Svet - hmonline.sk

Na juhu západného Slovenska treba v sobotu počítať s vysokými teplotami. Pre niektoré okresy budú platiť výstrahy prvého stupňa. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav.

SHMÚ ich vyhlásil pre okresy Senec, Veľký Krtíš, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Dunajská Streda a Galanta. Teplota tam môže dosahovať miestami 33 stupňov Celzia. V platnosti majú byť od 13:00 do 18:00.

Horúčavy ako nový ekonomický šok

„Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danom ročnom období a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ uviedol ústav.

Úrad verejného zdravotníctva v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje Úrad.

Malá slovenská dedina sa zapíše do histórie. Zaznamenala najvyššiu teplotu v celej strednej Európe

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.

Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Francúzsky súd dnes odsúdil na rok väzenia muža egyptskej národnosti za riadenie člna s viac ako 170 ľuďmi na palube. Plavidlo sa v utorok vznietilo pri pokuse preplávať Lamanšský prieliv. S odvolaním sa na francúzsku prokuratúru o tom informovala agentúra AFP.

Dvadsaťpäťročný muž bol na súde uznaný vinným z toho, že uľahčil nelegálny vstup, pohyb alebo pobyt cudzincov vo Francúzsku, keď koordinoval a riadil vyplávanie gumového člna určeného na preplávanie prielivu, uviedla prokuratúra.

Súd tiež zdôraznil, že sa tak stalo za okolností, ktoré posádku plavidla priamo vystavili bezprostrednému riziku smrti alebo zranenia.

Plavidlo začalo horieť v utorok ráno na hranici medzi francúzskymi a britskými vodami. Pri rozsiahlej záchrannej operácii, do ktorej sa zapojili francúzske a britské lode, bolo zachránených celkovo 173 ľudí.

Od začiatku roka zomrelo pri pokusoch o preplávanie Lamanšského prielivu najmenej 15 ľudí, z toho minulý týždeň tri ženy a jeden muž. Od 1. januára sa po mori nelegálne dostalo do Británie 14 526 ľudí, vyplýva z oficiálnych údajov britských úradov. Ide o pokles o viac ako 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2025.

Pri požiari lesného porastu v Trstíne v okrese Trnava zasahuje takmer 50 hasičov. Na sociálnej sieti o tom informoval Hasičský a záchranný zbor.

„Situáciu komplikuje vietor, ktorý podporuje šírenie požiaru. Nasadení sú príslušníci modulu pozemného hasenia skupina západ. Na miesto smeruje aj vrtuľník,“ uviedli hasiči s tým, že miesto monitorujú dronmi.

Iniciatíva My sme les v spolupráci s organizáciou Via Juris podala podnet na Okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši na preskúmanie zákonnosti postupu obce Demänovská Dolina pri povoľovaní novej zjazdovky Luková - Otupné v stredisku Jasná.

Podľa Mareka Kuchtu z iniciatívy My sme les existuje podozrenie, že pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia došlo k viacerým porušeniam zákona.

„Cieľom podnetu, ktorý sme adresovali okresnej prokuratúre, je preveriť, či obec Demänovská Dolina postupovala v súlade so zákonom pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia na novú zjazdovku. V 11-stranovom podnete upozorňujeme na viacero závažných pochybení,“ poznamenal Kuchta.

Podľa ochranárov mal stavebný úrad obce Demänovská Dolina spôsobiť reťazenie chýb, medzi ktorými je napríklad chýbajúca grafická príloha územného rozhodnutia, umiestnenie stavby na neexistujúcich parcelách, nedostatočné odôvodnenie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, nesprávne určený okruh účastníkov konania či chyby pri doručovaní oznámení účastníkom konania.

Ochranári tiež hovoria o chýbajúcom preskúmaní projektovej dokumentácie stavebným úradom či upustení od miestneho zisťovania pred povolením stavby.

„Ak by stavebný úrad od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním neupustil, tak by sa pravdepodobne zistilo, že v trase navrhovanej zjazdovky sa nachádza pliesko. Závažným zistením tiež je, že parcely uvedené v územnom rozhodnutí do dnešného dňa neexistujú, zjazdovka, respektíve jej časti teda boli schválené na právne neexistujúcich parcelách,“ zdôraznil Kuchta.

Hovorca spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá výstavbu novej zjazdovky realizuje, Marián Galajda v reakcii upozornil, že projekt zjazdovky prechádzal desať rokov zákonnými povoľovacími procesmi.

„Na jeho príprave a posudzovaní sa podieľali projektanti, autorizovaní odborníci, orgány ochrany prírody, stavebný úrad aj ďalšie dotknuté inštitúcie, vrátane My sme les ako účastníka konania pri udeľovaní výnimky. Ak dnes niekto paušálne tvrdí, že celý proces bol nezákonný, spochybňuje prácu všetkých,“ podotkol Galajda.

