Správy z iných zdrojov

Ruský vojenský vrtuľník Mi-8 v stredu na krátko narušil poľský vzdušný priestor severne od mesta Braniewo pri hraniciach s ruskou Kaliningradskou oblasťou.

Do poľského vzdušného priestoru prenikol približne 300 metrov a zostal v ňom 42 sekúnd. Oznámilo to Operačné velenie ozbrojených síl Poľska.

Vrtuľník letel z Kaliningradskej oblasti a jeho let zaznamenali radarové systémy poľských ozbrojených síl, ktoré následne vyslali stíhacie lietadlá. Pozemné sily a prostriedky protivzdušnej obrany zostali v stave pohotovosti.

„Charakter incidentu naznačuje, že Rusko opäť testuje pripravenosť našej protivzdušnej obrany,“ uviedlo operačné velenie na sieti X.

❗️ Informujemy, że 23 września br. o godz. 11.08, na północ od miejscowości Braniewo, doszło do krótkotrwałego naruszenia przestrzeni powietrznej Rzeczypospolitej Polskiej przez śmigłowiec Mi-8 Sił Zbrojnych Federacji Rosyjskiej.

Śmigłowiec wykonywał lot z Obwodu Królewieckiego.… pic.twitter.com/afULQdSeTc

— Dowództwo Operacyjne RSZ (@DowOperSZ) September 23, 2026

Systémy protivzdušnej obrany Poľska podľa velenia nepretržite monitorujú situáciu a zostávajú v neustálej pripravenosti na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru.

Poľsko je v stave zvýšenej pohotovosti kvôli ruskej invázii na Ukrajinu, proti ktorej ruská armáda každodenne podniká dronové a raketové útoky. Poľsko napadnutú krajinu podporuje a opakovane varuje pred provokáciami zo strany Moskvy.

Kaliningradská oblasť je ruská exkláva zakliesnená medzi Poľskom a Litvou.

Žiadna finálna dohoda o štátnom rozpočte na budúci rok v rámci koalície zatiaľ nie je. Transakčná daň zrušená bude, otázkou je iba načasovanie.

Uviedol to v stredu v Národnej rade SR predseda koaličnej SNS Andrej Danko s tým, že sám by bol za okamžité zrušenie tejto dane.

Zdôraznil, že jeho strana má aj ďalšie požiadavky, ktoré chce presadiť v rámci rozpočtu. „Ja by som chcel jasne povedať, že ste ako verejnosť zavádzaní, lebo žiadna dohoda o štátnom rozpočte v koaličnej rade finálna nie je... My sme sa bavili o rámcoch koaličnej spolupráce a príprave rozpočtu. Ja som sám zvedavý, čo predloží minister financií,“ vyhlásil Danko.

Danko dal vláde ultimátum. Rozpočet podpíše, len keď sa zníži daň na palivá

Kritizoval komunikáciu ohľadom transakčnej dane. „Raz povieme verejnosti, že rušíme daň, taká bola aj dohoda, a potom ju nerušíme. Ja vám poviem, že už to aj pre mňa pripadá zmätene,“ zdôraznil.

„Všetko je otázka politickej dohody. Principiálne transakčná daň neprežije, otázka je, kedy neprežije, či už budúce obdobie alebo o rok,“ doplnil Danko s tým, že si vie predstaviť „etapovité rušenie“.

Kaliňák podržal Tarabu: Je slobodný človek. Koalíciu však spája spoločný cieľ

Prípadné blokovanie rozpočtu v prípade nesplnenia požiadaviek SNS považuje za „jednu z variant“. Okrem rušenia transakčnej dane považuje za principiálne požiadavky strany napríklad zvýšenie dôchodkov seniorom nad 85 rokov či desaťpercentné navýšenie platov v štátnej správe a pre policajtov.

Presadzuje tiež zavedenie daňových licencií pre živnostníkov s nízkym príjmom a vyššie zdanenie bánk a energetického sektora. Vie si predstaviť aj adresnejšie nastavenie 13. dôchodkov.

Britská vláda prehodnotí rozhodnutie vrátiť Čagoské ostrovy Mauríciu po tom, ako plán tento týždeň kritizoval americký prezident Donald Trump. Stanici BBC to dnes povedal britský minister obrany Wes Streeting.

Dohodu s Mauríciom je podľa Streetinga potrebné prispôsobiť predstavám Spojených štátov, s ktorými má Británia na ostrovoch spoločnú vojenskú základňu.

Strategicky významné ostrovy

Británia predvlani uznala zvrchovanosť Maurícia nad súostrovím v Indickom oceáne po desaťročiach sporov sprevádzaných rozhodnutiami medzinárodných súdov. Tento rok v apríli však plán na samotné odovzdanie ostrovov svojej bývalej kolónii pozastavila po predchádzajúcich Trumpových výhradách.

Trump: Vzťahy medzi USA a Britániou sú po nástupe Burnhama lepšie

Británia a USA majú na strategicky významných ostrovoch základňu Diego García, ktorú si majú podľa dohody o odovzdaní od Maurícia prenajímať. Maurícius v reakcii na pozastavenie plánu prisľúbil vynaložiť všetko úsilie na dokončenie dekolonizácie, aby ostrovy získal diplomatickou a právnou cestou.

Trump v utorok počas stretnutia s britským premiérom Andym Burnhamom na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku hovoril o "hroznej dohode" a uviedol, že ju Británia prehodnotí. Burnham jednoslovne pritakal.

"Takže musíme ďalej pracovať s našimi americkými spojencami, s prezidentom Trumpom a jeho vládou, aby sme dostali dohodu do stavu, v akom by sme ju mohli podporiť," povedal dnes BBC Streeting.

Trumpov postoj podľa neho nie je nový, ale jeho utorkové slová znamenajú, že sa jeho názor nemení. Prehodnotenie dohody má najmä zabezpečiť dlhodobú istotu ohľadom základne Diego García, doplnil minister.

Biely dom zvažuje odkúpenie Čagoských ostrovov od Maurícia, píše The Telegraph

Trump dohodu spochybnil

Čagoské ostrovy sa nachádzajú v Indickom oceáne a Británia ich ovláda od začiatku 19. storočia. Dohoda predpokladala, že Spojené kráľovstvo postúpi zvrchovanosť nad ostrovmi Mauríciu, ale bude platiť približne 101 miliónov libier  ročne za prenájom spoločnej britsko-americkej vojenskej základne na najväčšom ostrove Diego García.

Dohoda bola vyrokovaná vlani v máji a USA ju vtedy privítali, no začiatkom tohto roka ju Trump spochybnil a označil za "akt úplnej slabosti". Podľa BBC mnoho obyvateľov Čagoských ostrovov považuje dohodu za zradu a chce, aby si Británia zachovala suverenitu nad ich územím.

Britská vláda koriguje vyjadrenia o ratifikácii dohody o Čagoských ostrovov. Trump predtým vyjadril nesúhlas

Základňa na ostrove Diego García, ktorý si Británia podľa dohody mala prenajať na 99 rokov, zohrala dôležitú úlohu v oboch vojnách vedených Spojenými štátmi proti Iraku, pri bombardovaní Afganistanu v roku 2001 a tiež povstalcov v Jemene, napísala agentúra AFP. Pripomenula, že Maurícius získal nezávislosť od Británie v roku 1968.

Rokovania o nezávislosti vtedajšej britskej kolónie Maurícius sa konali v roku 1965 v Londýne. Zástupcovia Maurícia sa neskôr obrátili na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu s tvrdením, že Británia tesne pred vyhlásením nezávislosti ich krajiny súostrovie účelovo oddelila, čo odporuje Charte OSN.

Tvrdili tiež, že Briti pri vyjednávaní o rozdelení ich krajiny používali vyhrážky a politický nátlak. Súd im v roku 2019 dal za pravdu a Valné zhromaždenie OSN vyzvalo Britániu, aby sa Čagoských ostrovov vzdala.

Európske veľkoobchodné ceny plynu pokračujú v poklese. Referenčná cena sa pohybuje okolo úrovne 72 eur za megawatthodinu (MWh) a je najnižšie od 4. septembra.

Obnovenie rokovaní medzi USA a Iránom totiž oživilo nádeje na diplomatické riešenie konfliktu na Blízkom východe. Informuje o tom portál tradingeconomics.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci sa v stredu okolo 13.30 h SELČ v obchodnom uzle TTF v Amsterdame predával so stratou 1,10 percenta za 72,54 eura za MWh.

Ceny plynu a elektriny na burzách sa po divokých skokoch v predošlých týždňoch stabilizovali

Prezident USA Donald Trump uviedol, že americkí predstavitelia absolvovali veľmi dobré stretnutie s iránskymi zástupcami na okraj zasadnutia OSN, ďalšie podrobnosti však neposkytol.

Teherán podľa mediálnych správ takisto signalizoval ochotu do siedmich dní znovu otvoriť Hormuzský prieliv, ak Washington zmierni vojenský tlak a zruší blokádu. Rastúci počet tankerov so skvapalneným zemným plynom (LNG) a ropných tankerov využívajúcich alternatívne trasy rovnako zmiernil niektoré obavy o dodávky.

Cena megawatthodiny plynu v termínovaných obchodoch v Európe klesla na 70 eur, trhy reagujú na signály z Iránu

Avšak pretrváva neistota spojená s konfliktom na Blízkom východe a ďalším vývojom prepravy energetických surovín. Európske zásobníky plynu sú naplnené približne na 69 percent, čo je výrazne pod päťročným sezónnym priemerom 85 percent aj cieľom Európskej únie dosiahnuť do decembra 80 percent kapacity.

Navyše, vývoz plynu z Nórska naďalej obmedzujú údržbárske práce. Európsky trh tak zostáva pred zimnou vykurovacou sezónou zraniteľný.

Ceny zemného plynu v Európe sa od začiatku roka takmer strojnásobili a začiatkom minulého týždňa sa dostali na najvyššiu úroveň od decembra 2022.

Ruské ministerstvo hospodárstva v stredu znížilo odhad produkcie a vývozu zemného plynu v tomto roku.

Produkcia by mala podľa aktualizovanej prognózy dosiahnuť 683,1 miliardy kubických metrov (m3), čo je o 5,3 miliardy m3 menej, než sa očakávalo v májovom odhade, no stále viac než 662,7 miliardy m3 vyprodukovaných v roku 2025. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ministerstvo hospodárstva očakáva, že vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska po mori vzrastie v tomto roku na 35 miliónov ton z 30,3 milióna ton v roku 2025, čo je však stále o 5,3 milióna ton menej, než sa pôvodne predpokladalo.

Vojna a výdavky na obranu zaťažujú rozpočet, rozpočtový deficit Ruska bude tento rok takmer dvojnásobný

V nasledujúcich rokoch ministerstvo počíta s ďalším spomaľovaním rastu vývozu LNG.

Odhadované objemy produkcie a vývozu zemného plynu boli znížené v dôsledku narušenia hospodárskych a politických vzťahov so Západom pre vojnu na Ukrajine a plánov Európskej únie zastaviť od budúceho roka všetky nákupy ruského plynu.

Podľa výpočtov agentúry Reuters klesol vlani vývoz ruského plynu do Európy o 44 percent na úroveň len 18 miliárd m3, čo je najmenej od polovice 70. rokov minulého storočia, a to v dôsledku ukončenia tranzitu cez Ukrajinu.

Vývoz ruského plynu plynovodmi do Európy dosiahol vrchol na úrovni približne 180 miliárd m3 ročne v rokoch 2018 a 2019.

Lotyšský prezident Edgars Rinkévičs uviedol, že Rusko v súčasnosti nie je schopné podniknúť rozsiahly vojenský útok proti Severoatlantickej aliancii (NATO), no jeho hybridné aktivity zahŕňajúce sabotáže, kybernetické útoky a informačné operácie sa zintenzívňujú. Informuje o tom agentúra PAP.

Rinkévičs v rozhovore zverejnenom v stredu povedal, že lotyšské spravodajské služby nezaznamenali prípravy na vojenskú operáciu proti NATO či pobaltským štátom. Rusko sa podľa neho v súčasnosti sústredí na vojnu na Ukrajine. Zo spravodajských analýz však vyplýva, že ruské hybridné aktivity sa môžu ešte zintenzívniť.

Zástupca veliteľa NATO: Putin chce dosiahnuť, aby Aliancia reagovala prehnane

Táto otázka bola súčasťou pondelkových diskusií Rinkévičsa s lídrami Poľska, Litvy a Estónska na zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku. Podľa PAP sa zhodli na potrebe bližšej spolupráce v boji proti hybridným hrozbám, ako aj na lepšej regionálnej vojenskej kooperácii a viacerých spoločných cvičeniach.

Riga a Paríž podľa Rinkévičsa rokujú o účasti Lotyšska na iniciatíve v oblasti jadrového odstrašenia. O tom, že Francúzsko súhlasilo so začiatkom týchto diskusií v utorok informoval lotyšský premiér Andris Kulbergs.

Lotyšský prezident zároveň kritizoval rozhodnutie Európskej únie o vyradení rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova a rusko-izraelského miliardára Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu.

Rusko si musí uvedomiť, že NATO má nad ním prevahu, odkazuje poľský generál

Tvrdí, že Riga sa postavila proti tomuto kroku a v rámci takzvaného konštruktívneho zdržania sa nehlasovala. Zároveň privítal predĺženie protiruských sankcií o 36 mesiacov a avizoval, že Lotyšsko sa bude usilovať o uvalenie nových sankcií zameraných na jednotlivcov a spoločnosti.

Okrem toho privítal možné nasadenie ďalších amerických vojakov v Poľsku a zriadenie stálej základne, no konštatoval, že s konečným rozhodnutím by mali počkať na výsledok prieskumu vojenskej prítomnosti USA v Európe zo strany Washingtonu.

Európa podľa Rinkévičsa intenzívne pracuje na tom, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu. USA budú naďalej podporovať svojich európskych spojencov, ale očakávajú, že prevezmú väčšiu časť bremena, dodal.

Správy národných parkov (NP) otvoria rokovania s drevospracujúcim priemyslom o dodávkach dreva v roku 2027. Na plánovaných rokovaniach sa dohodli ministerstvo životného prostredia, agrorezort a Lesy SR, keďže zonácia národných parkov mení rozloženie dostupných zdrojov dreva zo štátnych lesov.

Dohoda s ministerstvami rozširuje priestor na hľadanie riešení pre slovenský drevospracujúci priemysel. TASR o tom informovala Laura Tettingerová zo štátneho podniku Lesy SR.

Na zmeny upozorňovali

Cieľom podľa podniku je, aby o dodávkach dreva rokovali relevantní správcovia štátnych lesov aj zástupcovia spracovateľského trhu a diskusia vychádzala z reálnych možností slovenských lesov. Správy národných parkov predstavia možnosti hospodárenia a prípadné disponibilné objemy dreva na rok 2027 v rozsahu, ktorý im umožní režim ochrany území a platná legislatíva.

Zonácie národných parkov sú bezchybné, tvrdí Taraba. Európska komisia podľa neho nevidí problém

„Potreby slovenského drevospracujúceho priemyslu si uvedomujeme a práve preto hľadáme riešenia aj nad rámec možností samotného podniku Lesy SR. Ak časť štátnych lesov prechádza pod správu národných parkov, je správne, aby do diskusie o budúcich možnostiach dodávok vstúpili aj ich správcovia. Oceňujem, že sme spolu s oboma rezortmi našli konštruktívnu dohodu, ktorá vytvára priestor na širšiu diskusiu o dostupných zdrojoch dreva na rok 2027,“ uviedol generálny riaditeľ Lesov SR Boris Gregor.

Štátny podnik tvrdí, že vlani upozorňoval na to, že zonácia národných parkov výrazne ovplyvní schopnosť štátneho podniku pokrývať požiadavky drevospracujúceho priemyslu. „Túto skutočnosť podnik opakovane komunikoval aj počas rokovaní so zástupcami spracovateľov, pričom na znižujúce sa disponibilné objemy ihličnatého dreva upozorňuje už v závere roka 2025,“ poznamenala Tettingerová.

Nie sú jediným producentom

Lesy SR v súčasnosti zabezpečujú približne 41 percent dodávok dreva na slovenskom trhu, po delimitácii ďalších území pod správu národných parkov sa tento podiel bude meniť. Lesy SR zároveň zdôraznili, že pri rokovaniach o dodávkach musia zohľadňovať celý slovenský drevospracujúci trh.

Najvyšší súd zamietol dovolanie v dlhoročnom spore o pozemkoch Pečnianskeho lesa

Požiadavky slovenských spracovateľských kapacít podľa štátneho podniku dlhodobo presahujú objemy, ktoré môžu Lesy SR dodávať. Aj preto sa časť suroviny dováža na slovenský trh zo zahraničia vrátane susedných krajín. Lesy SR zároveň priblížili, že nie sú jediným producentom dreva na Slovensku. Drevo na trh dodávajú aj ďalší správcovia štátneho majetku, neštátni vlastníci a obhospodarovatelia lesov.

„Zonácia zároveň neznamená, že všetko drevo z území prevedených pod správu národných parkov bude dostupné na trhu. Rozsah hospodárenia a zásahov bude vychádzať z konkrétneho režimu ochrany a platnej legislatívy. Rokovania preto musia vychádzať z reálne disponibilných objemov, nie zo súčasnej výšky spracovateľských kapacít,“ ozrejmil podnik.

Ignorovaný, rozdrásaný a zúfalo chudobný Jemen. Bezvýznamná, nekonečnou vojnou sužovaná periféria nielen arabského sveta. Krajina, s ktorou si ľudia zvonku dokážu pozitívne asociovať akurát tak starobylé vežové domy s výzorom vianočného perníka.

No stereotyp zabudnutého kúta planéty sa začína rozplývať vždy, keď sa Jemen náhle ocitne v centre geopolitického diania.

„V priebehu dejín sa Jemen čas od času vynoruje ako nečakane významná oblasť s presahom do celého širokého regiónu,“ hovorí pre HN známy český arabista Petr Pelikán.

Netreba pritom vôbec zachádzať do hlbín minulosti.

Význam Jemenu prudko vzrástol od otvorenia Suezského prieplavu (1869), keď sa prehliadaná krajina stala fakticky strážcom južnej brány do Červeného mora. Teda jedného zo strategických úzkych hrdiel svetového obchodu.

Jemen požiadal Trumpa o pomoc proti húsíovcom, prezident vojenskú podporu nesľúbil

A momentálne to vyzerá takto: Jemenčania svojím nečakaným vplyvom (ďaleko presahujúcim ich vojenskú či ekonomickú váhu) nielenže zasahujú obrovskú oblasť od Afrického rohu až po sever Arabského polostrova.

Vďaka dobytiu početných ostrovov a pobrežných oblastí sa nevyspytateľní jemenskí povstalci v septembri zmocnili úžiny s poetickým názvom Brána sĺz. Ostro sledovaného prielivu medzi Červeným morom (Suezom) a Indickým oceánom (Adenským zálivom), známejšieho pod arabským označením Báb al-Mandab.

Čím získali možnosť zasahovať na jednej z najdôležitejších obchodných tepien sveta. Celé fiasko je o to väčšie, že jemenskí rebeli, zvaní húsíovia, patria medzi najvernejších klientov Iránu.

V článku sa ešte dočítate:

• Aké faktory by mohli prinútiť Donalda Trumpa k zásahu v Jemene.

• Čo hovorí jemenský konflikt o budúcnosti moderného vojenstva.

• Aké následky by malo obmedzenie plavby cez Červené more.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) je slobodný človek a tak sa bude v parlamente aj správať. Naďalej však bude súčasťou koalície a má s ňou spoločné hodnoty.

Spoločné ciele

Po rokovaní vlády to v reakcii na novinársku otázky uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

„My všetci máme na zreteli nejaké spoločné hodnoty, že bojujeme proti tomu, aby sa Slovenská ujala progresívna vláda, lebo by nastala totálna katastrofa,“ vyhlásil Kaliňák.

Pellegrini potvrdil, že odvolá Tarabu zrejme v priebehu budúceho týždňa

Prezident Peter Pellegrini dostal minulý týždeň od predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) návrh na odvolanie Tarabu z postu ministra životného prostredia. Hlava štátu avizovala, že návrhom sa bude zaoberať po návrate z tohtotýždňovej pracovnej cesty v USA.

Koniec Tarabu vo funkcii žiadal predseda SNS Andrej Danko, lebo je podľa neho nepredstaviteľné, aby pokračoval vo funkcii ministra, „úspechy pripisoval sebe a neúspechy SNS“. Podľa národniarov s Tarabom dlhodobo nedochádza k žiadnej vecnej diskusii ani o podstatných materiáloch pripravovaných ministerstvom.

Najbizarnejší moment

Taraba vyhlásil, že by považoval za najbizarnejší moment, ak by malo prísť k jeho odvolaniu z postu šéfa envirorezortu.

Poukázal pritom na úspechy, ktoré v rezorte so svojím tímom dosiahol. Ako podotkol, je jediný minister v dejinách SR, ktorého chcú odvolať za to, že si robí svoju prácu.

Nominantom koaličnej SNS na nového ministra životného prostredia je súčasný štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa. V pondelok Kuffa rokoval s premiérom. Išlo podľa neho o politickú debatu a stretnúť sa majú ešte raz. Počkať chcú na návrat prezidenta z USA. Ešte v auguste Pellegrini vyhlásil, že na Slovensku sú na post šéfa envirorezortu kvalitnejší kandidáti, ako je Filip Kuffa.

Teroristické útoky z 11. septembra 2001 odštartovali obdobie, ktoré zásadne zmenilo americkú bezpečnostnú politiku aj vzťah Spojených štátov k svetu. Rozšírenie vojenských operácií, zásahy do súkromia či vznik Guantánama patria medzi dedičstvo vojny proti terorizmu, ktoré podľa českého amerikanistu Kryštofa Kozáka ovplyvňuje Spojené štáty dodnes.

„Je to prelomová udalosť, ktorá zmenila chod celých svetových dejín,“ povedal Kozák. Podľa neho útoky znamenali dramatické prehodnotenie amerického vojenského postoja a výrazné zvýšenie vojenských výdavkov. Zároveň otvorili problematickú éru z hľadiska dodržiavania medzinárodného práva, keďže boj proti terorizmu nebol namierený iba proti štátom.

Vojna proti terorizmu však podľa Kozáka priniesla aj výsledok v podobe zníženia bezprostrednej hrozby veľkého islamistického útoku na území USA. Cena za to však bola podľa neho vysoká.

„Bolo to vykúpené veľkými zásahmi do osobných slobôd Američanov. A nielen ich, vlastne všetkých na svete,“ uviedol. Poukázal pritom na rozsiahly dohľad amerických bezpečnostných služieb nad komunikáciou a na náklady vojny, ktoré odhaduje až na osem biliónov dolárov.

Dedičstvom 11. septembra zostáva aj väznica Guantánamo. Ľudia obvinení zo spoluúčasti na útokoch sú tam zadržiavaní desaťročia bez právoplatného rozsudku. Kozák upozorňuje, že problémom sú aj metódy používané počas vojny proti terorizmu. Výpovede získané mučením či inými nezákonnými postupmi môžu byť v súdnom konaní nepoužiteľné. „Tieto záruky a garancie boli v prípade zadržaných na Guantáname rutinne porušované, čo ten proces komplikuje.“

Vplyv na spoločnosť a politiku

Podľa Kozáka nemožno víťazstvo Donalda Trumpa priamo pripísať udalostiam z 11. septembra 2001. Útoky však prispeli k vytvoreniu spoločenskej nedôvery voči cudzincom, migrantom a moslimom, ktorú dokázal politicky využiť.

Pri hodnotení Trumpovho druhého prezidentského obdobia Kozák kritizuje najmä imigračnú politiku a zásahy jednotiek ICE proti migrantom. Zároveň poukazuje na kontrast medzi jeho predvolebnými sľubmi a súčasnou zahraničnou politikou.

Trump podľa neho získaval podporu aj prísľubom, že sa USA nebudú vojensky angažovať na Blízkom východe, no Spojené štáty sa následne zapojili do konfliktu s Iránom. Podobne sa nepodarilo naplniť sľub o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine.

O čo pôjde v novembrových voľbách

Medzitým podpora amerického prezidenta klesá a o pár týždňov sa uskutočnia dôležité kongresové voľby. Tie sa pravidelne konajú uprostred prezidentského obdobia a rozhodujú o zložení Kongresu. Tento rok sa 3. novembra volí všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a 35 zo 100 senátorov.

Pre Donalda Trumpa je výsledok mimoriadne dôležitý. Ak by republikáni stratili kontrolu nad jednou alebo oboma komorami, skomplikovalo by sa mu presadzovanie zákonov a samotné vládnutie.

Do volieb vstupuje ekonomika

Jednou z najcitlivejších tém sú ceny energií. Vojna s Iránom prispela k tlaku na ceny palív a ekonomické otázky tak môžu v kampani zatieniť časť tradičných republikánskych tém, ako je napríklad migrácia či bezpečnosť. Trump zároveň v septembri vyhlásil, že dohoda s Iránom by mohla prísť až po novembrových voľbách.

Podporu Američanov si chce v tejto situácii zabezpečiť napríklad sľubom, že v prípade úspechu republikánov štát vyplatí každému dospelému Američanovi 5 000 dolárov. Podľa odhadov by to mohlo stáť viac ako 1,2 bilióna dolárov a zatiaľ nie je jasné, odkiaľ by sa peniaze čerpali.

Kozák tento sľub v rozhovore označuje za nezodpovedný a upozorňuje, že prezident sám nemôže jednoducho rozhodnúť o takomto výdavku bez Kongresu.

Obavy z povolebného napätia

Ďalšou otázkou je samotná dôvera vo volebný proces. Kryštof Kozák upozorňuje na Trumpove výroky o možnom podvádzaní vo voľbách a na riziko, že v prípade tesných výsledkov by mohlo nasledovať ich spochybňovanie či prípadné protesty.

„Ak sa napríklad stretnú demonštranti za a proti, bude tam potenciál istej eskalácie,“ povedal. Zopakovanie udalostí zo 6. januára 2021, keď došlo k útoku na Kapitol, tiež nepovažuje za vylúčené, najmä ak by boli výsledky v niektorých volebných obvodoch veľmi tesné.

Energetický a priemyselný holding (EPH) miliardára Daniela Křetínského podal nezáväznú ponuku na prevzatie energetickej spoločnosti Uniper.

S odvolaním sa na svoje zdroje to napísal nemecký web Handelsblatt. Podľa neho sa ponuka týka celého koncernu a EPH v ňom vystupuje ako jediný kupec. Web tiež napísal, že sa dá očakávať odpor zamestnancov. Hovorca EPH Daniel Častvaj k tomu ČTK povedal, že firma v súčasnosti nemôže správu komentovať.

Viacrí záujemcovia

Uniper sa v roku 2022 dostal do existenčných ťažkostí pre prerušenie dodávok ruského plynu do Nemecka v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Z toho dôvodu sa firma, nemecká vláda a jej väčšinový akcionár, ktorým bola fínska spoločnosť Fortum, dohodli na jeseň toho istého roku na zoštátnení Uniperu. Stabilizačný balík nemeckú vládu vyšiel na 13,5 miliardy eur. Nemecká vláda má vo firme podiel 99,12 percenta.

Lehota na predloženie ponúk, ktorú stanovila nemecká vláda a poradcovia z bánk JP Morgan a UBS, uplynula v pondelok. Podľa Handelsblattu záujem dovtedy signalizovali viacerí investori a strategickí kupci. Paralelne koncern pokračuje v plánoch vstupu na burzu.

Nový rebríček ukázal desať najbohatších Slovákov. Prví majú takmer deväť miliárd eur

Podľa Handelsblattu by v prípade úspešnej ponuky mohol mať Křetínský problém presvedčiť zamestnancov. Závodná rada, ktorá ich zastupuje, už v ranom štádiu transakcie dala najavo, že bude na predaj strategickému investorovi pozerať ako na nepriateľské prevzatie.

Šéf celopodnikovej závodnej rady Martin Geilhorn hovoril pred časom v rozhovore s Handelsblattom o tom, že by vláda v prípade predaja strategickému investorovi narazila na „vehementný odpor“.

Nemecká kritická infraštruktúra

Uniper je pre Nemecko strategicky dôležitý a je súčasťou takzvanej kritickej infraštruktúry. Plynom zásobuje približne 500 priemyselných podnikov a 500 podnikov miestnych samospráv.

Záchrana Uniperu nemeckou vládou v roku 2022 bola spojená so sľubom daným Európskej únii, že do roku 2028 vláda svoj podiel zníži na 25 percent. Nemecko začalo proces predaja väčšiny svojho podielu v Uniperi tento rok v máji.

Štát s miliardárom Křetínským investujú desiatky miliónov. V Žiari majú v hľadáčiku hlboko zakopaný poklad

Niektoré médiá už vtedy s odvolaním sa na svoje zdroje písali, že medzi záujemcami by mohol byť aj EPH. Křetínského spoločnosti sú už na nemeckom trhu prítomné. Vlani EP Energy Transition zo skupiny EP Group úplne ovládla nemeckú energetickú spoločnosť LEAG.

Finančná situácia skupiny Uniper sa v posledných dvoch rokoch výrazne zlepšila a firma po niekoľkoročnej prestávke navrhla obnoviť výplatu dividend. Uniper je naďalej významným dovozcom plynu a prevádzkuje skladovacie zariadenia. Má približne 7 200 zamestnancov.

Komerčný let iránskej spoločnosti Mahan Air z Teheránu pristál v južnej Číne. Vyplýva to zo stredajších údajov webovej stránky na sledovanie letov FlightRadar24, informuje agentúra AFP.

K pristátiu došlo v rovnaký deň, keď Washington pohrozil, že „odstaví“ iránskych leteckých dopravcov a potrestá každého, kto s nimi bude obchodovať.

Let IRM093 pristál v meste Kuang-čou v stredu o 16.39 h miestneho času (10.39 h SELČ), vyplýva z údajov portálu FlightRadar24. Tento let pritom nebol uvedený na oficiálnej webovej stránke letiska Paj-jün, ktoré bolo označené ako miesto pristátia lietadla spoločnosti Mahan Air.

Iránske aerolínie rušia kvôli sankciám lety, letiská v regióne ich neprijímajú

Americký minister financií Scott Bessent v pondelkovom rozhovore pre televíziu CNBC uviedol, že 23. septembra budú „všetky iránske letecké spoločnosti na celom svete odstavené“, keďže vojna rozpútaná Spojenými štátmi a Izraelom sa blíži k siedmym mesiacom.

„Ak pristanú, nesmiete im poskytnúť palivo, nesmiete im poskytnúť pozemné služby pri pristátí, nesmiete im predávať letenky, inak budete vylúčení z dolárového systému,“ dodal.

Keď v stredu ráno pracovníci agentúry AFP navštívili pobočku spoločnosti Mahan Air v Šanghaji, zamestnanci uviedli, že nedostali žiadne oznámenie o zrušení letov a letenky na nadchádzajúci týždeň sa predávajú v bežnom režime. Americké ministerstvo financií na žiadosť agentúry o objasnenie situácie doposiaľ bezprostredne nereagovalo.

Iránske letecké spoločnosti prevádzkujú pravidelné linky do viacerých čínskych miest vrátane Pekingu, Šanghaja a Kuang-čou.

USA a Irán obnovili priame rokovania prvýkrát od konca júna. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa na okraj Valného zhromaždenia OSN stretli s iránskou delegáciou, ktorej súčasťou bol aj minister zahraničných vecí Abbas Araghchi.

Donald Trump stretnutie označil za veľmi dobré a uviedol, že ďalšie rozhovory by mali nasledovať v blízkej budúcnosti.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Vyspelé svetové ekonomiky vrátane Spojených štátov a Británie musia obmedziť zadlžovanie a znížiť úroveň dlhu, povedala v rozhovore s BBC výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová.

S varovaním prišla po tom, čo sa už niekoľko týždňov prudko zvyšujú náklady vlád na splácanie úrokov z dlhov.

Globálne ekonomické otrasy „ženu úroveň zadlženia nahor po schodoch, ktoré však nevedú do neba,“ povedala šéfka MMF v exkluzívnom rozhovore. Vlády však nepodnikli „žiadne kroky na obmedzenie nákladov na obsluhu tohto dlhu“, uviedla Georgievová. „Je načase tieto kroky urobiť,“ vyhlásila a dodala, že politici potrebujú odvahu na to, aby potrebné opatrenia zaviedli.

Dlhová párty G7 sa končí. Účet za drahé peniaze bude vysoký

Náklady vlád na pôžičky prudko vzrástli v dôsledku vojen. Tie narušili dodávky ropy, čo podporilo infláciu.

Najnovšie údaje ukazujú, že zadlženie Británie, teda rozdiel medzi daňovými príjmami a vládnymi výdavkami, dosiahlo v auguste 18,3 miliardy libier (21,4 miliardy eur). To je takmer o pätinu viac ako v predchádzajúcom roku a viac, ako uvádzali oficiálne prognózy. Úroky z dlhu pritom dosiahli najvyššiu hodnotu za august od začiatku vedenia mesačných štatistík v roku 1997.

Ekonomika sveta odoláva vojne s Iránom. Medzinárodný menový fond prekvapivo potvrdil trojpercentný rast

Vyššie náklady na úvery zasiahli aj Spojené štáty, ktoré sú najväčšou svetovou ekonomikou. Ich celkový dlh prekročil 40 biliónov dolárov (asi 1,75 miliardy eur). Suma sa za desať rokov zdvojnásobila, čo vyvolalo obavy v USA aj v zahraničí.

„Je potrebné urobiť dve veci: znížiť úroveň zadlženia, urobiť z fiškálnej konsolidácie prioritu a zabezpečiť, aby centrálne banky plnili svoj mandát v oblasti cenovej stability,“ odporúča šéfka MMF. „Nedá sa dostatočne zdôrazniť, aké zásadné je nájsť odvahu urobiť nevyhnutné kroky. Sú to kroky politicky ťažké, avšak nevyhnutné,“ uzavrela.

Jednotlivé časti izraelského systému protivzdušnej obrany (PVO) Barak MX priebežne prichádzajú na Slovensko. Z dôvodu krízy na Blízkom východe je však problém s dodávkami. Dodávateľská spoločnosť podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka robí maximum. Kaliňák to uviedol v stredu po rokovaní vlády.

„Myslím si, že na to, v akej kríze sa to nachádza, robí dodávateľská spoločnosť maximum pre to, aby bol zákazník spokojný. Už nám aj vyšla v ústrety tým, že nám dala vlastné kusy. Teraz už vieme, že sa rieši iba doprava ďalších kusov a tak ďalej. Takže sú už na ceste ďalšie súčasti druhej batérie,“ poukázal Kaliňák.

Systém PVO Barak MX objednal rezort obrany z Izraela koncom roka 2024. Pôvodne mala prvá batéria na Slovensko prísť na prelome rokov 2025 a 2026. Dodávka sa však oneskorila aj pre vojnu v Iráne. Prvú batériu dodali v apríli.

Členské štáty EÚ sa v stredu na úrovni veľvyslancov (Coreper) dohodli na svojej pozícii o úprave trhovej stabilizačnej rezervy (MSR). Na základe tejto pozície budú rokovať s Európskym parlamentom (EP) o konečnej úprave MSR, informuje spravodajca TASR.

Trhová stabilizačná rezerva funguje od roku 2019 s cieľom riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom po emisných kvótach v systéme predaja emisných povoleniek (ETS) tým, že absorbuje prebytočné kvóty alebo ich uvoľňuje s cieľom stabilizovať ceny. Cieľom úpravy MSR je zvýšiť dlhodobú likviditu a predvídateľnosť trhu v rámci systému na obchodovanie s emisiami.

Koncepcia sa nemení

Rada EÚ sa zameriava na posilnenie schopnosti stabilizačnej rezervy reagovať na meniace sa podmienky na trhu vrátane prípadného nedostatku emisných kvót po polovici 30. rokov tohto storočia.

Cieľom je zvýšiť kapacitu MSR na prípadné budúce uvoľňovanie kvót a zabezpečiť ochranu pred rizikami spojenými s prebytkom kvót. MSR každoročne upravuje ponuku kvót určených na aukcie v rámci systému ETS na základe vopred stanovených prahových hodnôt celkového počtu kvót v obehu.

Emisné povolenky ETS 2 zvýšia náklady rafinérií, za súčasným rastom cien však nestoja, zhodujú sa analytici

Cielená úprava nemení celkovú koncepciu MSR. Európska komisia (EK) v júli 2026 navrhla komplexnejšiu revíziu systému ETS vrátane pravidiel fungovania MSR.

Írsky minister pre klímu, energetiku a životné prostredie Darragh O’Brien v mene krajiny predsedajúcej v Rade EÚ pre médiá uviedol, že vďaka spolupráci a kompromisu členské štáty dospeli k dohode o úprave trhovej stabilizačnej rezervy v rámci ETS. „Chránime integritu trhu EÚ s uhlíkom a zároveň poskytujeme podnikom predvídateľnosť, ktorú potrebujú na dekarbonizáciu. Uzavretie tejto agendy je prioritou v rámci plánu Jedna Európa, jeden trh,“ vysvetlil O’Brien.

Rovnováha na trhu

Od spustenia mechanizmu zneplatňovania kvót v roku 2023 bolo z trhu stiahnutých viac ako tri miliardy kvót, čím sa obnovila rovnováha medzi ponukou a dopytom. Hoci návrh EK počítal s trvalým zastavením tohto mechanizmu, veľvyslanci členských štátov EÚ sa v stredu rozhodli dočasne pozastaviť zneplatňovanie kvót až do konca roka 2030.

To znamená, že kvóty presahujúce súčasnú prahovú hodnotu pre zneplatňovanie (400 miliónov) sa do uvedeného termínu nebudú rušiť a zostanú v systéme. Väčší počet kvót posilní dlhodobú stabilitu trhu EÚ s uhlíkom a vytvorí väčšiu rezervu pre prípadné budúce výkyvy na trhu.

Babiš chce odklad emisných povoleniek ETS2, podľa neho ohrozia európske rafinérie

Podľa pozície Rady EÚ sa od 1. januára 2031 zavedie vyššia hranica pre zneplatnenie vo výške 800 miliónov emisných kvót, čím sa zdvojnásobí súčasný limit a zabezpečí sa likvidita na trhu s obmedzenejšou ponukou. Ročné znižovanie tejto hranice by sa malo riešiť v rámci širšej revízie systému ETS.

Rada EÚ bude teraz rokovať s europarlamentom s cieľom dohodnúť sa na konečnom znení úpravy MSR, pričom cieľom je uzavrieť rokovania do konca tohto roka.

Americký prezident Donald Trump v noci na stredu opäť slovne zaútočil na reportérov stanice CNN a MS NOW. V príspevku na sieti Truth Social ich označil za zradcov a bláznov. Uviedol to v súvislosti s tým, že CNN pokrývala jeho účasť na Valnom zhromaždení OSN.

Stanice CNN a MS NOW a tiež magazín Politico zažalovali spoločne v pondelok Trumpovu administratívu, pretože ich novinárom odobral republikánsky prezident novinárske akreditácie a zakázal im vstup do Bieleho domu. Tento krok odôvodnil tým, že spomínané médiá o ňom a o jeho administratíve informujú nepravdivo.

Trumpa bojkotujú médiá, dokonca aj Fox News. Hovoril bez mikrofónu a diváci počuli len nepríjemný šum

Trump v príspevku na Truth Social spomenul konkrétne korešpondentku CNN Kaitlan Collinsovú, ktorá je často terčom jeho nevôle. Collinsová bola medzi novinármi, ktorí Trumpa v utorok čakali pri jeho príchode do budovy OSN v New Yorku, kde sa chystal vystúpiť s prejavom pred Valným zhromaždením OSN.

„Všetci tí ŠPINAVCI, ako napríklad treťoradá ‘reportérka‘ Kaitlan Collinsová z Fake News CNN - naozaj nešťastná osoba -, tvrdili, že o mne nebudú informovať. Tak prečo potom v priestoroch pre médiá v Organizácii Spojených národov vykrikovali a hučali ako šialenci? Prečo tam vlastne bola?“ pýtal sa Trump s odkazom na Collinsovú.

Známa korešpondentka neskôr uviedla, že CNN nikdy netvrdila, že o prezidentovi prestane informovať. Trumpovi v budove OSN povedala, že novinárom poskytla akreditáciu samotná OSN na pokrytie Valného zhromaždenia. Položila mu tiež otázku, kedy sa skončí konflikt s Iránom, keďže dve tretiny Američanov si podľa nej nemyslia, že USA vojnu vyhrávajú.

Biely dom spustil Trump TV, prinášať bude prejavy a oznámenia prezidenta

„Všetci sú chorí, zradcovia a blázni! ‘Dobrou správou‘ je, že majú skvelého - aspoň pre nich - a absolútne nelojálneho sudcu,“ napísal Trump.

Americké ministerstvo spravodlivosti vyzvalo v utorok neskoro večer súd, aby žalobu CNN, MS Now a Politica zamietol. Prístup do Bieleho domu je podľa rezortu „výsadou, a nie právom“. Ministerstvo obhajuje Trumpov zákaz tým, že dotknuté médiá mohli svojím spravodajským pokrývaním vojny v Iráne alebo výstavby tanečnej sály Bieleho domu ohroziť národnú bezpečnosť USA.

Poľský prezident Karol Nawrocki v utorok pre agentúru Bloomberg uviedol, že vznik stálej americkej vojenskej základne v Poľsku je potvrdený. Konkrétny termín jej vzniku podľa neho zatiaľ nie je možné určiť, keďže administratívne a finančné otázky zostávajú otvorené.

Základňa by sa podľa neho mala volať Fort Trump, informujed denník Rzeczpospolita.

„Myslím si, že táto vec je s úplnou istotou potvrdená, prezident Trump je známy tým, že dodržiava slovo,“ uviedol poľský prezident. Americký prezident Donald Trump 17. septembra oznámil, že pri zriadení základne amerických pozemných síl v Poľsku sa dosahuje veľký pokrok. Podľa Nawrockého je jej vznik po Trumpovom vyjadrení už len otázkou času.

Rusko si musí uvedomiť, že NATO má nad ním prevahu, odkazuje poľský generál

Nawrocki v rozhovore povedal, že v Poľsku prebiehajú práce na príprave infraštruktúry a výbere jej umiestnenia. Americkí zástupcovia už podľa neho Poľsko navštívili. „Keď americká administratíva a vlády oboch krajín dokončia svoje kroky, myslím si, že prezident Trump sa bude môcť osobne zúčastniť na inaugurácii Fort Trump,“ dodal.

Nawrocki zároveň zdôraznil, že Poľsko platí za svoju bezpečnosť vrátane pobytu amerických vojakov v krajine. Prítomnosť amerických vojakov podľa neho zabezpečuje stabilitu v celom regióne strednej a východnej Európy.

V prvej polovici septembra navštívila Poľsko americká delegácia. Jej členovia rokovali s predstaviteľmi ministerstva obrany a prezidentskej kancelárie aj o stálej prítomnosti amerických vojakov v Poľsku a boli im predstavené možné lokality budúcej základne.

Ak chce ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, môže prísť do Moskvy. Dnes to podľa agentúry TASS povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Uviedol tiež, že v súčasnosti nie sú žiadne konkrétne plány na rokovania na najvyššej úrovni o Ukrajine a obvinil napadnutú krajinu, že pokračuje v útokoch na Rusko, a predpoklady na mierové rokovania tak nie sú.

Ruská armáda Ukrajinu napadla na Putinov rozkaz vo februári 2022. Krajina sa odvtedy bráni s podporou západných krajín a na ruskom území podniká odvetné útoky.

Hŕstka mužov, ruské vlajky a roje dronov. Experti ukázali, ako by aj malý útok mohol dostať NATO do pasce

Peskov povedal, že pozícia Ruska k schôdzke Putina so Zelenským sa nemení. "Putin povedal, že ak Zelenskyj chce, môže prísť do Moskvy. Budú mu poskytnuté záruky bezpečnosti," uviedol Putinov hovorca rovnako ako už niekoľkokrát v minulosti.

Zástupcovia Ukrajiny dali už viackrát najavo, že schôdzka v Moskve, teda na nepriateľskom území, je neprijateľná a navrhujú rokovania v neutrálnej krajine.

Putin je ochotný stretnúť sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, avšak ohľadom možného termínu neexistujú podľa Peskova žiadne konkrétne informácie.

Usporiadať takýto samit skôr, ako všetko potrebné bude dohodnuté na expertnej úrovni, "bude zbytočná strata času", povedal. A žiadne predpoklady na mierové rokovania nie sú, pretože Ukrajina "pokračuje vo svojich teroristických aktivitách", poznamenal.

Zástupca veliteľa NATO: Putin chce dosiahnuť, aby Aliancia reagovala prehnane

Zelenskyj v utorok na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN povedal, že je pripravený zúčastniť sa trojstrannej schôdzky s Trumpom a s Putinom a že si chce vojnu ukončiť. Ten, kto vojnu ukončiť nechce, podľa neho nie je ochotný na trojstranné rozhovory kývnuť už teraz.

Rusko každodenne s nasadením rôznych typov zbraní útočí na Ukrajinu a spôsobuje jej obrovské materiálne aj ľudské straty. Moskva popiera, že by útočila na civilné ciele, hlásenia ukrajinských úradov i výpovede ľudí zo zasiahnutých miest ale svedčia o opaku.

Pri ukrajinských útokoch v ruskom vnútrozemí tiež zomierajú civilisti, obetí na ruskej strane je ale výrazne menej ako na ukrajinskej.

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) odmietlo zákon z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, podľa ktorého môže byť rodičom záškolákov pozastavené vyplácanie prídavku na dieťa.

Poslanci PS opatrenie označili za populistické a škodlivé. Riešením má podľa nich byť odstránenie chudoby, tvorba pracovných miest v regiónoch, dostupné škôlky a zabezpečenie dostupnosti detí do školy, napríklad prostredníctvom školských autobusov. Ministerstvo práce kritiku odmietlo.

SaS kritizuje Tomášove plány. Toto nie je žiadna pomoc rodinám, ale absolútne zlyhanie, odkazuje Holečková

„Ide len o škodlivý populizmus, ktorý uškodí tým najchudobnejším deťom. Pretože rodiny bez jedla, tepla a oblečenia musia vyriešiť predovšetkým tieto základné potreby, nie vzdelanie. Skrátka, riešia aktuálnu situáciu, nie budúcnosť,“ uviedla poslankyňa PS Simona Petrík.

Jej kolegyňa Ingrid Kosová (PS) upozornila, že peniaze musia ísť špeciálnym pedagógom a psychológom. Je podľa nej nevyhnutné odstrániť materiálové bariéry a kontrolovať terénnu prácu. Za najefektívnejšie riešenie považuje PS tvorbu pracovných miest a zvýšenie dostupnosti škôlok. Ak si štát nesplní túto úlohu, nemá podľa Kosovej právo rodinám siahať na existenčné minimum.

Mimovládky a charita kritizujú návrh odoberať dávky za záškoláctvo, rezort práce a rodiny na zmene trvá

Rezort práce pripomenul, že tento zákon podporilo ministerstvo školstva, komisár pre deti, riaditelia základných škôl s vysokým zastúpením rómskej komunity, ako aj väčšina sociálnych partnerov na tripartite.

„Týmto zákonom chceme dosiahnuť len to, aby deti riadne chodili do školy, nepáchali priestupky a mali nádej na lepšiu budúcnosť. Doterajšie opatrenia, ako napríklad terénna sociálna práca, stáli stovky miliónov eur z eurofondových programov a napriek tomu, že sú potrebné, k zásadnej zmene neprišlo,“ priblížil rezort práce.

Dodal, že dieťa patrí do školy a plnú zodpovednosť za to nesú rodičia, ktorí sú prijímateľmi dávok. Žiadna rodina nemusí prísť ani o jeden cent, pokiaľ sa dieťa riadne zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese.