Správy z iných zdrojov

Francúzsko v sobotu odsúdilo rozhodnutie súdu v prípade amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý v Rusku dostal 16 rokov väzenia za "špionáž". TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Paríž "vyzýva ruské úrady, aby oslobodili Evana Gershkovicha, ako aj všetkých ostatných politických väzňov, či už ruských alebo zahraničných," uviedol vo vyhlásení hovorca ministerstva zahraničných vecí Christophe Lemoine. Francúzsko "odsudzuje (jeho) hrozné odsúdenie na 16 rokov v trestaneckej kolónii," povedal Lemoine a dodal, že "ruské autoritárske smerovanie sa aj naďalej zintenzívňuje".

Korešpondent denníka Wall Street Journal Gershkovich, ktorý svoju vinu odmieta, sa stal prvým novinárom v Rusku, ktorého obvinili zo špionáže od čias studenej vojny.

Amerického novinára Gershkovicha v Rusku odsúdili na 16 rokov väzenia. Dôvodom je údajná špionáž

Kremeľ neposkytol žiadne verejné dôkazy potvrdzujúce obvinenia zo špionáže. Uviedol len to, že novinár bol prichytený "pri čine" v továrni na výrobu tankov v oblasti Uralu, keď pracoval pre americkú CIA.

Ruské úrady novinára zadržali už v roku 2023, a tak strávil takmer 16 mesiacov vo väzbe pre obvinenia, ktoré vláda USA aj jeho zamestnávateľ označujú za vykonštruované. Samotný súdny proces sa pritom skončil veľmi rýchlo, keďže sa začal len koncom júna.

Gershkovich by sa však ešte mohol dostať na slobodu. Rusko už skôr vyhlásilo, že v rámci svojej politiky nevymieňa väzňov, ktorí ešte neboli právoplatne odsúdení. Je preto možné, že by sa teraz mohli otvoriť rokovania o výmene, hoci Kremeľ ostáva v tejto otázke zatiaľ zdržanlivý.

Predaj domov v USA zahraničným záujemcom klesol za 12 mesiacov do konca marca na najnižšiu úroveň za viac než desaťročie. Cudzincov odrádzali rovnaké prekážky na realitnom trhu, akým čelia aj Američania, okrem toho však ich záujem ovplyvnil aj silný dolár, píše agentúra AP.

Číňania, Kanaďania a ďalší záujemcovia zo zahraničia kúpili v USA v období od apríla 2023 do konca marca tohto roka 54 300 pôvodne obývaných domov, uviedla koncom týždňa v najnovšej správe Národná asociácia realitných maklérov (NAR). V porovnaní s predchádzajúcim 12-mesačným obdobím to znamená pokles o 36 percent a zároveň najnižší počet od začatia evidovania príslušných údajov v roku 2009.

Celková hodnota predaných domov dosiahla za sledované obdobie 42 miliárd dolárov. To je o 21,2 percenta menej než za 12 mesiacov do konca marca 2023.

"Zahraniční kupci čelia rovnakým komplikáciám na realitnom trhu ako domáci - nedostatočnej ponuke či vyšším úrokovým sadzbám hypoték," povedal hlavný ekonóm NAR Lawrence Yun. "Okrem toho však mnohých zahraničných záujemcov odrádza silnejší dolár," dodal.

Blinken poukázal na širší prísľub podpory Ukrajiny, ak USA pod Trumpom vycúvajú

Americký trh s bývaním klesá od roku 2022, keď po skončení pandémie nového koronavírusu začali výrazne rásť úroky na hypotékach. Predaj starších domov klesol v minulom roku takmer na 30-ročné minimum po tom, ako úrokové sadzby pri najpopulárnejších úveroch na bývanie vzrástli až na 7,79 percenta. To bola najvyššia úroveň úrokových sadzieb 30-ročných hypoték za 23 rokov.

Aj po ich znížení sa však väčšinou držali okolo 7-percentnej úrovne, ktorá limitovala kúpnu silu záujemcov. Navyše, počet domov v ponuke sa dlhodobo drží v blízkosti historického minima, aj keď sa v posledných mesiacoch situácia mierne zlepšila. Ceny domov tak pokračujú na vysokej úrovni.

Cudzincom sa k týmto faktorom pridalo aj posilnenie kurzu americkej meny. "Na jednej strane silný dolár zlacňuje Američanom cesty do zahraničia, na druhej strane však zahraničným záujemcom predražuje nehnuteľnosti v USA," povedal Yun. "Nie je tak prekvapením, že počet cudzincov kupujúcich domy v Spojených štátoch klesá," dodal.

Rekord, čo sa týka kúpy existujúcich domov v USA zo strany zahraničných záujemcov, padol v 12-mesačnom období od apríla 2016 do konca marca 2017. Vtedy kúpili cudzinci podľa NAR v USA 284 500 domov, pričom veľkou mierou sa na tom podieľali Číňania.

Za 12 mesiacov do konca marca tohto roka sa na kúpe nehnuteľností podieľali najmä Kanaďania, nasledovaní Mexičanmi a Číňanmi. Na celkovom počte predaných domov v USA sa Kanaďania podieľali 13 percent, Číňania, ako aj Mexičania 11 percent.

Z jednotlivých amerických štátov cudzincov najviac lákala Florida. Tam sa z celkového počtu domov kúpených zahraničnými záujemcami v USA predalo 20 percent nehnuteľností. Nasledovali Texas (13 percent), Kalifornia (11 percent) a Arizona, kde bolo zhruba päť percent z celkového počtu domov v USA predaných cudzincom. Hneď za Arizonou nasledovali so štyrmi percentami Georgia, New Jersey, New York a Severná Karolína.

Americké akcie sa v piatok oslabili, keď sa kľúčový index Dow Jones Industrial Average oslabil o viac ako 370 bodov a širší index S&P 500 zaznamenal najhorší týždeň od apríla. Investori sa totiž zbavovali akcií veľkých technologických koncernov, píše CNBC.

S&P 500 v piatok stratil 0,71 % a uzavrel na 5505 bodov. Technologický index Nasdaq Composite klesol o 0,81 percenta na 17.726,94 bodu a kľúčový index Dow Jones o 377,49 bodu alebo 0,93 percenta na 40 287,53 bodu.

Za celý uplynulý týždeň sa S&P 500 oslabil o 1,97 percenta a Nasdaq o 3,65 percenta. Oba indexy majú za sebou najhorší týždeň od apríla, pričom Nasdaq prerušil 6-týždňovú ziskovú sériu. Naopak, Dow Jones si za týždeň pripísal 0,72 percenta a index firiem s malou kapitalizáciou Russell 2000 až 1,68 percenta.

Akciové trhy v Európe pre globálny výpadok strácajú. Prepad postihol najmä CrowdStrike, oslabuje aj Microsoft

"Akciový trh zažíva dlhoočakávanú rotáciu," uviedol hlavný investičný šéf firmy GDS Wealth Management Glen Smith. "Investori vyberajú peniaze z veľkých technologických akcií, ktorým sa doteraz tak darilo, a presúvajú ich do iných oblastí trhu."

Táto divergencia povzbudila niektorých expertov z Wall Street, ktorí sa obávali, že rast trhu je príliš závislý od niekoľkých veľkých technologických titulov. Nárast očakávaní, že americká centrálna banka (Fed) čoskoro zníži úrokové sadzby, podporil menšie a cyklicky orientované tituly.

Ukrajinský zákaz prepravy ropy ruskej spoločnosti Lukoil cez ukrajinské územie môže mať výrazný vplyv na Maďarsko. V krajine, ktorá pokrýva 70 percent svojej spotreby ropy dovozom z Ruska, hrozí výrazný nárast cien a výpadky prevádzok. Problémy by mohli nastať v priebehu niekoľkých týždňov, napísal dnes server Politico s odkazom na oslovených analytikov. Ukrajinské opatrenie sa dotýka aj Slovenska.

Zhruba polovicu maďarského dovozu ropy z Ruska tvoria nákupy od firmy Lukoil. "Ukrajinské opatrenia môžu vytvoriť závažnú situáciu (v Maďarsku)," uviedla poľská analytička Ilona Gizińská z varšavského Strediska pre východné štúdiá. Podľa nej v krajine hrozí výrazný nárast cien pohonných hmôt aj nedostatok ropy pre niektoré prevádzky. Problémy by sa podľa nej mohli prejaviť v priebehu niekoľkých týždňov.

Je to nevhodný krok. Szijjártó kritizoval snahy Borrella podkopať maďarské predsedníctvo v Rade EÚ

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v piatok povedal, že ukrajinský zákaz by mohol v dlhodobej perspektíve ohroziť maďarskú energetickú bezpečnosť. Riešenie sa s ukrajinskými úradmi zatiaľ nepodarilo nájsť. "Sme schopní situáciu stabilizovať dočasnými riešeniami, ale to nebude stačiť ani v blízkej budúcnosti," uviedol Szijjártó podľa agentúry Reuters.

Budapešť teraz musí hľadať alternatívne dodávky. V krátkodobej perspektíve sa môže spoľahnúť na svoje strategické rezervy. Szijjártó už rokoval so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom o možnosti, že by Maďarsko kupovalo ropu od iných ruských spoločností, na ktoré Ukrajina neuplatňuje svoj zákaz. Maďarsko by mohlo tiež posilniť dodávky ropy z ropovodu Adria, ktorý vedie z Chorvátska.

Ukrajinský zákaz sa dotkol aj dodávok Lukoilu pre Slovensko. Tamojšia rafinéria spoločnosti Slovnaft, ktorá zásobuje aj Česko, prechádza na alternatívnych dodávateľov.

Obmedzenie sa týka južnej vetvy ropovodu Družba, ktorá vedie cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Českej republiky. Hlavnými ruskými vývozcami ropy touto cestou sú firmy Rosnefť, Lukoil a Tatnefť. Zákaz Ukrajina uplatňuje len na Lukoil, nie je však vylúčené, že by ho mohla rozšíriť aj na ďalšie ruské firmy.

Koaličná SNS odmieta tvrdenia o údajnom rušení paušálnych výdavkov a dvihnutí daňového zaťaženia pre živnostníkov. Deklarovala, že nedovolí, aby sa malým a stredným podnikateľom zdvíhali dane alebo sa zrušili paušálne výdavky. Skritizovala vyjadrenia opozičnej strany SaS k tejto téme.

"Klamstvá a šírenie poplašných správ." Ministerstvo financií odmieta tvrdenia o novej dani

"SNS v období 2016 až 2020 zdvihla paušálne výdavky na úroveň 60 percent. Súčasne dokázala presadiť daň 15 percent pre všetky firmy s obratom do 100-tisíc eur. Žiaľ, strana SaS v roku 2021 opäť pre živnostníkov, ako aj právnické osoby s obratom do 100.000 eur zdvihla daň z príjmu takmer na úroveň 20 percent. SNS vyzýva SaS, aby sa v prvom rade zamyslela nad svojimi politickými krokmi, keď zdvíhala dane živnostníkom a malým firmám," skonštatovala SNS.

Predstavitelia strany SaS tento týždeň poukázali na viaceré možné zmeny týkajúce sa živnostníkov. Upozornili aj na údajný zámer zrušenia paušálnych výdavkov. Označili to za neprijateľné. Ministerstvo financií tvrdenia odmietlo.

Opozičná strana SaS a hnutie Progresívne Slovensko volajú po rovných právach pre všetkých a tolerancii v spoločnosti. Apelujú tiež na zastavenia šírenia nenávisti. Uviedli to v súvislosti so sobotňajším podujatím Dúhový Pride, ktorý označili za symbol vzájomného rešpektu.

"Želám si Slovensko, kde majú všetci rovné práva. Kde platí bezpečie a dôstojnosť pre všetkých, bez ohľadu na to, koho ľúbia alebo aká je ich identita," skonštatoval podpredseda Národnej rady a predseda PS Michal Šimečka. Sobotňajšie podujatie vníma hnutie ako symbol rešpektu aj oslavu rozmanitej slovenskej kultúry.

Dúhový Pride podporí LGBTI+, začne sa na obed na Námestí slobody v Bratislave

Líder SaS a poslanec parlamentu Branislav Gröhling označil Dúhový Pride za symbol vzájomného rešpektu a tolerancie. "SaS sa už od svojho vzniku hlási k týmto hodnotám. Veríme v slobodný život jednotlivca a v to, že každý má právo žiť šťastne a podľa seba," podotkol. Toleranciu a rešpekt musí však podľa jeho slov budovať hlavne vláda. Apeloval preto na zastavenie podnecovania nenávisti. "Žiadne skupiny občanov nesmú byť terčom útokov od politikov," dodal.

Na bratislavskom Námestí slobody sa v sobotu aj tento rok koná Dúhový Pride. Jeho cieľom je zviditeľniť LGBTI+ ľudí a vyzdvihnúť ich prínos pre spoločnosť. Témou aktuálneho 14. ročníka je slovenská kultúra. Program sa začal na poludnie a potrvá do 22.00 h.

Noci v júli boli tropické. Meteorológovia namerali viaceré celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu. Slovenský hydrometeorologického ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

"V tohtoročnom júli do 17. júla sme na Slovensku zaznamenali tropické noci (minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 stupňov Celzia) každý deň s výnimkou obdobia od 2. do 6. júla 2024. Od 10. júla 2024 sa začali vyskytovať celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu," spresnili.

Čo bude s vínom tento rok? V jednej časti Slovenska úrodu pokazilo počasie

Celoslovenské rekordy padli pre 10. júl (na letisku v Kuchyni neklesla teplota vzduchu pod 25,8 stupňa Celzia), 11. júl (v Želiezovciach teplota neklesla pod 23,5 stupňa Celzia), 13. júl (v Orechovej neklesla teplota pod 23,6 stupňa Celzia) a 15. júl (na letisku v Bratislave neklesla teplota pod 23,7 stupňa Celzia).

Meteorológovia celkovo zaznamenali tropickú noc od 1. do 17. júla na 54 meteorologických staniciach. "Tropická noc v aktuálnom júli sa vyskytla aj na vyššie položených meteorologických staniciach, napríklad Lom nad Rimavicou (1018 metrov nad morom) a Jakubovany (407 metrov nad morom). Vo vyššie položených lokalitách sa tropické noci nevyskytovali do konca 90. rokoch 20. storočia," dodali.

Pri izraelskej vojenskej ofenzíve v Pásme Gazy prišlo od 7. októbra o život najmenej 38 919 Palestínčanov a 89 622 ich utrpelo zranenie. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odkazom na ministerstvo zdravotníctva ovládané palestínskym teroristickým hnutím Hamas.

V Pásme Gazy sa šíri "anarchia". Obyvateľstvo bojuje o prežitie, upozorňuje OSN

Izrael začal ofenzívu po teroristických útokoch Hamasu z vlaňajšieho októbra, pri ktorých zahynulo vyše 1200 ľudí. Ďalších zhruba 250 bolo odvlečených na územie Pásma Gazy. Pri prvom a doteraz jedinom pokoji zbraní na konci novembra bola prepustená necelá polovica rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. V zajatí zostáva zhruba 120 rukojemníkov, nie všetci sú ale stále živí.

Izraelská armáda dnes uviedla, že jej jednotky operujúce v Rafahu na juhu Pásma Gazy zabili počas uplynulého dňa množstvo ozbrojencov. Armáda tiež podľa vyhlásenia, o ktorom informoval denník The Times of Israel, uskutočnila nálety na niekoľko objektov Hamasu v centre Pásma Gazy.

Štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej demokracie (ISD), ktorá sa venovala nielen príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ale aj počtu voľných pracovných miest na trhu.

"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60-tisíc osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 percent, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.

Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.

Nútiť poberateľov dávok v hmotnej núdzi prijať ponúkanú prácu zamestnávateľov nepoteší

Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94-tisíc pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 percent viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.

"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.

ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej demokracie (ISD), ktorá sa venovala nielen príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ale aj počtu voľných pracovných miest na trhu.

"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60-tisíc osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 percent, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.

Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.

Nútiť poberateľov dávok v hmotnej núdzi prijať ponúkanú prácu zamestnávateľov nepoteší

Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94-tisíc pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 percent viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.

"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.

ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

RÍM - Tri rozsiahle požiare vypukli v nedeľu na severe talianskeho ostrova Sardínia, informuje agentúra APA.

PEKING — Najmenej deväť ľudí zomrelo a šesť je nezvestných v dôsledku záplav vyvolaných intenzívnymi zrážkami, ktoré v uplynulých dňoch postihli vidiecke oblasti juhočínskej provincie Kuang-tung. Úrady tiež v piatok varovali pred záplavami v iných častiach krajiny, informuje agentúra AP.

MADRID - Španielske ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo vo štvrtok dôrazný nesúhlas s porušením zaužívaných diplomatických noriem, ktorého sa údajne dopustil argentínsky prezident Javier Milei. Ten má v piatok pricestovať na návštevu tejto krajiny.

SOUL - Juhokórejská armáda v piatok informovala, že v predchádzajúci deň vypálila varovné výstrely smerom k severokórejským vojakom, ktorí nakrátko prekročili demarkačnú líniu oddeľujúcu obe krajiny, čo sa stalo v júni už po tretí raz.

BRATISLAVA - Atmosféru letnej olympiády prinesie do areálu bratislavského mestského jazera Kuchajda Olympijský festival. Počas 17 dní trvania letných olympijských hier (LOH) v Paríži (26. 7. - 11. 8.) si budú môcť záujemcovia vyskúšať viac ako 30 olympijských, ale aj iných športov. Pripravené budú aj priame prenosy podujatí slovenských športovcov na LOH, autogramiády, koncerty a diskusie. Informoval o tom generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru Jozef Liba.

HLOHOVEC - V Hlohovci uzavrú v nedeľu dopoludnia na hodinu pre autá most ponad Váh. Dôvodom je geodetický monitoring. Informuje o tom mesto Hlohovec aj Trnavský samosprávny kraj.

BRATISLAVA - Ceny palív opäť po pártýždňovom náraste začali klesať. Ba čo viac, v noci zo štvrtka na piatok sa ich cena opäť menila a benzín klesol pod magickú hranicu 1,6 eura za liter.

BRATISLAVA - Do diskusie k lex atentát sa v piatok prihlásilo sedem rečníkov písomne, z toho traja sú za klub. Návrh zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je v druhom čítaní, poslanci sa mu venujú v zrýchlenom režime. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

BRATISLAVA – Hoaxom sa nevyhnú ani aktuálne prebiehajúce Majstrovstvá Európy vo futbale. Po internete koluje správa, že UEFA zakázala fanúšikom zobrať si slovenské vlajky na piatkový zápas s Ukrajinou. UEFA vraj k tomuto kroku pristúpila z dôvodu podobnosti slovenskej a ruskej vlajky, keďže plnohodnotný zákaz sa týka práve ruských vlajok. Vraj podobnosť slovenskej vlajky by mohla provokovať ukrajinských fanúšikov. Ide však o klamstvo. V skutočnosti UEFA nič také neurobila.

BRATISLAVA - Ministerstvo obrany (MO) SR podáva trestné oznámenie v súvislosti s darovaním stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub Ukrajine, ku ktorému došlo v marci 2023 počas mandátu dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera. Štátny tajomník MO Igor Melicher v piatok potvrdil, že trestné oznámenie sa týka podozrenia zo spáchania sabotáže, zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku.