Správy vo svete

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že memorandum o porozumení s Iránom, ktorého cieľom je ukončiť vojnu na Blízkom východe, je „víťazstvom“ pre Spojené štáty. Odmietol zároveň narastajúcu kritiku v súvislosti s touto situáciou, informuje agentúra AFP.

„Spojené štáty neplatia Iránu žiadnych 300 miliárd dolárov. To sú fake news! Pre USA existuje len úspech, nižšie ceny ropy a víťazstvo. Pozrite sa na burzu. Ide o propagandu demokratov,“ vyhlásil Trump na vlastnej platforme Truth Social.

Prezident Trump podpísal memorandum o porozumení v stredu v paláci vo Versailles za prítomnosti francúzskeho prezidenta Emmanuel Macrona. Má 14 bodov a otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode. Súčasťou memoranda je aj zrušenie americkej námornej blokády.

Tankerom v Hormuze sa nechce nahadzovať motory. Nikto nevie, kde sú míny, ani Iránci

Armáda USA vo štvrtok oznámila, že lodiam v plavbe z alebo do Iránu už viac nebráni. „Ozbrojené sily USA dnes v súlade s pokynom prezidenta zrušili blokádu všetkej námornej dopravy smerujúcej do iránskych prístavov a pobrežných oblastí, ako aj z nich.

Americké sily nebránia tranzitu plavidiel do alebo z iránskych prístavov v Perzskom a Ománskom zálive. Všetky americké vojenské snahy o vynútenie blokády boli ukončené,“ uviedlo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X.

„Naše veľké námorné lode zostanú v tejto oblasti, aby zabezpečili, že všetky aspekty dohody budú dodržiavané, rešpektované a v plnej miere platné a účinné,“ dodalo velenie v príspevku.

Štvrtkové vyslovenie dôvery vláde zo strany parlamentu považuje premiér Robert Fico (Smer-SD) za signál, že koalícia ide ďalej bez prekážok, a pravdepodobne to znamená, že sa nebudú konať predčasné voľby. Avizuje konanie parlamentných volieb v riadnom termíne v roku 2027.

Vyhlásil to vo videu na sociálnej sieti. Zároveň sa poďakoval všetkým poslancom Národnej rady (NR) SR, ktorí hlasovali za vyslovenie dôvery vláde.

Predčasné voľby vylúčil

„Dnešné hlasovanie v parlamente opäť potvrdzuje, že v zásadných otázkach sú vládni partneri, vládne strany, ale aj ďalší poslanci, ktorí sa hlásia k vládnej koalícii, pohromade. Chcem im za to poďakovať, tak ako som už poďakoval aj poslancom NR SR. Je to signál, že ideme ďalej bez prekážok, a pravdepodobne dnešné rozhodnutie je tým rozhodnutím, ktoré už neumožní, aby sa konali nejaké predčasné parlamentné voľby, a všetci sa môžeme pripravovať na parlamentné voľby v riadnom termíne v roku 2027,“ povedal Fico vo videu, ktoré nahral v Bruseli.

Opozícia tlačila na Ficovu vládu celé hodiny. Koalícia ju napokon podržala

Nachádza sa tam na zasadnutí Európskej rady. Debata v parlamente podľa neho ukázala aj to, že vláda robí všetko pre ozdravovanie verejných financií. Za zarážajúce označil, že hlasovať proti vláde prišlo len 54 zo 72 opozičných poslancov. „To len svedčí o tom, čo sú skutočné ciele slovenskej opozície,“ odkázal. Hlasovanie o vyslovení dôvery označil Fico za zvláštne.

Vláda mala iný názor

„Museli sme naplniť formálnu povinnosť, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ak máme na Slovensku dlh v určitej výške, podľa tohto zákona musí vláda požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Mali sme iný názor na to, kedy má vláda pristúpiť k takémuto kroku, ale túto našu dilemu včera vyriešil Ústavný súd SR. Nezaváhali sme, hneď som zvolal vládu, požiadali sme Národnú radu a tá dnes o tejto veci rozhodla,“ skonštatoval.

Vláda si vypýtala dôveru bez plánu, ako zastaviť rast dlhu, zhoduje sa v kritike opozícia

Premiér to označil za paradoxné, pretože v EÚ a eurozóne sú podľa neho krajiny, ktoré majú dlh vyšší ako 100 percent HDP, ale nemajú ústavné zákony o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by ich nútili robiť „takéto veľmi extrémne politické kroky, ako je podanie žiadosti o vyslovenie dôvery“.

Poslanci NR SR vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde. Proti bolo 54 zákonodarcov. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Opozícia vyčíta vláde, že na rokovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde neposkytla žiadne argumenty ani opatrenia na znižovanie dlhu. Predseda poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš vyhlásil, že každý, kto hlasoval za vyslovenie dôvery, je spoluzodpovedný za zadlžovanie Slovenska a jeho „bezbrehé rozkrádanie“.

Opoziční poslanci hlasovali proti návrhu na vyslovenie dôvery vláde. Z rozpravy v parlamente sa podľa Šipoša stala fraška. „Žiaden z členov vlády nepovedal dnes ani jeden argument, ktorým by obhájil, prečo by mala táto vláda pokračovať ďalej. Boli to len chabé výhovorky na predchádzajúce vlády,“ vyhlásil.

Šéf KDH Milan Majerský vyčítal vláde, že nehovorí pravdu o vážnom stave verejných financií. „Dôvera nie je formalita, nie je to hlasovacia mašina, dôvera nie je niečo, čo si vláda vypýta len preto, že má v parlamente väčšinu. Dôvera sa opiera o výsledky, plán a pravdivosť,“ skonštatoval s tým, že táto vláda nemá dôveryhodný plán.

Opozícia tlačila na Ficovu vládu celé hodiny. Koalícia ju napokon podržala

„Aspoň tu v pléne Národnej rady som ho nepočul,“ dodal s tým, že žiaden poslanec za KDH nepodporil vládu v hlasovaní. Poslanec Štefan Kišš (PS) odkázal Smeru-SD, že mal dve dekády na to, aby posunul Slovensko dopredu. „Výsledok je systém, v ktorom sa verejné zdroje, štátne funkcie a politický vplyv využili na odmenu pre spriaznených ľudí,“ pripomenul s tým, že na Slovensku máme udusenú ekonomiku s rekordným dlhom.

Rozprava podľa Kišša ukázala morálnu i vecnú prázdnotu vlády aj celej koalície. „Nepriniesli ste žiadne argumenty, prečo vám máme dať dôveru,“ povedal. „Pomýlili ste si rozpravu, nesplnili ste si povinnosť, podľa ktorej toto hlasovanie nie je formalita,“ zdôraznil Kišš. Ústavný zákon totiž podľa neho hovorí, že hlasovaniu o dôvere vláde musí v tomto prípade predchádzať diskusia o opatreniach a o pláne, ako znižovať dlh.

Opozícia reaguje na Ústavný súd: Vláda musí bezodkladne požiadať parlament o dôveru pre vysoký dlh

Ani strana SaS nepodporila návrh na vyslovenie dôvery. Kritizovala, že kabinet nepredložil žiadne ozdravné opatrenia. „Dnešnému hlasovaniu malo predchádzať predloženie plánu ozdravných opatrení vládou, ich prezentácia, rozprava o nich a ich schválenie,“ okomentoval poslanec Marián Viskupič (SaS).

Zdôraznil, že vyslovenie dôvery vláde nie je podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti formálny úkon. „Vláda sa má o dôveru uchádzať s opatreniami, ktoré zabránia ďalšiemu zvyšovaniu dlhu,“ doplnil s tým, že kabinet nič nepredložil a neobhájil. Myslí si, že koniec tejto vlády by bol prvým zásadným prorastovým opatrením, ktoré by naštartovalo obnovu SR a ekonomiky.

Poslanci NR SR vo štvrtok večer vyslovili 78 hlasmi dôveru vláde. Proti bolo 54 zákonodarcov. Kabinet požiadal parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Cez víkend čaká vodičov pri Bratislave posledná uzávera pred plnohodnotným spustením očakávanej križovatky diaľnic D1 a D4. Obmedzenie si už nevyžiada zastavenie dopravy na hlavnom ťahu – diaľnici D1. Autá budú od štvrtkovej polnoci musieť obísť vetvu od Jaroviec v smere na Trnavu.

Uzatvorí sa aj výjazd zo Seneckej cesty smerom na diaľnicu D1. „Počas uzávery sa dokončí už trvalé vodorovné a zvislé dopravné značenie,“ píše Národná diaľničná spoločnosť. Obmedzenia by mali trvať do nedeľných popoludňajších hodín.

Potom by však vodiči mali mať k dispozícii už celú križovatku aj so všetkými jej vetvami. Dôležité je to kvôli tomu, že štát platí za obchvat Bratislavy koncesionárovi už niekoľko rokov plnú sumu, viac než 50 miliónov eur.

V článku sa ešte dočítate:

• prečo sa doprava presúva inam,
• čo spôsobuje nové problémy,
• koľko má stáť plánovaný tunel,
• kedy sa môže začať výstavba.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.

Pôsobí, akoby vo vinohrade stála odjakživa. Nenápadná drevená maringotka Cibéba (jej názov odkazuje na vinársky slovník – na scvrknutú, prirodzene koncentrovanú bobuľu hrozna, z ktorej vznikajú vzácne sladké vína) v račianskej prírode vznikla ako spoločný nápad dvoch manželských párov – Michala a Viktórie, Radky a Mareka.

Počas covidu, keď sa svet spomalil a mnohí hľadali spôsob, ako zmysluplne využiť čas, sa pri večeri a víne zrodila predstava vlastného útočiska blízko Bratislavy.

Chceli miesto, kam sa dá odísť z mesta, no bez dlhého cestovania. Keď nič podobné nenašli, rozhodli sa, že si ho postavia sami.

Všetko sa začalo podvozkom zo starej vlečky a pokračovalo prácou so stolárom z Pezinka, pomocou priateľov architektov a prácou vlastných rúk.

Z garsónky do maringotky. Alternatívne bývanie láka čoraz viac ľudí, lacnejšia cesta však skrýva aj nástrahy

Cibéba má len približne štrnásť štvorcových metrov, no zmestilo sa do nej všetko, čo dvo­jica potrebuje na komfortný pobyt: posteľ, piecka, kuchynka s chladničkou a varnou doskou, sprcha, toaleta, umývadlo aj malé miesto na sedenie.

Pod vyvýšenou posteľou vznikol úložný priestor, a pred panoramatickým oknom čaká barový pultík na raňajky s výhľadom na vinohrad.

Dôležitá však nie je iba útulnosť, ale aj spôsob, akým maringotka funguje. Cibéba je navrhnutá ako ostrovný systém: nie je napojená na siete, elektrinu získava zo solárnych panelov a hospodárenie s vodou či energiou je prirodzenou súčasťou pobytu.

Je postavená z dreva, zateplená konopným vláknom a ošetrená ekologickými nátermi.

Za noc v lese zaplatia ako za luxusný hotel. Ľudí unavujú davy aj preplnené destinácie

Umiestnenie v Rači dodáva projektu ďalšie vrstvy. Vinohrady, Malé Karpaty, vodná nádrž Vajspeter, pivničky, lokálni vinári, cyklotrasy vytvárajú krajinu, ktorá je stále mestská a zároveň prekvapivo pokojná.

Ponúka sa možnosť požičať e-bajky, ísť na ochutnávku vín, grilovať na terase alebo nerobiť vôbec nič.

Názov Cibéba je poctou vinohradníctvu. A hoci pod projektom Winy House už vznikla aj druhá, väčšia maringotka Réva s dômyslenejšími technológiami, Cibéba zostáva pre majiteľov srdcovkou.

Tankery v Perzskom zálive, ktoré Donald Trump vyzval, aby spustili motory, by so štartovaním mali radšej počkať. Vo vode sú míny.

Ako blokáda Hormuzského prielivu navždy zmenila svetový obchod s energiami

Nikto nevie, kde a aké míny to sú. Dokonca to asi netušia ani Iránci, ktorí ich tam počas vojny náhodne zhadzovali. Bolo im jedno, kam ich v zápale chvíle nahádzali. Hlavne že tým postavili vo vode neviditeľný plot a strojovne tankerov stíchli. A pretože to robili z malých člnov, obvykle ich nevideli ani Američania.

Existuje možnosť, že Iránci klamali, kladenie mín len predstierali a položili ich len pár, ale aj tak sa musia lode správať, akoby bol Hormuz zamínovaný.

A pozor, toto nie sú obyčajné míny, ako ich poznáme z vojnových filmov, keď sa ježatá guľa pohupuje na vlnách a koho sa osteň dotkne, ten vyletí do povetria.

Toto bol ešte príliš primitívny svet, teraz máme vek šikovných zbraní. A v ňom žijú aj míny.

Má sa za to, že pred vojnou mal Irán arzenál asi päťtisíc námorných mín. Niektoré z nich boli tie hlúpe ježaté, aké sa začali naozaj vo veľkom nasadzovať už počas prvej svetovej vojny, aj keď bežne sa používali už v 19. storočí, keď sa im hovorilo torpéda.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo moderné míny nie sú len plávajúce gule,
• Ako si dokážu míny vyberať ciele podľa veľkosti lode,
• Prečo odmínovanie patrí k najrizikovejším úlohám,
• Kedy sa môže Hormuz vrátiť do pôvodného stavu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 49% na dočítanie.

Nákupné správanie slovenskej populácie nie je výsledkom náhody, ale riadi sa presne definovanými, v mnohých prípadoch až pozoruhodnými vzorcami.

Analýza spoločnosti Global Payments, ktorá spracovala dáta z miliónov kartových transakcií na Slovensku a v regióne strednej Európy za prvý polrok 2026, poskytuje detailný obraz o tom, akým spôsobom utrácame svoje finančné prostriedky.

Kým úvod a stred pracovného týždňa sú charakteristické výdavkami na nevyhnutné, často nepopulárne povinnosti, ako sú zdravotné výkony či administratívne úkony, víkend patrí primárne zásobovaniu domácností a voľnočasovým aktivitám.

Dáta zároveň prinášajú zaujímavé zistenie o spoločenskom význame sviatkov, kde Medzinárodný deň žien výrazne zat...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

Holandský premiér Rob Jetten vo štvrtok vyhlásil, že by sme voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nemali byť naivní.

Uviedol to deň po tom, čo viaceré médiá informovali o údajnom nadviazaní krátkych diplomatických kontaktov s Kremľom kanceláriou predsedu Európskej rady. Informuje o tom portál Euronews.

„Rusi túto vojnu prehrávajú na bojisku aj ekonomicky. Takže si myslím, že najlepšie, čo môžeme urobiť, je podporovať Ukrajinu a zabezpečiť, aby mohli pokračovať v protiútokoch,“ uviedol Jetten pred začiatkom zasadnutia Európskej rady s tým, že „neexistuje jasný náznak, že by Putin bol skutočne ochotný viesť seriózne rokovania“.

Kremeľ: Európania "napumpovali" Trumpa škodlivými myšlienkami, útoky odďaľujú stretnutie Zelenského​ s Putinom

Jetten zároveň rázne odmietol návrh cyperského predsedníctva na ďalší dlhodobý rozpočet EÚ. Očakáva sa, že práve ten bude jednou z kľúčových tém summitu. „Nie je to návrh, ktorý môžeme brať veľmi vážne. Myslím si, že sme veľmi ďaleko od akejkoľvek dohody,“ doplnil.

Nový lotyšský premiér Andris Kulbergs pred summitom EÚ novinárom zase povedal, že Ukrajina je „tá, ktorá bojuje za mier v Európe“, a že si určite zaslúžila svoje miesto v EÚ a NATO. Vyjadril sa tiež k diskusii o vyslancovi EÚ pri mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. „V prvom rade musí byť na druhej strane niekto, kto chce mier,“ vysvetlil a dodal, že „z tej strany bohužiaľ nikto mier nechce“.

