Svet - hmonline.sk

Vyšetrovanie trestných činov súvisiacich s praním špinavých peňazí v Rusku za prvý polrok prudko vzrástlo, keď orgány činné v trestnom konaní začali 1145 trestných konaní.

Je to približne tretinový nárast oproti rovnakému obdobiu roka 2025 a zároveň najviac za posledných 15 rokov. Uviedol to ruský denníka Izvestija s odvolaním sa na údaje ministerstva vnútra.

Až v polovici prípadov (574) ide o pranie špinavých peňazí vo veľkom rozsahu (viac ako jeden a pol milióna rubľov - 16 065 eur) a veľmi veľkom rozsahu (viac ako šesť miliónov rubľov - 64 260 eur). Za posledný rok sa ich počet zvýšil takmer o štvrtinu.

Prípady prania špinavých peňazí zvyčajne súvisia s vyšetrovaním ďalších trestných činov – podvodov, daňových únikov, sprenevery verejných prostriedkov, obchodovania s drogami alebo korupcie. Rekordný počet súvisí s vývojom nástrojov digitálneho monitorovania, uviedla právnička a aktivistka za ľudské práva Jekaterina Kutuzovová.

Veľká Británia rozšírila sankcie proti Rusku. Zamerala sa na banky, lode aj dodávateľov kovov

Podľa nej algoritmy používané oficiálnymi ruskými orgánmi umožňujú oveľa rýchlejšie identifikovať podozrivé finančné transakcie. Účastníci rôznych podvodných schém často používajú kryptomeny na zatajenie pôvodu a pohybu finančných prostriedkov.

Nelegálne peniaze sa perú aj cez fiktívne konzultačné služby alebo školné pre príbuzných úradníkov, dodala Kutuzovová.

Právnik Jevgenij Pantazij pripomenul, že za prijatie úplatku vo veľkom rozsahu hrozí vysoká pokuta a väzenie do dvoch rokov, pri veľmi veľkom rozsahu pri splnení ďalších podmienok (napr. organizovaná skupina) až do sedem rokov. Na najprísnejší trest aj za ďalšie trestné činy bol doteraz odsúdený armádny generál Pavel Popov - 19 rokov v trestnej kolónii s maximálnym stupňom stráženia.

Od roku 2024 boli tiež trestne stíhaní aj štyria námestníci bývalého ministra obrany Sergeja Šojgua a ďalší vysokopostavení úradníci.

Víkendové cesty zvyknú byť prázdnejšie. Toto pravidlo však na hlavnom ťahu smerom od Košíc či z Tatier neplatí. Vodiči sa v nedeľných kolónach, zvlášť v lete, zdržia aj desiatky minút.

Dopravu na tomto mieste skomplikovalo aj otvorené Višňové, ktoré pritiahlo na severnú trasu viac áut. Ďalšie vozidlá by sem mohli pribudnúť po dokončení diaľničného obchvatu Ružomberka.

Diaľničná žatva z minulého roka ťahala veľkých hráčov. Doprastavu však najviac pomohol iný projekt na východe

Štát sa preto rozhodol na poslednom úseku cesty prvej triedy bez diaľničnej alternatívy medzi Turanmi a Hubovou nakresliť tretí pruh – podobne ako pod Strečnom v období, keď ešte tunel Višňové neexistoval.

Dôvod? Pri Ružomberku sa ide do finále.

V článku sa ešte dočítate:

• Otvorí sa obchvat naraz alebo po etapách?
• Ako zosuv oddialil otvorenie diaľnice?
• Čo zahŕňa úprava za osem miliónov eur?
• Prečo tretí pruh skomplikuje život cyklistom?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 39% na dočítanie.

Slovenská republika ku koncu júla tohto roka vyčerpala eurofondy v sume 2,614 miliardy eur, čo predstavuje 20,43 percenta z prostriedkov, ktoré má k dispozícii v aktuálnom programovom období. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sa čerpanie zvýšilo o 1,29 percentuálneho bodu (p. b.). Informovalo o tom vo štvrtok Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

V programovom období 2021 až 2027 boli pre Slovensko vyčlenené prostriedky Európskej únie v celkovej výške 12,79 miliardy eur.

Slovensko ráta s menším balíkom eurofondov, nové pravidlá majú sprísniť aj tempo čerpania

Slovensko ich čerpá prostredníctvom jedného hlavného Programu Slovensko s najvyššou alokáciou 12,59 miliardy eur a štyroch menších programov Interreg SK-CZ (85,32 milióna eur), Interreg SK-AT (55,50 milióna eur), INTERACT IV (45 miliónov eur) a Program Rybné hospodárstvo 2021 - 2027 (15,23 milióna eur).

Z celkovej alokácie pre Program Slovensko boli k 31. júlu vyčerpané prostriedky vo výške 2,565 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 20,37 percenta. Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,28 p. b., vyčíslilo ministerstvo. V rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ využilo Slovensko do konca júla 24,24 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 28,41 percenta.

Bez eurofondov by slovenská ekonomika dnes prakticky nerástla

Oproti júnu sa zvýšilo o 3,14 p. b. Z programu Interreg SK-AT sa čerpanie za mesiac zvýšilo o 0,53 p. b. na 10,61 percenta, v absolútnej hodnote to predstavovalo 5,89 milióna eur. Z celkovej alokácie programu INTERACT IV predstavovalo čerpanie v júli 19,02 milióna eur alebo 42,26 percenta.

Oproti stavu ku koncu predchádzajúceho mesiaca sa zvýšilo o 1,85 p. b. V rámci programu Rybné hospodárstvo 2021 - 2027 bola Slovensku pridelená suma 15,23 milióna eur, z ktorej zatiaľ nečerpalo žiadne prostriedky.

Tiggo 7 druhej generácie predstavil najväčší exportér áut z Číny v roku 2019, v roku 2023 prekonalo modernizáciu, no aj tak je relatívne vyšší vek modelu (na čínske pomery rozhodne) trochu poznať. Tiggo 7 je v ponuke s tromi variantmi pohonu, okrem tohto plug-in hybridu môžete mať aj klasický hybrid, ale taktiež prevedenie s čisto spaľovacím pohonom.

Za trochu nevýrazným, ľahko nevyváženým a možno zbytočne všeobecným dizajnom, ktorý auto opticky zmenšuje, sa však skrýva nečakane dobre postavené a dospelé auto. S cenou pohybujúcou sa okolo hranice 29-tisíc eur by síce Chery Tiggo 7 mohlo na pohľad vyzerať o niečo dospelejšie a dôstojnejšie, ale akonáhle zabuchnete dvere a vyrazíte, rýchlo pochopíte, kde sú jeho najsilnejšie tromfy.

Pravdou totiž je, že auto je veľmi dobre zmontované, píše iDNES.cz. Automobilka k nemu pristúpila s obrovskou starostlivosťou o detaily, ktorú by mu mohla väčšina tradičných európskych značiek závidieť. Mnoho z nich takto precízne poskladať auto, aby nevŕzgalo a neškrípalo, dnes už jednoducho nevie – alebo nechce vedieť – postaviť.

Srdcom tohto čínskeho plug-in hybridu je kombinácia 105 kW benzínovej priamovstrekovej „jednapäťky“ a 150 kW elektrického motora. Výsledkom je systémový výkon až 280 koní, ktorý zásobuje energiou veľká 18,3 kWh batéria schovaná pod podlahou (trochu vytŕča). Prepĺňaný štvorvalec z vývoja a produkcie Chery pracuje v Millerovom cykle, značka potom udáva aj skvelú termodynamickú účinnosť až 44,5 percenta.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.

Takmer 16-tisíc dobrovoľníkov zo 72 krajín sveta slúži v ukrajinských ozbrojených silách, uviedla vo štvrtok vojenská ombudsmanka Oľha Rešetylovova podľa agentúry Interfax-Ukrajina.

Skoro 40 percent z nich pochádza z Latinskej Ameriky, píše agentúa DPA.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti uviedol, že v ukrajinských ozbrojených silách slúži približne 880-tisíc vojakov. Bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov v júni oznámil plány zvýšiť podiel vojakov zo zahraničia až o 50 percent.

Podľa jeho zámerov mali súkromné náborové spoločnosti dostať 300-tisíc hrivien (asi 5800 eur) za každého zverbovaného nováčika, samotným vojakom ponúkali mesačné platy v pechote od 250-tisíc (4800 eur) až do 400-tisíc hrivien (do 7700 eur) za útočné pozície v prvej línii.

Štít nad Kyjevom sa rozpadol. Rusko chrlí rakety a víťazí v bitke o ukrajinské nebo

Vo väčšine západných vojenských síl vychádza plat vojaka od 2500 eur a vyššie podľa rôznych príplatkov v závislosti od krajiny a úrovne skúseností, uviedol v júni web Defence blog.

Ukrajina sa snaží prilákať zahraničných bojovníkov priemerným mesačným platom približne 300-tisíc hrivien (asi 5800 eur). Ukrajinské medzinárodné légie boli založené krátko po invázii vo februári 2022.

Zahraničných bojovníkov verbuje aj Rusko, podľa odhadov nasadilo približne 24-tisíc afrických bojovníkov a tiež zhruba 10-tisíc až 12-tisíc severokórejských vojakov

Extrémne vlny horúčav tohtoročného leta znepokojujúco vysušujú európske veľtoky. Medzi najpostihnutejšie patrí druhá najdlhšia rieka Európy, Dunaj. 

Na mnohých miestach má rekordné minimá, čo obmedzuje lodnú dopravu na celom jej 2850 kilometrov dlhom toku. Na Slovensku a v Rumunsku klesla hladina najnižšie za posledných tridsať rokov, v Maďarsku dokonca padla na absolútne historické minimum.

Extrémne sucho zasiahlo dopravu na Dunaji. Prístavy v Bratislave a Komárne hlásia problémy

Zástupcovia úradov monitorujúcich prevádzku na Dunaji, tvrdia, že ide o výnimočnú situáciu a pomocou neustálych bagrovacích prác sa snažia udržať aspoň užší splavný kanál.

Nákladné plavidlá napriek tomu čelia dlhým čakacím dobám. Podľa World Weather Attribution klimatická zmena spôsobená človekom súčasné sucho výrazne zosilnila.

Porovnávacie satelitné snímky teraz ukázali, ako výrazne poklesla jeho hladina v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Vyschnuté koryto je zrejmé v častiach toku od Nemecka až po Čierne more:

Nález dronu s výbušninou na letisku v Lipsku predstavuje pre Nemecko novú úroveň nebezpečenstva, vyhlásil tamojší minister vnútra Alexander Dobrindt. Vyšetrovatelia teraz preverujú, či za útokom stojí cudzia mocnosť. Ak by sa podozrenie potvrdilo, išlo by podľa nemeckých predstaviteľov o ďalšiu eskaláciu hybridných hrozieb v Európe.

Výbušný dron našli v blízkosti ukrajinského nákladného lietadla na nemeckom letisku

„Máme tu do činenia so súperením, do ktorého môžu byť zapojené aj zahraničné mocnosti, ktoré sa zjavne snažia prispieť k značnej neistote v Nemecku,“ uviedol Dobrindt. Podľa neho okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že by za akciou stáli amatéri. Vyšetrovatelia ju preto posudzujú ako profesionálne pripravenú hybridnú operáciu, podotkol minister.

Zamestnanci letiska v Lipsku v stredu ráno objavili v nákladnej zóne dron s výbušninou neďaleko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov. Polícia okamžite uzavrela časť letiska a nálož zneškodnila pomocou robota.

Ukrajinské lietadlo, pri ktorom našli dron, bolo naložené muníciou

Logistický uzol NATO

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo je letisko v Lipsku strategickým cieľom,
• Čo sa stalo nákladnému lietadlu DHL,
• Koho z incidentu viní ukrajinský veľvyslanec v Nemecku,
• Prečo politici hovoria o možnom štátnom terorizme.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 35% na dočítanie.

Británia uvalila nové sankcie na ruské lode, banky a priemyselné podniky v snahe narušiť príjmy z predaja ropy, ktoré by Moskva mohla využiť na financovanie vojny proti Ukrajine.

Na svojom webe to dnes oznámila britská vláda. Rusko sa k tomu bezprostredne nevyjadrilo, uviedla agentúra Reuters. Ukrajina sa ruskej invázii od februára 2022 bráni s pomocou západných spojencov.

Vláda na základe zákonov o sankciách proti Rusku pridáva 13 nových subjektov.

Kremeľ: Sankcie EÚ čoraz viac škodia európskej ekonomike a narážajú na limity

Sankcie sa vzťahujú aj na šesť ruských bánk, šesť novozískaných tankerov takzvanej tieňovej flotily a štyri ruské spoločnosti dovážajúce tantal a niób, čo sú vzácne kovy používané v zbraniach na bojisku.

„Budeme aj naďalej zvyšovať tlak na Rusko, kým nebude dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier,“ povedal britský minister zahraničných vecí Ed Miliband.

Britská vláda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalila sankcie na viac ako 3 400 jednotlivcov, subjektov a lodí v rámci sankčného režimu voči Rusku. Moskva už skôr odmietla západné sankcie ako politicky motivované.

Vlastníctvo a správa lesov v štyroch národných parkoch (NP), ktoré začiatkom júla prešli zonáciou, plne prechádza pod národné parky.

Rovnako správy národných parkov budú plne zabezpečovať obhospodarovanie delimitovaného majetku na svojich územiach.

V tejto súvislosti šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) podpísal s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer-SD) memorandum o spolupráci, ktoré jasne stanovuje podmienky prechodu vlastníctva pozemkov pod národné parky vrátene ich správy.

O čom je memorandum

„Zonácia už vo svojej podstate prenáša vlastníctvo a správu pod národné parky, pretože o tom je samotná zonácia. Národné parky sa budú vo vlastnom mene a v rámci vlastnej právnej subjektivity starať o svoje vlastné územie, ktoré im zonáciou bolo zverené. Považujeme za správne, že národné parky môžu na dobrovoľnej báze v prípade potreby spolupracovať s externými spoločnosťami a budú oslovovať aj štátny podnik Lesy SR,“ poznamenal Taraba.

Výhrady považuje za snahu ovládnuť národné parky súkromnými ťažiarskymi firmami.

Ministri vyjadrili v memorande spoločný záujem a vôľu aktívne spolupracovať pri starostlivosti o lesy.

Spolupráca sa bude odvíjať od konkrétnych požiadaviek a činností národného parku, pričom rozsah konkrétnych prác či obdobie vykonávania aktivít si určí národný park.

„Lesy SR sa v rámci zonácií zbavujú desiatky tisíc hektárov lesov, ktoré smerujú do vlastníctva a správy národných parkov. Dnešné memorandum úplne najjednoduchším spôsobom vysvetľuje aj pre tých, ktorí chcú túto tému zneužívať na politické účely, že spolupráca medzi správami národných parkov a štátnym podnikom Lesy SR je na rovnakej dobrovoľnej báze ako spolupráca s inými štátnymi inštitúciami navzájom,“ doplnil Takáč.

Spor Tarabu a Kuffu

Vláda začiatkom júla schválila zonácie štyroch národných parkov - Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry.

Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci plánu obnovy. Schválené zonácie podľa Kuffu negujú ich reformu, pričom kritizoval uznesenia vlády, ktoré sa do dokumentu dostali ako pripomienka.

Tvrdí, že územia síce formálne majú prejsť pod správy NP, ale ostávajú v podstate pod Lesmi SR, čo od začiatku Európska komisia avizovala ako problematické pri platbe v súvislosti s reformou NP.

Kuffa v stredu informoval, že mu EK dala za pravdu v súvislosti s vládnou pripomienkou k zonáciám národných parkov a naďalej je tak ohrozených 450 miliónov eur z plánu obnovy.

Taraba sa voči týmto tvrdeniam ohradil s tým, že ide o fabulácie, ktoré neodzrkadľujú skutkový stav. Zopakoval, že zonácie sú urobené „príkladne, odstraňujú tisíce výnimiek a priestor na korupciu“. Pracovná komunikácia s Komisiou prebieha podľa Tarabu na dennej báze. Memorandum má odpovedať na otázky EK.

Andy Warhol by dnes oslávil 98 rokov. Narodil sa 6. augusta 1928 v Pittsburghu ako Andrew Warhola, najmladší z troch synov Andreja a Júlie Warholovcov.

Obaja rodičia prišli do Spojených štátov z regiónu, ktorý je dnes súčasťou Slovenska. Rodinné korene jedného z najznámejších amerických umelcov 20. storočia vedú do obce Miková na severovýchode krajiny.

Warhol začínal ako úspešný reklamný ilustrátor. Neskôr spojil výtvarné umenie so svetom spotrebných výrobkov, filmu a celebrít a medzi všeobecne známe obrazy dostal plechovky polievky, fľaše Coca-Coly či tváre Marilyn Monroe a Elvisa Presleyho.

Zomrel v roku 1987, jeho meno však z aukčných katalógov nezmizlo. Aj v roku 2026 za jeho práce zberatelia zaplatili sumy, ktoré sa pohybovali od státisícov do desiatok miliónov dolárov.

V článku sa ešte dočítate:

• Za koľko sa tento rok predali jeho diela.
• Akú sumu presiahol absolútny Warholov rekord.
• Koľko stála rekonštrukcia múzea v Medzilaborciach.
• Čo všetko ponúkne obnovené múzeum

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

Ukrajinské lietadlo Antonov, pri ktorom zamestnanci letiska Lipsko/Halle našli v noci na stredu dron s výbušninou, bolo naložené vojenskou muníciou. 

S odvolaním sa na svoje zdroje o tom dnes informovali nemecké stanice NDR, WDR a denník Süddeutsche Zeitung.

Nemecká polícia medzitým ďalej pátra po objekte, s ktorým sa nad letiskom zrazilo iné nákladné lietadlo. Stále nie je jasné, o aký objekt išlo, podľa nemeckých médií to bol zrejme dron.

Výbušný dron vydesil Nemecko. Vyzerá to na profesionálnu operáciu, preverujú cudziu stopu

Dron našiel zamestnanec

Krátko pred utorkovou polnocou objavil zamestnanec východonemeckého letiska Lipsko/Halle neďaleko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov dron, ktorý podľa neskoršieho zistenia niesol výbušninu. Podľa doterajších poznatkov bola ale rozbuška chybná.

Letisko následne prerušilo prevádzku. Iné nákladné lietadlo, ktoré sa práve chystalo pristáť, muselo pristávací manéver prerušiť a zrazilo sa s ďalším "neznámym letiacim objektom". Po objekte policajti stále pátrajú.

Dron s výbušninami uzavrel dôležité letisko. Nemecko spustilo vyšetrovanie incidentu

Nemecké médiá už v stredu informovali, že dron s trhavinou našli zamestnanci blízko lietadiel ukrajinských aerolínií Antonov. Podľa WDR, NDR a Süddeutsche Zeitung bola v jednom z nich munícia, ktorá krátko predtým dorazila z Francúzska. Zrejme ju potom čakal ďalší transport.

Agentúra DPA dnes informovala, že zatiaľ čo incident sa odohral na južnej dráhe a tá severná bola už v stredu opäť v prevádzke, teraz je uzavretá severná dráha. V prevádzke je naopak dráha južná. Letisko tieto opatrenia nevysvetlilo.

Vážny bezpečnostný incident

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt kvôli incidentu v stredu prerušil dovolenku a priletel do Lipska. V súvislosti s prípadom potom hovoril o "scenári hybridného útoku". Odmietol však špekulácie ohľadom výbušniny, konštrukcie, dronu i pôvodcu.

"Musíme predpokladať, že ide o veľmi vážny bezpečnostný incident," uviedol. Poukázal na "novú kvalitu ohrozenia" vzhľadom na to, že na rozdiel od predchádzajúcich incidentov s dronmi išlo o prvý prípad, keď bol bezpilotný stroj v oblasti letiska vybavený výbušninou.

Nová úroveň nebezpečenstva. Nemecký minister vnútra označil incident s dronom za „scenár hybridného útoku“

Predsedníčka parlamentnej frakcie strany Zelených Katharina Drögeová dnes vyzvala, aby kancelár Friedrich Merz zvolal Národnú bezpečnostnú radu. Incident na letisku Lipsko/Halle označila za "závažný a ťažký hybridný útok".

Veľa podľa nej nasvedčuje tomu, že za ním je "štátny hráč". "Potom by išlo o štátny terorizmus, na ktorý treba jasne a dôsledne reagovať," dodala Drögeová.

Letisko Lipsko/Halle bolo jedným z dopravných uzlov, na ktorých predvlani v júli horeli balíčky, ktoré predtým prepravila lietadlá. Podľa západných tajných služieb, na ktoré sa odvolávali nemecké médiá, výbušniny do balíkov umiestnili ruskí agenti. Len náhodou pritom podľa vyšetrovania vzplanuli zásielky na zemi, a nie za letu. Rusko akúkoľvek úlohu v incidentoch popiera.

Slováci, ktorí plánujú kúpu ďalšej nehnuteľnosti, by nemali rozhodnutie zbytočne odkladať. Od januára budúceho roka navrhuje Národná banka Slovenska zmenu pravidiel hypotekárneho financovania, ktorá by mala zvýšiť požiadavky na vlastné zdroje pri kúpe tretej a každej ďalšej nehnuteľnosti.

Pripravované opatrenie pritom nemusí zasiahnuť len investorov, ale aj ľudí, ktorí vlastnia podiel na zdedenej nehnuteľnosti alebo kupujú spoločné bývanie s partnerom, upozornila v aktuálnom komentári riaditeľka pre úvery spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová.

Rozhoduje aj dedičstvo

„Mnohí ľudia si pripravované zmeny spájajú iba s investormi, ktorí kupujú viacero bytov na prenájom. V skutočnosti môže byť rozhodujúce aj to, koľko nehnuteľností aktuálne vlastníte podľa katastra. Za ďalšiu nehnuteľnosť sa totiž nemusí považovať len investičný byt, ale v určitých prípadoch aj nehnuteľnosť získaná dedením alebo spoluvlastnícky podiel,“ vysvetlila Šablová.

Slovenský realitný trh sa začína deliť. Dva kraje zlacneli, odľahlejšie oblasti strácajú kupcov

Pripomenula, že kým v súčasnosti môže klient pri splnení podmienok financovať kúpu hypotékou do výšky 80 percent hodnoty nehnuteľnosti, po novom by mal byť pri tretej a ďalšej nehnuteľnosti maximálny limit financovania 70 percent (ukazovateľ LTV). V praxi to podľa odborníčky znamená, že pri rovnakom byte či dome bude klient na kúpu potrebovať viac vlastných peňazí.

„V praxi sa môže stať, že klient bude mať dostatočný príjem na získanie hypotéky, no nebude mať pripravených dosť vlastných financií na kúpu nehnuteľnosti. Pri investičnej nehnuteľnosti pritom nie je rozhodujúce len to, koľko byt zarobí, ale aj to, koľko vlastného kapitálu musí investor vložiť na začiatku. Práve výška vlastných zdrojov môže byť po novom rozhodujúcim faktorom,“ zdôraznila Šablová.

Záujem o hypotéky ťahajú dva faktory. Súčasné vysoké objemy sú však dlhodobo neudržateľné, tvrdí analytik

Napríklad pri nehnuteľnosti v hodnote 250-tisíc eur môže klient v súčasnosti pri 80-percentnom financovaní získať hypotéku vo výške 200-tisíc eur a potrebuje doplniť vlastné zdroje 50-tisíc eur. Po znížení limitu financovania na 70 percent by mohol dostať hypotéku najviac v sume 175-tisíc eur a bude potrebovať vlastné zdroje v objeme 75-tisíc eur, vyčíslila odborníčka.

Čo ešte rozhoduje?

Pripravované pravidlá môžu byť podľa nej relevantné aj pre bežné domácnosti. „Napríklad ak partner vlastní jednu nehnuteľnosť a partnerka ďalšiu, pri kúpe spoločného bývania môže banka pri posudzovaní zohľadniť existujúce vlastníctvo oboch žiadateľov. Nová nehnuteľnosť tak môže byť z pohľadu regulácie považovaná za tretiu rezidenčnú nehnuteľnosť a môže sa na ňu vzťahovať nižší limit financovania,“ upozornila.

Banky vytiahli letné zľavy na hypotéky. Kto čaká na jeseň, môže sa prepočítať

Podobná situácia môže nastať aj pri dedičstve. Ľudia podľa nej často nevnímajú zdedený podiel ako reálne vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré môže ovplyvniť ich možnosti pri ďalšej hypotéke. „Ak však klient vlastní napríklad 50 percent alebo vyšší podiel v rodinnom dome a zároveň má vlastný byt, môže to mať vplyv na posudzovanie ďalšej kúpy,“ doplnila Šablová.

Počet vlastnených rezidenčných nehnuteľností sa má posudzovať podľa údajov evidovaných v katastri nehnuteľností. Započítavať sa majú najmä byty, rodinné domy, rekreačné objekty alebo iné stavby využiteľné na bývanie. Naopak, medzi takéto nehnuteľnosti spravidla nepatria stavebné a poľnohospodárske pozemky, rozostavané nehnuteľnosti financované za účelom dokončenia výstavby alebo reality mimo územia Slovenska, vymenovala odborníčka.

Island si v prípade obnovenia rokovaní o vstupe do Európskej únie chce zachovať „suverénnu kontrolu nad všetkým rybolovom“. Požiadavka islandskej ministerky zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir môže podľa denníka Financial Times (FT) otestovať ochotu Bruselu prispôsobiť pravidlá spoločnej rybárskej politiky strategicky významnej arktickej krajine.

Na Islande sa očakáva tesný výsledok referenda o obnove rokovaní o členstve v EÚ. Debata o vstupe do Únie súvisí s rastúcimi bezpečnostnými obavami v Arktíde a snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa pričleniť Grónsko k Spojeným štátom. Predchádzajúci pokus Islandu o vstup do EÚ stroskotal v roku 2013 práve pre spor o pravidlá rybolovu.

„Pokiaľ ide o rybolov, sme v Európe veľmocou. EÚ to musí zohľadniť. Ak to neurobí, bude pre nás veľmi ťažké rokovať,“ uviedla Gunnarsdóttir pre FT.

Island vyhostí aktivistov, ktorí prenasledovali veľrybárov

Prípadné členstvo Islandu v EÚ by automaticky nemuselo znamenať zrušenie jeho systému rybolovných kvót. Členské štáty si môžu samy určovať spôsob rozdelenia pridelených kvót medzi domáce plavidlá.

Reykjavík by však podľa súčasných pravidiel prišiel o jednostrannú kontrolu nad širším systémom upravujúcim limity úlovkov, ochranu zdrojov a prístup k rybolovným oblastiam. „Musíme si zachovať suverénnu kontrolu nad celým rybolovom a samozrejme aj náš systém kvót,“ zdôraznila ministerka.

Európska komisia naznačila, že je pripravená rokovať o osobitnom riešení pre Island. Úplná výnimka zo spoločnej rybárskej politiky by však bola mimoriadne nezvyčajná.

Podľa prieskumu islandského portálu DV z minulého týždňa podporuje obnovenie rokovaní s Bruselom 53 percent voličov, 47 percent je proti. Referendum o začatí rokovaní sa uskutoční 29. augusta; o vstupe do EÚ by Islanďania hlasovali až po úspechu prístupových rokovaní v samostatnom referende.

Grécko žiada EÚ, aby zasiahla proti aktivitám tureckých rybárov

Morské produkty tvorili v roku 2024 takmer 40 percent islandského vývozu. „Tu na Islande žijeme iný život ako na európskej pevnine. Rybárstvo je súčasťou našej národnej identity... Nepodpíšem dohodu, ktorá nie je pre Island prospešná,“ prisľúbila Gunnarsdóttir.

Brusel v posledných rokoch posilňuje svoju stratégiu pre Arktídu a po Trumpových vyjadreniach o Grónsku rastie význam spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ku ktorým patrí aj Island.

Prípadná dohoda s Reykjavíkom by zároveň mohla vytvoriť precedens pre budúce rokovania s krajinami ako Nórsko či Británia, kde sú rybolovné práva dlhodobo politicky citlivou otázkou.

Po piatich mesiacoch vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom sa rysuje prvý konkrétny diplomatický prielom. Irán vo štvrtok potvrdil, že s Ománom dosiahol dohodu o geografickom vymedzení novej námornej trasy v Hormuzskom prielive.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bakáí uviedol, že dohoda je v záverečnej fáze, podrobnosti však nezverejnil.

Irán oznámil, že dosiahol dohodu s Ománom o lodnej doprave v Hormuzskom prielive

Podľa informácií agentúry Reuters by navrhované usporiadanie znamenalo jeden z najväčších diplomatických ústupkov v prospech Teheránu od začiatku konfliktu.

S odvolaním sa na vysokého iránskeho predstaviteľa a dva regionálne zdroje agentúra uviedla, že Irán by získal právomoc riadiť lodnú dopravu smerujúcu do Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv.

Pred vypuknutím vojny bol prieliv otvorený pre všetky obchodné lode bez poplatkov a bez priamej kontroly jednej krajiny nad vstupom do oblasti.

Ceny ropy vo štvrtok ráno klesli, trhy reagujú na pokrok v rokovaniach o Hormuzskom prielive

Kľúčová tepna svetovej energetiky

V článku sa ešte dočítate:

• Akú kontrolu nad lodnou dopravou požaduje Irán,
• Koľko by mohli lode platiť za prejazd,
• Prečo Washington odmieta iránsku správu prielivu,
• Čo môže opäť spustiť útoky na energetickú infraštruktúru.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 38% na dočítanie.

Severná Kórea dnes odpálila zo svojho východného pobrežia nespresnenú strelu smerom k moru. Informovala o tom juhokórejská armáda. Podľa japonskej vlády mohlo ísť o balistickú raketu, napísala agentúra Reuters.

Odpálenie rakety nasledovalo deň po tom, ako Kim Jo-čong - vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una - obvinila Japonsko, že sa mení na vojenský štát, kvôli čomu podľa nej KĽDR zváži nespresnené vojenské možnosti. Odsúdila tiež Spojené štáty za to, že Tokiu umožňujú pokračovať v zbrojení.

KĽDR v tomto roku uskutočnila sériu raketových testov vrátane odpaľov balistických striel krátkeho doletu, delostreleckých rakiet a ďalších taktických zbraní určených na posilnenie vojenských kapacít tohto izolovaného štátu.

Hrozba pre Kyjev. Z Ruska na nás začnú strieľať rakety Severokórejčania, tvrdia Ukrajinci

Podľa severokórejskej štátnej agentúry KCNA sa posledný potvrdený zbrojný test, ktorý sa uskutočnil koncom júna, týkal modernizovaného raketového systému kalibru 240 milimetrov, taktických balistických striel a samohybnej húfnice kalibru 155 milimetrov.

Severokórejský vodca Kim Čong-un sa od roku 2019, keď skrachovali rokovania o jadrovom odzbrojení KĽDR s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, sústredí na rozširovanie jadrového a raketového arzenálu.

Trump opakovane vyjadril želanie obnoviť s Kimom rozhovory, Pchjongjang ale tieto ponuky doteraz ignoroval a vyzval Washington, aby upustil od požiadaviek na jadrové odzbrojenie ako predbežné podmienky na rokovania.

V posledných rokoch si Kim tiež posilnil svoje diplomatické postavenie rozširovaním vzťahov s Ruskom. Severná Kórea dodáva Rusku konvenčné zbrane a vojakov na podporu vojny proti Ukrajine.

Ceny vybraných kŕmnych surovín v minulom roku medziročne mierne klesli. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností (ZVKSOS) Marek Lukáčik.

„V súčasnosti môžeme konštatovať, že nám ceny krmív opäť rastú. Keďže úroda agrokomodít bude nižšia a zrejme aj v horšej kvalite ako minulý rok, nehovoriac o nestabilite cien za energie a pohonné látky,“ priblížil Lukáčik.

Zdôraznil, že ceny energií sú okrem iného najviac citeľné pri pozberovej úprave plodín, ktorá stabilizuje ich kvalitu, znižuje vlhkosť a pripravuje ich na bezpečné dlhodobé skladovanie alebo ďalšie spracovanie.

Horúčavy a sucho komplikujú chov zvierat, farmárom ubúda krmivo aj produkcia mlieka

„Musíme počkať, čo nám prinesie nová úroda z objemového a kvalitatívneho hľadiska a ako sa budú vyvíjať ceny kŕmnych surovín a ostatných vstupov do výroby,“ podčiarkol Lukáčik.

„Vo všetkých nami sledovaných kategóriách hospodárskych zvierat nastal mierny pokles okrem kategórie ošípané spolu, ktoré narástli o 8,33 percenta (z toho prasnice o 3,39 percenta). Hydina klesla o 12,79 percenta oproti minulému roku, pričom klesol aj počet brojlerov o 21,09 percenta. Sliepky, naopak, narástli o 13,15 percenta,“ doplnil.

Dodal, že v roku 2025 sa na Slovensku vyrobilo 755-tisíc ton kŕmnych zmesí, čo bolo medziročne viac o 4,4 percenta.

Z toho pre ošípané sa vyrobilo 245 600 ton (viac o 9,8 percenta) kŕmnych zmesí, 232 500 ton kŕmnych zmesí pre hovädzí dobytok (-1,8 percenta), 251 600 ton pre hydinu (+3,2 percenta) a 8200 ton boli tzv. ostatné krmivá (-30,8 percenta).

Ministri zahraničných vecí Jordánska, Egypta, Saudskej Arábie, Alžírska, Tuniska, Pakistanu a Iraku odsúdili v stredu izraelské opatrenia v Jeruzaleme a opätovne potvrdili podporu palestínskemu štátu. Správa pochádza z tureckej tlačovej agentúry Anadolu a agentúry TASS.

Šéfovia diplomacií arabských a moslimských krajín sa v stredu zišli v Jordánsku, aby sformulovali spoločné stanovisko voči krokom, ktoré Ammán označil za stupňujúce sa nelegálne izraelské opatrenia zamerané na zmenu identity Jeruzalema a jeho islamských aj kresťanských svätých miest.

Jednotný postoj

Jordánska štátna tlačová agentúra Petra uviedla, že sa na stretnutí zúčastnili aj členovia arabského ministerského výboru pre Jeruzalem, generálny tajomník Arabskej ligy Ahmad Abú al-Ghajt a ministri zahraničných vecí Turecka, Pakistanu, Indonézie a Malajzie. Účastníci hovorili o vývoji situácie s cieľom prijať jednotný postoj voči politike Izraela.

Spomínaný výbor tvoria Jordánsko, Tunisko, Alžírsko, Saudská Arábia, Somálsko, Irak, Katar, Egypt, Maroko a generálny tajomník Arabskej ligy. Jordánsko hostilo toto stretnutie z pozície tradičného správcu islamských a kresťanských svätých miest v Jeruzaleme.

Izrael udrel na juhu Libanonu. Hlásia jednu obeť, dôvodom má byť porušenie prímeria zo strany Hizballáhu

Arabské štáty sa na tejto schôdzke dohodli na vytvorení stáleho mechanizmu vrátane mediálnej platformy, ktorej cieľom bude dokumentovať izraelské porušenia práv voči islamským svätým miestam a veriacim. Vyplýva to zo záverečného vyhlásenia prijatého po zasadnutí.

Účastníci stretnutia spresnili, že pôjde o udržateľný inštitucionálny nástroj určený na odhaľovanie týchto incidentov a objasňovanie ich dôsledkov.

Predstavitelia zúčastnených krajín zároveň ostro odmietli akékoľvek jednostranné rozhodnutia porušujúce právny status okupovaného Jeruzalema.

Medzinárodné právo

V tejto súvislosti odsúdili najmä otváranie alebo presúvanie diplomatických misií do tohto mesta, čo označili za krok v rozpore s medzinárodným právom a príslušnými rezolúciami OSN, a vyzvali dotknuté štáty na zvrátenie takýchto krokov.

Ministri sa zároveň dohodli na spustení spoločnej iniciatívy s cieľom mobilizovať efektívne medzinárodné kroky, ktoré by prinútili Izrael rešpektovať historický a právny status quo v Jeruzaleme a na jeho svätých miestach.

Jordánsky minister zahraničných vecí Ajmán Safadí na schôdzke varoval, že Jeruzalem čelí stupňujúcemu sa nebezpečenstvu a jeho sväté miesta sú pod bezprecedentnou hrozbou.

Desať obrnených vozidiel. Izraelská armáda vtrhla do tábora Kalandijá pri Jeruzaleme, zadržala 20 ľudí

Obvinil Izrael zo sprísňovania kontroly nad východným Jeruzalemom prostredníctvom výstavby osád, anexie pôdy, konfiškácie majetku, obmedzovania Palestínčanov a snahy izolovať mesto od zvyšku palestínskych území.

Šéf alžírskej diplomacie Ahmad Attáf varoval pred izraelskými plánmi na „judaizáciu“ Jeruzalema a vymazanie jeho historickej identity. Vyzval na koordinovanú arabskú a medzinárodnú diplomatickú akciu na podporu palestínskeho ľudu, píše Anadolu.

Iracký minister zahraničných vecí Fuád Husajn takisto odsúdil kroky Izraela vrátane núteného vysídľovania. Vyzval na zintenzívnenie diplomatického úsilia a opätovne deklaroval podporu Iraku pre nezávislý palestínsky štát s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme.

Britský premiér Andy Burnham zatiaľ neuvažuje o verejnom vyšetrovaní aktivít amerického finančníka a odsúdeného sexuálneho násilníka Jeffreyho Epsteina v Británii.

Vyplýva to z vyjadrenia britského ministerstva spravodlivosti po tom, ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti pre obete trestných činov Alex Daviesová-Jonesová naznačila, že vláda túto možnosť posudzuje.

Vyšetrovanie Epteinových činov

Vyjadrenie prišlo po tom, ako Daviesová-Jonesová v relácii BBC Newsnight v utorok povedala, že vláda „preveruje“ možnosť vyšetrovania údajného konania Epsteina a bývalého majiteľa obchodného domu Harrods Mohameda Al-Fayeda.

Podľa nej premiér zároveň súhlasil so stretnutím s Epsteinovými obeťami a celý prípad berie „veľmi vážne,“ informovala britská stanica BBC.

Daviesová-Jonesová v máji odstúpila z vlády bývalého premiéra Keira Starmera a neskôr jeho kabinet kritizovala za to, že podľa nej nevypočul obete Epsteina. Do funkcie ministerky pre obete sa vrátila po tom, ako do úradu premiéra nastúpil Burnham.

Po svojom odchode z vlády Daviesová-Jonesová v júni v britskom parlamente povedala, že ľudia, ktorým Epsteinovo zneužívanie zničilo životy, boli príliš často odsúvaní na okraj pozornosti.

Na otázku, aké záruky si od Burnhama vyžiadala v súvislosti s obeťami pri svojom návrate do vlády, uviedla, že s ním o tom hovorila ešte predtým, ako sa stal premiérom.

„Súhlasil, že sa stretne s Epsteinovými obeťami,“ povedala. Dodala, že Burnham ju uistil, že po nástupe do funkcie sa s nimi stretne a bude spolupracovať na „systémových zmenách“ v prístupe k obetiam.

Zainteresované osoby

BBC Newsnight uviedla, že v čase, keď Burnham dokončoval prípravy na prevzatie funkcie premiéra, dostal dokument od popredných labouristických aktivistov zaoberajúcich sa násilím páchaným na ženách a dievčatách.

Tento dokument obsahoval návrh na zriadenie rozsiahleho verejného vyšetrovania Epsteinových aktivít v Británii, údajného konania bývalého šéfa Harrods Mohameda Al-Fayeda a tiež obvinení, podľa ktorých spolumajiteľ futbalového klubu West Ham United David Sullivan údajne zneužíval ženy.

Dokument obsahuje aj návrh preveriť, či nedošlo k zlyhaniam vyšetrujúcich orgánov a inštitúcií, ktoré viedli následne k beztrestnosti zainteresovaných osôb.

V prípade Epsteina sa dokument zameriava aj na britské hranice a otázku, ako mohol so svojím súkromným lietadlom lietať na britské vojenské základne, často údajne spolu so ženami, ktoré mali byť obeťami obchodovania s ľuďmi. Na tento problém upozornil vo februári aj bývalý premiér Gordon Brown.

