Správy vo svete

KYJEV - Ukrajina sa chystá na jeseň spustiť Karpatskú iniciatívu zahŕňajúcu osem krajín, vrátane Česka a Slovenska, ktoré spájajú ekonomické a bezpečnostné záujmy. Uviedol to dnes server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyjadrenie českého ministerstva zahraničia ČTK zisťuje.

BERLÍN - Vlna extrémnych horúčav už v posledných rokoch priniesla na Slovensko teploty presahujúce 40 stupňov Celzia. Meteorológ Jan Schenk však varuje, že Európu môžu čoskoro zasiahnuť ešte väčšie extrémy. Podľa neho nie je vylúčené, že už budúce leto padne na juhu kontinentu hranica 50 stupňov Celzia.

MOSKVA – Rusko v piatok oznámilo, že dobylo mesto Kosťantynivka na východe Ukrajiny, ktoré je kľúčovým bodom na ceste vedúcej k posledným veľkým mestám na Donbase, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva. Informuje o tom agentúra AFP. Situáciu sledujeme online.

PARÍŽ - Mladá žena chcela pomôcť 75-ročnej seniorke s vynesením nákupu do bytu na parížskom predmestí. Namiesto poďakovania sa však podľa francúzskej polície stala obeťou vopred pripravenej pasce, na konci ktorej ju mal znásilniť 50-ročný syn dôchodkyne.

LONDÝN - Ukrajinské drony podľa novej analýzy výrazne menia situáciu na ukrajinskom bojisku a spôsobujú Rusku vysoké straty. Oxfordský historik Peter Frankopan tvrdí, že na niektorých úsekoch frontu ruskí vojaci po príchode do bojovej zóny prežívajú iba 20 až 35 minút.

TEHERÁN - Stovky ľudí už od piatkového večera stoja v radoch pred teheránskou Veľkou mešitou Mosallá, kde v sobotu o 6.00 h miestneho času (4.30 h SEČL) pre verejnosť sprístupnia rakvu s telom zosnulého najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Alího Chameneího. Na pohrebných ceremóniách trvajúcich viacero dní sa očakáva 15 až 20 miliónov smútiacich. Informujú agentúra AFP a televízie al-Džazíra.

NEW YORK - Nahrávky z tiesňovej linky zachytávajú zúfalý boj rodiny o záchranu 18-mesačného chlapca, ktorého našli bez známok života v domácom bazéne. Prípad z americkej Arizony sa neskôr zmenil na mimoriadne nezvyčajnú udalosť, ktorú teraz sprevádza aj policajné vyšetrovanie.

MONAKO - Medzinárodná policajná organizácia Interpol pátra po 39-ročnej Ukrajinke Anastasiji Berezovskej. Organizácia to dnes oznámila na svojom webe. Žena je podozrivá z bombového útoku, pri ktorom v pondelok utrpel zranenia ukrajinský oligarcha Vadym Jermolajev a ďalší dvaja ľudia. Vyšetrovatelia podľa médií nevylučujú, že za útokom stála cudzia mocnosť.

BARCELONA - Dve stovky španielskych hasičov bojujú so šíriacim sa lesným požiarom pri stredomorskom letovisku Costa Brava na severovýchode Katalánska. Požiar vypukol v piatok ráno v obci La Bisbal d'Emporda približne 20 kilometrov od pobrežia, ktoré je v tomto období zvyčajne plné dovolenkárov. Píšu agentúry EFE a AFP.

BRATISLAVA - Závery pripravovaného samitu NATO v Ankare nevytvoria pre Slovensko záväzok zúčastniť sa na finančnom mechanizme určenom na vojenskú podporu Ukrajiny. Na základe výmeny listov s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem to potvrdil premiér SR Robert Fico (Smer-SD).

KYJEV - Bývalý vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj je podľa ukrajinských médií pripravený uchádzať sa o prezidentský úrad, ak sa na Ukrajine podarí zorganizovať voľby. Počas stretnutia s prezidentom Volodymyrom Zelenským mal údajne potvrdiť, že v prípade ich konania bude kandidovať.

PRAHA - Českí poslanci v piatok v treťom čítaní schválili zmeny rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne. Cieľom bolo podľa navrhovateľov obmedziť obštrukcie počas rokovania. Pozmeňovací návrh opozície „lex triezvosť“, ktorým chcela zaviesť povinnosť zúčastňovať sa na rokovaniach v triezvom stave, však neprešiel.

