Správy z iných zdrojov

Ukrajinský zákaz prepravy ropy ruskej spoločnosti Lukoil cez ukrajinské územie môže mať výrazný vplyv na Maďarsko. V krajine, ktorá pokrýva 70 percent svojej spotreby ropy dovozom z Ruska, hrozí výrazný nárast cien a výpadky prevádzok. Problémy by mohli nastať v priebehu niekoľkých týždňov, napísal dnes server Politico s odkazom na oslovených analytikov. Ukrajinské opatrenie sa dotýka aj Slovenska.

Zhruba polovicu maďarského dovozu ropy z Ruska tvoria nákupy od firmy Lukoil. "Ukrajinské opatrenia môžu vytvoriť závažnú situáciu (v Maďarsku)," uviedla poľská analytička Ilona Gizińská z varšavského Strediska pre východné štúdiá. Podľa nej v krajine hrozí výrazný nárast cien pohonných hmôt aj nedostatok ropy pre niektoré prevádzky. Problémy by sa podľa nej mohli prejaviť v priebehu niekoľkých týždňov.

Je to nevhodný krok. Szijjártó kritizoval snahy Borrella podkopať maďarské predsedníctvo v Rade EÚ

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v piatok povedal, že ukrajinský zákaz by mohol v dlhodobej perspektíve ohroziť maďarskú energetickú bezpečnosť. Riešenie sa s ukrajinskými úradmi zatiaľ nepodarilo nájsť. "Sme schopní situáciu stabilizovať dočasnými riešeniami, ale to nebude stačiť ani v blízkej budúcnosti," uviedol Szijjártó podľa agentúry Reuters.

Budapešť teraz musí hľadať alternatívne dodávky. V krátkodobej perspektíve sa môže spoľahnúť na svoje strategické rezervy. Szijjártó už rokoval so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom o možnosti, že by Maďarsko kupovalo ropu od iných ruských spoločností, na ktoré Ukrajina neuplatňuje svoj zákaz. Maďarsko by mohlo tiež posilniť dodávky ropy z ropovodu Adria, ktorý vedie z Chorvátska.

Ukrajinský zákaz sa dotkol aj dodávok Lukoilu pre Slovensko. Tamojšia rafinéria spoločnosti Slovnaft, ktorá zásobuje aj Česko, prechádza na alternatívnych dodávateľov.

Obmedzenie sa týka južnej vetvy ropovodu Družba, ktorá vedie cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Českej republiky. Hlavnými ruskými vývozcami ropy touto cestou sú firmy Rosnefť, Lukoil a Tatnefť. Zákaz Ukrajina uplatňuje len na Lukoil, nie je však vylúčené, že by ho mohla rozšíriť aj na ďalšie ruské firmy.

Koaličná SNS odmieta tvrdenia o údajnom rušení paušálnych výdavkov a dvihnutí daňového zaťaženia pre živnostníkov. Deklarovala, že nedovolí, aby sa malým a stredným podnikateľom zdvíhali dane alebo sa zrušili paušálne výdavky. Skritizovala vyjadrenia opozičnej strany SaS k tejto téme.

"Klamstvá a šírenie poplašných správ." Ministerstvo financií odmieta tvrdenia o novej dani

"SNS v období 2016 až 2020 zdvihla paušálne výdavky na úroveň 60 percent. Súčasne dokázala presadiť daň 15 percent pre všetky firmy s obratom do 100-tisíc eur. Žiaľ, strana SaS v roku 2021 opäť pre živnostníkov, ako aj právnické osoby s obratom do 100.000 eur zdvihla daň z príjmu takmer na úroveň 20 percent. SNS vyzýva SaS, aby sa v prvom rade zamyslela nad svojimi politickými krokmi, keď zdvíhala dane živnostníkom a malým firmám," skonštatovala SNS.

Predstavitelia strany SaS tento týždeň poukázali na viaceré možné zmeny týkajúce sa živnostníkov. Upozornili aj na údajný zámer zrušenia paušálnych výdavkov. Označili to za neprijateľné. Ministerstvo financií tvrdenia odmietlo.

Opozičná strana SaS a hnutie Progresívne Slovensko volajú po rovných právach pre všetkých a tolerancii v spoločnosti. Apelujú tiež na zastavenia šírenia nenávisti. Uviedli to v súvislosti so sobotňajším podujatím Dúhový Pride, ktorý označili za symbol vzájomného rešpektu.

"Želám si Slovensko, kde majú všetci rovné práva. Kde platí bezpečie a dôstojnosť pre všetkých, bez ohľadu na to, koho ľúbia alebo aká je ich identita," skonštatoval podpredseda Národnej rady a predseda PS Michal Šimečka. Sobotňajšie podujatie vníma hnutie ako symbol rešpektu aj oslavu rozmanitej slovenskej kultúry.

Dúhový Pride podporí LGBTI+, začne sa na obed na Námestí slobody v Bratislave

Líder SaS a poslanec parlamentu Branislav Gröhling označil Dúhový Pride za symbol vzájomného rešpektu a tolerancie. "SaS sa už od svojho vzniku hlási k týmto hodnotám. Veríme v slobodný život jednotlivca a v to, že každý má právo žiť šťastne a podľa seba," podotkol. Toleranciu a rešpekt musí však podľa jeho slov budovať hlavne vláda. Apeloval preto na zastavenie podnecovania nenávisti. "Žiadne skupiny občanov nesmú byť terčom útokov od politikov," dodal.

Na bratislavskom Námestí slobody sa v sobotu aj tento rok koná Dúhový Pride. Jeho cieľom je zviditeľniť LGBTI+ ľudí a vyzdvihnúť ich prínos pre spoločnosť. Témou aktuálneho 14. ročníka je slovenská kultúra. Program sa začal na poludnie a potrvá do 22.00 h.

Noci v júli boli tropické. Meteorológovia namerali viaceré celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu. Slovenský hydrometeorologického ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

"V tohtoročnom júli do 17. júla sme na Slovensku zaznamenali tropické noci (minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 stupňov Celzia) každý deň s výnimkou obdobia od 2. do 6. júla 2024. Od 10. júla 2024 sa začali vyskytovať celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu," spresnili.

Čo bude s vínom tento rok? V jednej časti Slovenska úrodu pokazilo počasie

Celoslovenské rekordy padli pre 10. júl (na letisku v Kuchyni neklesla teplota vzduchu pod 25,8 stupňa Celzia), 11. júl (v Želiezovciach teplota neklesla pod 23,5 stupňa Celzia), 13. júl (v Orechovej neklesla teplota pod 23,6 stupňa Celzia) a 15. júl (na letisku v Bratislave neklesla teplota pod 23,7 stupňa Celzia).

Meteorológovia celkovo zaznamenali tropickú noc od 1. do 17. júla na 54 meteorologických staniciach. "Tropická noc v aktuálnom júli sa vyskytla aj na vyššie položených meteorologických staniciach, napríklad Lom nad Rimavicou (1018 metrov nad morom) a Jakubovany (407 metrov nad morom). Vo vyššie položených lokalitách sa tropické noci nevyskytovali do konca 90. rokoch 20. storočia," dodali.

Pri izraelskej vojenskej ofenzíve v Pásme Gazy prišlo od 7. októbra o život najmenej 38 919 Palestínčanov a 89 622 ich utrpelo zranenie. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odkazom na ministerstvo zdravotníctva ovládané palestínskym teroristickým hnutím Hamas.

V Pásme Gazy sa šíri "anarchia". Obyvateľstvo bojuje o prežitie, upozorňuje OSN

Izrael začal ofenzívu po teroristických útokoch Hamasu z vlaňajšieho októbra, pri ktorých zahynulo vyše 1200 ľudí. Ďalších zhruba 250 bolo odvlečených na územie Pásma Gazy. Pri prvom a doteraz jedinom pokoji zbraní na konci novembra bola prepustená necelá polovica rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. V zajatí zostáva zhruba 120 rukojemníkov, nie všetci sú ale stále živí.

Izraelská armáda dnes uviedla, že jej jednotky operujúce v Rafahu na juhu Pásma Gazy zabili počas uplynulého dňa množstvo ozbrojencov. Armáda tiež podľa vyhlásenia, o ktorom informoval denník The Times of Israel, uskutočnila nálety na niekoľko objektov Hamasu v centre Pásma Gazy.

Štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej demokracie (ISD), ktorá sa venovala nielen príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ale aj počtu voľných pracovných miest na trhu.

"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60-tisíc osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 percent, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.

Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.

Nútiť poberateľov dávok v hmotnej núdzi prijať ponúkanú prácu zamestnávateľov nepoteší

Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94-tisíc pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 percent viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.

"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.

ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Štát by mal presmerovať financie z vyplácania dávok v hmotnej núdzi na podporu nízkopríjmových rodín, v ktorých ľudia pracujú za nižšiu ako priemernú mzdu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu sociálnej demokracie (ISD), ktorá sa venovala nielen príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ale aj počtu voľných pracovných miest na trhu.

"Pomoc v hmotnej núdzi poberá v súčasnosti vyše 60-tisíc osôb, z ktorých až viac ako polovicu, presne až 51 percent, tvoria evidovaní uchádzači o zamestnanie. Priemerný celkový mesačný výdavok na pomoc v hmotnej núdzi je na úrovni 12 miliónov eur mesačne, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne," uviedol šéf ISD Martin Halás.

Dodal, že priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi na jedného príjemcu sa pohybuje okolo 193 eur mesačne. V prípade minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti na úrovni 750 eur na mesiac, predstavuje podľa neho čistý mesačný príjem pre ľudí bez detí až 526 eur. Ide o takmer trojnásobne vyšší príjem, ako je priemerná dávka v hmotnej núdzi. Halás priblížil, že neexistuje dôvod, prečo by poberateľ dávky v hmotnej núdzi, ktorý je evidovaný na úrade práce, nemal prijať zamestnanie ohodnotené minimálnou mzdou.

Nútiť poberateľov dávok v hmotnej núdzi prijať ponúkanú prácu zamestnávateľov nepoteší

Z analýzy ISD vyplynulo, že v súčasnosti je voľných viac ako 94-tisíc pracovných miest, z čoho takmer polovicu tvoria miesta pre absolventov škôl. Uplatniť by sa tak mali podľa inštitútu skoro všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie. Zo 79 okresov na Slovensku vie až 44 z nich uspokojiť dopyt po práci bez predchádzajúcich pracovných skúseností zo strany poberateľov pomoci v hmotnej núdzi.

Halás spresnil, že napríklad v okrese Prievidza je 4,5-násobne viac voľných pracovných miest pre absolventov škôl ako poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. V okrese Košice IV je o vyše 40 percent viac pracovných miest pre absolventov, ako je príjemcov tejto dávky. Ak ľudia nemajú možnosť pracovať, tak by mala podľa neho prísť pomoc zo strany štátu.

"Bolo by férovejšie presmerovať a alokovať tieto dávky v hmotnej núdzi v oprávnených prípadoch, takzvaným nízkopríjmovým rodinám, ktoré pracujú napríklad do výšky priemernej mzdy. Týka sa to najmä jednorodičovských domácností, ktoré sú najviac ohrozené chudobou," uzavrel.

ISD je občianske združenie personálne prepojené s koaličnou stranou Hlas-SD. Členmi dozornej rady sú podľa internetovej stránky združenia prezident a bývalý predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok.