Svet - hmonline.sk

Na založenie eseročky po starom zostáva posledných pár dní. Od 17. augusta to bude komplikovanejšie a najmä drahšie. Začína totiž platiť nový zákon o obchodnom registri, ktorý vznik takejto firmy predraží aj o stovky eur.

Slovensko si prejde veľkou zmenou. Štát výrazne sťaží založenie s.r.o., proces prudko zdražie a skomplikuje sa

Ľudia, ktorí plánujú novú s.r.o., však podľa spoločností, ktoré sa špecializujú na pomoc so zakladaním firiem, reagujú až takmer v hodine dvanástej, alebo sa zbadajú už neskoro.

Kritický je najmä posledný týždeň, o čom svedčia konkrétne čísla. 

Nárast aj o desiatky percent 

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa založenie eseročky predraží.
• Dokedy treba podať návrh podľa starých pravidiel.
• Aké nové povinnosti pribudnú podnikateľom.
• Čo má priniesť princíp štyroch očí.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.

Nemocnice v správe ŽSK si v roku 2025 plnili pridelený programový profil a povinné výkony na porovnateľnej úrovni ako ostatné nemocnice rovnakej kategórie.

Napriek tomu dostávali od štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rovnakú jednotku produkcie výrazne nižšiu úhradu než nemocnice súkromných sietí Penta Hospitals a Agel. Informovala o tom hovorkyňa ŽSK Eva Lacová.

Platby z poisťovne

Konkretizovala, že napriek porovnateľnému výkonu a porovnateľným jednotkovým nákladom platila VšZP nemocniciam ŽSK za jednu jednotku efektívneho casemixu približne 3029 eur.

„Nemocniciam Penty rovnakej kategórie platila približne 3403 eur a nemocniciam Agel približne 3499 eur. Nemocnice ŽSK tak od VšZP dostávali za porovnateľnú jednotku produkcie približne o 374 eur menej než Penta a o 470 eur menej než Agel,“ vyčíslila Lacová.

VšZP pritom predstavovala približne 78 percent efektívneho casemixu nemocníc ŽSK. Jej nižšie úhrady preto podľa Lacovej prevážili priaznivejšie platby od Dôvery a Unionu a stiahli nadol celkové priemerné financovanie nemocníc kraja.

„Pritom hodnotenie siete nemocníc zo strany Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2025 nepotvrdzuje, že by nemocnice ŽSK poskytovali menší rozsah starostlivosti alebo si neplnili povinnosti vyplývajúce z ich zaradenia v sieti,“ doplnila Lacová.

Podľa riaditeľky odboru zdravotníctva Žilinského kraja Silvie Pekarčíkovej si krajské nemocnice plnili pridelené programy, zabezpečovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dosahovali porovnateľné výsledky ako ostatné nemocnice rovnakej kategórie.

„Napriek tomu dostávali v priemere menej než súkromné siete. Údaje pritom jasne ukazujú, že rozhodujúci rozdiel vznikol pri štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Takéto nastavenie úhrad považujeme za diskriminačné,“ uviedla Pekarčíková.

Znižovanie rozdielov

Hovorkyňa poisťovne Danka Capáková v reakcii zdôraznila, že VšZP urobila pre spravodlivejšie financovanie zásadný krok.

„Aktuálne až takmer 80 percent z relevantných ústavných zdravotníckych zariadení platí výhradne za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre jej poistencov. Úhradu hospitalizácií formou priamej platby za výkon dohodla najväčšia zdravotná poisťovňa na tento rok u 70 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z celkového počtu 91 relevantných. Spravodlivejšie financovanie sa týka všetkých typov a úrovní nemocníc,“ poznamenala Capáková s tým, že znižovanie rozdielov v úhradách je dlhodobý proces.

Upriamila pozornosť aj na skutočnosť, že sadzby za hospitalizáciu stanovuje riadiaci výbor Centra pre klasifikačný systém DRG, ktorý má 13 členov. Aktuálne sadzby podľa jej slov podporilo v hlasovaní jedenásť z nich, jeden sa zdržal a jeden bol proti.

„Sú teda výsledkom konsenzu zástupcov ministerstva zdravotníctva, všetkých troch zdravotných poisťovní, zástupcov pacientov, Asociácie štátnych nemocníc, Asociácie súkromných nemocníc, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenskej lekárskej komory a zástupcov jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Cena za jednu hospitalizáciu teda nie je výmyslom VšZP, ale dohoda, respektíve kompromis relevantných partnerov,“ dodala Capáková.

Vo štvrtok do polnoci treba najmä na západe a severozápade Slovenska počítať s búrkami. Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahy prvého stupňa. Platia aj v okresoch Snina a Sobrance. Informoval o tom na svojom webe.

Výstrahy pred búrkami ústav vyhlásil v celom Bratislavskom kraji, vo väčšine okresov Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja a v okresoch Snina a Sobrance na východe krajiny.

Teploty v Taliansku vystúpili na 48 stupňov, najvyššie výstrahy platia vo všetkých veľkých mestách

Búrky môžu byť podľa ústavu spojené so silným vetrom i krúpami. Pridať sa k nim môže silný lejak. „Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu. Pri búrkach môžu byť obmedzené ľudské aktivity a ohrozené zdravie. Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov a podobne). Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch (lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov a podobne). Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku,“ uviedol SHMÚ.

Úrad verejného zdravotníctva odporučil obyvateľom, aby pri búrkach dodržiavali viaceré zásady. Ľudia by sa podľa neho nemali zdržiavať na otvorenom priestranstve či pri otvorených vodných plochách a ich blízkom okolí.

Za dôležité označil nájsť si čo najskôr bezpečný úkryt, ideálne v budove chránenej bleskozvodom, prípadne v aute. Pri búrkach by podľa neho tiež ľudia mali zamedziť kontaktu s vodivými predmetmi.

Okrem toho platia na Slovensku vo štvrtok večer vo všetkých okresoch i výstrahy prvého, druhého aj tretieho, najvyššieho, stupňa pred vysokými teplotami. Platnosť by sa mala skončiť o 20:00. Na piatok vyhlásili meteorológovia už iba prvý stupeň pre niektoré južné okresy.

Ako ukázala nedávna invázia desiatok tisíc utečencov z Maroka do španielskej exklávy Ceuta, Španielsko má so svojimi severoafrickými územiami problém. Nápor imigrantov bol podporovaný alebo tolerovaný marockými úradmi a Maroko trvá na tom, že španielske africké územia sú jeho okupovanými oblasťami. Nemalo by ich teda Španielsko vrátiť?

Kde presne sa nachádza španielska Ceuta?

Španielsko je totiž tým, že neustále drží exklávy Ceuta a Melilla a tiež pár ostrovčekov pri severoafrickom pobreží, veľmi zraniteľné. Nielen vojensky. Jednou zo zbraní, ktorú možno proti nemu takto použiť, je práve migrácia.

Jednoducho sa otvoria stavidlá alebo sa priamo na územie „nepriateľa“ pošlú migranti a príslušný štát požaduje priamo či nepriamo zmenu politiky prijímajúcej krajiny. Alebo finančné výpalné.

Už sme to v minulosti videli. Ako pred pár rokmi pri Ceute, tak napríklad pri Turecku, ktoré nechalo plávať arabských utečencov do Grécka a potom získalo európske peniaze, či pri Bielorusku, ktoré chce destabilizovať Poľsko.

Migranti ako nástroj pomsty. Maroko chce Afriku bez Španielov, má mocných spojencov

Súčasť Španielska

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Maroko považuje Ceutu a Melillu za svoje územie,
• Ako možno migráciu využiť na politické vydieranie,
• Prečo obyvatelia exkláv odmietajú pripojenie k Maroku,
• Aký nebezpečný precedens by vytvorilo ich odovzdanie.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Opozičné KDH žiada ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) o vysvetlenie nákupu kamerových dopravných systémov. Ak sa potvrdia informácie o ich ruskom pôvode, pôjde podľa hnutia o vážne bezpečnostné riziko, ktoré môže ohroziť citlivé údaje aj bezpečnosť Slovenska. Informovalo o tom komunikačné oddelenie KDH.

„Ak existuje vážne podozrenie, že štát nakupuje ruskú technológiu schopnú zbierať údaje o pohybe vozidiel, minister vnútra nemôže ľudí odbiť uistením, že systém je uzavretý. Musí nezávisle preukázať, kto technológiu skutočne vyrobil, aké komponenty obsahuje a kto môže mať prístup k údajom. Pri bezpečnosti štátu nestačí veriť, potrebujeme mať istotu,“ uviedol podpredseda hnutia Viliam Karas.

PS žiada zvolanie brannobezpečnostného výboru. Dôvodom je nákup dopravných kamier

KDH upozornilo, že pri technológiách využívaných bezpečnostnými zložkami musí byť posudzovaný aj ich pôvod. Nesmie sa hľadieť len na ich cenu a technické parametre.

„Minister veľa rozpráva o cudzích hrozbách, no zanedbáva úplne základné povinnosti pri ochrane bezpečnosti a suverenity štátu. Ak nedokáže garantovať, že občania ani štát nebudú vystavení riziku sledovania cudzou mocnosťou, zlyháva v jednej zo svojich najdôležitejších úloh. Ak sa ruský pôvod potvrdí, bude musieť vysvetliť, prečo štát nakupuje citlivú technológiu s pôvodom v krajine, ktorá Slovensko v minulosti označila za nepriateľský štát,“ vyhlásil Karas

Hnutie žiada zverejnenie skutočného pôvodu technológie, vlastníckeho pozadia výrobcu a bezpečnostného auditu systému.

PS tvrdí, že rezort vnútra pravdepodobne namontoval dopravné kamery ruskej výroby. Ministerstvo to odmieta

Opozičné PS v stredu vyhlásilo, že Ministerstvo vnútra SR pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby. PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam. Otázne je podľa hnutia aj obstaranie týchto kamier. Iniciuje zasadnutie parlamentného brannobezpečnostného výboru.

Ministerstvo vnútra tvrdenia PS o údajnom nasadení ruského sledovacieho systému a sprístupnení databáz rezortu Ruskej federácii odmietlo. Na podporu týchto mimoriadne závažných obvinení podľa neho nebol predložený jediný relevantný dôkaz.

Zdravotné ťažkosti po kontakte s neznámou látkou na termálnom kúpalisku v Diakovciach v okrese Šaľa malo 16 osôb.

Záchranná zdravotná služba osem z nich previezla do nemocnice. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre s tým, že merania zvýšenie hodnôt chlóru nepotvrdili.

Príslušníci z Okresného riaditeľstva HaZZ v Nitre, z Hasičskej stanice Nitra a Šaľa, boli privolaní k technickej pomoci vo štvrtok krátko pred 17:00.

Na kúpalisku v blízkosti mesta Šaľa preverovali výskyt nebezpečnej látky. Podľa vyjadrenia návštevníkov kúpaliska malo ísť o chlór. „Hasiči premeriavali okolie, ale nepotvrdili zvýšenie hodnôt chlóru,“ skonštatovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru.

Na mieste zasahovala aj polícia v súčinnosti s ďalšími záchrannými zložkami. Hovorca nitrianskej krajskej polície Tomáš Havetta informoval, že prijali oznámenie, podľa ktorého bolo viacero osôb vystavených kontaktu s neznámou látkou počas kúpania sa.

Hliadka obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa hodnovernosť oznámenia priamo na mieste preverila. Polícia ubezpečila, že okolitému prostrediu nebezpečenstvo nehrozí.

Irán minulý týždeň pohrozil krajinám Perzského zálivu odvetnými útokmi na ich energetickú infraštruktúru, ak by tú jeho zasiahli Spojené štáty.

Správu spojencom USA odovzdal prostredníctvom sprostredkovateľov spolu so zoznamom konkrétnych cieľov, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na dva zdroje.

Vyhrážky z Iránu

„Irán pohrozil, že ak (prezident USA Donald) Trump zaútočí na jeho elektrárne, postupne odstaví dodávky elektriny v celom Perzskom zálive – krajinu po krajine,“ uviedol jeden z nemenovaných regionálnych predstaviteľov. Túto informáciu potvrdil aj ďalší zdroj.

Trump v sobotu oznámil, že na žiadosť Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kataru odvolal plánovaný r​ozsiahly útok na Irán, ktorým sa predtým opakovane vyhrážal a ktorý mal byť „najväčším“ od druhej svetovej vojny.

Pakistan dúfa, že dohoda o Hormuze pomôže obnoviť rokovania medzi Iránom a USA

Odvolaním úderu, ktorého cieľom sa podľa amerických médií mala stať iránska energetická infraštruktúra, chcel dať prezident USA podľa svojich slov šancu rokovaniam. Teherán vyzval, aby urýchlene pristúpil na dohodu s Washingtonom.

Irán už v minulosti verejne pohrozil odvetnými útokmi na energetiku štátov Perzského zálivu, no podľa regionálneho predstaviteľa bola hrozba z minulého týždňa veľmi vážna a obsahovala „dlhý zoznam cieľov, na ktoré by zaútočil“.

Vyjednávací prostriedok

Boli medzi nimi elektrárne a zariadenia na odsoľovanie vody, od ktorých je tento prevažne púštny región vo veľkej miere závislý, čo sa týka zásobovania pitnou vodou.

Týmito diplomatickými krokmi dal Irán podľa agentúry Reuters najavo, že sa snaží využiť strach zo širšieho ničenia regiónu ako vyjednávací prostriedok s cieľom zabrániť ďalším útokom USA.

Amerika už strieľa zo zásob na budúcu vojnu. Irán odkryl slabinu jej armády

Katar, Omán a Saudská Arábia v prípade hrozieb Teheránu vyzvali Spojené štáty, aby s ním obnovil rokovania a vyhol sa opätovnému vypuknutiu konfliktu, uviedol Reuters.

Teokratické vedenie Iránu opakovane požaduje zatvorenie amerických základní v krajinách Perzského zálivu a vyzýva arabské štáty v regióne, aby si prestali vymieňať spravodajské informácie s Washingtonom, ktoré údajne umožňujú útoky proti nemu.

Teherán sa hrozbou útokov na kritickú infraštruktúru v regióne podľa Reuters snaží presvedčiť Washington a arabských partnerov, že ďalší úder na Irán by mal neprijateľné ekonomické a strategické dôsledky.

Bol začiatok marca a po týždni vojny v Perzskom zálive Američania oznámili, že Irán vystrieľal deväťdesiat percent svojich rakiet a dronov. Čiže je hotovo. Je začiatok augusta a po pol roku vojny v Perzskom zálive (áno, je to tak) sa v Amerike hádajú, či ešte majú vôbec rakety, aby mohli znova zakľaknúť na Irán.

Zdroje uvádzajú, že USA použili takmer všetky svoje rakety dlhého doletu

Hlavne ide o rakety proti raketám. Alebo dronom. Čiže o strelivo pre Patrioty a systémy THAAD. To prvé zachytáva vzdušné útoky v blízkom okolí, to druhé veľmi ďaleko a vysoko, takže ide po balistických strelách.

Čísla vyzerajú ako varovný prst. Pred vojnou mala americká armáda asi 2 300 kusov munície do Patriotov, teraz ich zostalo niečo medzi 1 300 a deviatimi stovkami. Pre THAAD ich bolo pripravených 360, teraz ich má byť niečo medzi sto sedemdesiatimi a deväťdesiatimi. Iné odhady hovoria, že ich pôvodne mohlo byť aj 452 a teraz ich zostalo len 280.

Tie čísla sú, samozrejme, tajné, ale experti rôznych bezpečnostných inštitútov ich obvykle v jadre triafajú. A pretože denne sledujú, čo bolo odpálené, majú prehľad aj o tom, čo zostáva. Teraz práve obieha, že vypálených už bolo osemdesiat percent protivzdušných rakiet.

Biely dom poprel správy o nezhodách medzi Trumpom a Hegsethom. Prezident ministra miluje, odkazuje hovorkyňa

Kto vie. Ale aj laik tuší, že keď sa strieľa, rakety tým v skladoch nepribúdajú.

Zvlášť keď sa už roky zásobuje Ukrajina a vojna s Iránom sa dosť pretiahla, navyše v nej USA musia pomáhať rozťahovať ochrannú protiraketovú sieť nad spojencami v oblasti. A do toho treba po očku kalkulovať s Čínou: čo nám zostáva v zbrojnici, keby...

Chýbajú aj Tomahawky

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo nemožno vystrelené rakety rýchlo nahradiť,
• Ako vojna s Iránom ovplyvňuje americkú stratégiu voči Číne,
• Čo presadzuje skupina okolo viceprezidenta Vancea,
• Prečo vyššia zbrojná výroba pomôže až v budúcich konfliktoch.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 29% na dočítanie.

Predajca elektroniky DOMOSS Technika a. s., ktorý sídli v Piešťanoch a na Slovensku má dve kamenné predajne aj dva e-shopy, oznámil ukončenie činnosti po 36 rokoch.

Spoločnosť na Slovensku pôsobila od roku 1990, pričom vznikla krátko po zmene režimu. Okrem klasických predajní firma poskytovala svoje služby aj B2B formou cez svoje veľkoobchody pre firemných zákazníkov.

Ukončenie činnosti

"Vážení zákazníci, spoločnosť DOMOSS Technika a. s. ukončila svoju činnosť k 31. 7. 2026. Ďakujeme za pochopenie a prejavenú dôveru, ktorú ste nám venovali počas 36 rokov nášho pôsobenia. Vážime si, že ste boli našimi zákazníkmi," lúči sa spoločnosť na svojom e-shope.

Oznámenie na webe e-shopu. FOTO: www.domoss.sk

Problémy firmy však trvajú už dlhšie. DOMOSS Technika a. s. prechádza od minulého roka reštrukturalizáciou. Podľa Finstatu firma v roku 2025 zvýšila stratu o 29 percent, pričom tá dosiahla 1,692 milióna eura. Hlásila taktiež pokles tržieb o 57 percent na 10,49 milióna eura.

Dodávateľ pre automobilky Mata Automotive Slovakia pre pokles zákazok ukončuje výrobu, o prácu príde 119 ľudí

Podľa Finstatu bola firma v zisku naposledy v roku 2022, keď dosiahla kladný výsledok 35 042 eur.

Zisk spoločnosti Domoss. FOTO: Finstat

Samotné reštrukturalizačné konanie odštartovalo v lete minulého roka. Návrh na povolenie reštrukturalizácie podal vtedy samotný dlžník, pričom Okresný súd v Nitre vydal uznesenie o začatí konania 7. júla 2025.

Dve predajne

Počas svojej existencie sa piešťanská firma zamerala primárne na maloobchodný a veľkoobchodný predaj bielej techniky, elektroniky, záhradného vybavenia a sanitárnej keramiky.

Svoje hlavné trojposchodové obchodné centrum otvorila v Piešťanoch v roku 1992, neskôr v roku 2013 pribudla druhá kamenná prevádzka v Dolnom Kubíne. Od roku 2004 spoločnosť na slovenskom trhu pôsobila ako zakladajúci partner medzinárodnej siete elektropredajní EURONICS.

Ukončenie činnosti k 31. júlu 2026 prináša zmeny aj v oblasti spotrebiteľských práv a servisu. Návštevníkov e-shopu dnes víta oznam o ukončení pôsobenia.

Spoločnosť upozorňuje doterajších zákazníkov, že s prípadnými reklamáciami už zakúpeného tovaru sa po uzatvorení prevádzok musia obracať výlučne na autorizované servisné strediská jednotlivých výrobcov. "V prípade reklamácií zakúpeného výrobku sa, prosím, obráťte priamo na autorizované servisné stredisko príslušného výrobcu," píše sa na webe.

Keď sa Češka Vendy presťahovala za svojím tureckým manželom do Ankary, čakala ju séria prekvapení. Priestranné byty, oddelené kuchyne, dôraz na pohostinnosť aj prísne pravidlá čistoty. Dnes už dobre vie, že turecké domácnosti fungujú podľa iných zvyklostí ako tie české.

Vendy žije so svojím tureckým manželom a dvoma malými deťmi v Ankare, hlavnom meste Turecka. Svoj mezonetový byt 5 + 1 s dvoma veľkými balkónmi kúpili pred rokom a pol.

„Zaplatili sme zaň necelé dva milióny korún (zhruba 82-tisíc eur, pozn. red.). Dnes má však hodnotu zhruba troch miliónov (asi 123-tisíc eur, pozn. red.). Sme si vedomí, že podobne veľký byt by bol v Českej republike finančne len ťažko dostupný. Jedným z dôvodov nižších cien je intenzívna výstavba nových bytov,“ rozpráva Vendy.

Čo sa týka poplatkov, mladá rodina platí za vodu 350 korún mesačne (necelých 15 eur), za plyn 70 korún (necelé 3 eurá), za elektrinu 200 korún (zhruba 8 eur) a za údržbu budovy mesačný poplatok 100 korún (približne 4 eurá). Vendy si pochvaľuje, že platí v porovnaní s ostatnými veľmi málo.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sú v tureckých bytoch dve obývačky.
• Ktoré pravidlá musí návšteva dodržať.
• Čím sa turecké toalety líšia od českých.
• Čo ponúkajú uzavreté komplexy najbohatším.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.

Írsko a Malta majú veľa spoločného. Ide o ostrovné štáty a sú tiež v Európskej únii. Spája ich však aj na prvý pohľad menej známa záležitosť.

Ide o krajiny, ktoré majú najnižšie ceny palív bez daní v EÚ. Deje sa tak vďaka štátnym dotáciám a cenovej regulácii. Tiež špecifickým dlhodobým zmluvám s dodávateľmi ropy, vysokej konkurencii a efektívnemu nákupu v rámci ostrovných logistických reťazcov. Malta má najnižšie aj dane a tam kúpite diesel už za 1,20 eura za liter.

V prípade cien palív bez daní je však aktuálne hneď za danou dvojicou štátov Slovensko. Porovnanie Európskej komisie znamená, že naše ceny benzínu a nafty vychádzajúce z rafinérie sú najnižšie v kontinentálnej časti EÚ. Na našom trhu je v tomto smere dominantný Slovnaft. Časť palív zo svojich zdrojov kupuje rakúsky OMV či poľský Orlen.

Top palivo zdraželo, no benzín naznačil nový kurz

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo nafta zdražuje napriek lacnejšej rope.
• Kedy môžu ceny benzínu opäť klesnúť.
• Čo drží ceny palív nepríjemne vysoko.
• Ako konflikt zasahuje európsky trh s palivami.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.

iPhone Air vznikol primárne ako reakcia na opakujúcu sa požiadavku zákazníkov na trhu. Tí v súčasnosti chcú jednak menší a skladnejší telefón s mimoriadne tenkým dizajnom, ktorý by vo vrecku príliš neprekážal.

V poslednom období množstvo používateľov preferuje kompaktnosť pred veľkosťou displeja či maximálnym výkonom, prípadne najlepším objektívom zadného alebo predného fotoaparátu.

Pôvodný iPhone Air mal byť podľa firmy dotykom budúcnosti.

Apple sa rozhodol celú situáciu adekvátne využiť vo svoj prospech, a tak v septembri minulého roku po prvýkrát predstavil a následne oficiálne vydal dovtedy neznámy rad mobilov, ktorý účinne rozšíril portfólio spoločnosti. Išlo práve o modely Air, ktorých špecifikáciou boli tenké a malé rozmery.

Prečo nenaplnil svoj potenciál?

Jeho celková hrúbka bola iba 5,6 milimetra, pričom doteraz ide o najtenší telefón v celej histórii spoločnosti. Hoci sa nakoniec nepredával najlepšie, dohromady sa ho malo distribuovať približne sedem miliónov kusov za prvý rok jeho existencie. Kde bol teda problém?

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo prvotina zlyhala.
• Akých hardvérových vylepšení sa iPhone Air 2 dočká.
• Či sa Applu podarí vyriešiť najväčší nedostatok predchodcu.
• Kedy dôjde na jeho oficiálne uvedenie.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 53% na dočítanie.

V dunajských prístavoch v Bratislave, Komárne a Štúrove v prvom polroku 2026 zaznamenali spolu 1827 pristátí osobných kajutových a výletných plavidiel.

Počet pristátí oproti prvému polroku 2025 vzrástol o 231, respektíve o 14,5 percenta. Ako informovala štátna spoločnosť Verejné prístavy, počet prepravených pasažierov v troch prístavoch dosiahol takmer 255 500, medziročne sa zvýšil o vyše 10-tisíc alebo 4,1 percenta.

Osobné plavidlá

„V prístavoch štandardne kotvia najmä medzinárodné osobné kajutové plavidlá s dĺžkou až do 135 metrov. Väčšinou ide o zahraničné lode plávajúce pod vlajkami Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Francúzska, Holandska, Malty či Ukrajiny, no zastúpené sú aj plavidlá pod slovenskou vlajkou,“ priblížila Katarína Šubertová z kancelárie generálneho riaditeľa Verejných prístavov.

„Druhú skupinu tvoria osobné výletné lode určené na lokálne vyhliadkové plavby, ktoré prevádzkujú slovenské spoločnosti,“ doplnila.

Dunaj vlani a dnes. Satelitné snímky ukazujú, ako dramaticky vyschlo jeho koryto

V počte pristátí lodí aj cestujúcich na nich výrazne dominoval bratislavský prístav. V prvej polovici tohto roka dosiahol 1782 pristátí osobných lodí, teda 97,5 percenta celkového počtu. Medziročne ich bolo viac o 213, čiže o 13,6 percenta.

Z uvedeného množstva pripadlo 1047 pristátí na kajutové a 735 na výletné plavidlá. Počet pasažierov dosiahol takmer 250-tisíc (97,7 percenta), zvýšil sa o 7161 osôb alebo zhruba o tri percentá.

V Komárne v prvom polroku pristálo 34 osobných lodí, všetky boli kajutové. Bolo to medziročne viac o 14 pristátí a 70 percent.

Rastúci

Výrazne pribudli, aj keď pri nižšom počte, pasažieri - bolo ich 5178, čím sa ich počet v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšil o 2355, respektíve o 83,4 percenta.

V Štúrove v prvej polovici roka pristálo 11 osobných lodí, z toho osem kajutových a tri výletné. Medziročne pribudli štyri pristátia, bolo ich viac o 57 percent. Počet cestujúcich dosiahol 713, vzrástol viac ako sedemnásobne oproti 98 v prvom polroku 2025.

„Pôvodný odhad pre prístavy na celý rok 2026 bol stanovený na úrovni viac ako 4000 pristátí osobných plavidiel a vyše 600-tisíc prepravených pasažierov. Výsledný počet však bude výrazne závisieť od vývoja hydrologickej situácie na Dunaji v druhej polovici roka,“ uzavrela Šubertová.

Podľa výročnej správy Verejných prístavov za rok 2925 v osobnej lodnej doprave vlani pokračoval rastúci trend počtu pristátí osobných lodí v prístave Bratislava, keď medziročne vzrástol o 18,4 percentá na historické maximum 4396 pristátí.

Najviac ich bolo v auguste - 665, nasledovali júl so 615, september s 545, jún s 521, máj so 496 a október so 486 pristátiami. V Komárne v roku 2025 medziročne vzrástol počet pristátí osobných lodí z 58 na 72, v Štúrove sa zvýšil z 10 na 21.

Premiér Robert Fico má v tejto vláde doplnkovú funkciu krízového manažéra. Keď májový konflikt medzi šéfom koaličnej SNS Andrejom Dankom a jej nominantom na post ministra životného prostredia Tomášom Tarabom ohrozoval parlamentnú väčšinu, rozhodol šalamúnsky.

Študenti hľadajú sami seba. Univerzity za to platia cenu

Spor necháva uležať do 30. septembra s vierou, že čas vylieči zranené egá a dôvera bude obnovená. Odsúvaním sa však postaral o horúce leto.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.

Jemenskí povstalci húsíovci vo štvrtok pri raketových a dronových útokoch zabili najmenej 38 príslušníkov vládnych síl a ďalších 29 zranili, uviedli pre agentúru AFP zdroje zo zdravotníckych služieb. Agentúra AP s odvolaním sa na vládne zdroje informovala o najmenej 30 mŕtvych a 50 zranených vojakoch.

Iránom podporovaní húsíovci podľa nemenovaného vojenského predstaviteľa zasiahli pozície vládnych síl v strednej časti Jemenu a v blízkosti hraníc so Saudskou Arábiou. Konkrétne sa mali cieľom stať vojenské tábory v provinciách Marib a Hadramaut.

Jemenskí húsíovci hlásia útok na letisko v Saudskej Arábii

Armáda zásahy aj obete potvrdila, ale nespresnila ich počet. Húsíovci sa prihlásili k zodpovednosti za údery, ktoré odôvodnili „posilňovaním saudských ozbrojených síl“.

Jemenský vojenský predstaviteľ uviedol, že raketa, ktorá dopadla na vojakov v tábore v Maribe počas ich rannej prípravy, zabila a zranila najmenej 45 z nich.

Štvrtkové útoky podľa AP predstavujú výrazné eskalovanie napätia od uzavretia faktického prímeria v Jemene v apríli 2022. To pozastavilo boje medzi povstalcami a koalíciou vedenou Saudskou Arábiou, ktorá podporuje medzinárodné uznanú jemenskú vládu.

Jemen, v ktorom je od roku 2014 občianska vojna, sa v júli stal ďalším ohniskom širšieho konfliktu na Blízkom východe medzi USA a Iránom.

Húsíovci v nimi ovládanom hlavnom meste Saná umožnili pristátie iránskeho lietadla, čím podnietili sériu odvetných útokov zo strany vládnych síl. Neskôr ohlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a začali útočiť na saudské ropné tankery.

Polícia v súčinnosti s ďalšími záchrannými zložkami zasahuje na termálnom kúpalisku v Diakovciach. Počas kúpania boli viaceré osoby vystavené kontaktu s neznámou látkou, ktorá u nich vyvolala zdravotné ťažkosti.

Tie si vyžiadali lekárske ošetrenie privolanou záchrannou zdravotnou službou priamo na mieste. Informáciu o úniku neznámej látky na kúpalisku v okrese Šaľa potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Tomáš Havetta.

Havetta uviedol, že polícia prijala oznámenie, podľa ktorého bolo viacero osôb vystavených kontaktu s neznámou látkou počas kúpania. Hliadka obvodného oddelenia Policajného zboru Šaľa hodnovernosť oznámenia priamo na mieste preverila.

Podľa doteraz zistených informácií mali byť desiatky osôb vystavené vyššej koncentrácii látky, ktorá sa pravdepodobne nachádzala vo vode.

Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií návštevníkov kúpaliska malo ísť o chlór. Okolitému prostrediu nebezpečenstvo nehrozí, ubezpečila polícia.

Policajti na mieste vykonávajú všetky potrebné úkony na objasnenie okolností udalosti. „Bližšie informácie poskytneme hneď, ako to situácia dovolí,“ skonštatoval Havetta.

Prokuratúra v Izraeli vo štvrtok obvinila židovského osadníka z usmrtenia známeho palestínskeho aktivistu z okupovaného Západného brehu Jordánu. S odvolaním sa na žalobu podanú na okresnom súde v Jeruzaleme o tom vo štvrtok informovala agentúra AP.

Obvineným je Jinon Levi, ktorý žije v nelegálnej osade neďaleko mesta Hebron. Za usmrtenie z nedbanlivosti je podľa izraelského práva nižší trest než za vraždu. Obžaloba viní Leviho aj z ozbrojeného neoprávneného vstupu na cudzí pozemok a úmyselného poškodzovania majetku.

Osadníci zaútočili na novinárov tyčami a nožom. Polícia na Západnom brehu zadržala štyroch útočníkov

Izraelská ľudskoprávna organizácia Be-celem uviedla, že ide o prvý prípad od 7. októbra 2023, keď bol Izraelčan obžalovaný zo zabitia Palestínčana na Západnom brehu Jordánu. Podľa organizácie izraelskí osadníci a vojaci odvtedy na tomto území zabili najmenej 1100 Palestínčanov.

Leviho obeťou bol palestínsky aktivista a učiteľ angličtiny Awda Haddálín, ktorý patril k najznámejším odporcom násilia páchanom izraelskými osadníkmi na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Spolupracoval na oscarovom dokumente Žiadna iná krajina (No Other Land) a ako dobrovoľník pôsobil v izraelskej mimovládnej ľudskoprávnej organizácii Be-celem.

Smrteľne ho postrelili 28. júla 2025 v obci Umm al-Chajr pri Hebrone. Jeho smrť odsúdili viaceré krajiny aj ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International, ktorá vyzvala na nezávislé vyšetrenie tohto útoku a ďalších prípadov násilností izraelských osadníkov voči Palestínčanom.

Izraelskí osadníci zadržali amerického kongresmana. V rukách mali automatické zbrane z USA, tvrdí

Levi je zakladateľom osadníckej farmy Chavat Mejtarim neďaleko Hebronu. Má aj firmu na zemné práce a údajne pomáhal izraelskej armáde pri demolácii najmenej jednej palestínskej dediny na Západnom brehu. EÚ a Británia uvalili na Leviho sankcie a za opakované útoky na miestne palestínske obyvateľstvo ho na sankčný zoznam zaradila aj administratíva prezidenta USA Joea Bidena. Tieto sankcie však zrušila vláda prezidenta Donalda Trumpa.

V súvislosti s Haddálínovým zabitím, ku ktorému došlo pri streľbe do davu, vyvolal veľké pobúrenie fakt, že izraelské bezpečnostné zložky Leviho na mieste činu nezadržali, keď im popísal svoju verziu vývoja udalostí.

Naopak, zadržali viacerých Palestínčanov, ktorí sa tam nachádzali. Levi bol neskôr izraelskou políciou predvedený na výsluch, ale žiadne obvinenie proti nemu nebolo vznesené.

Priemerný štvorcový meter však už stojí 3 041 eur, o 36 eur viac ako na jar. Medziročne sú nehnuteľnosti drahšie o 9,5 percenta. To nie je zlacňovanie, iba pomalšie vzďaľovanie sa od peňaženiek kupujúcich.

Metropoly drží dopyt po práci Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.

Severoafrický Egypt patrí dlhodobo medzi obľúbené destinácie Slovákov. Má svoje špecifiká, na ktoré by si mali dovolenkári dávať pozor, aby zbytočne neprišli o peniaze. Ceny v krajine sú naďalej veľmi priaznivé, ale pre turistov často platia úplne iné cenníky ako pre domácich. Odborníci z elektronickej platformy Finax poradili, ako sa vyhnúť častým podvodom či premršteným cenám.

Spiatočný let k Červenému moru v závislosti od lokality stojí 130 až 450 eur. „Najlepšie vychádzajú lety do Hurghady z Viedne alebo Bratislavy. Najdrahší je Luxor, kam sa lieta charterom alebo s prestupom v Káhire. Spiatočný let stojí od 150 do 450 eur,“ uviedol ekonomický analytik Finaxu Timur Blentič. Najlacnejšie letenky možno zohnať od novembra do marca.

Lákavé ceny

Rezorty pri Červenom mori patria k najlacnejším all inclusive destináciám. Ceny sú nižšie v lete ako počas Vianoc či Veľkej noci. „Leto je v tejto krajine extrémne horúce a teploty sa bežne držia nad 40 stupňami. Počas období, keď je v Európe zima, je v Egypte v priemere príjemných 18 až 20 stupňov. Mnohí dovolenkári to využívajú, čo ťahá dopyt aj ceny nahor,“ vysvetlil Blentič. V lete možno nájsť týždňový zájazd aj pod 500 eur, v hlavnej sezóne aj cez tisíc eur na osobu.

Mestá hľadajú recept na horúčavy. Trnava otvorila zimný štadión, Bratislava desiatky klimatizovaných miest

Prijateľné ceny v obchodoch či lokálnych podnikoch sú podľa analytika spôsobené najmä výrazným oslabením egyptskej libry (EGP) v uplynulých rokoch. Pol litra balenej vody stojí v prepočte 10 až 30 centov. Egyptská voda z vodovodu nie je pitná, môže vyvolávať tráviace problémy a nákup balenej vody je pre turistov nutnosťou. Čapované pivo stojí pod tri eurá, známy kolový nápoj približne 40 centov, plnohodnotná trojchodová večera 11 eur na osobu.

Cestovanie v horúčavách sa môže skomplikovať. Dopravcovia preverujú klimatizáciu, aby v lete fungovala

Lístok na metro v Káhire vyjde v závislosti od počtu staníc na desiatky centov a lacné sú aj verejné autobusy. Za päťkilometrovú jazdu taxíkom v hlavnom meste zaplatia turisti v prepočte od 60 centov do piatich eur. Cenu jazdy treba dohodnúť ešte pred nastúpením, čím sa vyhnú špekulantom. Pomôcť môžu známe aplikácie s fixnou cenou.

Podvody aj prirážky

Turisti by si mali dávať pozor na podvody a zbytočné prirážky. „S výnimkou lokálnych trhov a taxíkov, kde sa často platí v hotovosti, odporúčame uprednostniť platbu kartou vždy, keď je to možné. Ak si turisti predsa len potrebujú zameniť hotovosť, určite by to mali urobiť v banke, nie na ulici. Okrem mimoriadne nevýhodného kurzu tam totiž hrozí riziko, že dostanú falzifikáty platidiel,“ upozornila vedúca PR vo Finaxe Linda Gáliková. Pri výbere z bankomatu je potrebné uprednostniť bankomaty bánk.

Umelá inteligencia vyrába cielené podvody vo veľkom. Netreba však podliehať panike, odporúčajú odborníci

Gáliková poukázala na takzvaný „rezortný príplatok“. V populárnych hotelových komplexoch platia často oveľa vyššie ceny ako v blízkom meste. Pri nákupoch na trhoch sa bežne zjednáva a cenu možno zraziť aj na polovicu. Pozor si treba dať i na pouličných podvodníkov s nevyžiadanými darčekmi, falošnými sprievodcami či lacnými „zaručenými originálmi“ papyrusu. Ak turisti hľadajú kvalitu, nakupovať by mali v kamenných predajniach.

Do svetoznámych pamiatok platí pre zahraničných turistov špeciálne vyššie vstupné, ktoré sa v posledných rokoch opakovane zvyšovalo. Vstup do areálu pyramíd v Gíze stojí v prepočte 13 eur, do Veľkého egyptského múzea 26 eur a do troch hrobiek v Údolí kráľov v Luxore 14 eur. Študentská karta ISIC na mnohých miestach zníži cenu o polovicu.

Leteli len na lacnú dovolenku. Dnes majú Česi na Kanárskych ostrovoch dom a ekologickú farmu

Víza do Egypta pre občanov EÚ stoja 25 USD (21,64 eura) a dajú sa zaplatiť v hotovosti priamo po prílete, prípadne je možné vybaviť e-vízum na 30 dní vopred cez internet. „Egypt zostáva jednou z dostupnejších exotických destinácií. A ak si turisti dopredu naštudujú miestne ceny, budú platiť kartou a vyhnú sa výmene peňazí na ulici, môžu počas dovolenky ušetriť desiatky eur,“ uzavrel Blentič.

Výbor amerického Senátu dnes rozhodol, že sa epidemiológ Anthony Fauci dopustil pohŕdania Kongresom, a odporučil postúpiť prípad ministerstvu spravodlivosti na možné trestné stíhanie.

Dôvodom je Fauciho odmietnutie odpovedať na otázky pri výsluchu z minulého týždňa, ktoré sa týkali jeho riadenia boja s pandémiou choroby covid-19, podotýka agentúra AP.

Osemdesiatpäťročný Fauci, ktorý bol hlavným lekárskym poradcom Bieleho domu v rokoch pandémie, sa na vypočutí odvolal na piaty dodatok americkej ústavy, ktorý zaručuje právo nevypovedať vo vlastný neprospech. Urobil tak vo viac ako 100 prípadoch a neodpovedal na jedinú otázku, a to vrátane takých, ktoré sa pandémie vôbec netýkali.

Predseda senátneho výboru pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti, ktorým je republikánsky senátor Rand Paul, však tvrdí, že sa na Fauciho ústavná ochrana nevzťahuje, pretože vlani dostal milosť od končiaceho sa demokratického prezidenta Joea Bidena, a nemusel sa teda obávať stíhania.

Proti uzneseniu o pohŕdaní Kongresom sa postavili demokrati vo výbore, podľa ktorých sú Fauciho obavy oprávnené vzhľadom na to, že republikáni sa netaja snahou dosiahnuť jeho trestné stíhanie.

Fauci takmer 40 rokov viedol Národný inštitút pre alergie a infekčné ochorenia (NIAID), ktorý sa podieľal na vládnej reakcii na šírenie HIV, SARS-CoV-2 a radu ďalších vírusov.

Lekár vystupoval od začiatku pandémie covidu-19 ako vládny expert na túto chorobu, a to ešte aj za prvej administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Vo svojich vystúpeniach vyjadroval podporu noseniu rúšok, udržiavaniu rozstupov či očkovaniu proti covidu-19, hoci Trump a republikáni podporovali tieto opatrenia postupom času čoraz menej, alebo sa stavali otvorene proti nim.

Podľa AP sa Fauci kvôli svojim názorom dostal postupne na okraj vtedajšej exekutívy. Bol tiež cieľom politických útokov i vyhrážok smrťou.