Premiér Robert Fico ani nemusí hrať prekvapeného. Stačí, že sa vyhne vysvetľovaniu, prečo jeho vláda pol roka nečinnosťou porušovala ústavu. Napriek pravidlám dlhovej brzdy odmietala položiť hlavu na parlamentný klát.

KOMENTÁR: Z Trumpovej dohody jasajú najmä teokrati

V Košiciach potvrdili, že nešlo o vec interpretácie, ale o elementárnu povinnosť konať, ktorú „Majster Poriadok“ ignoroval. Tvári sa prekvapene, ale ide o chladný kalkul.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.

Rusko vo štvrtok pohrozilo ďalšími rozsiahlymi údermi na Ukrajinu. Doteraz najväčší letecký útok na Moskvu poškodil ropnú rafinériu a zranených bolo 17 ľudí. Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na otázku o útokoch uviedol nedávne vyhlásenie prezidenta Putina, že Rusko bude „pravidelne vykonávať masívne skupinové údery“ proti Ukrajine.

Ruská armáda podľa jeho slov „tieto útoky vykonáva a bude v nich pokračovať“. Moskva v noci na štvrtok čelila rozsiahlemu útoku ukrajinských dronov.

Ako UFO. Explózia v Moskve odtrhla strechu nádrže v rafinérii, metropolu kropil ropný dážď

Prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X potvrdil, že ukrajinské sily už po druhýkrát tento týždeň zasiahli rafinériu v Moskve. Okrem toho podnikli údery aj v Rostovskej oblasti a na „dočasne okupovaných územiach“ na Ukrajine.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch zintenzívnila svoje útoky proti Rusku.

Niektorí ukrajinskí predstavitelia útoky proti ruským závodom na spracovanie ropy a exportným centrám označujú ako „kinetické sankcie“ v snahe obmedziť príjmy Kremľa na financovanie vojny.

Ropa opäť prúdi, Irán nebude mať nikdy jadrové zbrane a Spojené štáty sú silnejšie, bezpečnejšie a uznávanejšie ako kedykoľvek predtým. Dnes to na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal americký prezident Donald Trump.

Šéf Bieleho domu v stredu spoločne s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom digitálne podpísali memorandum o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré otvára cestu k mierovej dohode. Súčasťou dohody je aj dočasné bezplatné otvorenie Hormuzského prielivu pre vývoz ropy a plynu z krajín Perzského zálivu.

Prvý efekt Trumpovej dohody s Iránom o otvorení Hormuzského prielivu: Klesá ropa aj časť tlaku na infláciu

"Akciové trhy burácali, pracovné miesta sú na rekordoch, ceny klesajú (dostupnosť!). Naša krajina je silná, bezpečná a rešpektovaná, ako doteraz nikdy nebola. Nemáte za čo!" napísal Trump. Vo svojom príspevku poznamenal, že znemožnenie Iránu získať jadrové zbrane znamená pre svet bezpečnosť.

Spojené štáty a Irán si v memorande dali 60-dňovú lehotu na dosiahnutie mierovej dohody. Lehotu však môžu po dohode predĺžiť. V dokumente sa podľa médií okrem iného uvádza, že jeho podpisom sa vyhlasuje okamžité ukončenie vojenských operácií na všetkých frontoch.

Hneď po podpise majú tiež Spojené štáty začať ukončovať námornú blokádu iránskych prístavov a Irán má zabezpečiť bezpečnú plavbu obchodných lodí Hormuzským prielivom, po dobu 60 dní bezplatne. Teherán opakovane uviedol, že potom chce vyberať za plavbu poplatok, ktorý odôvodňuje službou za preplávanie.

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zistil viacero porušení zo strany Ministerstva vnútra (MV) SR pri zákazke Automatizovaný systém odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky.

Vyčíta mu neúplný a nejednotný opis predmetu zákazky či neobjektívne a nejasne stanovené kritérium na vyhodnotenie ponúk, informovala hovorkyňa úradu Simona Brejová.

ÚVO zároveň vyčíta ministerstvu aj neprimerane krátke predĺženie lehoty na prekladanie ponúk.