Nemecko v stredu začalo vyšetrovanie po tom, ako sa v noci v blízkosti vzletovej a pristávacej dráhy na letisku Lipsko/Halle našiel dron naložený výbušninami. Incident viedol k uzatvoreniu častí jedného z najväčších leteckých nákladných uzlov v Európe, správa pochádza z agentúry Reuters a denníka Bild.

Prípadom sa zaoberá Generálna prokuratúra v Drážďanoch a protiteroristický odbor Krajinského kriminálneho úradu v Sasku.

Pozastavená prevádzka

Vyšetrovatelia pritom nevylučujú politický motív činu. Zároveň preverovali, do čoho vo vzduchu narazilo nákladné lietadlo spoločnosti DHL, ktoré bolo počas výpadku odklonené z tohto letiska vo východnom Nemecku. Zamestnanci letiska našli dron v noci v ohraničenej nákladnej zóne neďaleko južnej dráhy.

Letová prevádzka bola pozastavená a niekoľko lietadiel vrátane strojov patriacich nemeckej logistickej firme DHL muselo byť odklonených. Úrady uviedli, že cestujúci ani personál letiska neboli v nebezpečenstve a väčšina prevádzky bola obnovená ráno po opätovnom otvorení jednej z dráh.

Lietadlo v Lipsku sa zrazilo s neznámym objektom. Podľa médií tam lietal dron s výbušninou

Odklonené lietadlo narazilo počas stúpania po odlete z letiska do neidentifikovaného objektu. Po jeho pristátí v Hannoveri bolo zistené menšie poškodenie, uviedli úrady.

Nemenovaný zdroj oboznámený s incidentom potvrdil, že lietadlo patrilo spoločnosti DHL. Južná dráha letiska, ktoré je hlavným uzlom pre túto firmu a ukrajinskú leteckú spoločnosť Antonov Airlines, zostala uzavretá, kým experti na výbušniny skúmali dron a odstránili z neho rozbušku.

Minister vnútra Alexander Dobrindt naplánoval na stredu večer mimoriadne stretnutie so šéfmi nemeckých bezpečnostných služieb.

Stav pohotovosti

Nemecké letiská sú v stave vysokej pohotovosti po sérii nepovolených preletov dronov nad rôznymi objektmi vrátane vojenských zariadení, energetických terminálov, námorných prístavov a logistických firiem. Spolková polícia uviedla, že tieto prelety mohli organizovať ruskí agenti, píše Reuters.

Nemecký denník Bild tiež informoval, že dron sa našiel v bezprostrednej blízkosti ukrajinského nákladného lietadla spoločnosti Antonov.

Táto letecká spoločnosť využíva letisko Lipsko/Halle ako svoju operačnú základňu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Denník dodal, že výbušnina v drone mohla byť z tých, ktoré sa dajú ľahko vyrobiť z hnojiva a benzínu. Vyšetrovanie prevzala prokuratúra pre boj proti extrémizmu a protiteroristické úrady po tom, ako experti potvrdili, že stroj niesol výbušniny.

Európske bezpečnostné agentúry už od roku 2024 vyšetrujú sériu zápalných zariadení ukrytých v balíkoch, ktoré začali horieť, čo vyvolalo obavy zo sabotáže prevádzkovateľov leteckej nákladnej dopravy.

Niektoré z týchto zariadení sa vtedy našli v sklade DHL v Lipsku a v nákladných zásielkach počas tranzitu po Európe.

Hovorca ministerstva vnútra uviedol, že v tejto fáze nie je možné určiť žiadnu spojitosť s najnovším incidentom. Rusko akúkoľvek účasť na incidentoch z roku 2024 aj na nedávnych preletoch dronov odmietlo.

Ropná rafinéria v meste Saratov ležiacom na juhovýchode európskej časti Ruska v nedeľu opäť zastavila svoju prevádzku po tom, čo bola poškodená pri nočnom dronovom útoku ukrajinských síl. Správa pochádza z agentúry Reuters, pre ktorú to v stredu uviedli dva zdroje z prostredia ropného priemyslu.

Ukrajinský dron podľa týchto zdrojov zasiahol výrobné zariadenia a spôsobil požiare. Po útoku bola odstavená hlavná destilačná jednotka CDU-6, ktorá môže spracovať 20-tisíc ton ropy denne a v rafinérii je jediná svojho druhu. Opravy by mali odhadom trvať dva až tri týždne.

Rusko čelilo náletu stoviek dronov, uzavreli letiská v Moskve a Povolží. Útoku čelil aj Saratov

Rafinériu prevádzkuje spoločnosť Rosnefť, ktorá sa k incidentu nevyjadrila. Z údajov komoditnej burzy v Petrohrade vyplýva, že predaj palív zo Saratovskej rafinérie sa 3. augusta prepadol na minimálne objemy a 4. a 5. augusta bol úplne pozastavený.

Ide už o štvrtý útok na túto rafinériu v tomto roku – jej prevádzka musela byť prerušená aj v marci, v máji a naposledy 8. júla.

Rafinéria v Saratove v roku 2024 spracovala 5,8 milióna ton ropy, čo predstavuje 2,2 percenta celkovej spracovateľskej kapacity Ruska, a vyrobila 1,2 milióna ton benzínu, 1,9 milióna ton nafty a milión ton vykurovacieho oleja.

Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin v nedeľu potvrdil útoky dronov na región a uviedol, že v mestách Saratov a Engeľs bola poškodená civilná infraštruktúra, pričom zahynuli dvaja ľudia. V rovnakú noc ukrajinské sily zaútočili aj na strategické vojenské letisko Engeľs-2, odkiaľ štartujú ruské strategické bombardéry, a ropný sklad v Kalužskej oblasti.

Ukrajina v posledných mesiacoch zintenzívnila údery na ruskú energetickú infraštruktúru s cieľom oslabiť bojaschopnosť ruskej armády.