TMR podľa jeho slov rešpektuje právo každého občana či organizácie obrátiť sa na prokuratúru a požiadať o preskúmanie zákonnosti postupu orgánov verejnej správy.

„Samotné podanie podnetu však nie je dôkazom nezákonnosti aj napriek tomu, že sa toto podanie takýto dojem snaží účelovo vytvoriť. Ide o právny názor jednej zo strán, o ktorom rozhodnú príslušné orgány, nie mediálne vyhlásenia,“ skonštatoval Galajda.

Hovorca TMR upriamil pozornosť aj na fakt, že zjazdovka je dnes prakticky dokončená a všetky opatrenia v súvislosti s nálezom mokrade boli vykonané.

„Lokalita bola po objavení vytýčená, nezasahovalo sa do nej, bola odborne posúdená priamo na mieste všetkými príslušnými orgánmi a aj za účasti iniciatívy boli navrhnuté ochranné opatrenia, ktoré sme všetky zrealizovali, aby mokraď ostala zachovaná,“ uzavrel Galajda.

Zástupkyňa hovorcu Krajskej prokuratúry v Žiline Alexandra Mesiarkinová potvrdila, že podnet iniciatívy My sme les bol Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši doručený 10. júla 2026.

„Dozorujúci prokurátor potvrdil prijatie podnetu a vyžiadal s vecou súvisiaci administratívny spis od obce Demänovská Dolina. Momentálne plynie zákonná lehota na vybavenie podnetu,“ uviedla Mesiarkinová.

Senát Spojených štátov v piatok schválil návrh zákona o sankciách zameraný na príjmy Ruska z energetického sektora. Tento návrh teraz smeruje do Snemovne reprezentantov, hoci vzhľadom na letnú prestávku Kongresu sa hlasovanie pravdepodobne uskutoční až začiatkom septembra. Správa pochádza z agentúr AFP a AP.

Na základe tohto návrhu budú sankcionovaní ruskí politickí a vojenskí predstavitelia, oligarchovia, finančné inštitúcie a takzvaná tieňová flotila využívaná na obchádzanie sankcií uvalených na Rusko za jeho vojnu proti Ukrajine. Okrem toho umožní prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi zaviesť clá až do 500 percent na ruský dovoz vrátane plynu a ropy.

Americký Senát našiel spoločný cieľ. Senátori oboch strán sa dohodli na zákone o sankciách proti Rusku

Tieto sankcie by Trumpovi taktiež umožnili uvaliť clá do výšky 100 percent na tovary krajín, ktoré sú hlavnými odberateľmi ruskej ropy a plynu vrátane Číny a Indie.

Podporovatelia tohto zákona tvrdia, že obmedzenie príjmov z energetiky je kľúčové pre oslabenie schopnosti ruského prezidenta Vladimira Putina financovať vojnu proti susednej krajine.

AFP pripomína, že tento zákon je pomenovaný po nebohom republikánskom senátorovi Lindseym Grahamovi. Návrh zákona sa prerokúval približne rok pred nedávnym náhlym Grahamovým úmrtím.

Ukrajina žiada mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN pre ruské útoky v Čiernom mori

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň na stretnutí s americkými senátormi vo washingtonskom Kapitole povedal, že Ukrajina zaznamenáva zisky vo vojne, ale naďalej potrebuje viac podpory od USA. Taktiež sa Američanom verejne poďakoval za tento sankčný balík, ktorý by v prípade schválenia poslal Ukrajine a jej spojencom odkaz o podpore zo strany USA, informuje AP.

 Ruské veľvyslanectvo v USA odsúdilo tento zákon a dodalo, že „škodí súčasnej americkej administratíve“.

AP konštatuje, že ide o doteraz najvýraznejší prejav nezávislosti Senátu počas druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Kongres sa usiloval zabezpečiť pokračovanie finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine zo strany USA. Trump napokon sankčný balík podporil, čím zvýšil šance na jeho schválenie v Snemovni reprezentantov a následné predloženie na podpis prezidentovi.

Nemecké bezpečnostné služby sa domnievajú, že za falošným videom o údajných plánoch nemeckého kancelára Friedricha Merza na odstúpenie stojí skupina napojená na Rusko. S odvolaním sa na zdroj o tom v piatok informovala agentúra AFP.

Video šírené na sociálnych sieťach zneužíva označenie a vizuálnu identitu verejnoprávneho vysielateľa Deutsche Welle a hospodárskeho denníka Handelsblatt.

Tvrdí sa v ňom, že uniknuté dokumenty z Merzovej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka naznačujú, že kancelár plánuje na budúci týždeň odstúpiť v reakcii na svoje slabé výsledky v prieskumoch verejnej mienky. Obe spomínané médiá označili video za úplný výmysel.

Merzova kancelária vo vyhlásení pre AFP uviedla, že tvrdenia vo videu sú „úplne vymyslené“ a ich cieľom je zmiasť a znepokojiť ľudí. CDU označila video za nezmysel.

Nemecko varuje pred ruskou kampaňou Matrioška. Moskva zintenzívňuje dezinformácie pred voľbami

Podľa bezpečnostného zdroja je tvorcom videa pravdepodobne skupina Storm-1516 napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU.

Táto skupina je taktiež podozrivá zo šírenia dezinformácií počas parlamentných volieb v Nemecku vo februári 2025, po ktorých vznikla koalícia vedená Merzom.

Podľa francúzskej agentúry Viginum, ktorá sleduje zahraničné dezinformačné kampane, stála skupina Storm-1516 od roku 2023 do marca 2025 za najmenej 77 dezinformačnými operáciami zameranými proti západným krajinám.

Nemecká spravodajská služba uviedla, že najnovšie video „svedčí o tom, že jeho tvorcovia podrobne sledujú politický vývoj v Nemecku a oportunisticky ho využívajú“.

Video tvrdilo, že Merz plánuje odstúpiť v prospech Hendrika Wüsta, premiéra Severného Porýnia-Vestfálska, ktorý sa ako jeho možný nástupca spomína najčastejšie.

Video však obsahovalo zjavnú chybu – hovorilo sa v ňom o „všeobecných voľbách v septembri“, pričom v Nemecku sa žiadne takéto voľby neplánujú.

Nemecké orgány už v minulosti obvinili Moskvu z dezinformačnej kampane a sabotáže, ktorej cieľom je oslabiť podporu Nemecka voči Ukrajine.

Tento týždeň bol v blízkosti vzletovej a pristávacej dráhy na letisku Lipsko/Halle objavený dron naložený výbušninami. Nemeckí predstavitelia sa však zdržali pripisovania viny za tento „scenár hybridného útoku“.

Príčina zdravotných problémov návštevníkov kúpaliska v Diakovciach v okrese Šaľa zostáva naďalej nejasná. Napriek dôkladnej kontrole sa nepodarilo identifikovať jednoznačný zdroj možnej intoxikácie ani potvrdiť prítomnosť nebezpečných látok v priestore kúpaliska, informovala spoločnosť Bekor, prevádzkovateľ AVA Termalparku Diakovce.

Opakované kontrolné merania kvality bazénových vôd a ovzdušia v okolí bazénových telies boli vykonané v piatok. Výsledky všetkých vykonaných meraní potvrdili, že sledované hodnoty sa nachádzajú v stanovených normách.

Nebolo zaznamenané prekročenie limitov chlóru, amoniaku ani žiadnych ďalších monitorovaných látok, potvrdil prevádzkovateľ kúpaliska. Jeho vyjadrenia potvrdili aj hasiči, ktorí merania vykonávali priamo na mieste.

Na základe vykonaných kontrol a dostupných odborných stanovísk bola prevádzka kúpaliska vyhodnotená ako bezpečná pre verejnosť.

V priestoroch detského a rodinného bazéna došlo vo štvrtok k náhlej zdravotnej nevoľnosti viacerých návštevníkov kúpaliska. Po kontakte s neznámou látkou malo zdravotné problémy 16 ľudí, osem z nich skončilo v nemocnici. Podľa aktuálnych informácií sú všetci v poriadku.

Na miesto boli okamžite privolané zložky integrovaného záchranného systému, konkrétne príslušníci Hasičského a záchranného zboru, zdravotnícki záchranári a Policajný zbor.

Záchranné zložky dorazili na miesto približne do siedmich minút od nahlásenia udalosti a bezodkladne začali vykonávať potrebné opatrenia vrátane opakovaných meraní kvality ovzdušia a monitorovania možných rizikových faktorov.

V záujme ochrany zdravia a bezpečnosti návštevníkov bolo preventívne rozhodnuté o evakuácii areálu a ukončení prevádzky kúpaliska na zvyšok dňa.

Polícia začala trestné stíhanie vo veci pre podozrenie z trestného činu všeobecného ohrozenia v prípade úniku neznámej látky na kúpalisku. Presná príčina udalosti je predmetom ďalšieho vyšetrovania. Potvrdilo to Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Podporu študentovi zo zahraničia, ktorého mala v Nitre napadnúť skupina mužov v kuklách, vyjadril rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre František Petrovič, Filozofická fakulta UKF i primátor Nitry Marek Hattas. Všetci jednoznačne odsúdili prejavy násilia, rasizmu, xenofóbie a nenávisti.

Filozofická fakulta UKF prijala správu o napadnutí indického študenta Ansara so znepokojením. „Ako akademická inštitúcia stojíme na princípoch humanizmu, rešpektu, tolerancie a úcty k ľudskej dôstojnosti. Rešpekt k rozmanitosti a jedinečnosti každého človeka patrí k základným hodnotám našej fakulty,“ reagovala fakulta.

Podľa rektora UKF a primátora Nitry sa stal obeťou násilia mladý človek, ktorý v meste tri roky študuje a pracuje. „Ak niekto napadne človeka preto, že je z inej krajiny, hovorí iným jazykom alebo jednoducho vyzerá inak, nie je to obyčajný konflikt medzi mladými ľuďmi. Je to zbabelosť a neprijateľné násilie,“ uviedli v spoločnom stanovisku.

Do Nitry ako univerzitného mesta prichádzajú každý rok stovky mladých ľudí z rôznych častí Slovenska aj zo zahraničia, aby tam študovali, pracovali a žili.

„Sú súčasťou nášho mesta. Každý z nich musí mať právo prejsť sa po Nitre bez strachu, že ho niekto napadne pre jeho pôvod, farbu pleti, jazyk či odlišnosť,“ zhodli sa rektor s primátorom.

Upozornili na to, že aj Slováci majú svoje deti a študentov v zahraničí. „Chceme, aby sa tam cítili bezpečne a aby ich rešpektovali bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Presne tak sa musíme správať aj k tým, ktorí si za svoje miesto na štúdium vybrali Nitru.

“Útok, po ktorom študent z Indie skončil v nemocnici a podrobil sa operácii, sa stal v noci z piatka na sobotu. „Policajti boli vyslaní na preverenie oznámenia o fyzickom napadnutí osoby. Na mieste bolo zistené, že poškodený mal byť napadnutý doposiaľ neznámou osobou,“ potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Tomáš Havetta.

Udalosť je evidovaná na obvodnom oddelení Policajného zboru Nitra-západ ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. „V prípade zistenia nových skutočností bude vec prekvalifikovaná do trestného konania,“ informoval Havetta.

 Útok na mladých ľudí zo zahraničia odsúdil aj predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD). Verí, že polícia páchateľov nájde a za tento čin ponesú následky. Informoval o tom na sociálnej sieti. „Takéto násilie odsudzujem bez výhrad. Na Slovensku platí zákon pre každého,“ uviedol Raši.

Slovenské hádzanárky do 18 rokov si na MS v Rumunsku zahrajú o konečné 5. miesto. V piatkovom stretnutí o umiestnenie zdolali Maďarsko 34:29 a už teraz majú istotu najlepšieho výsledku Slovenska v histórii MS tejto vekovej kategórie. Doterajším maximom bola siedma priečka z domáceho šampionátu v Bratislave v roku 2008.

Zverenky trénera Pavla Streichera sa v súboji o piate miesto stretnú v nedeľu so Švajčiarskom, ktoré si poradilo s Čínou jednoznačne 38:25.

Rovnakého súpera už na prebiehajúcom šampionáte zdolali v závere hlavnej fázy turnaja 32:27, čo pre nich vtedy znamenalo postup z nadstavbovej skupiny do štvrťfinále. V ňom potom tesne podľahli Čiernej Hore.

Úvod zápasu bol vyrovnaný a v 10. minúte svietil na tabuli stav 6:6. Slovenky potom dokázali zvýšiť dôraz v obrane a po góloch Gogovej a Karkušovej odskočili na 9:6.

Sen o medaile sa rozplynul. Naše mladé hádzanárky končia na šampionáte vo štvrťfinále

Maďarky síce znížili, no slovenský tím následne predviedol ďalšiu vydarenú pasáž a po zásahoch Bölcskeiovej a dvakrát Komlósovej viedol v 18. minúte už 12:7.

V 29. minúte Görögová zariadila dovtedy najvyššie šesťgólové vedenie 17:11. Maďarky však v samotnom závere polčasu dvakrát skórovali zásluhou Szigetiovej a do šatní išli Slovenky s náskokom 17:13.

Maďarky vstúpili do druhého polčasu aktívnejšie a dvoma gólmi v úvodných 62 sekundách znížili na 15:17. Slovenky však ich nápor rýchlo zastavili, Gogová s Görögovou opäť zvýšili na rozdiel štyroch gólov a v 38. minúte po ďalšej úspešnej sedmičke Gogovej viedli už 23:17.

Súpera držali na dištanc, viackrát sa presadili Karkušová i Gogová a po góle Némethovej v 50. minúte svietil na tabuli stav 30:23. Maďarky sa ešte pokúšali zdramatizovať záver, no Slovenky odpovedali zásahmi Gogovej a Chrenkovej.

Päť minút pred koncom síce Takácsová s Kozmovou skresali manko Maďarska na päť gólov, slovenský tím však stále držal sľubný náskok 32:27 a duel už z rúk nepustil.

Maďarsko - Slovensko 29:34 (13:17)

Najviac gólov Maďarska: Takácsová 8, Szigetiová 6/2, Somogyiová 4. Zostava a góly SR: Stránska, Kubičinová - Chrenková 2, Benedigová, Bölcskeiová 3, Špendlová 1, Gogová 10/4, Komlósová 3, Valientová 1, Karkušová 5, Görögová 3, Ďuranová, Šubjaková, Csehová, Sekáčová, Némethová 6. Rozhodovali: Picard, Vauchez (obaja Fr.), vylúčenia: 3:2, 7m hody: 4/2 - 4/4.

ďalšie piatkové výsledky MS

semifinále:

Egypt - Španielsko 26:27 (12:13)

18.00 Dánsko - Čierna Hora

o 5.-8. miesto:

Čína - Švajčiarsko 25:38 (8:17)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes večer pricestoval na svoju prvú oficiálnu návštevu Srbska od svojho nástupu do funkcie, a teda tiež od začiatku ruskej invázie do jeho krajiny. Uviedli to srbské médiá.

Srbsko je vnímané ako krajina, ktorá sa snaží udržiavať ústretové vzťahy s Moskvou. Odmietlo napríklad zaviesť na Rusko podobné sankcie ako Európska únia. Ukrajine však poskytlo pomoc v jej obrane proti ruskej agresii, píše agentúra AP.

Zelenskyj navštívi Srbsko po prvýkrát od začiatku invázie. Je to facka Rusom, tvrdí ukrajinský predstaviteľ

Oficiálne rokovanie medzi Zelenským a srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom je na pláne v sobotu, uviedla tento týždeň kancelária srbského prezidenta. Zelenskyj a Vučić spolu v minulosti už niekoľkokrát rokovali. Srbský prezident uviedol, že chce so Zelenským diskutovať o ekonomickej a energetickej spolupráci či o vstupe do EÚ.

Srbsko patrí medzi európske krajiny, ktoré sa snažia udržiavať ústretové vzťahy s Ruskom, ktoré je jeho hlavným dodávateľom energií. Argumentuje tým aj tradične silnými vzťahmi medzi oboma krajinami. Podľa agentúry Reuters sa dá očakávať, že Zelenského návšteva bude mať vplyv na vzťahy medzi Ruskom a Srbskom.

Prezident Vučić a jeho vláda sa odmietli pridať k sankciám, ktoré proti Rusku zaviedla kvôli vojne na Ukrajine Európska únia. "Srbsko má vlastnú politiku," poznamenal tiež dnes srbský prezident ohľadom prístupu k sankciám. Tento postoj okrem iného sťažuje rokovania o vstupe Srbska do EÚ.

Vučič v Kyjeve prisľúbil pomoc Ukrajine, no odmietol podporiť výzvu na tlak voči Rusku

Už vlani však Moskva kritizovala balkánskeho spojenca za to, že srbské firmy dodávajú muníciu Ukrajine napriek "neutralite" Belehradu v konflikte.

Podľa ruských úradov sa tak deje prostredníctvom firiem z krajín NATO, tiež napríklad Českej republiky či Poľska. Vučić neskôr oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodli na vytvorení pracovnej komisie ohľadom srbských zbrojných dodávok.

Andrea Shop, Factcool, Decodom či Domoss. Ide iba o niekoľko príkladov maloobchodných prevádzok, ktoré nezvládli náročné časy. Vlna zdražovania núti obchodníkov zvyšovať ceny a zákazníkov, naopak, siahať čoraz hlbšie do vrecka.

Štát s miliardárom Křetínským investujú desiatky miliónov. V Žiari majú v hľadáčiku hlboko zakopaný poklad

Pokles ziskov môžeme sledovať pri veľkých zahraničných reťazcoch, ako je napríklad Billa. Zároveň tu však máme aj neustále rastúcich hráčov, ku ktorým patrí napríklad GymBeam, Alza či predajca obuvi Deichmann.

Práve ten na našom trhu už dávno viacnásobne prekonal pôvodné očakávania a plánuje ďalší výrazný rast.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako bude vyzerať expanzia nemeckého hráča na juhu Slovenska?
• Koľko ľudí u nás zamestná?
• Aké sú jeho ďalšie plány a prečo počet jeho prevádzok bude stúpať?
• Ako je na tom jeho matka, ktorá masívne investuje?

Dostupné pre predplatiteľov

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko vylúčil, že by sa jeho strana pred voľbami spájala s inými subjektmi. Vyhlásil to aj v súvislosti s pokusmi o spájanie pred parlamentnými voľbami v roku 2023.

Vyplýva to z Dankovho vyjadrenia, ktoré poskytla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Danko zároveň avizoval, že strana urobí na jeseň zmeny. Bližšie ich nešpecifikoval.

„Našich nominantov som vždy nechal pracovať a nezasahoval som im do riadenia rezortov. Niektoré veci však už tolerovať nebudem,“ vyhlásil bez ďalších detailov. Jeho slová tiež možno interpretovať, že SNS pôjde do ďalších parlamentných volieb už iba s členmi na kandidátke.

Národniari narazili pri spájaní síl na prvé problémy. Nie sme zberný dvor, odkazuje Uhrík z Republiky

V posledných voľbách bolo na jej kandidátnej listine viacero mien mimo SNS. Medzi nimi súčasný minister športu Rudolf Huliak (nezávislý), šéf envirorezortu Tomáš Taraba či ministerka kultúry Martina Šimkovičová (obaja nominanti SNS). Vyhlásil, že už nebude niesť zodpovednosť za „zbabrané zonácie, odposluchy ani za iné veci, s ktorými SNS nemá nič spoločné“.

Podľa Danka je tiež na zamyslenie nastavenie slovenského politického systému. Prekáža mu, že poslanci zvolení na kandidátke strany môžu mandát „prakticky vziať a odísť“.

„Politický systém musíme zmeniť. Inak politické strany postupne stratia význam, keď vás môže poslanec deň po voľbách opustiť a mandát, ktorý získal na vašej kandidátke, si ponechať,“ dodal.

Keď sa hovorí o horúčavách, väčšinou myslíme na zdravotné riziká alebo neúrodu. Čoraz viac sa však ukazuje, že extrémne teploty predstavujú aj ekonomický problém. Nie sú také dramatické ako pandémia či energetická kríza, no ekonomiku oslabujú postupne.

Mechanizmus je jednoduchý. Vysoké teploty znižujú produktivitu práce. Zamestnanci potrebujú častejšie prestávky, pomalšie pracujú na stavbách, vo výrobe aj v doprave. Nejde pritom len o prácu vonku. Klesá aj schopnosť sústrediť sa, robiť rozhodnutia či vykonávať rutinné administratívne činnosti. Horúčavy tak zasahujú podstatne širšiu časť ekonomiky, než by sa mohlo zdať.

Bez eurofondov by slovenská ekonomika dnes prakticky nerástla

Ruský prezident Vladimir Putin schválil predaj štátneho takmer tretinového podielu v letisku Šeremetievo. Urobil tak v období, keď sa Rusko usiluje podporiť svoje štátne financie, ktoré výrazne redukuje vojna na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

Putin podpísal koncom tohto týždňa dekrét, ktorý vyradil letisko Šeremetievo zo zoznamu strategických podnikov. Tým otvoril možnosť predaja štátneho podielu, ktorý v letisku dosahuje 30,4 percenta.

Štát si však v rukách ponechá kontrolnú „zlatú akciu“, ktorá mu umožní blokovať rozhodnutia manažmentu spoločnosti, s ktorými nebude súhlasiť.

Ďalších 66 percent letiska vlastní spoločnosť Sheremetyevo Holding, jej koneční vlastníci však nie sú oficiálne známi. Pred jej zmenou jurisdikcie z Cypru v roku 2022 ju kontrolovali firmy, ktoré vlastnil oligarcha blízky Putinovi Arkadij Rotenberg a jeho partneri.

Dekrét znemožňuje predaj štátneho podielu zahraničným záujemcom. Okrem toho kupcovi stanovuje, že musí pokračovať v kľúčovej činnosti a modernizácii letiska.

Ruský štátny rozpočet výrazne poškodzuje už 4,5 roka trvajúca vojna na Ukrajine. Rozpočtový deficit Ruska by mohol tento rok prekonať oficiálne odhady o viac než bilión rubľov, čo v prepočte predstavuje 12,85 miliardy dolárov (11,14 miliardy eur). Za 1. polrok dosiahol 5,73 bilióna rubľov, čo znamená 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. To je 1,7-násobok deficitu za rovnaké obdobie minulého roka.

Európska komisia vie o možných nezrovnalostiach v slovenskom pláne obnovy a môže Slovensku znížiť finančnú podporu na projekty digitalizácie, ak nebude plniť stanovené podmienky.

Podľa českého europoslanca Tomáša Zdechovského to uviedol komisár pre hospodárstvo a produktivitu Valdis Dombrovskis v odpovedi na Zdechovského písomnú otázku.

Európska komisia preveruje PPA-čku, potvrdil eurokomisár Hansen. Je to zásadný posun, reaguje Zdechovský

"O možných nezrovnalostiach týkajúcich sa niektorých investícií v zložke č. 17 slovenského plánu pre oživenie a odolnosť (Digitálne Slovensko) bola Komisia informovaná," napísal podľa Zdechovského Dombrovskis.

Doplnil, že ak sa nezrovnalosti potvrdia, môže eurokomisia znížiť podporu či vymáhať peniaze späť v prípade "podvodu, korupcie a konfliktu záujmov poškodzujúcich alebo ohrozujúcich finančné záujmy EÚ, ktoré neboli členským štátom napravené".

Slovensko bude musieť v doteraz nepredloženej záverečnej deviatej žiadosti o platbu z fondu obnovy preukázať, že splnilo ciele týkajúce sa investícií, doplnil člen exekutívy Únie.

Europoslanci poslali tvrdý odkaz Ficovej vláde, vyzvali na zmrazenie peňazí pre Slovensko

Zdechovský sa s odvolaním na informácie zverejnené v júni denníkom SME pýtal eurokomisie okrem iného na projekty súvisiace so sumou 1,3 milióna eur pridelenou na neaktívny reklamný portál, 1,2 milióna eur pre spoločnosť Forecast AI a rovnakou sumou pridelenou spoločnosti Biape.

"Toto je pre slovenskú vládu veľmi vážne varovanie. Európska komisia jasne hovorí, že o podozreniach vie a že pri poslednej žiadosti o platbu nebude možné problematické projekty jednoducho zamiesť pod koberec," uviedol český europoslanec, ktorý sa rozdeľovaniu európskych peňazí na Slovensku venuje dlhodobo.

Taliansko nebude rešpektovať termín stanovený španielskou vládou na ukončenie selektívnych hraničných kontrol pri cestujúcich prichádzajúcich zo Španielska letecky a po mori.

Madrid vyzval Rím, aby do polnoci v nedeľu 9. augusta zrušil pozastavenie uplatňovania schengenských pravidiel o voľnom pohybe osôb, inak zavedie protiopatrenia. Správa pochádza z agentúry ANSA.

Madrid dal Taliansku ultimátum. Zrušte kontroly, inak zavedieme odvetné opatrenia, hrozí

„Taliansko neakceptuje ultimáta ani nariadenia zo zahraničia v otázkach národnej bezpečnosti a kontroly hraníc,“ uviedla vo vyhlásení kancelária premiérky Giorgie Meloniovej.

Rím podľa nej neplánuje zrušiť opatrenie najmenej do 15. augusta a prehodnotí ho až po tom, ako bude mať istotu, že pominuli bezpečnostné a teroristické riziká a nehrozí ďalšia vlna nelegálnej migrácie.

Podľa kancelárie premiérky sa v Ceute v deň pôvodne stanoveného termínu očakáva ďalší príchod migrantov, na čo upozornili aj samotné španielske úrady.

Taliansko odmietlo, že by ním prijaté opatrenie bolo prejavom nedôvery voči Španielsku, a uviedlo, že podobné kroky už v minulosti prijalo voči Slovinsku. Zároveň pripomenulo, že obdobné rozhodnutia prijali aj ďalšie európske krajiny voči Taliansku či Španielsku.

Spor medzi Rímom a Madridom vznikol po tom, čo Taliansko pozastavilo uplatňovanie schengenských pravidiel pre cestujúcich zo Španielska v reakcii na situáciu v španielskej exkláve Ceuta, kam podľa talianskej vlády koncom minulého týždňa preniklo približne 72-tisíc migrantov z Maroka.

České Najvyššie štátne zastupiteľstvo začalo trestné stíhanie piatich osôb v súvislosti s verejnou súťažou vypísanou štátnou organizáciou Správa železníc. Medzi nimi by mal byť aj jej bývalý riaditeľ Jiří Svoboda, u ktorého polícia vlani našla v trezore 80 miliónov korún v hotovosti a zbierku drahých hodiniek. Správa pochádza z portálu Novinky.cz.

České Najvyššie štátne zastupiteľstvo v tlačovej správe uviedlo, že Národná centrála proti organizovanému zločinu „vydala uznesenie o začatí trestného stíhania piatich osôb pre trestný čin dojednania výhody pri zadaní verejnej objednávky, pri verejnej súťaži a verejnej dražbe spáchaný v súvislosti s verejnou súťažou vypísanou Správou železníc, štátnou organizáciou“.

Podľa zistení portálu Seznam Zprávy by mal medzi stíhanými byť aj Jiří Svoboda, ktorý ako riaditeľ Správy železníc pôsobil sedem rokov.

Podľa portálu Odkryto.cz išlo o objednávky v hodnote stoviek miliónov korún. Patrilo medzi ne napríklad budovanie stanice v Brne alebo obnova železničného uzla v Pardubiciach.

Okrem Svobodovho bytu polícia vlani zasahovala aj priamo v sídle Správy železníc a na Riaditeľstve ciest a diaľnic.

Svoboda sa pôvodne k policajnému zásahu ani k nájdeným peniazom nechcel vyjadriť. Neskôr však pre Seznam Zprávy tvrdil, že išlo o peniaze po otcovi.

"Boli to celoživotné úspory môjho otca a dedka. Otcovi pomáham s ich spravovaním,“ uviedol Svoboda, ktorého z pozície riaditeľa Správy železníc odvolali 1. decembra 2025.

Peniaze podľa neho pochádzali predovšetkým z predaja cenín a v banke ich nemal, pretože jeho rodina prišla o majetok počas menovej reformy v 50. rokoch a bankám neverila.

Majú čo povedať, hoci nemusia kričať. V Doslova+ prinášame rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi, o ktorých ste možno ani nepočuli.

Homérova Odysea patrí medzi najstaršie príbehy, ktoré sa ľudstvu zachovali, no ani po tisícročiach nestratila schopnosť oslovovať ďalšie generácie. Najnovšie ju spracoval režisér Christopher Nolan. Podľa historika Michala Habaja z Masarykovej univerzity v Brne film vystihol základné myšlienky eposu, hoci ho nemožno posudzovať ako historickú rekonštrukciu.

Homérske eposy mali pre starovekých Grékov mimoriadny význam. Ich znalosť bola súčasťou vzdelania aj spoločnej identity. Habaj ich prirovnal k postaveniu Biblie v kresťanskom prostredí.

Príbehy sa však celé stáročia šírili ústne, pretože po zániku mykénskych palácov Gréci približne štyri storočia nepoužívali písmo. Každý rozprávač preto príbeh čiastočne upravoval podľa vlastnej doby a publika.

„Nolan je vlastne iba ďalším rozprávačom toho eposu. Aj ten, kto ho zapísal, bol iba rozprávačom, ktorý ho podal tak, ako ho počul, a možno si niečo dotvoril,“ uviedol Habaj v Doslova+.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Odysea oslovuje ľudí aj po tisícročiach.
• Čo v príbehu znamená Diov zákon.
• Aký význam má symbol trójskeho koňa.
• Čo vieme o historickom jadre trójskej vojny.

Dostupné pre predplatiteľov

Cena zlata pokračuje v piatok v raste, pričom sa posunula už do blízkosti hranice 4350 dolárov za troyskú uncu. Trhy tak reagovali na nečakané údaje z amerického trhu práce, ktoré zredukovali šance, že americká centrálna banka na svojom najbližšom zasadnutí pristúpi k zvýšeniu úrokových sadzieb. Za ostatný týždeň sa tak cena zlata zvýšila o viac než sedem percent. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spotová cena zlata dosiahla pred 16:00 4348,87 dolára (3770,15 eura) za troyskú uncu. V porovnaní so záverom obchodovania to predstavuje rast o 2,6 percenta.

Počas obchodovania nakrátko vyskočila o viac než tri percentá na najvyššiu úroveň od 17. júna. Za celý týždeň sa cena zlata zvýšila o viac než sedem percent a smeruje k najlepšiemu týždňu od 19. januára.

Vývoj na trhu so zlatom ovplyvnili v piatok zverejnené nečakané údaje o vývoji na americkom trhu práce za júl. Zatiaľ čo ekonómovia očakávali vznik približne 80-tisíc nových pracovných miest, ministerstvo práce uviedlo, že ich 23-tisíc zaniklo.

Okrem toho sa omnoho horšie, než sa pôvodne čakalo, vyvíjala situácia na pracovnom trhu v júni. Pôvodne bol za jún uvádzaný vznik 57-tisíc nových pracovných miest, teraz tento údaj ministerstvo práce zredukovalo na 20-tisíc.

Trhy následne upravili pravdepodobnosť zvýšenia úrokových sadzieb zo strany Fedu na septembrovom zasadnutí. Pred zverejnením údajov z amerického trhu práce dosahovala pravdepodobnosť zvýšenia úrokových sadzieb 57 percent, po ich zverejnení klesla na necelých 44 percent.

Naopak, pravdepodobnosť, že Fed na zasadnutí v septembri úrokové sadzby meniť nebude, vzrástla na 60,4 percenta, zatiaľ čo pred informáciami o vývoji na trhu práce predstavovala 43,2 percenta.

V Bratislave dnes začal festival Lovestream, ktorý sa koná v metskej časti Vajnory. V súvislosti s hustou dopravou v jeho okolí polícia upozorňuje vodičov, aby sa tejto časti hlavného mesta vyhli.

"Žiadame vodičov, ktorí smerujú do Pezinka, aby sa vyhli trase cez mestskú časť Vajnory. Do svojho cieľa využite alternatívne trasy," vyjadrila sa hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.

Aktuálna dopravná situácia v mestskej časti Vajnory. FOTO: Google Maps

Na festival by sa podľa predbežných odhadov mohlo vybrať počas troch dní až 80-tisíc ľudí. Počas víkendu bude upravený aj harmonogram metskej hromadnej dopravy.