„Kontrolóri okrem toho konštatovali aj porušenie princípu transparentnosti a proporcionality, keď ministerstvo vnútra zakomponovalo do zmluvy osobitnú podmienku v podobe dodania funkčného testu konceptu bez toho, aby vymedzilo kľúčové požiadavky na jeho realizáciu,“ uviedla Brejová.

Poukázala, že úrad vykonal kontrolu nákupu ešte pred uzavretím zmluvy a na základe podnetu, ktorý podalo samotné ministerstvo vnútra.

„Samotný proces kontroly, respektíve jej dĺžku, ovplyvnilo vypracovanie rozsiahleho odborného stanoviska, na potrebu ktorého bol kontrolovaný vopred upozornený,“ priblížila hovorkyňa. Zistené skutočnosti mohli podľa úradu ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Komunistická strana Kuby (PCC) schválila v stredu prelomový balík hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré ekonomiku výrazne otvárajú súkromnému sektoru.

Mimoriadne plenárne zasadanie jej ústredného výboru zvolal prezident Miguel Díaz-Canel s cieľom urýchlene reagovať na hlbokú krízu v zásobovaní, energetike a vo verejných financiách, ktorú na tomto karibskom ostrove prehĺbila energetická a ropná blokáda USA. Informuje o tom agentúra AFP.

Kuba tvrdí, že americká ropná blokáda bráni v distribúcii pomoci OSN. Krajina sa zmieta v kríze

Ekonomika zápasí s problémami

Séria opatrení má za cieľ oživiť kolabujúcu ekonomiku, obmedziť centralizáciu a výrazne zmenšiť štátny aparát. Reformy reagujú na pretrvávajúci nedostatok potravín, liekov a pohonných látok, ako aj na rekordnú infláciu, ktorá výrazne znižuje kúpnu silu obyvateľstva.

Kubánska ekonomika dlhodobo zápasí s dôsledkami koronavírusovej pandémie, poklesu turizmu, sprísnených amerických sankcií a vlastných štrukturálnych problémov.

Reforma otvára nové sektory hospodárstva pre domáci aj zahraničný súkromný kapitál. Súkromné firmy, ktoré na Kube fungujú od ich legalizácie v roku 2021, dostanú širší priestor.

USA zaradili kubánsku ropnú firmu na sankčný zoznam, Havanu obviňujú zo zneužívania energií

Nové pravidlá umožnia Kubáncom žijúcim v zahraničí investovať do cestovného ruchu a ďalších sektorov za rovnakých podmienok, aké majú obyvatelia ostrova.

Ruší sa doterajšia povinná sprostredkovateľská úloha štátnych podnikov pri exporte a importe. Súkromné podniky tak budú môcť obchodovať so zahraničím priamo. Poľnohospodárski producenti získajú vyššiu flexibilitu a uvoľnia sa aj doterajšie reštrikcie na dovoz vozidiel.

Plánuje sa radikálne zoštíhlenie štátneho aparátu prostredníctvom redukcie počtu ministerstiev zo súčasných 27 na 20, čo prinesie aj prepúšťanie štátnych úradníkov.

Najzásadnejšie zmeny

Podľa PCC reformy budú prebiehať „v súlade so socialistickým modelom“ a nepredstavujú odklon od politického smerovania krajiny. Kritici však upozorňujú, že opatrenia môžu viesť k ďalšiemu zvyšovaniu cien a prehlbovaniu sociálnych rozdielov.

Prezident Díaz-Canel označil schválený reformný balík za najzásadnejšie ekonomické zmeny na Kube za posledné roky. Zdôraznil tiež nutnosť prispôsobiť sa bezprecedentnému tlaku zo strany Washingtonu.

Ďalšia rana pre kubánsku ekonomiku. Havana kvôli americkým sankciám pozastaví platby kartami Visa a Mastercard

Premiér Manuel Marrero na sociálnej sieti X ubezpečil verejnosť a konzervatívne krídlo strany, že prijaté trhové reformy „v žiadnom prípade neznamenajú vzdanie sa sociálnej zodpovednosti štátu“.

