Svet - hmonline.sk

Medzinárodné a libanonské organizácie na ochranu ľudských práv vo štvrtok obvinili Izrael z úmyselného útoku na libanonskú novinárku Amál Chalílovú.

Tvrdia tiež, že izraelské jednotky bránili zdravotníkom v prístupe k Chalílovej, ktorá pri útoku utrpela vážne zranenia. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.

Chalílová, dlhoročná korešpondentka libanonského denníka al-Achbár, prišla o život 22. apríla v dôsledku izraelského útoku, keď spolu s kameramankou a fotografkou na voľnej nohe Zajnab Faradžovou na juhu Libanonu pokrývala konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh.

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vo štvrtok uviedla, že útok v obci Tírí by mal byť predmetom vyšetrovania pre podozrenie z vojnového zločinu.

Libanonská organizácia Legal Agenda zároveň tvrdí, že izraelská armáda vedela o prítomnosti novinárok na mieste. Nad oblasťou nízko prelietavali izraelské drony a vojaci si tak museli byť vedomí, že ide o civilistky a novinárky.

Izraelská armáda hlási mŕtvych a zranených vojakov v Libanone, Hizballáh viní z porušenia prímeria

Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že jej predbežné vyšetrovanie dospelo k záveru, že Chalílová zahynula pri sérii útokov namierených proti príslušníkom Hizballáhu. Po ukončení vyšetrovania bude prípad odovzdaný právnemu oddeleniu armády. Izrael v minulosti opakovane odmietal tvrdenia, že cielene útočí na novinárov.

Zo zistení zverejnených ľudskoprávnymi organizáciami vo štvrtok prvý izraelský útok v Tírí zasiahol auto idúce pred vozidlom s novinárkami, pričom zahynuli dvaja ľudia. Chalílová s Faradžovou vystúpili zo svojho auta a ukryli sa pri neďalekej budove. Nasledoval však ďalší úder, pri ktorom obe utrpeli zranenia. Tretí útok zasiahol samotnú budovu, pri ktorej sa ukrývali.

Záchranári libanonského Červeného kríža neskôr dostali povolenie vstúpiť na miesto a podarilo sa im dostať do bezpečia Faradžovú. Tvrdia však, že keď sa pokúšali evakuovať Chalílovú, ktorá zostala zavalená pod troskami, izraelskí vojaci na nich strieľali.

Organizácia Human Rights Watch v správe uviedla, že novinárka po zásahu ešte niekoľko hodín žila a zomrela večer v deň útoku v dôsledku zranení hlavy a silného krvácania.

HRW s odvolaním sa na pitevnú správu upozornila, že v čase, keď boli zdravotníci donútení oblasť incidentu opustiť, Chalílová pravdepodobne ešte žila.

Organizácia Legal Agenda pripomenula, že Chalílová v období pred útokom, ktorého sa stala obeťou, dostala početné vyhrážky smrťou, pričom ich pôvodcovia boli údajne z prostredia spojeného s Izraelom.

Amál Chalílová mala v Libanone povesť novinárky, ktorá napriek rizikám dlhodobo pôsobila v mnohých oblastiach na juhu krajiny a prinášala správy o živote miestnych obyvateľov. Jej práca mala v libanonskej novinárskej komunite veľké uznanie.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hizballáhom zahynulo pri izraelských útokoch v Libanone viac ako 4000 ľudí a vyše milión obyvateľov bolo vysídlených. Tento konflikt vypukol 2. marca po tom, ako Hizballáh odpálil rakety na Izrael v reakcii na jeho spoločné útoky so Spojenými štátmi na Irán.

Talianska polícia vo štvrtok oznámila, že rozbila sieť prevádzačov, ktorí z Alžírska dopravovali migrantov na ostrov Sardínia. Pri raziách zatkla osem ľudí, správa pochádza z agentúry AFP.

Skupina podľa polície na prevážanie používala malé člny, do ktorých sa zmestí naraz približne 12 ľudí. Za nebezpečnú plavbu z prístavu El Kala na severovýchode Alžírska na južné pobrežie Sardínie platili migranti až 2500 eur na osobu.

Takýchto prechodov polícia za posledné mesiace zaznamenala najmenej päť. Na operácii „Prízrak“ proti sieti prevádzačov sa zúčastnilo približne 100 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Tá sa podľa polície chystala zakúpiť rýchle plavidlá, aby mohla rozšíriť svoje aktivity a pašovať drogy.

Pri sérii zásahov úrady zatkli osem podozrivých Alžírcov. Je medzi nimi aj predpokladaný vodca skupiny, žiadateľ o azyl s bydliskom na Sardínii. Sieť mala väzby na Alžírsko a Francúzsko, kde sídli jej hlavný sponzor. Zadržaným hrozia obvinenia z účasti v zločineckej organizácii s cieľom napomáhať nelegálnej migrácii a z falšovania dokumentov.

„Na Sardínii fungovala sieť, ktorá mala na starosti prijímanie migrantov, výrobu falošných dokladov a poskytovanie podpory svojim spolupracovníkom,“ uviedla talianska polícia podľa AFP. Väčšina migrantov, ktorých členovia rozbitej skupiny dopravili na Sardíniu, pochádzala z Alžírska a Tuniska.

Z údajov talianskeho ministerstvo vnútra vyplýva, že od začiatku tohto roku prišlo do Talianska na člnoch takmer 17-tisíc migrantov. To je o 37-tisíc menej než v rovnakom období vlani.

Ruská generálna prokuratúra vo štvrtok zaradila Nadáciu pre ľudské práva na zoznam nežiaducich organizácií. Na čele nadácie od leta 2024 stojí Julija Navaľná, vdova po zosnulom ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom, informovala ruská redakcia stanice BBC.

Prokuratúra uviedla, že deklarovaným cieľom HRF je „globálna podpora a posilňovanie ľudských práv a slobôd“ a pomoc obetiam politických represií. Zároveň však tvrdí, že HRF využíva svoje zdroje na šírenie informácií „diskreditujúcich ozbrojené sily Ruskej federácie“ a podporuje ďalšie organizácie, ktoré už Moskva zaradila na zoznam nežiaducich.

Vdova po Navaľnom burcuje voličov. Bezpečným protestom proti režimu má byť hlas pre stranu Jabloko

Status nežiaducej organizácie v Rusku obmedzuje činnosť zahraničných a medzinárodných subjektov a môže viesť aj k právnym postihom pre osoby, ktoré s nimi spolupracujú.

Na čele HRF bol od roku 2012 opozičný politik Garry Kasparov, ktorý je v Rusku evidovaný ako tzv. zahraničný agent. V lete 2024 ho vo vedení nadácie nahradila Julija Navaľná.

Rusko pred bodom zlomu? Mýtus o neomylnom vodcovi slabne a pod povrchom vzrastá nepokoj

Tá vo štvrtok vyzvala Rusov, aby v septembrových voľbách do Štátnej dumy podporili opozičnú centristickú stranu Jabloko. Podľa nej by mali občania využiť voľby ako „jedinú za mnoho rokov zákonnú a bezpečnú možnosť“ vyjadriť svojho nesúhlas so súčasnou ruskou vládou a hlasovať za túto stranu s protivojnovým postojom.

K podpore Jabloka sa vo štvrtok pridala aj skupina ruských opozičných politikov, novinárov, aktivistov, ochrancov ľudských práv a blogerov žijúcich v zahraničí. Ich iniciatíva s názvom Štáb verejnej podpory Jabloka už spustila kampaň na internete. Medzi jej iniciátormi sú napríklad opoziční politici Andrej Pivovarov, Vladimir Kara-Murza a Maxim Reznik, ochranca ľudských práv Oleg Orlov či spisovateľ Dmitrij Bykov, informovala stanica Rádio Sloboda.

Rozsiahle letné požiare na juhovýchode Francúzska síce mnohé vinice priamo nezničili, vinári sa však obávajú, že dym môže znehodnotiť tohtoročnú úrodu a ovplyvniť chuť vína, informovala vo štvrtok agentúra AFP.

Požiare v departemente Var v regióne Provence-Alpes-Côte d‘Azur v posledných týždňoch zničili viac ako 6000 hektárov pôdy a prinútili tisíce ľudí opustiť svoje domovy. Zasiahli aj významnú oblasť produkcie francúzskeho ružového vína, kde plamene podľa odhadov poškodili stovky z približne 30-tisíc hektárov viníc.

Nealko víno? Logický nezmysel, nie je zdravšie ani ekologickejšie, tvrdí enologička Edita Ďurčová

Vinári teraz čakajú na výsledky laboratórnych testov, ktoré majú určiť, či je hrozno vôbec vhodné na spracovanie. Odborníci upozorňujú, že látky z dymu sa v ňom môžu viazať na cukry a nepríjemná dymová aróma sa prejaví až po kvasení.

Vinárka Lucie Demirdjianová z obce Pontevés uviedla, že požiar jej zničil 11 z 18 hektárov viníc. So zberom čaká, kým bude jasné, či hrozno vôbec bude môcť použiť na víno. „Vieme, čo robiť pri mrazoch alebo krupobití, ale nie pri požiaroch,“ povedala.

Odborníci tvrdia, že víno by sa nemalo nemalo vyrábať najmä z hrozna z viníc, ktoré zasiahli hasiace lietadlá s chemickým retardantom. Samotná dymová príchuť síce nemusí znamenať zdravotné riziko, mohla by však výrazne znížiť predajnosť vína.

Niektorí vinári pritom už skúšajú metódy na odstránenie dymovej arómy, napríklad použitím aktívneho uhlia. Vinár Gregory Guibergia z obce Correns však uviedol, že ak by jeho víno chutilo po spálenine, do predaja by ho neposlal. „Chutilo by ako údená šunka,“ vysvetlil podľa AFP.

Pri pobreží Ománu hrozí ekologická katastrofa pre únik čoraz väčšieho množstva ropy z tankera, ktorý narazil na plytčinu v blízkosti prírodnej rezervácie. S odvolaním sa na satelitné snímky o tom vo štvrtok informovala agentúra DPA. Plavidlo Caroline Bezengi je údajne súčasťou ruskej tzv. tieňovej flotily.

Tanker uviazol v oblasti okolo chránených ostrovov a citlivej z ekologického hľadiska. V dôsledku úniku sú ohrozené korálové útesy, sťahovavé vtáky, morské korytnačky aj cicavce. Tieto vody sú zároveň domovom vzácneho druhu veľrýb.

Organizácia Greenpeace v stredu upozornila, že ropná škvrna sa od 24. júla do 4. augusta rozšírila z 20 štvorcových kilometrov na odhadovaných 600 štvorcových kilometrov.

Tanker podľa nej preváža približne 110-tisíc ton, respektíve jeden milión barelov surovej ropy. To je takmer trojnásobok množstva, ktoré sa vylialo do mora počas havárie Exxon Valdez pri pobreží Aljašky v roku 1989.

Tanker, na ktorý sú uvalené sankcie Európskej únie, podľa analytikov spoločnosti Synmax pravdepodobne naložil ropu v ruskom prístave Novorossijsk.

Z chudoby k miliardám. Ostrov Karimun sa stal ázijskou bránou pre ruskú ropu

Údajne sa plavil do prístavu v Indii. Predpokladá sa, že mal začiatkom júna nehodu na mori a následne prestal vysielať údaje o svojej polohe.

Niektoré médiá podľa DPA špekulovali, či plavidlo mohla napadnúť Ukrajina pomocou míny, keďže podobné útoky proti ruskej tieňovej flotile podnikla už viackrát.

Omán je však od Ukrajiny ďaleko, takže vykonať takúto operáciu by bolo logisticky zložité, poznamenala nemecká agentúra.

Agentúra AFP s odvolaním sa na bezpečnostnú spoločnosť Vanguard Tech napísala, že loďou 6. júna otriasli tri výbuchy, v dôsledku ktorých došlo k zaplaveniu viacerých priestorov. Nevie sa, čo spôsobilo výbuchy ani či bola loď cieľom útoku. Naposledy vyslala signál 11. júna, keď sa nachádzala pri pobreží Jemenu.

Ománske ministerstvo dopravy už vyzvalo vlastníkov tankera, aby ho aj s nákladom odstránili z oblasti pri pobreží krajiny.

Loď podľa medializovaných informácií vlastní čínska spoločnosť, ktorá má údajne väzby na fiktívnu firmu v Šanghaji. Podobne je to v prípade iných plavidiel z tieňovej flotily, ktorú Rusko využíva na obchádzanie západných sankcií.

Greenpeace uviedla, že bez zodpovedného majiteľa, primeraného poistenia či dokonca štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, hrozí, že Omán bude musieť znášať environmentálne a finančné dôsledky sám. Štátna príslušnosť Caroline Bezengi je nejasná.

Wim Zwijnenburg z holandskej spoločnosti PAX, ktorá sa zaoberá konfliktmi a otázkami životného prostredia, varoval pred závažnou ekologickou katastrofou v prípade, ak by sa loď rozlomila.

S cieľom predísť tomuto scenáru by bolo podľa DPA pravdepodobne potrebné prečerpať ropu na iný tanker. Medzinárodná námorná organizácia uviedla, že poskytuje pomoc Ománu. K incidentu s plavidlom sa ale nevyjadrila.

Španielska polícia analyzuje výzvy kolujúce na internete na ďalšie masívne prekročenie hranice v Ceute. Píšu to dnes španielske médiá s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.

Riziková je podľa týchto informácií sobota 15. augusta, ktorá je uvádzaná v internetových výzvach. Kľúčové budú opatrenia zo strany marockých úradov aj posilnenie kontroly hranice na španielskej strane, domnieva sa polícia.

Migranti ako nástroj pomsty. Maroko chce Afriku bez Španielov, má mocných spojencov

Podľa agentúry EFE španielska polícia sleduje správy a výzvy kolujúce na sociálnych sieťach predovšetkým medzi marockými užívateľmi.

Odkazy označujú sobotu 15. augusta ako deň, keď sa ľudia chystajú prekonať hranice medzi Španielskom a Marokom na africkom kontinente. Správy potom vyzývajú ďalších užívateľov, aby sa pridali.

Podľa hodnotenia, ktoré cituje stanica TVE, polícia vníma riziko ďalšieho pokusu o prekročenie hranice veľkým počtom ľudí ako reálne. "Neistý je rozsah," uvádza v dokumente polícia o možnom pokuse o prekonanie hranice v Ceute.

Podľa textu bude záležať aj od opatreniach a kontrole vstupu do oblasti pri hraniciach so Španielskom zo strany marockých úradov. Podľa dokumentu sú výzvy na prekročenie hranice 15. augusta dobre zdokumentované na rôznych sociálnych sieťach.

Kolovanie výziev po sociálnych sieťach vníma aj Európska komisia. "Udržujeme vysokú pozornosť pred, počas aj po 15. auguste, čo je dátum spomínaný na sociálnych sieťach pre možný ďalší pokus o prechod hranice," uviedol dnes hovorca komisie Guillaume Mercier.

Koniec kolónií. Malo by Španielsko odovzdať Ceutu a Melillu Maroku?

Podľa španielskych médií v Ceute zostávajú posilnené stavy policajtov aj vojakov povolaných pre krízu z minulého týždňa, keď počas niekoľkých dní do Ceuty prišlo až 72-tisíc ľudí. Väčšina z nich po jednom či niekoľkých dňoch odišla. Podľa úradov pri prekonaní námornej i pozemnej hranice zomrelo najmenej 75 ľudí.

Španielska vláda tvrdí, že krízu spôsobili organizované zločinecké skupiny, ktoré šírili zavádzajúce interpretácie júlového rozsudku najvyššieho súdu, ktorý v niektorých prípadoch sprísnil podmienky na vrátenie migrantov do Maroka.

Julija Navaľná, vdova po lídrovi ruskej opozície Alexejovi Navaľnom, vyzvala svojich krajanov, aby v septembrových voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, hlasovali za opozičnú stranu Jabloko.

Tá ako jediná zo strán na hlasovacích lístkoch verejne vystupuje proti vojne proti Ukrajine. Hlasovať v prvých parlamentných voľbách od ruského vpádu do susednej krajiny budú môcť ruskí voliči od 18. do 20. septembra.

Kremľu začína tiecť do topánok. Pred voľbami radšej likviduje aj zvyšky opozície

V piatom roku vojny proti Ukrajine nemajú Rusi žiadnu legálnu možnosť protestovať proti konfliktu a proti pomerom v krajine. "Nech budú voľby akokoľvek nepoctivé, budú po mnohých rokoch predstavovať úplne legálnu a bezpečnú príležitosť vyjadriť nesúhlas s režimom. Stačí hlasovať za stranu, ktorá je proti vojne," argumentovala Navaľná.

Вы задаете много вопросов про выборы в Госдуму, и я совершенно не хочу интересничать и тянуть интригу. Я знаю, что вы ждете от меня четкой и определенной позиции.

У меня и моей команды ФБК она есть.

Очень часто выборы были тем моментом, когда у нас получалось создать для… pic.twitter.com/D265Grv43a

V prípade jednomandátových volebných okruhov odporučila hlasovať za kandidáta, ktorý má najväčšie šance poraziť kandidáta vládnucej strany Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina.

Jabloko stelesňovalo nádeje prozápadných liberálov v Rusku v 90. rokoch minulého storočia, ale strana od roku 2003 nemá žiadneho poslanca v Dume.

Napätie v Rusku rastie. Môže zmeniť priebeh volieb, predvída estónska rozviedka

Jej predstavitelia prezentujú nadchádzajúce voľby ako "referendum, ktoré vláde ukáže, že milióny Rusov sú proti vojne". Jabloko má však len veľmi malú šancu získať kreslá v krajine, kde vláda prísne kontroluje voľby a kde opozícia nie je tolerovaná, poznamenala agentúra AFP.

Alexej Navaľnyj, ktorý zahynul vo väzení v roku 2024 za podozrivých okolností, bol členom Jabloka, kým bol zo strany v roku 2007 vylúčený.

Navalná však vyzvala, aby boli odsunuté všetky minulé spory nabok, aby bolo možné "pokúsiť sa prekaziť plány Kremľa".

Vírus eboly, ktorý v Kongu spôsobuje jednu z najhorších epidémií v histórii, by mohol mutovať, varujú zdravotníci. Africkí odborníci preto plánujú výrazne rozšíriť zásah proti nákaze vrátane vyhľadávania pacientov priamo v domácnostiach.

Počet potvrdených prípadov už prekročil štyritisíc a podľa úradov ide o druhú najväčšiu epidémiu eboly v histórii, uviedol denník The Guardian.

O podozrení na možnú mutáciu informoval šéf afrického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb Jean Kaseya. Ten uviedol, že v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou chystajú štúdie, ktoré majú zistiť, či za mimoriadnou závažnosťou súčasnej epidémie nestojí mutácia vírusu. „Závažnosť tejto epidémie spôsobenej vírusom Bundibugyo je bezprecedentná,“ povedal Kaseya.

Súčasná vlna eboly bola oficiálne vyhlásená 15. mája, ale WHO sa domnieva, že nákaza sa mohla začať už v januári. Africa CDC dnes oznámila, že počet nakazených presiahol štyritisíc. V porovnaní s epidémiou v západnej Afrike z rokov 2014 až 2018 je terajší nárast v prvých 11 týždňoch niekoľkonásobne rýchlejší.

Úrady pritom upozorňujú, že viac ako dve tretiny úmrtí nastávajú mimo liečebných centier, čo naznačuje slabú dohľadateľnosť nakazených. V epicentre nákazy, provincii Ituri, navyše 90 percent pacientov prijatých do centra organizácie Lekári bez hraníc v Búni nebolo na zozname známych kontaktov.

„Myslím, že čas na postupné kroky sa skončil a teraz začíname fázu rozširovania,“ povedal doktor Wesam Mankoula z Africa CDC. Organizácia preto chystá prechod od obyčajného trasovania kontaktov k aktívnemu vyhľadávaniu prípadov od domu k domu.

Úrady chcú tiež začať pacientom v rámci individuálneho použitia podávať antivírusový liek remdesivir. Zvažujú aj testovanie vakcíny Ervebo, ktorá je schválená proti inému kmeňu eboly.

Predbežné údaje podľa zdravotníckych úradov naznačujú, že ľudia nakazení vírusom Bundibugyo, ktorí túto vakcínu dostali, mali menej závažný priebeh a nikto z nich nezomrel.

Ebola je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje horúčku, vracanie, hnačky, poškodenie orgánov a vnútorné krvácanie. Epidémia sa rozšírila z provincie Ituri do Severného Kivu, Južného Kivu, Hornej Uele a Tshopa a zasiahla aj susednú Ugandu. Úrady zároveň vyšetrujú podozrivé úmrtia na ebolu na lodi smerujúcej do Kinshasy.

Spojené štáty vo štvrtok oznámili nové sankcie voči ôsmim kubánskym predstaviteľom vrátane ministra ozbrojených síl generála Álvara Lópeza Mieru a piatim štátnym podnikom.

Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí sú sankcionované osoby a subjekty zapojené do vojenskej spolupráce so zahraničím a obstarávania zbraní pre kubánsku vládu. Správa pochádza z agentúry AFP.

Kuba hlási, že sa po výpadku podarilo obnoviť dodávky elektriny do siete

Medzi ďalšími sankcionovanými osobami sú náčelník generálneho štábu kubánskych ozbrojených síl Roberto Legrá Sotolongo, vedúci oddelení armády pre zahraničné vzťahy a hospodárske záležitosti José Antonio Remón Rodríguez a Oscar Enrique Biosca Gallego, ako aj kubánski vojenskí pridelenci v Číne a Rusku Waldo Pérez Cortés a Mónica Milián Gómezová.

Štátne podniky zaradené na sankčný zoznam vrátane armádou vlastneného holdingu GAESA (Grupo de Administración Empresarial S.A.) podľa USA pomáhajú pri obstarávaní vojenského materiálu z krajín, ktoré Washington považuje za protivníkov.

Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že opatrenia nadväzujú na jeho správu z 20. júla o prehlbujúcich sa väzbách Kuby s Ruskom a Čínou, ktoré jej poskytujú vojenské vybavenie a sledovacie technológie.

Kuba sa po menej ako dni opäť ocitla bez elektriny, vláda sa snaží prevádzku siete obnoviť

Nové sankcie prichádzajú v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvyšuje tlak na kubánsku vládu. Šéf Bieleho domu zaviedol začiatkom tohto roka voči karibskej krajine ropnú blokádu a ďalšie opatrenia, ktoré podľa expertov Organizácie Spojených národov prehlbujú jej hospodárske problémy a spôsobujú rozsiahle výpadky dodávok elektriny. Kríza najviac postihuje ženy, deti, starších ľudí a ďalšie zraniteľné skupiny, konštatuje OSN.

Trumpova administratíva zároveň v posledných rokoch zaujala tvrdší postoj voči viacerým krajinám Latinskej Ameriky, najmä Venezuele a Brazílii.

Sýria tento rok - po prvý raz od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 - opäť dokáže pokryť domácu spotrebu pšenice z vlastnej produkcie. Vo štvrtok to agentúre AFP povedal zástupca generálneho riaditeľa Sýrskeho obilného úradu Ahmad Kadún.

„V tejto sezóne nebude potrebný žiadny dovoz pšenice,“ avizoval Kadún a pripomenul, že Sýria bola naposledy sebestačná v roku 2010.

Štátna agentúra SANA uviedla, že obilný úrad počas tohtoročnej žatvy prijal 2,7 milióna ton pšenice, čo presiahlo ročnú potrebu krajiny odhadovanú na 2,55 milióna ton.

Pred vypuknutím občianskej vojny v roku 2011 bola Sýria v produkcii pšenice sebestačná a ročne jej vypestovala v priemere 4,1 milióna ton. Dlhoročný konflikt spolu s opakujúcimi sa obdobiami sucha však spôsobili výrazný pokles poľnohospodárskej výroby.

Situáciu zhoršili aj nepriaznivé klimatické podmienky - podľa Organizácie Spojených národov bol rok 2025 v Sýrii z hľadiska klímy najhorší za celé desaťročia, čo zasiahlo aj oblasti pestovania pšenice.

V dôsledku poklesu domácej produkcie sa vláda bývalého prezidenta Bašára Asada musela spoliehať na dovoz pšenice, najmä z Ruska.

Nové sýrske úrady, ktoré sa chopili moci koncom roku 2024, vlani pšenicu doviezli alebo získali ako dar od viacerých krajín vrátane Ruska a Iraku.

Počas občianskej vojny sa bývalá sýrska vláda a kurdská samospráva dostávali do sporu o to, kto bude kontrolovať nákup pšenice od farmárov v úrodných oblastiach na severovýchode krajiny, ktoré v tom čase neboli úplne pod kontrolou Damasku.

V januári 2026 sa však sýrski Kurdi a centrálna vláda dohodli na začlenení kurdských ozbrojených síl a inštitúcií do štátnych štruktúr.

Napriek zlepšeniu v produkcii potravín zostáva humanitárna situácia v krajine vážna. OSN v júni uviedla, že viac ako 13 miliónov Sýrčanov, teda vyše polovica obyvateľstva, čelí vážnej potravinovej neistote - nemajú pravidelný a spoľahlivý prístup k dostatočnému množstvu cenovo dostupných a výživných potravín.

V piatok treba na Slovensku počítať s vysokými teplotami, vetrom i búrkami. Pre tieto javy vydal Slovenský hydrometeorologický ústav výstrahy prvého stupňa. Informoval o tom na svojom webe.

Vysoké teploty potrápia najmä juhozápadné Slovensko. Výstrahy pred nimi budú platiť popoludní v okresoch Komárno, Nové Zámky, Levice, Krupina, Veľký Krtíš a Lučenec. Teplota tam môže vystúpiť na 33 stupňov Celzia.

„Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danej ročnej dobe a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ uviedol ústav.

Úrad verejného zdravotníctva v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

Horúčavy na Slovensku eskalujú. Iba dnes padli štyri absolútne rekordy, teplota sa vyšplhala na 42,2 stupňa

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje Úrad.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.

Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

Na vietor si treba dať pozor najmä na juhovýchodnom Slovensku. Výstrahy budú v platnosti v piatok od 11:00 do 16:00 v takmer celom Košickom kraji. V krátkodobých nárazoch tam rýchlosť vetra môže dosahovať až 85 kilometrov za hodinu.

Z odporúčaní ministerstva vnútra zverejnených na webe SHMÚ vyplýva, že v prípade silného vetra treba zatvoriť okná a dvere, vyhnúť sa pobytu v lese či na horách a nezdržiavať sa pri labilných stavbách.

„Neparkujte ani sa nezdržiavajte pod stromami, staršími budovami, stĺpmi elektrického vedenia, bilbordmi ani pri labilných prekážkach. Pokiaľ auto zasiahne strom alebo konár, privolajte pomoc v tiesni prostredníctvom európskeho čísla tiesňového volania 112,“ uviedol rezort.

Výstrahy pred búrkami treba brať do úvahy od piatkového poludnia do večera takmer v celom Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

„Intenzívny dážď môže vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov (stekanie vody zo svahov, bahnotok, zatopenie pivníc, podchodov, podjazdov a podobne). Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch (lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov a podobne). Poletujúce trosky a nezabezpečené predmety predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Krúpy môžu poškodiť vegetáciu. Súvislá vrstva krúp na komunikácii môže prechodne obmedziť cestnú premávku,“ uviedol ústav.

Úrad odporučil ľuďom, aby pri búrkach dodržiavali viaceré zásady. Ľudia by sa podľa neho nemali zdržiavať na otvorenom priestranstve či pri otvorených vodných plochách a ich blízkom okolí.

Za dôležité označil nájsť si čo najskôr bezpečný úkryt, ideálne v budove chránenej bleskozvodom, prípadne v aute. Pri búrkach by podľa neho tiež ľudia mali zamedziť kontakt s vodivými predmetmi.

Ugandský parlament vo štvrtok schválil vyslanie ugandských vojakov do palestínskeho Pásma Gazy, kde by mali pôsobiť v rámci medzinárodných stabilizačných síl, ktoré navrhol americký prezident Donald Trump s cieľom obnoviť tam bezpečnosť po vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Informovala o tom agentúra AP.

Návrh, ktorý predložil minister obrany Kiryowa Kiwanuka, predstavuje prvé verejné potvrdenie ochoty Ugandy zapojiť sa do medzinárodných stabilizačných síl pre Pásmo Gazy. Svojich vojakov do tejto misie prisľúbilo aj Maroko.

Dôvod, prečo sa Uganda rozhodla prispieť do misie svojimi vojakmi, zatiaľ nie je jasný, konštatovala AP a dodala, že niektorí opoziční poslanci spochybnili motívy vlády.

Poslanec Hassan Kirumira uviedol, že vyslanie jednotiek môže vyvolať „diplomatické problémy“ vzhľadom na to, že Uganda je členom Organizácie islamskej spolupráce.

Izraelské údery zabili v Pásme Gazy osem ľudí. Je medzi nimi aj žena a dieťa, uviedli palestínske úrady

„Veľkou otázkou, ktorú musia zástancovia tohto rozhodnutia objasniť, je: Na ktorej strane bude naša armáda bojovať?“ povedal Kirumira v parlamente.

Vytvoriť medzinárodné stabilizačné sily pre Pásmo Gazy navrhla vo februári Trumpova Rada mieru. Veliteľom jednotiek má byť americký generálmajor Jasper Jeffers, ktorý v máji uviedol, že „budúcu prosperitu a trvalý mier“ v Pásme Gazy má zabezpečiť približne 20-tisíc vojakov. ä

Trump minulý týždeň oznámil dohodu, podľa ktorej by sa Hamas mal odzbrojiť a Izrael by mal stiahnuť svoje jednotky z Pásma Gazy. Stabilizačné sily by mali byť nasadené po ukončení postupného odsunu izraelských vojakov.

Dohoda, ktorá je súčasťou prímeria uzavretého minulý rok, počíta so zastavením izraelských vojenských operácií a ukončením ozbrojených aktivít Hamasu a jeho spojencov v Pásme Gazy. Dokument zároveň všeobecne načrtáva proces odzbrojenia Hamasu.

Po zverejnení textu dohody Izrael uviedol, že má vážne bezpečnostné obavy a že o nich informoval Spojené štáty.

Od uzavretia prímeria v októbri 2025 po izraelských útokoch v Pásme Gazy zahynulo 1250 ľudí. Dohoda vtedy ukončila boje vo vojne medzi Izraelom a Hamasom, ktorá vypukla v októbri 2023 po vpáde palestínskych militantov na juh Izraela.

Výbuch, ku ktorému došlo vo štvrtok na predmestí sýrskej metropoly Damask, pripravil o život najmenej dvoch ľudí a 13 zranil. K zodpovednosti za útok sa zatiaľ nikto neprihlásil. S odvolaním sa na svojho spravodajcu a oficiálne zdroje o tom informovala agentúra AP.

Sýrske štátne médiá s odvolaním sa na nemenovaný zdroj v bezpečnostných zložkách uviedli, že explóziu v meste Džaramáná spôsobilo výbušné zariadenie nastražené v mikrobuse slúžiacom ako taxík.

Reportér AP na mieste výbuchu videl, ako z vraku vozidla vytiahli jedno telo. Sýrske ministerstvo zdravotníctva najprv uviedlo, že zranenia utrpelo najmenej sedem ľudí, neskôr sa počet zvýšil na 13 zranených.

Džaramáná je domovom početnej komunity drúzov a v uplynulých rokoch bola dejiskom napätia medzi príslušníkmi tejto náboženskej menšiny a sunnitskými moslimami podporujúcimi súčasnú islamistami vedenú vládu. V apríli 2025 pri sektárskych zrážkach medzi drúzskymi ozbrojencami a provládnymi vojakmi prišlo o život najmenej desať ľudí.

Agentúra AP uviedla, že štvrtkový, zjavne bombový útok, je už tretí v Sýrii v priebehu vyše mesiaca. V júli bolo pri dvoch explóziách, ku ktorým došlo počas návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Sýrii, zranených najmenej 18 ľudí. Úrady vtedy uviedli, že výbušniny boli ukryté v odpadkovom koši a zaparkovanom automobile.

AP pripomenula, že dočasný prezident Ahmad Šara od prevzatia moci v Sýrii v decembri 2024 rieši viaceré bezpečnostné výzvy. Snaží sa upevniť svoju kontrolu nad krajinou, získať dôveru náboženských menšín, ktoré sú voči jeho islamistami vedenej vláde skeptické, aj podporu západných štátov.

Na Západe však naďalej vyvoláva obavy jeho minulosť. Do zvrhnutia režimu Bašára Asada totiž Šara viedol islamistické zoskupenie Hajat Tahrír aš-Šám, ktoré bolo v minulosti napojené na teroristickú sieť al-Káida.

Vyšetrovanie incidentu na nemeckom letisku Lipsko/Halle prevzala spolková štátna prokuratúra, ktoré sa zaoberá najzávažnejšou kriminalitou týkajúcou sa napríklad ohrozenia bezpečnosti. Informovala o tom dnes agentúra DPA. Úrad so sídlom v Karlsruhe má podľa agentúry podozrenie na úmyselný pokus o spôsobenie explózie.

Podľa agentúry DPA spolková prokuratúra prevzala prípad kvôli jeho osobitnému významu. Existuje podozrenie na pokus o detonáciu výbušnín a na nebezpečné narušenie letovej prevádzky, zdôvodnil to úrad.

"Toto predstavuje vážny útok na dopravnú a logistickú infraštruktúru v Nemecku," uviedol spolkový prokurátor vo vyhlásení a dodal, že dron znamenal hrozbu pre vonkajšiu i vnútornú bezpečnosť Nemecka.

Nemecká polícia pátra po objekte, s ktorým sa zrazilo lietadlo pri lipskom letisku

V noci na stredu sa pri letisku zrazilo lietadlo s neznámym objektom a v areáli letiska bol nájdený dron s výbušninou blízko ukrajinského lietadla spoločnosti Antonov.

Spolková prokuratúra dnes uviedla, že dron objavený v areáli letiska bol vybavený profesionálnymi výbušninami a rozbuškou a dodala, že začína vyšetrovanie prípadu, ktorý označila za "závažný útok". Pokiaľ ide o zrážku lietadla s objektom, išlo pravdepodobne tiež o dron, potvrdil úrad.

Nemecké médiá v priebehu dneška ponúkli rozporné informácie o tom, či bolo ukrajinské lietadlo, pri ktorom zamestnanci letiska našli dron s výbušninou, naložené vojenskou muníciou. Portál spravodajského magazínu Focus a agentúra DPA však neskôr napísali, že nemecké ministerstvo vnútra toto tvrdenie interne, a zatiaľ neoficiálne, poprelo.

Tiež prevádzkovateľ lipského letiska, spoločnosť Mitteldeutsche Flughafen AG, správy o munícii dementoval. "Dotknuté lietadlá Antonov boli v čase incidentu prázdne, a teda bez nákladu," povedala firma denníku Leipziger Volkszeitung hovorkyňa spoločnosti Maret Montavonová. "Toto hodnotenie zodpovedá informáciám, ktoré máme od spoločnosti Antonov Logistics SALIS," dodala.

Ukrajinské lietadlo, pri ktorom našli dron, bolo naložené muníciou

Podľa informácií agentúry DPA od bezpečnostných zdrojov bolo potvrdené, že výbušné zariadenie v nájdenom drone obsahovalo trhaviny Semtex a PETN. Plastická trhavina Semtex vyvinutá v Československu sa používa pri komerčných odstreloch. Počas studenej vojny sa niekoľkokrát dostala do rúk teroristov.

Slovenské hádzanárky do 18 rokov si na MS kadetiek v Rumunsku nezahrajú o medaily. Úradujúce európske šampiónky prehrali vo štvrtkovom štvrťfinále v Mioveni s Čiernou Horou po veľkom boji 32:33 a budú bojovať o piate až ôsme miesto.

Zverenky trénera Pavla Streichera nenadviazali na vlaňajší triumf nad Čiernou Horou na ME kadetiek v Podgorici, kde ju v semifinále zdolali 29:27 a napokon senzačne získali európsky titul.

Slovenky nastúpia v piatok v súbojoch skupiny o 5. až 8. miesto proti Maďarsku, ktoré prehralo vo štvrťfinále s Dánskom 20 :24. Semifinálové dvojice tvoria Egypt - Španielsko a Čierna Hora - Dánsko.

Slovenky sa síce ujali vedenia, ale v úvode mali problém s pokorením čiernohorskej brankárky Dubljevičovej a v 7. minúte už prehrávali 2:4.

Potom však výrazne zlepšili obranu, súperkám nedovolili skórovať vyše sedem minút a zásluhou rýchlych protiútokov Valientovej a Špendlovej i prieniku Karkušovej otočili na 6:4.

MS v hádzanej do 18 rokov: Slovenky zvládli náročnú úlohu, zdolali Švajčiarsko a postúpili do štvrťfinále

V 17. minúte si po presnom zásahu Komlósovej vypracovali prvýkrát štvorgólový náskok 9:5, pričom ich viacerými zákrokmi podržala brankárka Stránska.

Čiernohorky využívali najmä Jovanovičovú a v 24. minúte znížili na 12:13. Slovenky ustáli kritickú pasáž aj vďaka Stránskej, ktorá zaznamenala v prvom polčase osem úspešných zákrokov, a Komlósová v 26. minúte upravila na 15:12. Záver patril opäť slovenskej obrane a po prieniku Karkušovej išla so spoluhráčkami do šatní s nádejným náskokom 17:14.

Čiernohorky mali lepší vstup do druhého polčasu, po chybách v slovenskej súhre ťažili z rýchlych protiútokov a v 38. minúte sa dostali na rozdiel jediného gólu - 18:19.

Dvadsať minút pred koncom zariadila Orbovičová vyrovnanie na 20:20 a o chvíľu neskôr otočil jej tím vývoj stretnutia a po dlhom čase sa dostal do vedenia. Slovenky kopili technické chyby, zo sedmičky to dvakrát za sebou trestala Hodžičová už na 24:21 z pohľadu Čiernej Hory.

Tréner Streicher reagoval oddychovým časom, po ktorom jeho zverenky viac vysunuli obranu a desať minút pred koncom upravila kapitánka Karkušová na 25:27. Tá istá hráčka v 55. minúte dosiahla kontaktný zásah na 29:30, no Sekáčová potom nepremenila sedmičku, ktorou mohla vyrovnať.

Necelé dve minúty pred koncom za stavu 32:20 pre Čiernu Horu zneškodnila Dubljevičová dve tutovky Sloveniek a jej spoluhráčky si už náskok nenechali vziať. Valientovej gól na 32:33 už prišiel neskoro, tri sekundy pred koncom.

Slovensko - Čierna Hora 32:33 (17:14)

Zostava a góly SR: Stránska, Augustínová - Chrenková, Benedigová, Bölcskeiová 1, Špendlová 6, Gogová 3/1, Komlósová 3, Valientová 4, Karkušová 6, Görögová 1, Ďuranová, Šubjaková, Csehová, Sekáčová 6/6, Némethová 2.

Najviac gólov Čiernej Hory: Jovanovičová 7, Savićová 6, Hodžičová 6/6. Rozhodovali: Weijmans, Wolbertus (obaja Hol.), vylúčenia: 3:5, 7 m hody: 9/7 - 6/6

Hlas po zápase

Pavol Streicher, tréner SR18: „Rozhodla nešťastná pasáž v 2. polčase, keď sme im niekoľkokrát sa opakujúcimi chybami v útoku dovolili, aby sa vrátili späť do zápasu. Potom to už bolo ťažké, pretože súper mal výraznú fyzickú prevahu, najmä čo sa týka výškových parametrov. Takže boli sme nútení viac hrať v postupnom útoku, a tam sme sa už nedokázali tak presadzovať ako v prvom polčase. Všetci sme z toho smutní, lebo sme cítili, že tento tím mal na to, aby postúpil do semifinále. Teraz to bude náročnejšie, lebo vidina boja o medailu sa nám vzdialila. Takže dievčatá budú musieť stráviť túto situáciu, nanovo sa motivovať a odovzdať zajtra plnohodnotný výkon, pretože aj súboj o 5. a 6. miesto má svoju hodnotu.“

zdroj: JOJ Šport

Program

ďalšie štvrťfinálové výsledky:

Egypt - Čína 30:29 (17:13)

Španielsko - Švajčiarsko 27:25 (13:14)

Maďarsko - Dánsko 20 :24 (8:11)

piatkový program

semifinále /Pitešť/:

15.15 Egypt - Španielsko

17.30 Dánsko - Čierna Hora

o 5.-8. miesto /Mioveni/:

15.15 Čína - Švajčiarsko

17.30 Maďarsko - SLOVENSKO

Parížska prokuratúra začala vyšetrovanie v snahe zistiť, či sa pravdepodobný ľavicový kandidát na prezidenta Raphaël Glucksmann stal terčom ruskej dezinformačnej kampane. Agentúra AFP tento týždeň informovala, že úrady zaznamenali vyfabulované správy, ktoré mali za cieľ Glucksmanna zdiskreditovať.

Bezpečnostný zdroj v utorok oznámil AFP, že na ľavicového politika, ktorý je hlasným kritikom Vladimira Putina, bola zameraná dezinformačná kampaň propagandistickej siete Storm-1516, ktorá je priamo ovládaná ruskou vojenskou rozviedkou GRU.

Prípad preverí jednotka francúzskej polície zameraná na kyberkriminalitu. Vyšetrovanie sa podľa prokuratúry týka okrem iného možných trestných činov súvisiacich s výrobou sfalšovaných správ "s cieľom slúžiť záujmom cudzej mocnosti" alebo subjektu "pod cudzou kontrolou".

Falošná správa, v ktorej sa píše o existencii sprisahania s cieľom podporiť jeho kandidatúru, sa objavila na webových stránkach, ktoré sa vydávali za legitímny online portál Blast.

"Toto falošné médium zašlo tak ďaleko, že si prisvojilo identitu novinárov, vytvorilo falošné dokumenty a pomocou umelej inteligencie reprodukovalo hlasy," uviedol v utorok Glucksmann na sieti X a dodal, že súčasťou dezinformačného webu bolo aj falošné video s jeho priateľkou.

Storm-1516 je tiež podozrivá zo spojitosti s akciou odhalenou vo februári, ktorej cieľom bolo šíriť nepravdivé tvrdenia spájajúce prezidenta Emmanuela Macrona s odsúdeným sexuálnym násilníkom Jeffreym Epsteinom.

Autor je prevádzkový riaditeľ spoločnosti DODO.

Online nakupovanie v strednej Európe vstupuje do zrelšej fázy. Zákazníkov už netreba presviedčať, že internet je prirodzeným miestom nákupu. Najnovšie dáta Eurostatu ukazujú, že v Európskej únii nakúpilo v roku 2025 cez internet za posledných 12 mesiacov 78 percent používateľov internetu vo veku 16 až 74 rokov. Slovensko je nad týmto priemerom s podielom 84 percent. Česko je ešte vyššie, na úrovni 88 percent. Oba trhy teda majú e-commerce pevne...

Britské nízkonákladové aerolínie EasyJet vo štvrtok potvrdili svoje prevzatie americkou investičnou firmou Apollo. Urobili tak po tom, ako konkurenčná investičná firma z USA Castlelake oznámila, že v boji o prevzatie britskej spoločnosti pokračovať nebude. Správa pochádza z agentúry AFP.

Hodnota kontraktu dosiahla 5,7 miliardy libier (6,65 miliardy eur). To je rovnaká cena, akú ponúkala firma Apollo začiatkom júla, keď ňou prekonala skoršiu ponuku konkurenčnej spoločnosti Castlelake. Apollo ponúkla za akciu britských aerolínií 7,15 libry, zatiaľ čo ponuka Castlelake predstavovala 6,90 libry/akcia.

Nízkonákladové aerolínie easyJet v zásade súhlasia s ponukou na prevzatie od spoločnosti Castlelake

Na základe britských zákonov o akvizíciách mali obidve firmy predložiť do piatka 7. augusta revidované ponuky. Spoločnosť Castlelake však vo štvrtok uviedla, že svoju ponuku zvyšovať nebude a zo súboja o EasyJet sa sťahuje.

Britské aerolínie potom oznámili, že sa dohodli s firmou Apollo. „Správne rady firiem s potešením oznamujú, že dosiahli dohodu o podmienkach (prevzatia) a navrhli akvizíciu prostredníctvom hotovosti,“ uviedla v oficiálnom oznámení spoločnosť EasyJet. Dokončenie kontraktu sa očakáva do konca 1. kvartálu budúceho roka.

Koncom júla oznámila EasyJet výsledky za 3. kvartál súčasného obchodného roka 2025/2026 (od apríla do konca júna), pričom uviedla, že zisk klesol medziročne o viac než dve tretiny.

Zisk EasyJetu pred zdanením dosiahol v 3. kvartáli 85 miliónov libier, čo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho obchodného roka znamená pokles o 70 percent. Ako dôvod aerolínie uviedli vojnu na Blízkom východe, ktorá spoločnosti prudko zvýšila náklady na palivo. Tie vzrástli o 105 miliónov libier.

Kupujúci, teda investičná spoločnosť Apollo, spravuje aktíva v hodnote vyše jedného bilióna dolárov (866,40 miliardy eur). Spoločnosť investovala do viacerých leteckých spoločností ako Aeromexico, Sun Country Airlines a Atlas Air. Zároveň poskytla financovanie spoločnostiam Air France-KLM a Virgin Atlantic.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu navštívi Srbsko. Do krajiny pricestuje prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, uviedla vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa.

„Potrebujeme Srbov odlákať od Ruska,“ uviedol citovaný zdroj a túto návštevu označil za „facku Rusom“. Zelenskyj mal Belehrad podľa tamojších médií pôvodne navštíviť už v máji, no cesta sa napokon odložila.

Srbský prezident Vučić navštívil Kyjev po prvýkrát od začiatku ruskej invázie

Srbsko je považované za tradičného spojenca Ruska a jednu z európskych krajín, ktoré majú s Moskvou najbližšie vzťahy. Po vpáde ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 neuvalilo na Rusko sankcie a udržiava s ním úzke väzby v oblasti energetiky.

Opakovane však potvrdilo podporu územnej celistvosti Ukrajiny a na pôde Organizácie Spojených národov ruskú inváziu odsúdilo. Zároveň sa formálne uchádza o vstup do Európskej únie.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa so Zelenským stretol v Kyjeve v polovici júla na summite Ukrajina – juhovýchodná Európa. Išlo o prvú návštevu srbskej hlavy štátu v ukrajinskej metropole za viac ako desať rokov.

Kyjevu na summite prisľúbil ďalšiu humanitárnu pomoc, avšak odmietol podpísať spoločnú deklaráciu, ktorá vyzýva na pokračovanie vojenskej a bezpečnostnej podpory Ukrajiny a sprísnenie tlaku na Rusko.

Od začiatku ruskej invázie poskytlo Srbsko Ukrajine približne 60 miliónov eur vo forme nevojenskej a nesmrtiacej pomoci. Moskva však Belehrad opakovane obvinila aj z dodávok munície cez sprostredkovateľov, čo srbská vláda odmieta.

AFP pripomenula, že Vučič sa ako jeden z mála európskych lídrov stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v čase invázie na Ukrajinu.

Otvorenie Višňového nevyriešilo zápchy, iba presunulo dopravný lievik. Autá sa aktuálne kopia na ceste prvej triedy v Turci a na Liptove. Problém má napríklad zjazd z diaľnice pri Martine, kde sa dva pruhy zužujú do jedného. Celú situáciu vyrieši až súvislá diaľnica medzi východným a západným Slovenskom.

Chystá sa strihanie pásky na obchvate Ružomberka. Otvoria ho celý? Miestni sa zhodujú, že to bude v septembri

Štát spočítal, že severnú trasu po otvorení najdlhšieho tunela využíva o päťtisíc áut viac a obchvat Ružomberka jej atraktivitu ešte zvýši.

Práve preto sa začalo pracovať na dočasných riešeniach, ktoré pribudnú na posledných chýbajúcich 16 kilometroch cesty medzi Turanmi a Hubovou – a to v období, keď autostráda ešte otvorená nebude.

V článku sa ešte dočítate:

• Kde pribudne tretí pruh a ako zmení dopravu?
• Koľko bude stáť dočasné riešenie?
• Prečo nový trojpruh dopravu výrazne nezrýchli?
• Dokedy zostane úsek bez súvislej diaľnice?

Dostupné pre predplatiteľov