Svet - hmonline.sk

Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že plánované rokovania s Iránom sú poslednou príležitosťou pre Teherán na uzavretie dohody a zabránenie eskalácii amerických útokov, informuje AFP a AP a stanica al-Džazíra.

„V súčasnosti rokujeme (s Teheránom) na žiadosť Iránu, pričom tento proces podporuje Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty (SAE) a najmä Katar, ale aj ďalšie krajiny... Ak sa to však nepodarí, bude to pre nich posledná šanca podpísať kvalitný dokument,“ povedal Trump vo svojom prejave z Oválnej pracovni.

Ako Trump ďalej uviedol, očakáva, že rokovania, ktoré majú opäť otvoriť Hormuzský prieliv a vytvoriť pre Teherán cestu k vyriešeniu obáv USA týkajúcich sa iránskeho jadrového programu, sa začnú v priebehu jedného alebo dvoch dní.

„Prvou fázou je otvorenie prielivu. Druhou fázou bude denuklearizácia,“ povedal republikánsky prezident USA s tým, že tento proces potrvá nejaký čas.

Izrael odmieta stiahnutie z Pásma Gazy, kým Hamas nebude úplne odzbrojený

Na otázku, či Irán bude ochotný „vrátiť sa k úplne voľnej plavbe“ v Hormuzskom prielive, Trump opäť zopakoval, že nedovolí, aby Irán zavádzal mýtne poplatky.

Šéf Bieleho domu zároveň uviedol, že sa rozhodol odložiť vydanie rozkazu americkým silám na vykonanie nových masívnych útokov proti Iránu po naliehaní zo strany spojencov z Perzského zálivu – Kataru, Saudskej Arábie a SAE.

Uviedol, že bol pripravený plán, podľa ktorého mali americké sily v nedeľu uskutočniť „najväčší útok od druhej svetovej vojny“.

Napokon sa však rozhodol od neho upustiť a dať väčší priestor diplomacii po rozhovoroch s kľúčovými lídrami krajín Perzského zálivu, ako aj na žiadosť nemenovaných iránskych predstaviteľov, píše AP.

Americký prezident však podľa médií zopakoval, že mu „dochádza trpezlivosť“.

Španielska vláda v pondelok odmietla tvrdenia, že ignorovala varovania tajnej služby CNI pred hroziacim masovým návalom migrantov z Maroka do Ceuty.

Do španielskej exklávy na severe Afriky vtrhli koncom minulého týždňa desaťtisíce ľudí, drvivá väčšina z nich sa už vrátila späť do Maroka, informuje DPA.

Rozhlasová stanica Cadena SER s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že CNI v uplynulých týždňoch opakovane varovala ministerstvo vnútra pred hromadným návalom ľudí do Ceuty.

Zlomovým bodom bolo podľa zdrojov rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu z 8. júla, ktorý stanovil, že osoby, ktoré sa do Ceuty doplavia, nemožno okamžite vrátiť späť do Maroka.

Hovorkyňa španielskej vlády Elma Saizová v reakcii uviedla, že kabinet nedostal žiadne spravodajské informácie varujúce pred migračnou krízou podobného rozsahu. „Nikto neočakával takúto bezprecedentnú udalosť,“ poznamenala.

Hovorca opozičnej Ľudovej strany (PP) Miguel Tellado povedal, že je ťažké si predstaviť, že CNI nevedela o blížiacej sa veľkej migračnej vlne.

Desaťtisíce migrantov zaplavili španielsku Ceutu. Marocká vláda obvinila z krízy pašerákov

Podľa rozhlasovej stanice tajná služba síce neupozornila na konkrétny moment, kedy by k prílevu migrantov malo dôjsť, potvrdila však, že hrozba je skutočná.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že nedostalo žiadne varovanie, ale uznáva, že od polovica júla zaznamenalo nárast počtu migrantov, ktorí prichádzali do Ceuty po mori.

Do Ceuty minulý štvrtok nelegálne vstúpili desiatky tisíc ľudí z Maroka. Väčšina z nich priplávala, iní preliezli cez šesťmetrový plot na hranici. Koľko presne ich ale do španielskej exklávy napokon preniklo, zostáva nejasné.

Starosta Ceuty Juan Jesús Vivas teraz odhaduje, že prišlo 80-tisíc migrantov. Predtým uvádzal 60-tisíc. Madrid trvá na počte 50-tisíc, zatiaľ čo Maroko informovalo o 40-tisíc.

Vivas v pondelok oznámil, že v exkláve sa stále nachádza 3000 až 5000 migrantov. Zástupca španielskej vlády v Ceute Miguel Ángel Pérez uviedol, že podľa odhadov ich tam je naďalej asi 2500.

Medzičasom podľa DPA pokračuje úsilie o ubytovanie a repatriáciu tých, ktorí v Ceute zostávajú. Úrady tiež pátrajú po osobách, ktoré v snahe dostať sa cez hranicu zahynuli.

Aj tu sa však uvádzané počty líšia. Zatiaľ čo španielske ministerstvo vnútra tvrdí, že doteraz bolo nájdených 72 tiel, úrady v Ceute ich hlásia najmenej 88.

Izrael sa naďalej odmieta stiahnuť z palestínskeho Pásma Gazy a zastaviť vojenské operácie na tomto území, uviedol v pondelok nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ izraelskej vlády.

Jeho vyjadrenie sa objavilo po stretnutí izraelského premiéra Benjamina Netanjahua s vysokým predstaviteľom Rady mieru pre Gazu Nikolajom Mladenovom, informovali agentúry AP, AFP a DPA.

„Izrael sa nestiahne zo svojej súčasnej pozície v Pásme Gazy a bude naďalej čeliť akejkoľvek hrozbe pre našich občanov a vojakov,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ.

Stretnutie sa uskutočnilo niekoľko dní po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil dohodu o odzbrojení palestínskeho militantného palestínskeho hnutia Hamas.

Podľa plánu podporovaného Spojenými štátmi by Hamas mal odovzdať zbrane prechodnej palestínskej správe, pričom izraelská armáda by sa mala následne z Pásma Gazy postupne stiahnuť. Súčasťou plánu je aj nasadenie medzinárodných stabilizačných síl.

Hamas však trvá na tom, že implementácia plánu musí byť podmienená zastavením izraelských vojenských operácií. Hamas zároveň uviedol, že ťažké zbrane odovzdá až po úplnom stiahnutí izraelských síl z Pásma Gazy a po vytvorení palestínskeho štátu.

Trump odsúdil vyjadrenia Iránu, že v súčasnosti nevedie rokovania s USA

Rada mieru vo svojom vyhlásení po pondelkovom stretnutí uviedla, že Izrael a rada „zdieľajú spoločné chápanie konečných cieľov“, medzi ktoré patrí úplné odzbrojenie Hamasu a prechod od vlády ozbrojených skupín k civilnej správe Pásma Gazy. Zároveň však zdôraznila, že dosiahnutie týchto cieľov bude postupným procesom.

Rada mieru tiež uviedla, že izraelská armáda nemusí ustúpiť za takzvanú žltú líniu, kým Hamas neodovzdá všetky svoje zbrane. Podľa rady Hamas s takýmto postupom súhlasil. Požiadavka sa týka ľahkých a ťažkých zbraní, ako aj tunelov využívaných hnutím na vojenské účely.

Podľa Rady mieru bude ďalší pokrok pri uskutočňovaní plánu závisieť od toho, či obe strany splnia svoje záväzky vyplývajúce z dohodnutého rámca.

Podľa izraelských médií Netanjahu Mladenovovi povedal, že Izrael neprestane v Pásme Gazy s vojenskými operáciami a nestiahne sa za žltú líniu vzhľadom na pokračujúcu hrozbu zo strany Hamasu.

Mladenov v príspevku na sociálnej sieti X označil pondelkové rokovania za „dlhý deň v Jeruzaleme“ a uviedol, že ide o začiatok náročnej fázy.

„Nikdy som netvrdil opak. Veľa z toho, čo teraz robíme, nie je dramatické. Je to pomalá a technicky náročná práca,“ napísal podľa spravodajského webu The Times of Israel.

Frontová línia na Ukrajine sa v júli takmer nezmenila. Vyplýva to z analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú vypracovala agentúra AFP.

Ruská armáda podľa nej dobyla menej než 40 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, zatiaľ čo ukrajinské sily získali späť 28,5 štvorcového kilometra. 

Ruské územné zisky sú výrazné nižšie ako pred rokom, keď ruská armáda dobývala v priemere 405 štvorcových kilometrov ukrajinského územia mesačne.

Ruský postup sa od konca minulého roka spomalil a v apríli a máji Moskva stratila kontrolu nad územím o rozlohe 403 štvorcových kilometrov.

V júni tohto roka ruské sily ovládli 30 štvorcových kilometrov a v júli zaznamenali určité úspechy v Doneckej, Záporožskej a Sumskej oblasti. V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sa frontová línia nepohla.

Ukrajinská armáda podľa analýzy AFP v uplynulom mesiaci oslobodila 28,5 štvorcového kilometra územia Dnepropetrovskej oblasti, kde postupuje od decembra 2025.

Odhady ISW nezahŕňajú tvrdenia Ruska o postupe svojej armády na bojisku, ktoré inštitút nedokázal potvrdiť ani vyvrátiť. ISW spolupracuje s iniciatívou Critical Threats, ktorá je odnožou neziskovej organizácie American Enterprise Institute.

Viac než štyri roky od začiatku invázie na Ukrajinu okupuje Rusko niečo cez 19 percent jej územia, píše AFP. Zahŕňa to Krymský polostrov a časti priemyselného východoukrajinského regiónu Donbas, ktoré boli pod kontrolou Ruska alebo proruských separatistov už pred samotnou inváziou vo februári 2022.

Väčšinu územných ziskov zaznamenalo ruská armáda počas prvých týždňov vojny, zaplatila za to ale mnohými ľudskými životmi, doplnila francúzska agentúra.

Anglicko a Wales zažili najsuchší júl v histórii meraní. Oznámila to dnes podľa médií britská meteorologická služba Met Office, ktorá sa odvoláva na predbežné údaje.

Južné Anglicko má pritom za sebou nielen najsuchší júl, ale aj celkovo najsuchší mesiac, píše server Independent. Meteorológovia v tejto časti krajiny namerali iba 1,9 milimetra zrážok, čím padol predchádzajúci rekord z februára 1891, ktorý bol dva milimetre.

Naprieč Anglickom napršalo v júli 6,5 milimetra zrážok a vo Walese 9,3 milimetra, uvádza server, podľa ktorého toto množstvo predstavuje v prípade Anglicka desať percent dlhodobého priemeru za daný mesiac a vo Walese deväť percent priemeru.

Severné Írsko podľa neho zaznamenalo svoj ôsmy najsuchší júl s 26,9 milimetra zrážok, čo zodpovedá 30 percentám priemeru za daný mesiac. V Škótsku pršalo viac, júlové zrážky tam predstavovali 69 percent dlhodobého priemeru, píše Independent.

Minulý mesiac tak bol podľa neho najsuchším júlom v Anglicku a vo Walese od roku 1836, keď Briti začali viesť záznamy. Spojené kráľovstvo ako celok potom zažilo tretí najsuchší júl v histórii meraní, napršalo tam najmenej od roku 1868.

Najdrahšia letná výpoveď nie je tá, ktorá príde na stôl. Je to tá, o ktorej ešte nikto nevie

Okrem toho Wales v uplynulom mesiaci vyrovnal svoj rekord v najvyššej priemernej teplote za mesiac, ktorý bol 17,8 stupňa Celzia, a Anglicko má za sebou druhý najteplejší júl s priemernou teplotou 19,2 stupňa Celzia, píše Independent.

Údaje o teplotách Met Office zaznamenáva od roku 1884.

Rieky aj príroda sa potýkajú s nízkym množstvom vody, uviedla stanica Sky News. Hasiči podľa servera The Guardian v júli zasahovali pri 393 lesných požiaroch v Anglicku a Walese, čo z neho z tohto hľadiska robí najrušnejší mesiac v histórii záznamov.

V krajine sa dnes zároveň očakávali ďalšie horúčavy, hodnoty na teplomeroch sa mali v určitých častiach kráľovstva šplhať k 35 stupňom Celzia.

The Guardian v nedeľu napísal, že neúprosné vlny horúčav tento rok sfarbili „zelenú krajinu do hneda“.

Zverejnil pritom snímky vyprahnutých miest, ako je napríklad historický Stonehenge, kde tradične zelenú trávu obklopujúcu menhiry nahradila nahnedlá pustatina.

Viditeľný vplyv otepľujúcej sa klímy nemožno v krajine bez zrážok ignorovať, podotkol web. Poľnohospodári sú podľa neho nútení zbierať plodiny predčasne alebo sa obávajú straty úrody, ak sa im minie voda.

Mimoriadne dôležitá správa agentúry Reuters z konca júla zapadla medzi letnými titulkami. Čína začala sériovú výrobu vlastných imerzívnych litografických zariadení DUV – strojov, ktoré vykresľujú obvodové štruktúry na kremíkové doštičky a bez ktorých nevznikne žiadny moderný čip.

Výrobu vedie štátna spoločnosť Shanghai Aishengna Electronic Technology Group založená až v roku 2023.

Čína pokročila v domácich nástrojoch na výrobu čipov pre DUV

Aká významná je táto novina? Nejde o okamžitú komerčnú hrozbu: nábeh bude pozvoľný a ASML – úplná špička v odbore so sídlom v Holandsku – má stále veľký náskok. Ide však o dôkaz, že aj takýto extrémny monopol sa dá doháňať, ak má konkurent chránený trh, štátny kapitál a dosť času.

Imerzívna litografia DUV ale nie je špičkovou technológiou. Je to generácia strojov z obdobia okolo roku 2005, ktorú Čína replikuje s dvadsaťročným oneskorením. Vie v jedinej expozícii vykresliť štruktúry okolo dvadsiatich ôsmich nanometrov a s viacnásobným patternovaním sa dostane až k siedmim nanometrom, avšak za cenu nižšej výťažnosti.

Skutočná hranica odboru leží inde: pri extrémnom ultrafialovom žiarení EUV. Aj tam sa ale niečo deje.

Podľa Reuters bol koncom roka 2025 overený funkčný prototyp domáceho zariadenia EUV, postavený sčasti z komponentov starších strojov ASML a tímom, v ktorom pracovali bývalí inžinieri ASML, získaní pod krycími menami náborovými bonusmi vo výške troch až piatich miliónov jüanov. Čínskym cieľom je vyrábať týmto prototypom funkčné čipy v roku 2028.

Od igelitiek k invázii? Iránska kríza odhaľuje zraniteľnosť i silu Taiwančanov

Výnimka, ktorá spochybňuje silu Európy

V článku sa ešte dočítate:

• Ako ďaleko je Čína vo vývoji vlastnej litografie,
• Prečo samotný stroj nestačí na výrobu čipov,
• Ako zahraniční zákazníci pomohli zachrániť ASML,
• Prečo európsky priemysel stráca pre drahú energiu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 50% na dočítanie.

„Verte mi, po tridsiatich rokoch v diplomacii som si mohol vybrať oveľa pohodlnejší život,“ napísal Ivan Korčok v nedeľu podvečer na sociálnej sieti. Vyhlásil, že do politiky nevstúpil preto, aby zbohatol alebo si naplnil osobné ambície.

Michal Šimečka v súvislosti s Korčokom mlčí. Jeho strana však pre HN uviedla, kto pochybil

Reagoval tak na kritiku odmeňovania cez spoločnosť Eustra, ktorú založil spolu s manželkou Soňou v januári 2023. Politik Smeru Robert Kaliňák zároveň tvrdí, že firma zohrala úlohu aj pri financovaní Korčokovej prezidentskej kampane. Dôkazy ani konkrétny mechanizmus údajného financovania však nepredložil.

HN preto preverovali, čo možno o hospodárení a pôvode príjmov spoločnosti zistiť z verejne dostupných údajov.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako sa menili tržby a zisk rodinnej firmy?
• Čo exminister uviedol o pôvode firemných príjmov?
• Čo preverila Nadácia Zastavme korupciu?
• Čo PS o firme nevedelo?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 51% na dočítanie.

Z diaľky vyzerá, akoby sa najťažšia časť budovy vznášala nad zemou. Široká oceľová hmota sa smerom nadol zužuje, až napokon dosadne na podnož podstatne menšou plochou, než akú zaberajú jej najvyššie podlažia.

Práve tento rozpor medzi mohutnosťou a zdanlivou nestabilitou urobil zo sídla Slovenského rozhlasu jednu z najľahšie rozpoznateľných stavieb Bratislavy. Architektonický portál ArchDaily jej venoval fotopríbeh s názvom Brutálna majestátnosť a označil ju za neprehliadnuteľnú súčasť panorámy mesta.

„Tu Rádiožurnál Bratislava“ zaznelo pred sto rokmi. Začalo sa prvé pravidelné vysielanie rozhlasu na Slovensku

Obrátená pyramída však nevznikla iba preto, aby šokovala okolie. Za expresívnym tvarom sa skrýva súbor praktických rozhodnutí: nedostatok miesta, rozsiahly program rozhlasovej budovy, potreba chrániť štúdiá pred hlukom aj snaha architektov odmietnuť bežnú administratívnu vežu.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa nepostavil víťazný súťažný návrh.
• Ako oceľ vytvorila tvar obrátenej pyramídy.
• Čo ukrýva menšia pyramída vo vnútri.
• Prečo koncertná sála visí na pružinách.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Rafinérie v oblasti Paraguaná na západe Venezuely kedysi bývali výkladnou skriňou tamojšieho ropného priemyslu. Závody Amuay a Cardón boli vybudované tak, aby spoločne dokázali spracovať až 955-tisíc barelov ropy denne. Ich terajší výkon je však výrazne nižší, píše agentúra Reuters.

Rozpadajúca sa ropná infraštruktúra Venezuely zatieňuje ekonomické nádeje po Madurovi (máj 2026)

Ešte pred niekoľkými rokmi sa v rafinérii Amuay z ťažkej ropy vyrábalo kvalitnejšie palivo s nižším obsahom síry. Kvôli nedostatku náhradných dielov z nej však pracovníci postupne odmontovali čerpadlá, časti potrubia a využili ich v iných častiach závodu. Jednotka je dnes odstavená a podľa bývalého inžiniera ju už nemožno uviesť späť do prevádzky.

„Všetko je tu škaredé a hrdzavé,“ opísal jeden z nemenovaných pracovníkov v Amuay. Dodal, že odpadové nádrže sú takmer plné, okolo potrubia presakuje ropa a časť prevádzky je dlhodobo odstavená.

Trumpov veľký ropný experiment v Caracase: Dokáže prežiť aj devastačné údery z hlbín Zeme?

Situáciu skomplikovali aj nedávne zemetrasenia

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo niektoré zariadenia už nemožno opraviť,
• Čo odrádza zahraničných investorov od rafinérií,
• Prečo americké firmy uprednostňujú vývoz ropy,
• Ako regulované ceny benzínu brzdia obnovu závodov.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 19% na dočítanie.

Na Kysuciach bol v súkromnom drobnochove zaznamenaný výskyt Newcastleskej choroby známej ako pseudomor hydiny.

Na sociálnej sieti o tom informovala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS). Doplnila, že počas niekoľkých hodín uhynulo 90 percent kurčiat, ako aj nosnice.

Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) z Čadce vykonali v drobnochove úradnú veterinárnu kontrolu.

„Počas nej odobrali vzorky uhynutej hydiny a bezodkladne ich zaslali na laboratórne vyšetrenie na aviárnu influenzu, ako aj na Newcastleskú chorobu a nariadili adekvátne opatrenia. Laboratórium potvrdilo do 24 hodín pseudomor hydiny. Celý chov bol humánne depopulovaný a kadávery neškodne odstránené prostredníctvom kafilérie,“ priblížila ŠVPS.

Doplnila, že chovné priestory boli dôkladne vyčistené a vydezinfikované a na určité časové obdobie pre majiteľov platí zákaz opätovného naskladnenia priestorov novou hydinou.

Na základe epidemiologického šetrenia bol za pravdepodobný zdroj zavlečenia nákazy označený nákup hydiny na trhovom mieste v inom regióne Slovenska.

Najlepší rok strieda mliečna kríza. Ktoré slovenské mliekarne vlani zarobili najviac? (rebríček HN)

„Na základe týchto informácií prebiehala komunikácia medzi zainteresovanými RVPS a ŠVPS a tiež následná úradná kontrola na trhovom mieste. Kontrolou bolo zistené, že predaj živých zvierat na tomto trhovom mieste prebiehal nepovoleným spôsobom, navyše šlo o zvieratá pochádzajúce z iného členského štátu EÚ, konkrétne z Českej republiky. Predajca nepredložil potrebnú zdravotnú dokumentáciu potrebnú k premiestňovaniu hydiny do iného členského štátu, chov hydiny v Českej republike nemal registrovaný a neboli splnené ani náležitosti, pokiaľ ide o prepravu živých zvierat. Predajcovi bola na mieste uložená pokuta,“ uviedla ŠVPS.

Podľa štátnych veterinárov sa daný neregistrovaný chov nachádzal v českom regióne, v ktorom bol v poslednom období zaznamenaný významný počet ohnísk tejto nákazy.

„Podobne ako pri aviárnej influenze, aj táto nebezpečná nákaza môže byť prenášaná prostredníctvom nakazeného voľne žijúceho vtáctva, ale aj sekundárne z jedného chovu na druhý, prostredníctvom nakazených zvierat alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi. Tieto choroby prebiehajú u hydiny veľmi podobne a vyznačujú sa okrem iného aj náhlymi vysokými úhynmi zvierat,“ dodala ŠVPS.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal Oľhu Stefanišynovú z postu veľvyslankyne Ukrajiny v USA.

V pondelok o tom informovala britská stanica BBC a ukrajinské médiá, ktoré dodali, že k odvolaniu Stefanišynovej dochádza v čase rozsiahlej reorganizácie vlády a očakávanej výmeny veľvyslancov Ukrajiny.

Výnos o odvolaní Oľhy Stefanišynovej z funkcie mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Ukrajiny v Spojených štátoch bol zverejnený na webovej stránke kancelárie ukrajinského prezidenta.

Dôvody odvolania sa v dokumente neuvádzajú. O možnosti odvolania Stefanišynovej sa však v uplynulých dňoch intenzívne diskutovalo v ukrajinských politických kruhoch.

Post veľvyslanca v USA sa spomínal v súvislosti s bývalým tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom. Zelenskyj ho však v pondelok vymenoval za šéfa Služby zahraničnej rozviedky Ukrajiny (SZRU).

Moskva žiada väzbu pre dcéru zavraždeného kritika Kremľa. Žanne Nemcovovej hrozí šesť rokov za mrežami

Meno nového ukrajinského veľvyslanca v USA zatiaľ nie je známe. Nie sú známe ani ďalšie plány Stefanišynovej.

Na výročnom zasadnutí vedúcich ukrajinských diplomatických misií, ktoré sa konalo v pondelok v Kyjeve, Zelenskyj uviedol, že rozhodujúcim ukazovateľom práce veľvyslancov bude množstvo zbraní, ktoré sa im podarí zabezpečiť pre Ukrajinu.

Zdôraznil, že každý veľvyslanec by mal „prinášať zbrane“ a „vedieť, kde možno v hostiteľskej krajine získať rakety protivzdušnej obrany“. Zbrane a vojenské technológie podľa Zelenského „nie sú len úlohou vojenských pridelencov, ale aj priamou diplomatickou zodpovednosťou samotných veľvyslancov“.

V tejto súvislosti prezident vyzval na prepracovanie ukazovateľov hodnotenia práce veľvyslanectiev tak, aby sa zameriavali na dodávky vojenského materiálu a finančnú podporu, nie na počet uskutočnených stretnutí či „lajkov na sociálnych sieťach“.

Približne 1600 brancov v pondelok v Dánsku nastúpilo do predĺženej vojenskej služby, ktorá po novom trvá 11 mesiacov.

Dánsko tak pokračuje v posilňovaní svojich obranných kapacít v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, vojnu na Ukrajine a rastúci význam bezpečnosti v Arktíde, informovala agentúra Reuters.

Nových brancov čaká päť mesiacov základnej prípravy a následne šesť mesiacov operačnej služby. Dánske ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové formy vojenskej služby vrátane dronovej čaty v rámci veliteľstva špeciálnych operácií.

Medzi novými brancami je aj 19-ročná princezná Isabella, druhorodené dieťa kráľa Frederika X. a kráľovnej Mary, ktorá na 11 mesiacov nastúpila do pluku kráľovskej gardy husárov v kasárňach Antvorskov v meste Slagelse.

V Slagelse absolvoval vojenskú službu aj jej starší brat, korunný princ Christian.

Agentúra DPA podotkla, že členovia dánskej kráľovskej rodiny tradične trávia časť svojho života v ozbrojených silách, čo je prax, ktorá je aj v iných európskych monarchiách.

Dánsko v roku 2024 rozhodlo o rozšírení povinnej vojenskej služby aj na ženy a zároveň o predĺžení jej trvania zo štyroch na 11 mesiacov. Počet brancov chce krajina postupne zvýšiť z približne 5000 na 7500 ročne, a to do roku 2033.

Zábery zo španielskej Ceuty sú neprijateľné, vyhlásila von der Leyenová.

Noví branci nastúpili v čase, keď sa Dánsko pripravuje na prvé nasadenie vojakov v základnej vojenskej službe v Grónsku. Rota s viac ako 100 vojakmi tam má ešte tento mesiac na jeden mesiac prevziať operačné úlohy od profesionálnych vojakov.

Toto nasadenie má aj politický rozmer vzhľadom na opakované vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa usiluje o pripojenie tohto poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom, pričom sa odvoláva na národnú bezpečnosť. Vlády Grónska a Dánska Trumpovu požiadavku odmietli.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na júlovom summite NATO v Ankare uviedla, že Dánsko je pripravené brániť každý centimeter územia členských krajín aliancie „vrátane toho nášho“.

Systém vojenskej služby v Dánsku funguje na princípe losovania medzi zdravými mladými ľuďmi, ktorí dovŕšia 18 rokov. Vojenskú službu však už mnoho rokov takmer výlučne vykonávajú dobrovoľníci a lotéria sa využíva iba na doplnenie zostávajúcich kapacít.

Vojenskú službu založenú na odvodoch majú aj ďalšie severské krajiny Švédsko, Fínsko a Nórsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Hoci sa hokejová sezóna naplno rozbehne až na jeseň a jednotlivé kluby v týchto dňoch ešte len začínajú spoločnú prípravu na nový ročník, reprezentačný výber do osemnásť rokov čaká už tradičná letná previerka v podobe Hlinka-Gretzky Cupu.

Turnaj, ktorý je označovaný ako „malé majstrovstvá sveta“, tento rok hostí Edmonton.

Slovenský výber pod vedením nového trénera Františka Štolca čakajú postupne rovesníci zo Švédska, Kanady a Švajčiarska. Prvý duel proti „Trom korunkám“ ich čaká v noci z pondelka na utorok.

V nominácii, ktorá je tvorená väčšinou hráčmi z Európy, zaujme meno Oliver Botka. Ide o sedemnásťročného obrancu, odchovanca Púchova, ktorý aktuálne pôsobí v HK Nitra.

Oliver Botka (2009) patril k oporám defenzívy SR18 počas senzačnej cesty za striebrom z domácich MS

Koncom júla sa naplno prejavili následky znečistenia rieky Tura, hlavného zdroja pitnej vody pre takmer 900-tisíc obyvateľov ruského mesta Ťumeň. Po výdatných dažďoch jej hladinu pokryli uhynuté ryby a miestne médiá zverejnili zábery kanalizačných vpustí zaplnených ich hnijúcimi ostatkami. Obyvatelia navyše v rieke nachádzali aj ďalšie mŕtve zvieratá.

Kasparov: Ruské „impérium umiera“

Veľkú časť Ťumeňa zásobuje vodovod, ktorý čerpá priamo z Tury. Práve tadiaľto sa znečistenie dostalo do vodovodnej siete. Ľudia opisujú, že im z kohútikov tečie žltá voda a ich byty zapáchajú po výkaloch. Mnohí po kontakte s vodou hlásili kožné vyrážky, svrbenie alebo zažívacie ťažkosti.

Chýba voda aj palivá Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.

Americký prezident Donald Trump v pondelok ostro reagoval na vyjadrenia Iránu, ktorý poprel, že v súčasnosti vedie rokovania so Spojenými štátmi.

V príspevku na sociálnych sieťach Šéf Bieleho domu vyhlásil, že vojenská blokáda zo strany USA bude pokračovať, kým nedôjde k „dohode alebo úplnej kapitulácii“, informuje AFP.

Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že iránske vedenie je pokrytecké. „Žiadajú stretnutie – niektorí by povedali, že oň ‚prosia‘.

Začnú sa rokovania a ďalšie sú naplánované v blízkej budúcnosti, a oni otvorene a hrdo tvrdia, že nevedú žiadne rozhovory, že sa o ničom nerokuje a že jednajú iba s ‚Ománom‘,“ napísal.

Prezident ďalej pokračoval, že Hormuzský prieliv už úplne kontroluje americké námorníctvo a blokáda „alebo, ako niektorí hovoria, „oceľový múr Spojených štátov“.

Pokoj zbraní zrazil cenu ropy. Skutočný problém v Hormuze však nezmizol

„Do Iránu sa nič nedostane, pokiaľ to sami nebudeme chcieť, a nič sa tam nedostane, pokiaľ nebude dosiahnutá dohoda alebo kým nedôjde k úplnej kapitulácii,“ zdôraznil americký prezident.

Hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bakájí v pondelok uviedol, že Teherán rokuje iba s Ománom s cieľom vytvoriť dočasnú bezpečnú trasu cez Hormuzský prieliv.

Dodal však, že dohoda s Ománom nebude stačiť na opätovné otvorenie tejto kľúčovej námornej cesty. Situácia v prielive zostane podľa Bakájího nezmenená, ak bude „agresia USA“ pokračovať.

Hovorca tiež doplnil, že žiadne plány na prijatie delegácie USA ani na vyslanie vlastnej delegácie v súčasnosti neexistujú.

Trump pritom v nedeľu na palube Air Force One oznámil, že rokovania medzi Washingtonom a Teheránom sa začnú v pondelok popoludní.

Skoro každý rok sa v hlavách zamestnancov s príchodom vyšších teplôt v kalendári opakuje podobný scenár: „Počkám do leta. Oddýchnem si. A od septembra si začnem hľadať niečo nové.“

Najväčšou letnou stratou firiem nie sú dovolenky. Je to čakanie na september

Niektorí zamestnanci výpoveď skutočne podajú ešte pred dovolenkami. Mnohí ju však nepodajú vôbec. Zatiaľ. Najprv odídu psychologicky.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.

Na diaľnici D1 smerom do Bratislavy došlo k hromadnej dopravnej nehode, pri ktorej sa zrazilo viacero vozidiel. Na mieste sú všetky záchranné zložky, privolaný bol aj vrtuľník rýchlej zdravotnej pomoci.

Doprava je odkláňaná, informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

„Odklon je vykonávaný od zjazdu na Senec,“ priblížila Šimková s tým, že polícia žiada vodičov využiť alternatívne trasy.

Polícia v tejto súvislosti doplnila, že vozidlá, ktoré uviazli v kolóne, budú otáčané do protismeru, avšak ak to situácia v cestnej premávke umožní.

Vodičov dôrazne žiada, aby sa samovoľne a bez pokynu polície neotáčali. Rovnako ich žiada o trpezlivosť.

Dopravná nehoda je v štádiu objasňovania.

Poľské stíhačky v pondelok nad Baltským morom opäť zachytili ruské prieskumné lietadlo Il-20, ktoré letelo v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a s vypnutým transpondérom.

Oznámil to minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz na sieti X.

Podľa ministra dvojica poľských lietadiel zasiahla predpoludním približne 60 kilometrov severozápadne od prímorského mesta Leba.

„Nedošlo k narušeniu nášho vzdušného priestoru. Lietadlo vykonávalo let v medzinárodnom vzdušnom priestore bez letového plánu a so vypnutým transpondérom,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

Minister zároveň zdôraznil, že poľské ozbrojené sily nepretržite monitorujú bezpečnostnú situáciu v oblasti Baltského mora a prijímajú opatrenia na ochranu štátnej hranice.

Ide o ďalší podobný incident za niekoľko dní. V piatok (31.7.) poľské stíhačky zachytili ruský Il-20 približne 40 kilometrov severne od Kolobrzegu. Ruské lietadlá boli nad Baltským morom viackrát zachytené aj v polovici júla.

Analytička poľského štátneho Inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM) Aleksandra Koziolová v tejto súvislosti pre TASR povedala, že Rusko môže opakovanými letmi pri poľskom pobreží sledovať, z ktorých letísk štartujú pohotovostné dvojice stíhačiek, aké typy lietadiel sú nasadzované na zachytenie cieľov, aký je spôsob velenia a spolupráce so spojencami, či koľko času uplynie od objavenia lietadiel až po reakciu.

Väčšina migrantov, ktorí prenikli do španielskej Ceuty, sa vrátila späť, ale časť ľudí tu chce zostať. Napriek hladu a nepohodliu. Často nie sú marockého pôvodu a pochádzajú zo Sudánu, Senegalu a ďalších častí Afriky.

Niektorí z nich tvrdia, že zatiaľ čo marocká pohraničná stráž umožňovala Maročanom prejsť, ich odháňala. „Akonáhle videli černocha, zbili ho,“ hovorí Kamál Umar.

Tisíce migrantov uviazli v španielskej Ceute po hromadnom prekročení hraníc

Štyridsaťtriročný Mohamed Ahmed zo Sudánu putoval k španielskej exkláve s ďalšími migrantmi v nákladnom aute. V blízkosti hraníc ich vodič vysadil a oni plávali štyri hodiny, aby sa dostali do Ceuty.

Španielska polícia im zabránila ísť do migračného centra. Neúspech ich napriek tomu nedonútil, ako mnohých iných, aby sa vrátili späť.

„Späť sa nevrátim. To radšej zomriem pri pokuse zostať tu,“ povedal agentúre Reuters.

Podľa španielskeho ministerstva vnútra sa väčšina z 50- či 60-tisíc migrantov, ktorí vo štvrtok a piatok prenikli do Ceuty, cez víkend vrátila späť. Niektorí ako Ahmed ale chcú zostať.

Španielska tajná služba varovala pred migračnou vlnou z Maroka. Minister tvrdí, že o tom nevedel

Na pláži a bez jedla

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo stovky migrantov odmietajú opustiť pláž,
• Ako preplnené centrum komplikuje žiadosti o azyl,
• Z čoho migranti obviňujú marockú pohraničnú stráž,
• Prečo obyvatelia Ceuty stále pociťujú obavy.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Nemenovaný klasik slovenskej politickej scény nedávno upokojoval Poliakov obávajúcich sa ruskej invázie dnes už zľudoveným výrokom „raz ten Rus odíde“.

Týždňovka HN: Živnostník Korčok, „invázia“ na španielsku Ceutu, odzbrojený Hamas a vypínanie atómoviek

Presne takto fatalisticky sa niektorí naši politici a komentátori postavili k víkendovej invázii 60-tisíc Maročanov do španielskej enklávy Ceuta na africkom pobreží. „Nešírte paniku, Ceuta nie je Európa. Žiadna invázia sa nekoná a oni raz nakoniec odídu,“ vraveli s nádejou.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 59% na dočítanie.