Kuba zápasí s energetickou krízou z dôvodu ropnej blokády, ktorú začiatkom roka zaviedla americká vláda. Krajinu sužujú masívne výpadky elektriny trvajúce niekedy viac ako 30 hodín, ako aj akútny nedostatok potravín, pohonných látok, pitnej vody a liekov.

USA otvorene deklarovali cieľ dosiahnuť zmenu politického režimu na Kube. Tlak Washingtonu sa zvýšil aj uvalením sankcií na kubánskych predstaviteľov a podniky. Kubánska vláda momentálne vedie s Washingtonom diplomatické rokovania s cieľom zmierniť humanitárne dopady krízy.

Jej meno sa v týchto dňoch skloňuje v slovenskom športe azda najviac. Príbeh hviezdy slovenskej atletiky Emmy Zapletalovej sa spája s ťažkými pádmi, ale i návratom medzi svetovú špičku. Dominuje v ňom disciplína, nezlomnosť a veľké odhodlanie.

Zapletalová je momentálne najvýraznejšou postavou slovenskej atletiky – športovkyňa, ktorá vie, aké je to vyhrať veľké preteky, ale aj bojovať sama so sebou, keď sa kariéra nevyvíja podľa predstáv.

Aktuálna držiteľka svetového výkonu roka v disciplíne 400 metrov cez prekážky vo veľkom rozhovore pre HN hovorí, ako vníma štart sezóny, v čom jej pomohol nový tréner a presun prípravy do zahraničia, no vracia sa aj k najťažšiemu obdobiu kariéry sprevádzanému zraneniami.

„Pred dvoma rokmi som nevedela, či budem ešte mať sezónu bez únavovej zlomeniny. Vždy som si však verila a nevzdávala som sa,“ hovorí Športovkyňa roka 2025.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo Zapletalovej nový tréner priniesol pozitívny zlom?
• Ako vyzerá jej príprava v zahraničí?
• S ktorou elitnou súperkou spolu trénovali?
• Aké zmeny jej priniesol úspech do súkromia?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.

SEATTLE – Mala to byť klasická túra s kamarátmi, ale všetko sa napokon zvrtlo. Traja študenti strednej školy sa vybrali na horu blízko Seattlu. V lese ale narazili na medvedicu. Dvaja utrpeli zranenia.

BRUSEL - Maďarský premiér Péter Magyar v piatok zhrnul na Facebooku svoj prvý deň na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde pred 26 lídrami Európskej únie vo štvrtok zdôraznil potrebu čestnosti a odmietnutia politickej korektnosti. Informuje o tom spravodajca v Budapešti.

SOUL - Americký prezident Donald Trump sa chce po stredajšom podpísaní memoranda o porozumení s Iránom, ktoré má viesť ku konečnej mierovej dohode, zamerať na Severnú Kóreu. Uviedol to v piatok juhokórejský prezident I Če-mjong po stretnutí so šéfom Bieleho domu vo Francúzsku. Informuje správa agentúry AFP.

MEXIKO - Starostka mexického mesta Tenancingo Nancy Nápolesová je podozrivá, že zinscenovala vlastný únos, aby získala výkupné vo výške 40 miliónov pesos, ktoré podľa vyšetrovateľov mali pokryť sprenevery na radnici. Starostka trvá na svojej nevine, obvinenia kategoricky odmieta a odsudzuje ako politicky motivované, uviedla dnes agentúra AFP. Tenancingo leží asi 70 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta.

KORČULA - Slovákmi milované Chorvátsko čelí obrovskému environmentálnemu a turistickému škandálu, ktorý sa odohral priamo uprostred rozbiehajúcej sa letnej sezóny. Na jednom z vyhľadávaných ostrovov zostali domáci obyvatelia aj zahraniční hostia v absolútnom šoku po tom, čo sa na internete objavili zábery usvedčujúce z nehoráznej ignorácie čistoty mora. Namiesto krištáľovo čistej vody čakala dovolenkárov hnedá zapáchajúca spúšť.

NEW YORK - Len niekoľko hodín po obrovských oslavách basketbalového titulu tímu New York Knicks zachvátila jedno z najznámejších miest sveta panika. Na preplnenom Times Square zazneli výstrely a stovky ľudí sa dali na útek.