Správy z iných zdrojov

Pokračujúce ozbrojené konflikty, humanitárne krízy a rastúce napätie vo svete ukazujú, že mier nie je samozrejmosťou, ale vyžaduje si každodenné úsilie a konkrétne kroky.

Slovensko naďalej presadzuje riešenie konfliktov prostredníctvom diplomacie a dialógu, dodržiavanie medzinárodného práva a aktívnu úlohu OSN pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, vyhlásil v New Yorku pri príležitosti Medzinárodného dňa mieru minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Z New Yorku informuje osobitný spravodajca TASR.

Bezpečnostná rada

Svet si pripomína Medzinárodný deň mieru 21. septembra, aktuálne počas 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, na ktorom Blanár sprevádza prezidenta Petra Pellegriniho.

Ministerstvo zahraničných vecí pripomenulo, že Slovensko sa v súčasnosti uchádza o pozíciu nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 – 2029. Voľba bude na Valnom zhromaždení na budúci rok v júni.

„V prípade nášho zvolenia do Bezpečnostnej rady chceme byť aktívnym a konštruktívnym členom, ktorý bude prispievať k hľadaniu mierových riešení a budovaniu dialógu. Zároveň budeme presadzovať predchádzanie a riešenie ozbrojených konfliktov, dodržiavanie medzinárodného práva, ochranu civilného obyvateľstva, ale zameriame sa tiež na nové bezpečnostné výzvy,“ zdôraznil Blanár.

Slovenskú kandidatúru so sloganom „Rešpekt, Dialóg, Stabilita, Mier“ predstavil šéf slovenskej diplomacie v júli v sídle OSN v New Yorku.

Ako ďalej pripomenulo ministerstvo zahraničných vecí, Slovensko aktívne prispieva k úsiliu o medzinárodný mier aj účasťou na mierových operáciách OSN. Za viac ako tri desaťročia sa v 16 misiách doteraz vystriedalo vyše 13-tisíc slovenských vojakov.

Mierové misie

V súčasnosti pôsobí v mierovej misii UNFICYP na Cypre 234 slovenských vojakov a ďalší dvaja sú nasadení v misii UNTSO na Blízkom východe.

Slovensko zároveň už 37 rokov sprostredkúva dialóg medzi gréckocyperskými a tureckocyperskými politickými stranami.

Slovensko tiež prostredníctvom rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci podporuje obyvateľov zasiahnutých konfliktmi a núteným vysídlením, a to napríklad na Ukrajine, v Iraku, Libanone či Pásme Gazy.

Pomoc smeruje predovšetkým k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva a zahŕňa zdravotnú a psychosociálnu starostlivosť, zabezpečenie prístupu k pitnej vode či posilnenie potravinovej bezpečnosti.

Na Ukrajine Slovensko zároveň podporuje obnovu energetickej infraštruktúry, budovanie ochranných krytov v školách a škôlkach, ako aj proces odmínovania.

Americký prezident Donald Trump v pondelok označil médiá kritické voči vláde za „falošné“ či „rakovinu“, ktorá ohrozuje Spojené štáty. Správa pochádza z agentúry AFP.

„Biely dom neútočí na slobodné médiá, tie si vážim. Útočí na falošné médiá, ktoré sa po našich milovaných Spojených štátoch amerických šíria ako rakovina. Sú skorumpované, cielené, všadeprítomné, plne skoordinované a absolútne nekontrolované. Predstavujú hrozbu pre našu národnú bezpečnosť a musia sa okamžite zastaviť,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.

CNN, MS Now a Politico žalujú Trumpovu vládu pre zákaz vstupu do Bieleho domu

Šéf Bieleho domu v piatok s okamžitou platnosťou zakázal novinárom zo CNN, MS NOW a Politica vstup do Bieleho domu.

Podľa neho pri spravodajskom pokrývaní záležitostí prezidenta, vlády a USA si „neustále vymýšľajú a klamú“. V sobotu ich reportérov nevpustili do areálu Bieleho domu a odobrali im akreditácie.

CNN, MS NOW a Politico podali v pondelok na súde žalobu, pretože postup Bieleho domu považujú za porušenie prvého dodatku Ústavy USA (sloboda tlače a zákaz diskriminácie na základe obsahu) a piateho (právo na riadny súdny proces), keď im prístup a akreditáciu odobrali bez predchádzajúceho upozornenia a riadneho procesu.

Pozemok na okraji obce, v susedstve nové rodinné domy a cena, ktorá sa zmestí do rozpočtu. Takáto ponuka môže vyzerať ako príležitosť na vybudovanie vlastného bývania alebo dlhodobú investíciu.

Pri kúpe pôdy však nerozhoduje iba jej poloha a výmera. Podstatné je aj to, aké práva a povinnosti nový vlastník prevezme. Niektoré obmedzenia sa pritom nemusia prejaviť ani pri dôkladnej obhliadke.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu. Ich predaj podlieha zákonným podmienkam a záujemca musí počítať s postupom, ktorý sa výrazne líši od bežnej kúpy nehnuteľnosti.

Susedné domy nie sú zárukou výstavby

V článku sa ešte dočítate:

• Kedy môžete na kúpenom pozemku skutočne stavať.
• Ako môže cudzí nájomca oddialiť vaše plány.
• Za akých podmienok štát predá svoju parcelu.
• Prečo sa cena štátnej pôdy neurčuje vopred.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Česká vláda bude od začiatku októbra opäť regulovať ceny pohonných látok. Na mesiac zníži spotrebnú daň z nafty na minimum, ktoré dovoľujú pravidlá EÚ, a zastropuje marže na 2,50 Kč na liter.

Maximálne ceny palív bude opäť denne oznamovať ministerstvo financií, ktoré o tom v pondelok informovalo na sociálnych sieťach.

Okrem toho česká vláda schválila aj návrh na zavedenie dočasnej mimoriadnej sektorovej dane pre rafinérsky sektor, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Od 1. októbra obnovujeme osvedčenú reguláciu cien pohonných látok a zároveň na mesiac znižujeme spotrebnú daň z nafty na európske minimum. Toto opatrenie bude pôsobiť výrazne protiinflačne, uľaví firmám aj domácnostiam a udrží ceny palív v Česku na najpriaznivejších úrovniach v EÚ,“ uviedla česká ministerka financií Alena Schillerová.

Nariadenie vlády a spôsob výpočtu vychádza z predchádzajúceho nariadenia, ktoré skončilo 19. júla tohto roka. Maximálna cena sa bude počítať ako súčet priemernej veľkoobchodnej ceny z trojdenného kĺzavého priemeru štyroch referenčných zdrojov a regulovanej marže vo výške 2,50 Kč za liter.

Vláda týmto krokom podľa rezortu financií reaguje na eskaláciu konfliktu na Blízkom východe, obmedzenie dodávok saudskej ropy európskym rafinériám a rastúci tlak na veľkoobchodné aj maloobchodné ceny palív.

Štát pri rekordne drahej nafte zachraňuje Slovnaft. Šéf rafinérie bol na vláde: Pri cenách budeme zodpovední

Ako na tlačovej konferencii po rokovaní vlády neskôr podotkla Schillerová, daňové zaťaženie nafty celkovo klesne o 2,35 Kč na liter.

„Tento krok sa pozitívne premietne do nižších nákladov firiem, najmä dopravných a sprostredkovane do cien výrobkov a služieb v celom hospodárstve. Celkovo bude pôsobiť výrazne protiinflačne. Naším cieľom je, aby ČR kombináciou všetkých týchto opatrení zostala medzi krajinami, ktoré navzdory globálnej kríze držia ceny palív pre svojich občanov na najpriaznivejších úrovniach v EÚ,“ zdôraznila ministerka.

Opatrenie, ktorým vláda schválila návrh na zavedenie dočasnej mimoriadnej dane pre rafinérsky sektor, podľa ministerstva reaguje na mimoriadny nárast rafinérskych marží spôsobený geopolitickou krízou a narušením svetového trhu s ropou a ropnými produktami.

Schillerová podotkla, že nejde o daň namierenú na čerpacie stanice, ale na ekonomicky významných spracovateľov surovej ropy a výrobcov rafinovaných ropných produktov - teda na sektor, ktorý profituje z globálneho nárastu rafinérskych marží, ktoré sú podľa jej slov na rekordných úrovniach. Opatrenie je podľa nej koncipované tak, aby sa nepremietlo do konečnej ceny pre spotrebiteľov.

„Urobíme všetko pre to, aby (daň) bola schválená (prešla celým legislatívnym procesom) do konca roka. Nechceme vytvárať dostatočný časový priestor na akúkoľvek daňovú optimalizáciu,“ dodala šéfka rezortu financií.

Poslankyňa Národnej rady Veronika Remišová (Hnutie Slovensko - Za ľudí) žiada ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru-SD) zastaviť podľa nej podozrivý prenájom prístavných miest na bratislavskom nábreží Dunaja pre firmu rodiny poslanca Dušana Muňka (kandidoval za Smer-SD, je v klube SNS). Ako v pondelok Remišová informovala, v súvislosti s tým zároveň podáva interpeláciu na ministra dopravy.

„Žiadame, aby minister Ráž tento kšeft s firmou rodiny poslanca Muňka zastavil, pretože na tomto kšefte sú ziskoví len Muňkovci. Obyvatelia a štát na tom nezískajú nič, len stratia najkrajšie verejné priestory v hlavnom meste,“ uviedla Remišová.

V interpelácii sa bude ministra pýtať na zdôvodnenie dĺžky nájmu, zvýhodnenie firmy rodiny Muňka a či sú takéto postupy štátu v poriadku, hlavne v prípadoch, kde ide o firmy či ľudí blízkych jeho kamarátom.

Poslankyňa zároveň poukázala na expresný postup v prípade prenájmu desiatich najlukratívnejších prístavných miest na Dunaji na najkrajšej promenáde v Bratislave potichu a bez verejnej súťaže, pričom hlavné mesto, správca nábrežia pri známom obchodnom centre ani obyvatelia o tom nevedeli.

Diaľničiari hlásia míľnik na východe. Takmer dvojkilometrový tunel Okruhliak je prerazený už v oboch rúrach

Upozornila aj na ďalšie transakcie z 11. marca 2026. Štátna spoločnosť Verejné prístavy v pôsobnosti Ministerstva dopravy v ten deň uzavrela so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava rámcovú zmluvu a zároveň kúpnu zmluvu na odkúpenie dvoch malých budov s pozemkom v Zimnom prístave za 144-tisíc eur s DPH.

V ten istý deň podľa Remišovej firme Muňkovej rodiny jednu z predaných budov hneď naspäť prenajali za 4896 eur na rok a v rovnaký deň uzatvorili aj desať nájomných zmlúv na najlukratívnejšie miesta na Dunaji.

Uviedla, že ide o mimoriadne výnosný biznis. „Štát prenajal lukratívne miesta na pristávanie lodí na Dunaji Muňkovej rodine za 193-tisíc eur bez DPH. Podľa názoru odborníkov z oblasti lodnej dopravy, s ktorými sme daný problém konzultovali, môže firma detí pána Muňka inkasovať ročne minimálne 1,3 milióna eur zisku, čo je mnohonásobne viac, než je hodnota nájmu, ktorý platia ročne štátu. Ktorý podnikateľ by nechcel dostať bez verejnej súťaže takýto skvelý biznis s garantovaným miliónovým výnosom?“ spýtala sa Remišová.

Remišová poukázala na to, že obdobie nájmu pre firmu Muňkovej rodiny je nezvykle dlhé - päť rokov s opciou na ďalších päť rokov, teda desať rokov garantovaného nájmu. Podľa jej informácií iní nájomcovia bežne dostávali nájomné zmluvy na dva roky.

„V tomto prípade ide o evidentné zvýhodňovanie rodiny poslanca Smeru. Za desať rokov tak môže zisk z tohto biznisu dosiahnuť 13 miliónov eur. Pre rodiny poslancov Smeru a spriaznené osoby, ktoré majú šťastie na takýto exkluzívny prístup, je to hotová zlatá baňa na desať rokov a bez súťaže,“ dodala Remišová.

Spojené štáty a Čína nedospeli k dohode o predĺžení obchodného prímeria, pričom jednou z otvorených otázok zostávajú dodávky vzácnych zemín, napísal v pondelok denník Financial Times s odvolaním sa na rozhovory medzi americkým ministrom financií Scottom Bessentom a čínskym vicepremiérom Che Li-fengom, ktoré sa uskutočnili v nedeľu v New Yorku. Informovala o tom agentúra TASS.

Podľa Financial Times sa nezhody týkajú najmä dĺžky predĺženia prímeria. Spojené štáty údajne presadzujú šesťmesačnú lehotu, zatiaľ čo Peking si želá, aby prímerie platilo až do skončenia funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa.

Si Ťin-pching navštívi USA a bude rokovať s Trumpom, potvrdila Čína

Zdroj denníka okrem iného uviedol, že podľa Washingtonu Čína plní len približne dve tretiny svojich záväzkov týkajúcich sa dodávok vzácnych zemín do USA a ich spojencom. Bessent zároveň podľa denníka vyhlásil, že obe strany si želajú zachovať stabilitu v obchodných vzťahoch, aká panovala v uplynulom roku.

Rokovania oboch delegácií sa uskutočnili pred štátnou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch. Návšteva je naplánovaná na 23. až 25. septembra na pozvanie amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Státisíce detí v Pásme Gazy sa v sobotu po prvý raz po takmer troch rokoch vrátili do škôl. Prezenčná výučba však prebieha v poškodených alebo provizórnych školských budovách a stanoch a mnohé rodiny si nemôžu dovoliť školské uniformy a pomôcky ako zošity a perá. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zničila alebo poškodila 98 percent škôl na tomto území a tamojší predstavitelia školstva tvrdia, že približne 660-tisíc žiakov prišlo o možnosť osobnej výučby a pravidelnej účasti na vzdelávaní.

Eurokomisárka rokovala s Izraelom o obnove Gazy, zdôraznila potrebu urýchliť pomoc

Znovuotvorenie škôl je pre Pásmo Gazy krehkým míľnikom v tejto vojne pozastavenej prímerím, v ktorej podľa predstaviteľa v oblasti školstva v Chán Júnise, zahynulo približne 22-tisíc žiakov a študentov a viac než 770 pracovníkov v školstve vrátane 532 učiteľov.

Študenti pre Reuters vyjadrili svoju radosť z návratu do škôl a tiež ochotu učiť sa aj v nepriaznivých podmienkach - na zemi v stane bez vetrania a bez školských pomôcok.

„Učili sme sa cez telefóny a nevideli sme svojich učiteľov...teraz sme späť a opäť si ideme za svojím snom... od jedného stanu k druhému,“ povedala 15-ročná školáčka, ktorá priznala, že nemá väčšinu základného školského vybavenia, ktoré si jej rodina v dôsledku vojny nemôže dovoliť.

Deti však vyjadrili aj strach a obavy z možných útokov.

Obnovenie vojny a vysídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy je len otázka času, vyhlásil izraelský minister Kac

Napriek tomu, že je Pásmo Gazy spustošené intenzívnym izraelským bombardovaním, ministerstvo školstva s podporu miestnych a medzinárodných organizácií pokračuje v príprave na školský rok 2026-27 a zriaďuje desiatky dočasných škôl zo stanov, plachiet, plechu a dreva, aby mohli prijať žiakov.

Niektoré sú pritom postavené na piesočnatej pôde, iné majú učebne len s matracmi a tabuľou. Ďalšie školy naďalej poskytujú prístrešie desiatkam vysídlených rodín.

Očakáva sa, že k prezenčnej výučbe sa vráti najmenej 540-tisíc detí a pre tých, ktorí sa nemôžu osobne zúčastniť, bude pokračovať online štúdium.

Ešte v máji pôsobil areál košického Volva ako závod plný kontrastov. Prašné cesty vysypané stavebným kameňom striedali nové asfaltky, po ktorých sa pohybovali stavebné stroje. Vedenie vznikajúcej fabriky zas sídlilo v unimobunkách na poli.

Iné to nebolo ani vnútri. Prázdne a rozostavané haly s množstvom stavebných pracovníkov dopĺňali priestory so stovkami robotov, ktoré boli už vtedy pripravené na spustenie výroby.

HN boli v megafabrike Volva pri Košiciach. Vonku ešte hučia bagre, vnútri už čakajú stovky robotov (reportáž)

Teraz je už zrejmé, že za necelé štyri mesiace prešla jedna z najväčších slovenských investícií obrovský kus cesty. Stopy po rozsiahlom stavenisku v okolí závodu nezadržateľne miznú a pri exkurzii vo výrobných halách je vidieť, že továreň má k spusteniu ostrej prevádzky skutočne blízko.

V článku sa ešte dočítate:

• Akými inovatívnymi úsekmi Volvo v Košiciach disponuje.
• Koľko zamestnancov plánuje prijať do konca roka.
• Ako je na tom trh práce.
• Ako bude prebiehať výroba v piatej automobilke. 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.

Rumunská Sociálnodemokratická strana (PSD) nepodporí vládu, ktorú sa pokúša zostaviť europoslanec Siegfried Murešan. V pondelok o tom jednomyseľne rozhodlo vedenie strany. Rozhodnutie tohto grémia ešte musí formálne potvrdiť Národná politická rada PSD, informovala agentúra Agerpres.

Predseda PSD Sorin Grindeanu na vysvetlenie uviedol, že Murešan, ktorého podporujú Národná liberálna strana (PNL), Zväz záchrany Rumunska (USR) a Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR), chce pokračovať v hospodárskej politike vlády Ilieho Bolojana. PSD podľa neho s takýmto smerovaním nemôže súhlasiť.

Grindeanu zároveň zopakoval výhrady sociálnych demokratov k politike Bolojanovej vlády. Tvrdí, že v Rumunsku v uplynulom období výrazne klesla spotreba a priemyselná výroba, inflácia patrí medzi najvyššie v Európe a klesla kúpna sila obyvateľstva. Podľa jeho tvrdení sa zároveň zahraničné investície dostali na najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov a rastú ceny energií a pohonných látok.

Protest farmárov a pastierov v Rumunsku prerástol do násilností s políciou

„Siegfried Murešan hrdo tvrdí, že je žiakom Ilieho Bolojana, preto ho PSD nemôže podporiť,“ uviedol Grindeanu.

Murešan má pri zostavovaní vlády nateraz istú podporu PNL, USR a UDMR. Tieto tri strany však nemajú v parlamente väčšinu, preto na získanie dôvery bude Murešan potrebovať podporu ďalších poslancov. Zároveň pritom vylučuje spoluprácu s pravicovými nacionalistickými stranami.

Rozhovore pre Agerpres a stanicu RFI Murešan v pondelok povedal, že aj bez vopred zabezpečenej väčšiny pôjde do hlasovania o dôvere. Zároveň oznámil, že v utorok predstaví hlavné body programu vlády a do konca týždňa chce parlamentu predložiť celý program a zoznam ministrov.

Rumunský prezident Nicušor Dan v pondelok vydal výnos, ktorým Murešana oficiálne poveril zostavením vlády. Podľa ústavy má kandidát na premiéra teraz desať dní na to, aby parlamentu predložil zoznam členov vlády a jej program a požiadal o vyslovenie dôvery.

Rumunsko je bez plnohodnotnej vlády od mája, keď parlament vyslovil nedôveru kabinetu Ilieho Bolojana. Pred Murešanom prezident poveril zostavením vlády Eugena Tomaca a Adriana Vešteu, ale ani jeden z nich nezískal potrebnú parlamentnú podporu.

Americký prezident Donald Trump niekoľkokrát zmenil svoju stratégiu voči Jemenu. Podľa denníka The New York Times (NYT) Trumpa už dva týždne trápi otázka, či vyhovieť naliehaniu Saudskej Arábie a nariadiť americkej armáde, aby zaútočila na ciele jemenských povstalcov húsíovcov.

Pentagónu nariadil, aby sa pripravil na letecké údery proti húsíovcom, následne sa však rozhodol tieto plánované útoky zastaviť. Rozhodnutie zaútočiť by mohlo otvoriť ďalší front vo vojne proti Iránu, ktorej dôsledky v podobe ekonomických otrasov sa šíria po celom svete.

Tajomný vodca, ktorého svet musí brať vážne. Kto je uctievaný muž stojaci za úspechom húsíovcov

Žiadosť najprv odmietol

Saudská Arábia podľa portálu Axios už takmer pred dvoma týždňami požiadala Trumpa, aby nariadil útoky proti jemenským povstalcom húsíovcom. Povstalci a Saudská Arábia si v uplynulej dobe vymieňajú útoky a húsíovci okrem toho obsadili strategicky dôležité oblasti v Jemene.

Prezident USA spočiatku žiadosť Rijádu odmietol. To sa však podľa NYT zmenilo vo štvrtok. Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán znova požiadal o zásah s cieľom zastaviť rýchlo postupujúcu povstaleckú skupinu, uviedli predstavitelia americkej administratívy, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

Pakistan prisľúbil brániť Saudskú Arábiu v reakcii na útoky húsíovcov

Trump sa len deň pred telefonátom s bin Salmánom stretol s poradcami a povedal im, že nepodporuje útoky. Po rozhovore so saudskoarabským princom však zmenil názor a povedal Pentagónu, aby sa pripravil na útoky proti húsíovcom.

Do nedele však svoj názor znova zmenil a podľa predstaviteľov jeho administratívy sa v súčasnosti neuskutočnia žiadne americké útoky proti húsíovcom.

Biely dom odmietol verejne komentovať úvahy prezidenta. USA majú podľa vysokopostaveného predstaviteľa Trumpovej vlády so Saudskou Arábiou „obrannú dohodu a my budeme vždy brániť našich spojencov“.

Nakladali bomby

Väčšina osôb z úzkeho kruhu prezidenta bola buď skeptická, alebo priamo proti zapojeniu sa do boja Saudskej Arábie proti jemenským povstalcom, najmä vzhľadom na súčasné napätie, ktorému je vystavená americká armáda vo vojne s Iránom, tvrdí predstaviteľ.

Toto rozhodnutie Trumpa prišlo v čase, keď velitelia už schválili zoznam cieľov, jednotky nakladali bomby na americké vojenské lietadlá určené na tieto misie a vlna útokov sa mala práve začať, uviedli dva zdroje oboznámené s touto operáciou.

Po húsíovcoch prichádza ďalšia rana pre Trumpa. Perzský záliv sa začína zmierovať s Iránom

Trump v nedeľu v telefonickom rozhovore pre stanicu Fox News povedal, že USA neustále komunikujú s jemenskými povstalcami, ktorí podľa neho súhlasili, že nebudú útočiť na ciele Spojených štátov. Podľa svojich slov sa rozhoduje, čo urobiť vo vojne s Iránom.

Niektorí americkí vojenskí predstavitelia tvrdia, že USA vo vojne s Iránom potrebujú pomoc Saudskej Arábie, ktorej predstavitelia ukázali svoju ochotu využiť svoj vplyv, ak USA nebudú spolupracovať. NYT pripomína, že Rijád v máji v podstate zmaril plány Trumpovej administratívy využiť americkú armádu na sprevádzanie komerčných ropných tankerov cez Hormuzský prieliv tým, že Spojeným štátom odmietol povoliť využívanie svojho vzdušného priestoru a amerických leteckých základní v krajine.

V prípade, že sa USA rozhodnú pridať k Saudskej Arábii v jej boji proti húsíovcom, mohlo by sa tak podľa predstaviteľov stať v súvislosti s novou plánovanou pozemnou operáciou jemenských vládnych jednotiek. Tieto jednotky sa však v boji proti húsíovcom ukázali ako neúčinné, informuje NYT.

Zakladateľ GymBeamu Dalibor Cicman je aktuálne v Indii, odkiaľ na sociálnych sieťach zdieľa zábery zo svojej pracovnej cesty. Jedna z jeho stories však vyvolala vlnu negatívnych reakcií.

Na fotografii z prostredia indického slumu boli dve ruky s hodinkami. Cicman k nej pridal text v angličtine, podľa ktorého tam „hra so zápästiami vyzerá inak“, a spomenul „autentické Pateky“ za viac ako stotisíc dolárov.

Časť používateľov si príspevok vyložila tak, že drahé hodinky patria samotnému podnikateľovi. Objavili sa preto reakcie, podľa ktorých sa mal v chudobnom prostredí nevhodne chváliť luxusom.

„Príliš nízka cena.“ Milan Bez Mapy a Janka hlásia problém na letisku v Bratislave, vodiči ich mali odpálkovať

Hodinky neboli jeho

Cicman následne pôvodnú story zmazal a zverejnil vysvetlenie. Uviedol, že ruka s hodinkami Patek Philippe nepatrila jemu, ale mužovi, ktorého stretol v slume.

„Na fotke nie je moja ruka. Je to ruka muža, ktorého som stretol v slume a jeho hodinky zjavne nie sú originál, preto ma zaujali,“ napísal na Instagrame.

Vo videu neskôr doplnil, že v slume natáčal obsah o tom, ako podnikajú miestni ľudia. Podľa jeho slov mal tamojší muž napodobeninu luxusných hodiniek, zatiaľ čo jeho vlastná ruka bola na fotografii tá druhá, s bežnými hodinkami.

„Došlo k nedorozumeniu. Mrzí ma, že to veľa ľudí nešťastne pochopilo,“ uviedol Cicman. Dodal, že jeho zámerom nebolo povyšovať sa nad miestnych obyvateľov a že si ľudí, ktorých počas návštevy stretol, váži.

Kritika pokračovala aj po vysvetlení

Ani vysvetlenie však všetky negatívne reakcie neutíšilo. Časť ľudí už nekritizovala iba pôvodnú domnienku, že drahé hodinky patria Cicmanovi, ale samotný spôsob, akým fotografiu zo slumu odkomunikoval.

Kontext ešte zvýraznila ďalšia story z luxusného hotela The Taj Mahal Palace v Bombaji. Pri prípitku pri stole pridal Cicman text „from Slum to 5*“, teda od slumu k päťhviezdičkovému hotelu.

Negatívne komentáre sa medzičasom objavujú okrem Facebookových skupín venovaných influencerom aj pod jeho staršími príspevkami. Niektorí používatelia v nich kritizujú jeho vystupovanie a píšu, že už nechcú nakupovať produkty GymBeamu.

Cicman vo svojom vyjadrení zdôraznil, že pôvodná interpretácia fotografie podľa neho nezodpovedala tomu, čo chcel príspevkom vyjadriť a miestnych ľudí si váži.

Nemecký zbrojársky priemysel doteraz nedokázal absorbovať ľudí, ktorí stratili zamestnanie v iných priemyselných odvetviach, ako je napríklad automobilový sektor. V minulom roku prešlo z iných priemyselných odvetví do zbrojárskeho priemyslu v celej krajine iba približne 1100 zamestnancov. Hovorí to štúdia nemeckého Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB), informuje agentúra DPA.

Nemecký priemysel však v súčasnosti stráca približne 15-tisíc pracovných miest mesačne. „Okrem energetickej krízy vyvíja na priemysel tlak aj transformácia tradičných oblastí podnikania a otrasy v obchode s Čínou a USA,“ konštatuje štúdia.

Čínska konkurencia tlačí na nemecké automobilky. Odborári žiadajú väčšiu ochranu, zvolávajú demonštrácie

„Investície už roky klesajú, počet vznikajúcich firiem je na historickom minime, vytvára sa menej pracovných miest ako kedykoľvek v minulosti," dodáva IAB.

Na stimuláciu trhu práce sú teraz potrebné politické iniciatívy. „Uvedenie trhu práce do pohybu a podpora profesionálneho rozvoja, to sú kľúčové reformy pre prosperitu,“ zdôraznil výskumník IAB Enzo Weber. Flexibilita a rozvoj zručností sú potrebné na to, aby sa zamestnanci mohli presunúť do rozvíjajúcich sa oblastí a presadzovať zmeny vo svojich činnostiach, uzatvára štúdia.

Pohľad na totemy čerpacích staníc v posledných týždňoch neprináša slovenským motoristom veľa dôvodov na radosť. Geopolitická nestabilita, obmedzovanie ťažby zo strany ropného kartelu OPEC+, ale aj pretrvávajúce problémy s rafinérskymi kapacitami v Európe spôsobujú plošný rast cien pohonných hmôt.

Najtvrdší úder aktuálne pociťujú majitelia vozidiel so vznetovými motormi, keďže nafta na mnohých miestach už takmer atakuje cenovku dvoch eur za jeden liter a analytici nevylučujú, že tento trend bude v blízkej budúcnosti pokračovať. Pre motoristu, ktorý denne dochádza do práce alebo rozváža deti do škôl, to môže predstavovať citeľný zásah do rodinného rozpočtu.

Ako efektívne stlačiť spotrebu vozidla nadol? Prinášame niekoľko jednoduchých tipov:

Je úplne logické, že v tejto situácii sa mnohí snažia nájsť cesty, ako sa častým a stále drahším návštevám čerpacích staníc efektívne vyhnúť. Dobrou správou je, že existuje množstvo vodičských aj technických trikov, ktorými viete spotrebu zraziť aj o desiatky percent, a to prakticky bez ohľadu na to, aký typ spaľovacieho motora máte pod kapotou vášho auta.

Na modernizáciu teplárenstva na Slovensku pôjde z Environmentálneho fondu 247 miliónov eur. Jedným z hlavných prijímateľov financií bude štátny MH Teplárenský holding.

V praxi by modernizácia mala priniesť menej únikov tepla a ekologickejšiu výrobu. Na tlačovej konferencii o tom v pondelok informovali minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), generálny riaditeľ envirofondu Marek Giba a generálny riaditeľ MHTH Adrián Jenčo.

Ako Taraba poukázal, projekty sú financované prostredníctvom modernizačného fondu v rámci envirofondu. Prvých 150 miliónov eur je podľa ministra už zazmluvnených.

Ďalších necelých 100 miliónov eur alokuje envirofond na budúci rok. „Každý jeden rok vieme dať 150 miliónov, s tým, že keď sme videli, aká je obrovská úspešnosť, tak sme nechceli urobiť čiaru a polovica žiadostí by nebola uspokojená,“ uviedol Taraba. Giba dodal, že výzvu envirofond vyhlásil v marci. Termín na predkladanie projektov uplynul v júni.

Jenčo z MHTH priblížil, že holding bol úspešný v deviatich projektoch. Celková výška oprávnených nákladov na projekty je 50,3 milióna eur. Z tejto sumy získala spoločnosť 26,1 milióna eur ako grant. Zvyšok zaplatí ako spoluúčasť.

Ako dodal, po modernizácii ušetrí štátny holding viac ako 37-tisíc megawatthodín elektriny ročne. Okrem toho ušetrí skleníkové plyny a vybuduje aj 11 kilometrov nových alebo zrekonštruovaných rozvodov tepla.

„Ideme v rámci tejto výzvy budovať technológiu na výrobu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla - takzvanej kogeneračnej jednotky,“ priblížil Jenčo. Dodal, že ju vybudujú v bratislavskej Dúbravke. Okrem toho medzi projekty patrí aj rekonštrukcia rozvodov tepla v Žiline či v Martine a vo Zvolene.

Na modernizáciu teplárenstva na Slovensku pôjde z Environmentálneho fondu 247 miliónov eur. Jedným z hlavných prijímateľov financií bude štátny MH Teplárenský holding. V praxi by modernizácia mala priniesť menej únikov tepla a ekologickejšiu výrobu.

Na tlačovej konferencii o tom v pondelok informovali minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), generálny riaditeľ envirofondu Marek Giba a generálny riaditeľ teplárenského holdingu Adrián Jenčo.

Ako Taraba poukázal, projekty sú financované prostredníctvom modernizačného fondu v rámci envirofondu. Prvých 150 miliónov eur je podľa ministra už zazmluvnených. Ďalších necelých 100 miliónov eur alokuje envirofond na budúci rok.

Taraba: Vláda nebude mať po mojom príchode do parlamentu väčšinu, jeden z poslancov Hlasu opustí klub

„Každý jeden rok vieme dať 150 miliónov, s tým, že keď sme videli, aká je obrovská úspešnosť, tak sme nechceli urobiť čiaru a polovica žiadostí by nebola uspokojená,“ uviedol Taraba. Giba dodal, že výzvu envirofond vyhlásil v marci. Termín na predkladanie projektov uplynul v júni.

Jenčo z teplárenského holdingu priblížil, že holding bol úspešný v deviatich projektoch. Celková výška oprávnených nákladov na projekty je 50,3 milióna eur. Z tejto sumy získala spoločnosť 26,1 milióna eur ako grant. Zvyšok zaplatí ako spoluúčasť.

Ako dodal, po modernizácii ušetrí štátny holding viac ako 37-tisíc megawatthodín elektriny ročne. Okrem toho ušetrí skleníkové plyny a vybuduje aj 11 kilometrov nových alebo zrekonštruovaných rozvodov tepla.

„Ideme v rámci tejto výzvy budovať technológiu na výrobu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla - takzvanej kogeneračnej jednotky,“ priblížil Jenčo. Dodal, že ju vybudujú v bratislavskej Dúbravke.

Okrem toho medzi projekty patrí aj rekonštrukcia rozvodov tepla v Žiline či v Martine a vo Zvolene.

Voliči v Nemecku hľadajú alternatívu k existujúcej vláde, aby si zlepšili svoju ekonomickú situáciu. Dnes to v reakcii na volebné úspechy Alternatívy pre Nemecko (AfD) povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Táto protiimigračná a proruská strana v nedeľňajších voľbách do krajinského snemu v Meklenbursku-Predpomoransku získala vyše 38 percent hlasov, drvivo vyhrala tiež pred dvoma týždňami v Sasku-Anhaltsku.

"Je prirodzené, že Nemci, alebo aspoň časť z nich, hľadajú alternatívu k súčasnej vláde, aby si zlepšili svoju situáciu. Je to prirodzený proces, "citovala Peskova agentúra TASS.

Ľavica ovládla Berlín, AfD Meklenbursko. CDU prvýkrát vypadla z krajinského snemu

Pred voľbami v Meklenbursku-Predpomoransku podporil AfD splnomocnenec Kremľa pre medzinárodnú obchodnú spoluprácu Kirill Dmitrijev. Uviedol, že táto spolková krajina bude znovu prekvitať, až sa do nej vďaka spolupráci s AfD znovu dostanú cenovo dostupné a spoľahlivé dodávky ruského plynu prostredníctvom plynovodu Nord Stream.

Agentúra DPA napísala, že Rusko ponúka, že v prípade zrušenia protiruských sankcií bude znovu plynovodom Nord Stream dodávať do Nemecka plyn. Po explóziách na týchto plynovodoch z jesene 2022 sa zachovalo len jedno potrubie z pôvodných štyroch.

Peskov dnes povedal, že prepad konkurencieschopnosti nemeckého hospodárstva súvisí s tým, že Nemecko prestalo kupovať ruský plyn a namiesto neho ho odoberá niekoľkonásobne drahšie z iných krajín, predovšetkým zo Spojených štátov.

Nemecko plyn z Ruska prestalo odoberať pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Moskva z predaja nerastných surovín čiastočne financuje agresiu proti susednej krajine.

V centre politického diania sa ocitol samotný základný pilier kolektívnej obrany NATO. Premiér Robert Fico (Smer-SD) vo svojom víkendovom videu na sociálnej sieti vyhlásil, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nie je slovenskou vojnou.

Zároveň varoval pred údajnými snahami niektorých západných politikov vyvolať konflikt medzi Alianciou a Ruskou federáciou, keďže stratégia zničiť Rusko cez Ukrajinu podľa neho padla a označuje ju za úplne neúspešnú.

Pozývací list pre Putina

Na premiérovu rétoriku ostro reagovalo opozičné hnutie Progresívne Slovensko. Jeho predstavitelia na tlačovej konferencii označili Ficove slová za neakceptovateľné ohrozenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, ktorým sa oslabuje kľúčová väzba na spojencov.

„Výrok premiéra, o ktorom sa hovorí už pár dní, je pozývacím listom pre Rusko, aby, ak sa rozhodne zaútočiť na ktorúkoľvek členskú krajinu NATO, aby sme to boli práve my,“ vyhlásil tieňový minister zahraničných vecí za PS Ivan Korčok.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako Fico vysvetľuje svoj postoj k článku päť.
• Prečo Progresívne Slovensko hovorí o oslabení bezpečnosti krajiny.
• Za akých okolností premiér odmieta vyslať slovenských vojakov.
• S akým odkazom sa opozícia obráti na spojencov Slovenska.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 49% na dočítanie.

Miera nezamestnanosti v auguste stagnovala na úrovni 6,1 percenta, kde sa drží už piaty mesiac po sebe. Prítok uchádzačov do evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa zmiernil najmä v dôsledku nižšieho počtu ľudí, ktorí prišli o zamestnanie. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií.

Po júlovom maxime spôsobenom zatváraním viacerých závodov vlna hromadných prepúšťaní podľa IFP rýchlo opadla. „Počet dotknutých pracovníkov klesol na približne šestinu predchádzajúcej úrovne,“ uviedol inštitút.

Počet ľudí, ktorí si našli zamestnanie, zároveň prevyšuje počet novo-evidovaných nezamestnaných po strate zamestnania približne o štvrtinu.

Nezamestnanosť v auguste klesla na takmer štyri percentá, znížil sa aj počet uchádzačov

Miera nezamestnanosti sa vo väčšine okresov nezmenila. Nárast zaznamenalo len 14 percent okresov. Šanca nájsť si prácu zároveň zostáva podľa IFP blízko pokrízových maxím.

Počet zahraničných pracovníkov sa v auguste udržal nad hranicou 147-tisíc. V prvej päťke krajín pôvodu už figurujú výlučne pracovníci z tretích krajín. Od začiatku roka ich najvýraznejšie pribudlo z Indie, Uzbekistanu, Nepálu a Filipín. Vietnam zároveň v počte pracovníkov predstihol Česko a zaradil sa medzi päť najpočetnejších zdrojov zahraničnej pracovnej sily.

Naopak, počet pracovníkov z krajín Európskej únie klesol na najnižšiu úroveň od februára 2017. Úbytok sa týkal najmä občanov Česka, Rumunska, Srbska a Maďarska. Najčastejšie odchádzali pracovníci, ktorí na Slovensku pôsobili viac ako šesť rokov.

Najvýraznejšie zmeny IFP eviduje v okresoch zasiahnutých prepúšťaním a zatváraním závodov, predovšetkým v Nitre, Galante, Trnave a Bratislave.

​Provojnová strana prezidenta Vladimira Putina Jednotné Rusko získala viac hlasov ako pred piatimi rokmi. Volebná účasť bola podľa úradov najvyššia za pätnásť rokov. Ako to Kremeľ využije?

Putin od volieb získal približne to, čo čakal. Účasť nebola zlá. Keby bola nízka, bolo by to nepríjemné, pretože by to komplikovalo interpretáciu volieb ako prejavu súhlasu s postupom režimu a plnej spoločenskej mobilizácie.

Sám Putin voľby vopred výslovne spájal s jednotou spoločnosti, podporou vojakov a odolnosťou politického systému. To mu teda vyšlo.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sú pre Kremeľ dôležitejšie regióny než celoštátny výsledok.
• Ako režim využíva vysokú volebnú účasť.
• Akú úlohu majú v politike získať vojnoví veteráni.
• Za akých okolností môže Putin vyhlásiť ďalšiu mobilizáciu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Vladimir Putin dostal presne to, čo potreboval. Alebo čo si objednal.

Ruskí voliči sa vzorne a v hojných počtoch dostavili k volebným urnám. A jasne tak potvrdili ničím neohrozenú dominanciu svojho vládcu a jeho ostrý provojnový kurz.

Vládnuca štátostrana si na svoje konto pripísala dokonca ešte výrazne viac hlasov než v posledných voľbách: podľa takmer kompletných výsledkov bezmála 58 percent oproti päťdesiatim spred piatich rokov. A slušne si vylepšila aj cifry volebnej účasti (zhruba 57 percent oproti 52 v roku 2021).

Príslušník ruského ministerstva pre mimoriadne situácie 20. septembra dozeral na dianie vo volebnej miestnosti v okupovanom východoukrajinskom Donecku. FOTO: Reuters

Výzvy exilovej opozície na protestné hlasovanie a symbolické prejavy odporu mali len minimálnu odozvu. A kandidáti podporovaní Kremľom drvivо zvíťazili nielen na centrálnej úrovni, ale prakticky aj vo všetkých regiónoch, kde sa volili noví gubernátori a starostovia.

Putinovu absolútnu volebnú pohodu zrejme trocha narušil len nezvykle masívny útok ukrajinských dronov. Nad Ruskom ich v noci pred posledným dňom volieb zachytili vyše 1600, z toho asi 450 smerovalo priamo na Moskvu.

Podľa tamojšieho starostu išlo o bezprecedentne intenzívny útok, ktorý mal vraj za cieľ sabotovať inak dobre namazaný ruský volebný megastroj.

Spokojný imperátor

Trojdňový maratón volieb z 18. až 20. septembra mal hneď niekoľko temných prvenstiev.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo boli voľby pre Putina dôležité napriek istému výsledku.

• Či sa ukrajinské dronové údery premietajú do nálad v Rusku.

• Ako dopadli pokusy exilovej opozície mobilizovať odpor. 

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.