský prezident Gustavo Petro v nedeľu vyhlásil, že sa 20. júla plánuje verejne rozlúčiť so svojou funkciou. Vyzval zároveň na masové protesty a pokračovanie v sociálnych reformách. Informuje o tom agentúra AFP.

CHICAGO - Nečakaný incident sa odohral počas pristávania lietadla spoločnosti Delta Air Lines na letisku v Chicagu. Stroj s 52 cestujúcimi a šiestimi členmi posádky zasiahol počas záverečného priblíženia ohňostroj odpálený pri oslavách Dňa nezávislosti USA. Posádka napriek tomu bezpečne pristála.

Ministri zahraničných vecí Jordánska, Egypta, Saudskej Arábie, Alžírska, Tuniska, Pakistanu a Iraku odsúdili v stredu izraelské opatrenia v Jeruzaleme a opätovne potvrdili podporu palestínskemu štátu. Správa pochádza z tureckej tlačovej agentúry Anadolu a agentúry TASS.

Šéfovia diplomacií arabských a moslimských krajín sa v stredu zišli v Jordánsku, aby sformulovali spoločné stanovisko voči krokom, ktoré Ammán označil za stupňujúce sa nelegálne izraelské opatrenia zamerané na zmenu identity Jeruzalema a jeho islamských aj kresťanských svätých miest.

Jednotný postoj

Jordánska štátna tlačová agentúra Petra uviedla, že sa na stretnutí zúčastnili aj členovia arabského ministerského výboru pre Jeruzalem, generálny tajomník Arabskej ligy Ahmad Abú al-Ghajt a ministri zahraničných vecí Turecka, Pakistanu, Indonézie a Malajzie. Účastníci hovorili o vývoji situácie s cieľom prijať jednotný postoj voči politike Izraela.

Spomínaný výbor tvoria Jordánsko, Tunisko, Alžírsko, Saudská Arábia, Somálsko, Irak, Katar, Egypt, Maroko a generálny tajomník Arabskej ligy. Jordánsko hostilo toto stretnutie z pozície tradičného správcu islamských a kresťanských svätých miest v Jeruzaleme.

Izrael udrel na juhu Libanonu. Hlásia jednu obeť, dôvodom má byť porušenie prímeria zo strany Hizballáhu

Arabské štáty sa na tejto schôdzke dohodli na vytvorení stáleho mechanizmu vrátane mediálnej platformy, ktorej cieľom bude dokumentovať izraelské porušenia práv voči islamským svätým miestam a veriacim. Vyplýva to zo záverečného vyhlásenia prijatého po zasadnutí.

Účastníci stretnutia spresnili, že pôjde o udržateľný inštitucionálny nástroj určený na odhaľovanie týchto incidentov a objasňovanie ich dôsledkov.

Predstavitelia zúčastnených krajín zároveň ostro odmietli akékoľvek jednostranné rozhodnutia porušujúce právny status okupovaného Jeruzalema.

Medzinárodné právo

V tejto súvislosti odsúdili najmä otváranie alebo presúvanie diplomatických misií do tohto mesta, čo označili za krok v rozpore s medzinárodným právom a príslušnými rezolúciami OSN, a vyzvali dotknuté štáty na zvrátenie takýchto krokov.

Ministri sa zároveň dohodli na spustení spoločnej iniciatívy s cieľom mobilizovať efektívne medzinárodné kroky, ktoré by prinútili Izrael rešpektovať historický a právny status quo v Jeruzaleme a na jeho svätých miestach.

Jordánsky minister zahraničných vecí Ajmán Safadí na schôdzke varoval, že Jeruzalem čelí stupňujúcemu sa nebezpečenstvu a jeho sväté miesta sú pod bezprecedentnou hrozbou.

Desať obrnených vozidiel. Izraelská armáda vtrhla do tábora Kalandijá pri Jeruzaleme, zadržala 20 ľudí

Obvinil Izrael zo sprísňovania kontroly nad východným Jeruzalemom prostredníctvom výstavby osád, anexie pôdy, konfiškácie majetku, obmedzovania Palestínčanov a snahy izolovať mesto od zvyšku palestínskych území.

Šéf alžírskej diplomacie Ahmad Attáf varoval pred izraelskými plánmi na „judaizáciu“ Jeruzalema a vymazanie jeho historickej identity. Vyzval na koordinovanú arabskú a medzinárodnú diplomatickú akciu na podporu palestínskeho ľudu, píše Anadolu.

Iracký minister zahraničných vecí Fuád Husajn takisto odsúdil kroky Izraela vrátane núteného vysídľovania. Vyzval na zintenzívnenie diplomatického úsilia a opätovne deklaroval podporu Iraku pre nezávislý palestínsky štát s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme.

Britský premiér Andy Burnham zatiaľ neuvažuje o verejnom vyšetrovaní aktivít amerického finančníka a odsúdeného sexuálneho násilníka Jeffreyho Epsteina v Británii.

Vyplýva to z vyjadrenia britského ministerstva spravodlivosti po tom, ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti pre obete trestných činov Alex Daviesová-Jonesová naznačila, že vláda túto možnosť posudzuje.

Vyšetrovanie Epteinových činov

Vyjadrenie prišlo po tom, ako Daviesová-Jonesová v relácii BBC Newsnight v utorok povedala, že vláda „preveruje“ možnosť vyšetrovania údajného konania Epsteina a bývalého majiteľa obchodného domu Harrods Mohameda Al-Fayeda.

Podľa nej premiér zároveň súhlasil so stretnutím s Epsteinovými obeťami a celý prípad berie „veľmi vážne,“ informovala britská stanica BBC.

Daviesová-Jonesová v máji odstúpila z vlády bývalého premiéra Keira Starmera a neskôr jeho kabinet kritizovala za to, že podľa nej nevypočul obete Epsteina. Do funkcie ministerky pre obete sa vrátila po tom, ako do úradu premiéra nastúpil Burnham.

Po svojom odchode z vlády Daviesová-Jonesová v júni v britskom parlamente povedala, že ľudia, ktorým Epsteinovo zneužívanie zničilo životy, boli príliš často odsúvaní na okraj pozornosti.

Na otázku, aké záruky si od Burnhama vyžiadala v súvislosti s obeťami pri svojom návrate do vlády, uviedla, že s ním o tom hovorila ešte predtým, ako sa stal premiérom.

„Súhlasil, že sa stretne s Epsteinovými obeťami,“ povedala. Dodala, že Burnham ju uistil, že po nástupe do funkcie sa s nimi stretne a bude spolupracovať na „systémových zmenách“ v prístupe k obetiam.

Zainteresované osoby

BBC Newsnight uviedla, že v čase, keď Burnham dokončoval prípravy na prevzatie funkcie premiéra, dostal dokument od popredných labouristických aktivistov zaoberajúcich sa násilím páchaným na ženách a dievčatách.

Tento dokument obsahoval návrh na zriadenie rozsiahleho verejného vyšetrovania Epsteinových aktivít v Británii, údajného konania bývalého šéfa Harrods Mohameda Al-Fayeda a tiež obvinení, podľa ktorých spolumajiteľ futbalového klubu West Ham United David Sullivan údajne zneužíval ženy.

Dokument obsahuje aj návrh preveriť, či nedošlo k zlyhaniam vyšetrujúcich orgánov a inštitúcií, ktoré viedli následne k beztrestnosti zainteresovaných osôb.

V prípade Epsteina sa dokument zameriava aj na britské hranice a otázku, ako mohol so svojím súkromným lietadlom lietať na britské vojenské základne, často údajne spolu so ženami, ktoré mali byť obeťami obchodovania s ľuďmi. Na tento problém upozornil vo februári aj bývalý premiér Gordon Brown.

Nemecko v stredu začalo vyšetrovanie po tom, ako sa v noci v blízkosti vzletovej a pristávacej dráhy na letisku Lipsko/Halle našiel dron naložený výbušninami. Incident viedol k uzatvoreniu častí jedného z najväčších leteckých nákladných uzlov v Európe, správa pochádza z agentúry Reuters a denníka Bild.

Prípadom sa zaoberá Generálna prokuratúra v Drážďanoch a protiteroristický odbor Krajinského kriminálneho úradu v Sasku.

Pozastavená prevádzka

Vyšetrovatelia pritom nevylučujú politický motív činu. Zároveň preverovali, do čoho vo vzduchu narazilo nákladné lietadlo spoločnosti DHL, ktoré bolo počas výpadku odklonené z tohto letiska vo východnom Nemecku. Zamestnanci letiska našli dron v noci v ohraničenej nákladnej zóne neďaleko južnej dráhy.

Letová prevádzka bola pozastavená a niekoľko lietadiel vrátane strojov patriacich nemeckej logistickej firme DHL muselo byť odklonených. Úrady uviedli, že cestujúci ani personál letiska neboli v nebezpečenstve a väčšina prevádzky bola obnovená ráno po opätovnom otvorení jednej z dráh.

Lietadlo v Lipsku sa zrazilo s neznámym objektom. Podľa médií tam lietal dron s výbušninou

Odklonené lietadlo narazilo počas stúpania po odlete z letiska do neidentifikovaného objektu. Po jeho pristátí v Hannoveri bolo zistené menšie poškodenie, uviedli úrady.

Nemenovaný zdroj oboznámený s incidentom potvrdil, že lietadlo patrilo spoločnosti DHL. Južná dráha letiska, ktoré je hlavným uzlom pre túto firmu a ukrajinskú leteckú spoločnosť Antonov Airlines, zostala uzavretá, kým experti na výbušniny skúmali dron a odstránili z neho rozbušku.

Minister vnútra Alexander Dobrindt naplánoval na stredu večer mimoriadne stretnutie so šéfmi nemeckých bezpečnostných služieb.

Stav pohotovosti

Nemecké letiská sú v stave vysokej pohotovosti po sérii nepovolených preletov dronov nad rôznymi objektmi vrátane vojenských zariadení, energetických terminálov, námorných prístavov a logistických firiem. Spolková polícia uviedla, že tieto prelety mohli organizovať ruskí agenti, píše Reuters.

Nemecký denník Bild tiež informoval, že dron sa našiel v bezprostrednej blízkosti ukrajinského nákladného lietadla spoločnosti Antonov.

Táto letecká spoločnosť využíva letisko Lipsko/Halle ako svoju operačnú základňu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Denník dodal, že výbušnina v drone mohla byť z tých, ktoré sa dajú ľahko vyrobiť z hnojiva a benzínu. Vyšetrovanie prevzala prokuratúra pre boj proti extrémizmu a protiteroristické úrady po tom, ako experti potvrdili, že stroj niesol výbušniny.

Európske bezpečnostné agentúry už od roku 2024 vyšetrujú sériu zápalných zariadení ukrytých v balíkoch, ktoré začali horieť, čo vyvolalo obavy zo sabotáže prevádzkovateľov leteckej nákladnej dopravy.

Niektoré z týchto zariadení sa vtedy našli v sklade DHL v Lipsku a v nákladných zásielkach počas tranzitu po Európe.

Hovorca ministerstva vnútra uviedol, že v tejto fáze nie je možné určiť žiadnu spojitosť s najnovším incidentom. Rusko akúkoľvek účasť na incidentoch z roku 2024 aj na nedávnych preletoch dronov odmietlo.

Ropná rafinéria v meste Saratov ležiacom na juhovýchode európskej časti Ruska v nedeľu opäť zastavila svoju prevádzku po tom, čo bola poškodená pri nočnom dronovom útoku ukrajinských síl. Správa pochádza z agentúry Reuters, pre ktorú to v stredu uviedli dva zdroje z prostredia ropného priemyslu.

Ukrajinský dron podľa týchto zdrojov zasiahol výrobné zariadenia a spôsobil požiare. Po útoku bola odstavená hlavná destilačná jednotka CDU-6, ktorá môže spracovať 20-tisíc ton ropy denne a v rafinérii je jediná svojho druhu. Opravy by mali odhadom trvať dva až tri týždne.

Rusko čelilo náletu stoviek dronov, uzavreli letiská v Moskve a Povolží. Útoku čelil aj Saratov

Rafinériu prevádzkuje spoločnosť Rosnefť, ktorá sa k incidentu nevyjadrila. Z údajov komoditnej burzy v Petrohrade vyplýva, že predaj palív zo Saratovskej rafinérie sa 3. augusta prepadol na minimálne objemy a 4. a 5. augusta bol úplne pozastavený.

Ide už o štvrtý útok na túto rafinériu v tomto roku – jej prevádzka musela byť prerušená aj v marci, v máji a naposledy 8. júla.

Rafinéria v Saratove v roku 2024 spracovala 5,8 milióna ton ropy, čo predstavuje 2,2 percenta celkovej spracovateľskej kapacity Ruska, a vyrobila 1,2 milióna ton benzínu, 1,9 milióna ton nafty a milión ton vykurovacieho oleja.

Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin v nedeľu potvrdil útoky dronov na región a uviedol, že v mestách Saratov a Engeľs bola poškodená civilná infraštruktúra, pričom zahynuli dvaja ľudia. V rovnakú noc ukrajinské sily zaútočili aj na strategické vojenské letisko Engeľs-2, odkiaľ štartujú ruské strategické bombardéry, a ropný sklad v Kalužskej oblasti.

Ukrajina v posledných mesiacoch zintenzívnila údery na ruskú energetickú infraštruktúru s cieľom oslabiť bojaschopnosť ruskej armády.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu telefonoval s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem o spôsoboch, ako Ukrajine zaobstarať ďalšie rakety protivzdušnej obrany, ktorých má kritický nedostatok.

Je dôležité, aby krajiny prekonali byrokratické prekážky a prijali nevyhnutné politické rozhodnutia, vyhlásil Zelenskyj po telefonáte na sieti X.

Ruské útoky

Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že sa im počas noci na stredu nepodarilo zostreliť ani jednu z balistických rakiet vypustených Ruskom.

Moskva podľa Zelenského vyslala na ich územie 115 dronov, 24 balistických rakiet a štyri strely s plochou dráhou letu. Pri úderoch v Kyjeve a priľahlých oblastiach prišlo o život 17 ľudí a viac ako 40 utrpelo zranenia.

Putin oznámil vznik dronových vojsk, novej zložky ruských ozbrojených síl

„Snažíme sa zo všetkých síl spolupracovať so všetkými partnermi, ktorí nám môžu pomôcť s dodávkami rakiet na ochranu pred tak šialenými ruskými útokmi zameranými na existenciu, ľudí a civilné objekty,“ uviedol Zelenskyj v príspevku k telefonátu s Ruttem.

Šéf NATO je podľa ukrajinského prezidenta o „hrozbách“ dobre informovaný. „Zosúladili sme naše kroky v súvislosti s krajinami, ktoré disponujú potrebnými raketami a majú kapacitu pomôcť,“ uviedol s tým, že „doslova každý deň“ závisia životy Ukrajincov od odhodlania partnerov v Európe a Spojených štátoch.

Rutte vo svojom príspevku na X potvrdil, že vedie v rámci Aliancie rokovania o tom, ako môže NATO „naďalej Ukrajine poskytovať protivzdušnú obranu, ktorú naliehalo potrebuje“.

Protivzdušná obrana

Poradca ukrajinského prezidenta pre rozvoj obranných technológií Serhij Beskrestnov odhaduje, že Rusko je schopné každý mesiac odpáliť na územie Ukrajiny 100 balistických rakiet. „Opotrebovacia vojna vstúpila do ďalšej fázy,“ uviedol na Telegrame.

Zelenskyj v stredu upozornil na to, že dodávky striel pre systémy protivzdušnej obrany od spojencov sa tento rok znížili na tretinu v porovnaní s vlaňajškom. Moskva sa medzičasom podľa neho snaží výrazne zrýchliť výrobu svoju balistických striel pred nadchádzajúcou zimou, keď sa očakáva obnovenie ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Rusi masívne udreli na Kyjev, rakety a drony zabili 17 ľudí. Ukrajina nezostrelila ani jednu strelu

Vzhľadom na obmedzené zásoby protiraketových systémov vo svete a politickú nestabilitu ovplyvňujúcu ich dodávky vyjadrili niektorí analytici podľa Reuters presvedčenie, že Ukrajina by sa s touto situáciou mohla vyrovnať napríklad zameraním sa na odpaľovacie zariadenia v Rusku.

„Ozbrojené sily vedia, že musia zničiť nepriateľské odpaľovacie zariadenia, čím sa zníži počet útokov na Ukrajinu... Práve na tom pracujú,“ doplnil ukrajinský prezident. Súčasné kapacity Ukrajiny ale takéto údery podľa agentúry neumožňujú.

Slovensko pomáha Maďarsku s vodou, pretože naši južní susedia zápasia s kritickou situáciou na Dunaji a v hre je aj možné odstavenie jadrovej elektrárne.

Zároveň si Slovensko plní všetky medzinárodné záväzky - aj napriek tomu, že sami pociťujeme, že vody je málo. Uviedol to v stredu minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Chladenie jadrovej elektrárne Paks zostáva kritické ešte aj v stredu, vraví Magyar. Situáciu si obzrel osobne

"Na maďarskú stranu sme sa v nedeľu rozhodli púšťať objem vody, ktorý nám je určený medzinárodným rozsudkom z Haagu. Takže Maďarsko dostáva plných 400 metrov kubických za sekundu,“ povedal šéf rezortu.

Podľa jeho slov sa Slovensko snaží udržiavať manažment vody na svojej strane tak, aby lode vedeli plávať. „Voči Maďarsku, keď to tak poviem, neuťahujeme kohútiky,“ vyhlásil.

Zároveň vyvrátil tvrdenia o tom, že „Maďarom nepúšťame vodu, aby sme aj v tomto suchom období mohli produkovať elektrinu na Gabčíkove.“ Taraba tvrdí, že v Gabčíkove ide jedna turbína preto, aby bol zabezpečený odtok vody aj z ekologických dôvodov. Poukázal tiež na to, že Slovensko nebude vedieť zvýšiť výtok vody smerom na Maďarsko.

V noci hrozilo úplné odstavenie maďarskej jadrovej elektrárne, hladina Dunaja mierne stúpla

„To asi nebudeme vedieť urobiť, lebo v opačnom prípade behom dvoch dní by sme prišli o vodu už aj my, a nemali by ani oni - ani my, takže to by nič zásadné neriešilo,“ povedal minister. Doplnil, že ak by došlo k zrážkovej činnosti, Slovensko je pripravené prednostne „pustiť nejaké množstvá vody“.

Situácia s dodávkami elektrickej energie sa v Maďarsku skomplikovala po tom, ako v uplynulých dňoch až týždňoch výrazne klesla hladina Dunaja, pričom jeho voda slúži aj na chladenie v maďarskej jadrovej elektrárni Paks. V dôsledku toho sa znížil výkon reaktorov.

Požiar spôsobený v noci na dnes ukrajinskými dronmi v logistickom centre ruskej spoločnosti Wildberries v Tulskej oblasti bol minimálne pätnásty v sérii útokov na sklady tohto najväčšieho internetového predajcu v Rusku, upozornil portál BBC News.

Kampaň dal do súvislosti so skorším vyhlásením ruského prezidenta Vladimira Putina, že Ukrajina sa svojimi útokmi snaží vniesť rozkol do ruskej spoločnosti.

Budovanie skladov

Kyjev hovorí o operácii, ktorá má prinútiť Rusko k ukončeniu vojny. Samotná firma dnes vo vyhlásení poskytnutom ruskej štátnej agentúre TASS poprela „špekulácie“, že by sa chystala presťahovať do zahraničia.

„Správy médií o urýchlení výstavby či prenesení hlavných logistických zariadení spoločnosti do zahraničia pokladáme za prehnaný emocionálny ruch,“ uviedla spoločnosť.

Firma podľa svojich predstaviteľov systematicky pracuje na rozšírení svojej logistickej infraštruktúry v krajinách, kde už pôsobí, ale výstavba skladov postupuje podľa plánov, dodal TASS.

Ruská firma Wildberries postaví po ukrajinských útokoch nové sklady v Kazachstane

Ruské médiá v súvislosti s týmto „popretím fám“ pripomenuli dnešnú správu o urýchlenom dokončovaní skladu Wildberries pri Minsku s rozlohou 140-tisíc štvorcových metrov, ktorý už funguje v skúšobnom režime. O výstavbe skladov Wildberries informovali aj úrady v Kazachstane v Strednej Ázii.

Špekulácie o presťahovaní logistických centier Wildberries do cudziny sa objavili po sérii útokov ukrajinských bezpilotných lietadiel, ktoré od 18. júla napadli 19 skladov Wildberries po celom Rusku.

Z nich 12 zhorelo úplne či čiastočne. Škody sa podľa údajov Forbes odhadujú až na 280 miliárd rubľov (necelé tri miliardy eur), napísal ruský portál Fontanka.

Terč útokov

Terčom ukrajinských útokov sa v predchádzajúcich dňoch stali sklady Wildberries v Leningradskej oblasti a Moskovskej oblasti, kde v utorok zahynulo päť ľudí.

V pondelok drony napadli sklady vo Vladimirskej oblasti, o deň skôr v Samarskej oblasti a 31. júla vo Volgograde. Sklad v Samarskej oblasti s plochou 160-tisíc štvorcových metrov úplne zhorel, poznamenala BBC.

Ukrajinské útoky v hĺbke Ruska v posledných mesiacoch zosilneli a ich terčom sa stali aj mestá za Uralom, teda v ázijskej časti Ruska.

Útoky na ruské rafinérie vyvolali minulý mesiac palivovú krízu, ktorú pocítili obyvatelia desiatok ruských regiónov, aj tých veľmi vzdialených od frontu.

Rusi masívne udreli na Kyjev, rakety a drony zabili 17 ľudí. Ukrajina nezostrelila ani jednu strelu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v júni ohlásil spustenie operácie, ktorá má Moskvu prinútiť k ukončeniu vojny, a opakovane navrhoval na začiatok uzavrieť prímerie.

Zelenskyj útoky na sklady Wildberries vysvetľoval tým, že sa cez ne distribuovali diely k ruským dronom používaným pri útokoch proti Ukrajine, pripomenula stanica Deutsche Welle na svojom ruskojazyčnom webe.

Útoky na sklady majú podľa poradcu kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajla Podolaka hlavne poškodiť ruskú ekonomiku a vyvolať v nej krízu, píše portál Meduza. Podľa Podolaka by prípadný krach spoločnosti s obratom 6,2 bilióna rubľov (asi 66,2 miliardy eur) mohol spôsobiť „reťazovú reakciu“ v ruskej ekonomike, pretože by poškodil nielen státisíce internetových obchodníkov, ale aj kľúčové ruské banky, ktorým Wildberries dlhuje obrovské sumy.

Mier neprichádza

Je však pochopiteľné, prečo Zelenskyj nič také verejne nehovorí – útoky na civilné objekty zakazuje Ženevský dohovor, poznamenala Meduza. K Podolakovým výpočtom podotkla, že v ruskom finančnom systéme nemajú hlavné slovo trhové princípy, ale štát.

Putin v každom prípade návrhy na dlhodobý pokoj zbraní odmieta a trvá na ďalšom postupe ruskej armády v čiastočne okupovaných ukrajinských regiónoch. Šéf Kremľa za cieľ ukrajinských útokov označil snahu destabilizovať vnútropolitickú situáciu v Rusku.

Straty obchodníkov na Wildberries pre ukrajinské útoky dosahujú stovky miliárd rubľov

„Je úplne jasné, že sa nepriateľ pokúša spôsobiť škody ekonomike a – a to je hlavné – snaží sa znervózniť spoločnosť. Ale uvedomujeme si, že to je nesplniteľná úloha,“ vyhlásil ruský prezident na júnovej porade s členmi vlády, pripomenula BBC.

Ukrajina počas 40 dní operácie donútenia Ruska k mieru napadla dve desiatky skladov Wildberries, najmenej 25 rafinérií a ďalších ropných zariadení, pričom sa jej podarilo vyradiť tretinu ruských výrobných kapacít. Podnikla tiež najmenej dve stovky útokov na tankery a nákladné lode v Čiernom a Azovskom mori.

Rusko v reakcii zosilnilo útoky balistickými raketami proti Ukrajine – len v júli podľa ukrajinských údajov odpálilo 381 rakiet, čo bolo viac ako v akomkoľvek mesiaci za celý čas trvania vojny.

Mierové rozhovory sa však nezačali. Kremeľ trvá na tom, že dosiahne svoje vojnové ciele, zatiaľ čo Kyjev vyhlasuje, že bude pokračovať operácia, ktorá má Rusko nakoniec prinútiť k ukončeniu vojny, konštatovala Meduza.

Ruský súd v Kaliningrade poslal litovského občana na 13,5 roka do väzenia za špionáž, oznámili dnes ruské médiá. Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť a možno sa proti nemu odvolať, dodali s odvolaním sa na oznámenie súdu. Meno odsúdeného muža neuviedol súd ani médiá.

Občan Litvy sa podľa vyšetrovateľov dopúšťal špionáže v období 2011-2024, keď ho odhalili pracovníci ruskej tajnej služby FSB, uviedol portál Kaliningradnews. Odsúdený podľa verdiktu zhromažďoval a nemenovanej krajine odovzdával údaje predstavujúce štátne tajomstvo, ktoré môžu byť využité proti bezpečnosti Ruska.

Rusko plánuje útoky na infraštruktúru v Pobaltí či Poľsku, varuje prezident Litvy

Sudcovia prihliadli na vážne chronické ochorenie odsúdeného; dnešnému vyneseniu rozsudku predchádzalo 16 pojednávaní súdu od tohtoročného apríla, poznamenal kaliningradský portál Russkij zapad.

Tento rok v apríli na súde v litovskom hlavnom meste začal proces s piatimi obvinenými zo spolupráce s ruskou vojenskou rozviedkou GRU pri príprave a odosielaní výbušných balíkov prostredníctvom spoločností DHL a DPD, ktoré v roku 2024 explodovali v Nemecku, v Poľsku a v Británii.

Po ďalších členoch teroristickej skupiny sa podľa litovských úradov naďalej pátra. Rusko zapojenie do sabotáží dlhodobo odmieta.

Lotyšská armáda použila slzotvorný plyn a varovný výstrel proti migrantom z Bieloruska

Litva tiež v apríli obvinila 13 osôb z pokusu o vraždu dvoch osôb v prípade, ktorý je spájaný s ruskou vojenskou rozviedkou GRU, ako uviedol náčelník kriminálnej polície pobaltskej krajiny Saulius Briginas. Terčom sprisahania bol podľa litovských médií zakladateľ ruskými úradmi zakázaného baškirského hnutia Baškort Ruslan Gabassov, ktorý v Litve získal azyl, a občan Litvy Valdas Bartkevičius, zhromažďujúci pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii.

V centre medzinárodného prípadu je sieť ruských špiónov, ktorá plánovala dve vraždy, napísal portál Delfi a dodal, že za vraždu spáchanú za teroristickým účelom hrozí v pobaltskej krajine doživotie.

Kaliningradská oblasť, ležiaca medzi Poľskom, Litvou a Baltským morom, predstavuje najzápadnejšiu časť Ruska.

Vzťahy Moskvy s pobaltskými štátmi sú tradične napäté a ešte sa zhoršili po rozpútaní ruskej vojny proti Ukrajine. Litva, ktorá je členom NATO a Európskej únie, od ruskej invázie na Ukrajinu z roku 2022 strojnásobila svoje výdavky na obranu.

Litovská pohraničná stráž objavila ďalší podzemný tunel, ktorý mal slúžiť na nelegálne prevádzanie migrantov z Bieloruska na územie tohto členského štátu Európskej únie. Úrady o tom informovali v stredu, práva pochádza z agentúry DPA.

Nedokončený tajný priechod bez východu bol vykopaný pod hraničným plotom v hĺbke približne 1,5 metra a bol spevnený kmeňmi stromov a doskami.

Podľa zverejnených správ tunel zasahoval z bieloruského územia približne štyri metre do litovského vnútrozemia. Pohraničníci ho lokalizovali pomocou elektronických zariadení.

V uplynulých týždňoch ide už o tretí podzemný tunel objavený pod litovsko-bieloruskou hranicou, pripomína DPA. Podľa medializovaných informácií v jednom z predchádzajúcich prípadov skupina migrantov zaútočila na litovských pohraničníkov, keď sa bránila zadržaniu. Príslušníci stráže boli nútení ustúpiť a migranti ušli späť do Bieloruska.

Litovský minister vnútra Martynas Katelynas nariadil vnútorné vyšetrovanie po tom, ako hovorkyňa pohraničnej stráže potvrdila tento incident, ktorý úrady predtým verejnosti zatajili. Oneskorené informovanie o útoku na pohraničnú stráž kritizoval aj predseda vlády Mindaugas Sinkevičius.

Litovská vláda opakovane obviňuje Bielorusko z organizovania prevádzania migrantov z krízových oblastí k vonkajším hraniciam EÚ. Vilnius na túto situáciu reagoval sprísnením bezpečnosti a vybudovaním hraničného oplotenia.

Ruská dezinformačná kampaň sa vo Francúzsku zamerala na ďalšieho prezidentského kandidáta, bývalého centristického premiéra Gabriela Attala. Ako v stredu informovala agentúra AFP, francúzsky vládny úrad Viginum, ktorý bojuje proti online dezinformáciám, ju odhalil v utorok a s „vysokou mierou istoty“ pripísal proruskej dezinformačnej sieti s názvom Matrioška.

Nemenovaný zdroj z bezpečnostných zložiek uviedol, že kampaň mala zatiaľ „obmedzený dosah“ a len niekoľko tisíc pozretí.

Nemecko varuje pred ruskou kampaňou Matrioška. Moskva zintenzívňuje dezinformácie pred voľbami

Falošný obsah sa objavil na sociálnej sieti X v príspevkoch, ktoré sa podobali na produkciu francúzskych médií. Nepravdivo sa v nich uvádzalo, že Attal trpí Parkinsonovou chorobou alebo že podporuje ústretovejšiu politiku voči ľuďom neoprávnene obývajúcim cudzie nehnuteľnosti - squatterom.

Zdroj blízky Attalovi uviedol, že tento útok mohol súvisieť s jeho podporou Ukrajiny zo strany Francúzska po začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Francúzske úrady v posledných týždňoch zaznamenali aj ďalšie kampane spojené s propagandistickou sieťou napojenou na Rusko.

Európske krajiny podceňujú schopnosti Ruska v hybridnej vojne, tvrdí prezidentka Moldavska

Jedna z nich sa zamerala na ľavicového europoslanca Raphaëla Glucksmanna, ktorý je výrazným kritikom Kremľa a ktorý zrejme bude kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027.

Podľa bezpečnostných zdrojov bola táto kampaň spojená so sieťou Storm-1516, ktorú francúzske úrady dávajú do súvislosti s ruskými spravodajskými službami.

Tá istá skupina v uplynulých týždňoch šírila nepravdivé informácie o zdravotnom stave ďalšieho prezidentského kandidáta, bývalého centristického premiéra Édouarda Philippa.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa blíži ku koncu svojho druhého funkčného obdobia, vyhlásil, že ochrana prezidentských volieb v roku 2027 pred zahraničným zasahovaním bude jeho najvyššou prioritou.

Diplomatické vzťahy Brazílie s Argentínou zostanú na zníženej úrovni dovtedy, kým bude argentínsky prezident Javier Milei pokračovať v „útokoch“ na brazílsku hlavu štátu a demokratické inštitúcie.

Brazílske veľvyslanectvo v Buenos Aires nebude viesť veľvyslanec, ale len chargé d’affaires. Správa pochádza z agentúry AFP.

Brazílsky prezident Lula chce vládnuť štvrtýkrát. Vo voľbách sa stretne so synom uväzneného exprezidenta

„Rozhodli sme sa znížiť úroveň našich diplomatických vzťahov. Toto rozhodnutie zostane v platnosti dovtedy, kým budú pokračovať útoky Javiera Mileia na brazílske demokratické inštitúcie,“ uviedol pre AFP nemenovaný zdroj z brazílskeho ministerstva zahraničných vecí.

Brazília v utorok znížila úroveň svojej diplomatickej misie na chargé d‘affaires po opakovaných urážkach zo strany Mileia voči brazílskemu prezidentovi Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi.

Buenos Aires zároveň uviedlo, že Brazília požiadala argentínskeho veľvyslanca, aby opustil krajinu. Podľa zdroja z brazílskeho rezortu diplomacie však veľvyslanca do vlasti povolala Argentína.

K stupňovaniu napätia medzi juhoamerickými susedmi došlo dva dni po tom, ako Milei urazil brazílskeho prezidenta. „Je to zlodej, je skorumpovaný, bol odsúdený za krádež a korupciu, bol vo väzení, takže je pravda, že ho môžeme nazvať trestancom,“ povedal Milei o Lulovi počas rozhovoru odvysielaného v nedeľu v argentínskej televízii.

Brazília stiahla veľvyslanca v Argentíne pre Mileiho prejav na politickom zjazde

Podobne sa vyjadril aj vo svojom prejave v Brazílii minulý mesiac, kde podporil Lulovho súpera v nadchádzajúcich prezidentských voľbách Flávia Bolsonara.

Súčasný brazílsky prezident zastával tento post aj v rokoch 2003 až 2010. V roku 2017 ho za korupciu a pranie špinavých peňazí odsúdili a vo väzení bol 580 dní. Neskôr jeho rozsudok zrušil brazílsky najvyšší súd. Do funkcie prezidenta sa Lula vrátil v roku 2023.

Chceli zmenu, pokojnejšie tempo a návrat na miesto, ktoré si zamilovali. Česi Vladimír a Vasilis opustili po rokoch Anglicko a vydali sa na grécky Zakynthos.

Dnes žijú v dome so záhradou plnou citrusov i olivovníkov, pracujú počas turistickej sezóny a priznávajú, že ich Grécko naučilo zvoľniť.

Vladimír a Vasilis sú manželia, ktorí sa rozhodli urobiť krok, o ktorom mnoho ľudí len sníva. Opustili život v Anglicku a začali znova na gréckom ostrove Zakynthos.

Obaja pochádzajú z Českej republiky, Vasilis má navyše z polovice grécky pôvod. „Vždy som vedel, že Grécko milujem. Chcel som si skúsiť, aké by bolo tu žiť,“ hovorí Vladimír.

Vladimír žil od roku 2012 v Anglicku, kde sa postupne vypracoval až na pozíciu šéfkuchára. K Grécku ho priviedla túžba spoznať iný život. V rokoch 2017 a 2018 strávil letné sezóny práve na Zakynthose. Pôvodne mal v pláne vždy len odísť na leto a potom sa vrátiť do Anglicka. Ostrov mu však prirástol k srdcu.

Medzitým prišiel covid-19 a Vladimír sa vrátil do Českej republiky. Práve vtedy sa jeho život zmenil – spoznal Vasilisa. Začali spolu žiť a neskôr sa spoločne presťahovali do Anglicka. Tam však už nevideli svoju budúcnosť.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo je dlhodobý prenájom na ostrove vzácny.
• Koľko mesačne zaplatia za bývanie a služby.
• Prečo musia cez leto zarobiť aj na celú zimu.
• Čo treba vybaviť pred prácou a pobytom v Grécku.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 62% na dočítanie.