BUDAPEŠŤ - Bývalý maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a jeho delegácia si v období od roku 2022 do roku 2026 prenajal súkromné ​​lietadlá na oficiálne zahraničné cesty celkovo 53-krát v celkovej hodnote vyše 4,8 miliardy forintov (13,8 milióna eur). Oznámil to v piatok na Facebooku štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí László György Velkey, podľa ktorého sa v súvislosti s tým bude skúmať aj trestná zodpovednosť.

ŽENEVA - Fenomén El Niño sa medzi júlom a septembrom rýchlo rozvinie do silnej fázy, čo zvýši pravdepodobnosť extrémneho počasia, upozornila v piatok Svetová meteorologická organizácia (WMO). Informuje o tom agentúra AFP.

„Verte mi, po tridsiatich rokoch v diplomacii som si mohol vybrať oveľa pohodlnejší život,“ napísal Ivan Korčok v nedeľu podvečer na sociálnej sieti. Vyhlásil, že do politiky nevstúpil preto, aby zbohatol alebo si naplnil osobné ambície.

Michal Šimečka v súvislosti s Korčokom mlčí. Jeho strana však pre HN uviedla, kto pochybil

Reagoval tak na kritiku odmeňovania cez spoločnosť Eustra, ktorú založil spolu s manželkou Soňou v januári 2023. Politik Smeru Robert Kaliňák zároveň tvrdí, že firma zohrala úlohu aj pri financovaní Korčokovej prezidentskej kampane. Dôkazy ani konkrétny mechanizmus údajného financovania však nepredložil.

HN preto preverovali, čo možno o hospodárení a pôvode príjmov spoločnosti zistiť z verejne dostupných údajov.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako sa menili tržby a zisk rodinnej firmy?
• Čo exminister uviedol o pôvode firemných príjmov?
• Čo preverila Nadácia Zastavme korupciu?
• Čo PS o firme nevedelo?

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 51% na dočítanie.

Z diaľky vyzerá, akoby sa najťažšia časť budovy vznášala nad zemou. Široká oceľová hmota sa smerom nadol zužuje, až napokon dosadne na podnož podstatne menšou plochou, než akú zaberajú jej najvyššie podlažia.

Práve tento rozpor medzi mohutnosťou a zdanlivou nestabilitou urobil zo sídla Slovenského rozhlasu jednu z najľahšie rozpoznateľných stavieb Bratislavy. Architektonický portál ArchDaily jej venoval fotopríbeh s názvom Brutálna majestátnosť a označil ju za neprehliadnuteľnú súčasť panorámy mesta.

„Tu Rádiožurnál Bratislava“ zaznelo pred sto rokmi. Začalo sa prvé pravidelné vysielanie rozhlasu na Slovensku

Obrátená pyramída však nevznikla iba preto, aby šokovala okolie. Za expresívnym tvarom sa skrýva súbor praktických rozhodnutí: nedostatok miesta, rozsiahly program rozhlasovej budovy, potreba chrániť štúdiá pred hlukom aj snaha architektov odmietnuť bežnú administratívnu vežu.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo sa nepostavil víťazný súťažný návrh.
• Ako oceľ vytvorila tvar obrátenej pyramídy.
• Čo ukrýva menšia pyramída vo vnútri.
• Prečo koncertná sála visí na pružinách.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Rafinérie v oblasti Paraguaná na západe Venezuely kedysi bývali výkladnou skriňou tamojšieho ropného priemyslu. Závody Amuay a Cardón boli vybudované tak, aby spoločne dokázali spracovať až 955-tisíc barelov ropy denne. Ich terajší výkon je však výrazne nižší, píše agentúra Reuters.

Rozpadajúca sa ropná infraštruktúra Venezuely zatieňuje ekonomické nádeje po Madurovi (máj 2026)

Ešte pred niekoľkými rokmi sa v rafinérii Amuay z ťažkej ropy vyrábalo kvalitnejšie palivo s nižším obsahom síry. Kvôli nedostatku náhradných dielov z nej však pracovníci postupne odmontovali čerpadlá, časti potrubia a využili ich v iných častiach závodu. Jednotka je dnes odstavená a podľa bývalého inžiniera ju už nemožno uviesť späť do prevádzky.

„Všetko je tu škaredé a hrdzavé,“ opísal jeden z nemenovaných pracovníkov v Amuay. Dodal, že odpadové nádrže sú takmer plné, okolo potrubia presakuje ropa a časť prevádzky je dlhodobo odstavená.

Trumpov veľký ropný experiment v Caracase: Dokáže prežiť aj devastačné údery z hlbín Zeme?

Situáciu skomplikovali aj nedávne zemetrasenia

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo niektoré zariadenia už nemožno opraviť,
• Čo odrádza zahraničných investorov od rafinérií,
• Prečo americké firmy uprednostňujú vývoz ropy,
• Ako regulované ceny benzínu brzdia obnovu závodov.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 19% na dočítanie.

Na Kysuciach bol v súkromnom drobnochove zaznamenaný výskyt Newcastleskej choroby známej ako pseudomor hydiny.

Na sociálnej sieti o tom informovala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS). Doplnila, že počas niekoľkých hodín uhynulo 90 percent kurčiat, ako aj nosnice.

Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) z Čadce vykonali v drobnochove úradnú veterinárnu kontrolu.

„Počas nej odobrali vzorky uhynutej hydiny a bezodkladne ich zaslali na laboratórne vyšetrenie na aviárnu influenzu, ako aj na Newcastleskú chorobu a nariadili adekvátne opatrenia. Laboratórium potvrdilo do 24 hodín pseudomor hydiny. Celý chov bol humánne depopulovaný a kadávery neškodne odstránené prostredníctvom kafilérie,“ priblížila ŠVPS.

Doplnila, že chovné priestory boli dôkladne vyčistené a vydezinfikované a na určité časové obdobie pre majiteľov platí zákaz opätovného naskladnenia priestorov novou hydinou.

Na základe epidemiologického šetrenia bol za pravdepodobný zdroj zavlečenia nákazy označený nákup hydiny na trhovom mieste v inom regióne Slovenska.

Najlepší rok strieda mliečna kríza. Ktoré slovenské mliekarne vlani zarobili najviac? (rebríček HN)

„Na základe týchto informácií prebiehala komunikácia medzi zainteresovanými RVPS a ŠVPS a tiež následná úradná kontrola na trhovom mieste. Kontrolou bolo zistené, že predaj živých zvierat na tomto trhovom mieste prebiehal nepovoleným spôsobom, navyše šlo o zvieratá pochádzajúce z iného členského štátu EÚ, konkrétne z Českej republiky. Predajca nepredložil potrebnú zdravotnú dokumentáciu potrebnú k premiestňovaniu hydiny do iného členského štátu, chov hydiny v Českej republike nemal registrovaný a neboli splnené ani náležitosti, pokiaľ ide o prepravu živých zvierat. Predajcovi bola na mieste uložená pokuta,“ uviedla ŠVPS.

Podľa štátnych veterinárov sa daný neregistrovaný chov nachádzal v českom regióne, v ktorom bol v poslednom období zaznamenaný významný počet ohnísk tejto nákazy.

„Podobne ako pri aviárnej influenze, aj táto nebezpečná nákaza môže byť prenášaná prostredníctvom nakazeného voľne žijúceho vtáctva, ale aj sekundárne z jedného chovu na druhý, prostredníctvom nakazených zvierat alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi. Tieto choroby prebiehajú u hydiny veľmi podobne a vyznačujú sa okrem iného aj náhlymi vysokými úhynmi zvierat,“ dodala ŠVPS.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal Oľhu Stefanišynovú z postu veľvyslankyne Ukrajiny v USA.

V pondelok o tom informovala britská stanica BBC a ukrajinské médiá, ktoré dodali, že k odvolaniu Stefanišynovej dochádza v čase rozsiahlej reorganizácie vlády a očakávanej výmeny veľvyslancov Ukrajiny.

Výnos o odvolaní Oľhy Stefanišynovej z funkcie mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Ukrajiny v Spojených štátoch bol zverejnený na webovej stránke kancelárie ukrajinského prezidenta.

Dôvody odvolania sa v dokumente neuvádzajú. O možnosti odvolania Stefanišynovej sa však v uplynulých dňoch intenzívne diskutovalo v ukrajinských politických kruhoch.

Post veľvyslanca v USA sa spomínal v súvislosti s bývalým tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom. Zelenskyj ho však v pondelok vymenoval za šéfa Služby zahraničnej rozviedky Ukrajiny (SZRU).

Moskva žiada väzbu pre dcéru zavraždeného kritika Kremľa. Žanne Nemcovovej hrozí šesť rokov za mrežami

Meno nového ukrajinského veľvyslanca v USA zatiaľ nie je známe. Nie sú známe ani ďalšie plány Stefanišynovej.

Na výročnom zasadnutí vedúcich ukrajinských diplomatických misií, ktoré sa konalo v pondelok v Kyjeve, Zelenskyj uviedol, že rozhodujúcim ukazovateľom práce veľvyslancov bude množstvo zbraní, ktoré sa im podarí zabezpečiť pre Ukrajinu.

Zdôraznil, že každý veľvyslanec by mal „prinášať zbrane“ a „vedieť, kde možno v hostiteľskej krajine získať rakety protivzdušnej obrany“. Zbrane a vojenské technológie podľa Zelenského „nie sú len úlohou vojenských pridelencov, ale aj priamou diplomatickou zodpovednosťou samotných veľvyslancov“.

V tejto súvislosti prezident vyzval na prepracovanie ukazovateľov hodnotenia práce veľvyslanectiev tak, aby sa zameriavali na dodávky vojenského materiálu a finančnú podporu, nie na počet uskutočnených stretnutí či „lajkov na sociálnych sieťach“.

Približne 1600 brancov v pondelok v Dánsku nastúpilo do predĺženej vojenskej služby, ktorá po novom trvá 11 mesiacov.

Dánsko tak pokračuje v posilňovaní svojich obranných kapacít v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, vojnu na Ukrajine a rastúci význam bezpečnosti v Arktíde, informovala agentúra Reuters.

Nových brancov čaká päť mesiacov základnej prípravy a následne šesť mesiacov operačnej služby. Dánske ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové formy vojenskej služby vrátane dronovej čaty v rámci veliteľstva špeciálnych operácií.

Medzi novými brancami je aj 19-ročná princezná Isabella, druhorodené dieťa kráľa Frederika X. a kráľovnej Mary, ktorá na 11 mesiacov nastúpila do pluku kráľovskej gardy husárov v kasárňach Antvorskov v meste Slagelse.

V Slagelse absolvoval vojenskú službu aj jej starší brat, korunný princ Christian.

Agentúra DPA podotkla, že členovia dánskej kráľovskej rodiny tradične trávia časť svojho života v ozbrojených silách, čo je prax, ktorá je aj v iných európskych monarchiách.

Dánsko v roku 2024 rozhodlo o rozšírení povinnej vojenskej služby aj na ženy a zároveň o predĺžení jej trvania zo štyroch na 11 mesiacov. Počet brancov chce krajina postupne zvýšiť z približne 5000 na 7500 ročne, a to do roku 2033.

Zábery zo španielskej Ceuty sú neprijateľné, vyhlásila von der Leyenová.

Noví branci nastúpili v čase, keď sa Dánsko pripravuje na prvé nasadenie vojakov v základnej vojenskej službe v Grónsku. Rota s viac ako 100 vojakmi tam má ešte tento mesiac na jeden mesiac prevziať operačné úlohy od profesionálnych vojakov.

Toto nasadenie má aj politický rozmer vzhľadom na opakované vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa usiluje o pripojenie tohto poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom, pričom sa odvoláva na národnú bezpečnosť. Vlády Grónska a Dánska Trumpovu požiadavku odmietli.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová na júlovom summite NATO v Ankare uviedla, že Dánsko je pripravené brániť každý centimeter územia členských krajín aliancie „vrátane toho nášho“.

Systém vojenskej služby v Dánsku funguje na princípe losovania medzi zdravými mladými ľuďmi, ktorí dovŕšia 18 rokov. Vojenskú službu však už mnoho rokov takmer výlučne vykonávajú dobrovoľníci a lotéria sa využíva iba na doplnenie zostávajúcich kapacít.

Vojenskú službu založenú na odvodoch majú aj ďalšie severské krajiny Švédsko, Fínsko a Nórsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva.