Správy z iných zdrojov

Medzinárodná agentúra Moody´s vo svojom najnovšom hodnotení potvrdila Slovensku rating na nezmenenej úrovni A3 so stabilným výhľadom. Informovalo o tom v piatok večer Ministerstvo financií (MF) SR.

Vzhľadom na napätú ekonomickú situáciu v Európskej únii (EÚ), obchodné vojny, globálnu neistotu, ropnú krízu a pokles výkonu ekonomík najväčších obchodných partnerov je podľa rezortu potvrdenie ratingu pre Slovensko priaznivá správa.

Oživenie v budúcom roku

Hodnotenie je podľa agentúry podporené vysokými príjmami na obyvateľa a miernym dlhovým zaťažením. Analytici Moody´s očakávajú, že rast slovenskej ekonomiky by mal v roku 2027 zrýchliť na 1,7 percenta.

Tento odhad je takmer totožný s očakávaniami Európskej komisie (EK) aj Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a mal by byť vyšší ako priemer EÚ (1,2 percenta), Nemecka (1,1 percenta) aj Francúzska (0,8 percenta).

Oživenie v budúcom roku bude podľa agentúry podporené najmä súkromnou spotrebou a spustením výroby novej automobilky, ktorá podporí export.

Moody´s tiež zhodnotil, že makroekonomický a fiškálny vývoj Slovenska bol v roku 2025 v súlade s jej očakávaniami. Problémy však podľa agentúry prináša konflikt na Blízkom východe a Slovensko vzhľadom na svoju otvorenú ekonomiku dopláca aj na vývoj u svojich najväčších obchodných partnerov.

„Riziká vyplývajúce z úzkeho naviazania ekonomiky na nemecké výrobné štruktúry, zo silnej závislosti od automobilového sektora a z vysokého stupňa otvoreného trhu sú do istej miery vyvážené schopnosťou Slovenska prilákať nové zahraničné investície,“ konštatovala agentúra vo svojom hodnotení.

Deficit verejných financií

„Súčasná situácia je mimoriadne náročná. Našu ekonomiku ťahá dole negatívny vývoj v Európe a napríklad aj chyby EÚ v oblasti prehnaných klimatických cieľov. Ide o externé faktory, na ktoré vláda nemá dosah,“ zdôraznil v reakcii minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

Tento vývoj podľa neho potvrdzujú všetky relevantné ekonomické inštitúcie a pociťujú ho všetky európske krajiny.

Pripomenul, že podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) by Slovensko bez negatívnych externých vplyvov už v roku 2025 malo deficit verejných financií na úrovni 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

„Rok 2026 by teda skončil na úrovni približne troch percent HDP. To je jasné potvrdenie, že vládpercentaa urobila efektívne opatrenia na ozdravenie verejných financií, ktoré však výrazne zabrzdil negatívny vývoj v EÚ,“ doplnil Kamenický.

Moody´s bola posledná z troch najväčších ratingových agentúr, ktoré v poslednom čase zverejnili aktuálne hodnotenie Slovenska.

Fitch začiatkom mája potvrdila Slovensku rating na nezmenenej úrovni A- so stabilným výhľadom. Standard and Poor´s (S&P) v apríli znížila hodnotenie Slovenska o jeden stupeň z A+ s negatívnym výhľadom na A so stabilným výhľadom. Moody´s drží rating Slovenska nezmenený od konca roka 2024, kedy hodnotenie znížila tiež o jeden stupeň.

Na to, aby rokovania s Izraelom pokročili, je potrebné zabezpečiť komplexné prímerie, vyhlásil libanonský prezident Džúzíf Awn v piatkovom telefonáte s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Informujú o tom agentúra AFP a portál The Times of Israel.

Libanonská prezidentská kancelária uviedla, že Awn Rubiovi v telefonickom rozhovore poďakoval za podporu Spojených štátov.

Izrael a Hizballáh sa dohodli na prímerí od dnešného popoludnia, píše Reuters

Zdôraznil zároveň „potrebu zastaviť izraelské útoky na libanonské územie prostredníctvom dosiahnutia komplexného prímeria, ktoré Libanon považuje za základný predpoklad pre pokrok v libanonsko-americko-izraelských rokovaniach, ktoré sa majú konať budúci týždeň vo Washingtone“.

Telefonát medzi lídrami potvrdila aj americká diplomacia. Hovorca Tommy Pigott v oficiálnom vyhlásení zverejnenom na webe rezortu oznámil, že Rubio „ocenil odvahu prezidenta Awna pri úsilí o využitie historickej príležitosti na dosiahnutie libanonskej suverenity a obnovy“.

„Minister opätovne potvrdil plnú podporu Spojených štátov pre snahy libanonskej vlády o vytvorenie plne suverénneho libanonského štátu, ktorý žije v mieri so všetkými svojimi susedmi,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Bilaterálne rokovania podľa Rubia predstavujú „jedinú uskutočniteľnú cestu k obnove, hospodárskemu oživeniu a ukončeniu opakujúcich sa cyklov násilia“. Zopakoval tiež nutnosť odzbrojenia libanonského militantného hnutia Hizballáh.

Pigott vo vyjadrení zároveň potvrdil, že ďalšie kolo spomínaných rokovaní sa uskutoční 23. až 25. júna vo Washingtone.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok ostro kritizoval myšlienku zriadenia takzvaných návratových centier pre nelegálnych migrantov mimo hraníc Európskej únie (EÚ) a uviedol, že Paríž bude oponovať snahám o ich financovanie zo zdrojov bloku. Upozornila na to agentúra AFP.

Spomínané návratové centrá mimo hraníc EÚ sú jedným z hlavných opatrení v rámci sprísnenia migračných pravidiel, ktoré tento týždeň schválil Európsky parlament.

„Francúzsko túto politiku nepodporuje,“ vyhlásil Macron pre novinárov po samite EÚ v Bruseli. Poukázal na to, že nové pravidlá umožňujú posielať ľudí do krajín, s ktorými nemajú žiadne väzby – a ktoré by za to mohli dostať finančnú odmenu.

Devätnásť štátov EÚ žiada vznik centier pre nelegálnych migrantov mimo Únie, Slovensko je medzi nimi

„Nie som si istý, či je to Európa, akú chceme. Nie som si istý, či sú to základné princípy, na ktorých bola naša Európa vybudovaná. A v tejto súvislosti ani neverím, že je to účinné. Dôkazom je, že doteraz som nevidel nikoho, komu by to fungovalo,“ skonštatoval prezident.

Francúzsko súhlasí s prísnejšími pravidlami s cieľom podporiť návraty osôb bez práva na pobyt do ich krajín pôvodu, ale nebude budovať návratové centrá, dodal.

„Nemyslím si, že je to ani účinné, ani v súlade s našimi zásadami,“ uviedol Macron. Francúzsko je podľa jeho slov proti tomu, aby sa na financovanie týchto plánov použili prostriedky EÚ.

Podporovatelia nových opatrení tvrdia, že návratové centrá – ktoré by slúžili buď ako konečná destinácia, alebo ako tranzitné centrá pre vyhostené osoby – by mohli uľahčiť repatriácie a pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok pre potenciálnych nelegálnych migrantov.

Ľudskoprávne organizácie ich však kritizujú ako „právne čierne diery“, v ktorých by migranti mohli uviaznuť v neistote bez dostatočného dohľadu.

Dva vlaky sa dnes zrazili asi 90 kilometrov severne od Londýna, informujú agentúry a britské médiá. Nehoda si vyžiadala jedného mŕtveho a zatiaľ bližšie neurčený počet zranených, uviedol spravodajský server BBC s odvolaním sa na vyhlásenie polície.

K zrážke došlo v podvečernej špičke na trati spájajúcej londýnsku stanicu St Pancras s oblasťou stredného Anglicka.

"Policajti naďalej zasahujú pri zrážke dvoch vlakov na trati v Bedforde. "Vieme, že niekoľko ľudí bolo zranených a jedna osoba bohužiaľ zomrela," stojí ďalej vo vyhlásení. Nehoda sa stala o 17:15 miestneho času (18:15 SELČ).

Severne od Londýna sa zrazili dva vlaky

Z videí a fotografií na sociálnych sieťach je zrejmé, že jeden vlak zrejme narazil zozadu do druhého, pričom obe súpravy zostali stáť na koľajniciach.

Na mieste zasahovali záchranári vrátane leteckej záchrannej služby. Denník The Times napísal, že personál nemocnice v Bedforde bol upozornený, aby sa pripravil na príjem až 50 zranených. Odborový zväz pracovníkov v doprave (RMT) vo svojej správe hovorí aj o "ťažko zranených". Podrobnosti však nie sú zatiaľ k dispozícii.

Britská ministerka dopravy Heidi Alexanderová v príspevku na sieti X uviedla, že je správami o zrážke vlakov hlboko znepokojená.

Železničný dopravca East Midlands Railway oznámil, že po zvyšok dňa nebude schopný zabezpečovať spoje do Londýna ani z neho.

Cigarety by v Nemecku mohli výrazne zdražieť, keďže nemecké ministerstvo financií plánuje postupné zvyšovanie daní z tabaku.

Podľa návrhu zákona by sa priemerná cena krabičky 20 cigariet mohla do roku 2030 zvýšiť zo zhruba 8,80 eura na približne 11,40 eura.

Daňová zložka maloobchodnej ceny má stúpnuť z približne 4,40 eura na 5,75 eura na krabičku. Plánované zvýšenie by sa vzťahovalo aj na iné tabakové výrobky. Informuje o tom agentúra DPA.

Hovorca nemeckého ministerstva financií uviedol, že návrh „slúži aj na ochranu verejného zdravia a je v súlade s cieľom znížiť mieru fajčenia medzi mladými ľuďmi a dospelými“.

Rezort očakáva, že zvýšenie daní z tabaku prinesie do nemeckého štátneho rozpočtu dodatočné miliardy eur. V budúcom roku by dodatočné daňové príjmy mali byť v sume zhruba 756 miliónov eur. V roku 2028 by sa mali zvýšiť na úroveň 1,6 miliardy eur, v roku 2029 na 2,5 miliardy eur a v roku 2030 na sumu 3,6 miliardy eur.

Poľský prezident Karol Nawrocki sa rozhodol odobrať svojmu ukrajinskému náprotivku Volodymyru Zelenskému Rád bielej orlice, čo je najvyššie poľské vyznamenanie. Informovala o tom dnes agentúra PAP a ďalšie poľské médiá.

Zelenskyj vyvolal v Poľsku pobúrenie, pretože nedávno podpísal dekrét, ktorým pridelil jednotke ukrajinských špeciálnych síl za jej úspechy v terajšej vojne proti Rusku prídomok Hrdinovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).

Decyzja Prezydenta RP Karola Nawrockiego w sprawie odebrania Orderu Orła Białego Prezydentowi Ukrainy Wołodymyrowi Zełenskiemu. pic.twitter.com/8gr1iRhM3y

— Kancelaria Prezydenta RP (@prezydentpl) June 19, 2026 Kyjev hovorí o strategickej chybe

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha na sieti Facebook napísal, že rozhodnutie Nawrockého je strategickou chybou a neúctivosťou, z ktorej bude mať úžitok len Moskva. "Ľutujeme, že vo Varšave prevládli emócie," uviedol s tým, že poľský krok je nezdvorilý nielen voči Zelenskému, ale celému ukrajinskému štátu.

Sybiha dodal, že v tejto situácii nevidí možnosť, že by si mohol ponechať vysoké poľské vyznamenanie, Rád za zásluhy Poľskej republiky, ktorý dostal v roku 2022. "V skorej dobe ho Poľsku vrátim," uviedol. Poľských predstaviteľov, ktorých označil za priateľov, vyzval na návrat k rovnocennému dialógu.

Nawrocki: na našej podpore sa nič nemení

"Nemôžeme zabúdať na našu históriu, nemôžeme sa vzdať našej pamäti a nemôžeme sa zriecť dôstojnosti našich obetí," vyhlásil vo videu na sieti X Nawrocki.

Uviedol, že jeho rozhodnutie nie je namierené proti ukrajinskému ľudu a že nijako nemení strategické smerovanie poľskej bezpečnostnej politiky. Zdôraznil, že sa tiež nič nemení na poľskej podpore Ukrajiny v jej obrane pred ruskou inváziou.

Zelenskyj vynechal Poľsko a letel z Moldavska, zmena trasy vyvolala špekulácie o napätí medzi spojencami

Poľskí predstavitelia márne žiadali Kyjev, aby toto rozhodnutie zmenil, keďže ukrajinskí nacionalistickí povstalci sa podieľali na masakroch Poliakov počas druhej svetovej vojny. Poľský premiér Donald Tusk pred týždňom vyzval Nawrockého a Zelenského, aby spolu vec prerokovali.

Poľský národno-konzervatívny prezident Nawrocki v reakcii na pomenovanie ukrajinskej jednotky po UPA povedal, že Ukrajina nie je mentálne pripravená na to, aby sa stala členom európskej rodiny. Už minulý týždeň zvolal schôdzu rady, aby zvážila odobratie poriadku Zelenskému.

Vzťahy ovplyvňujú tiene z minulosti

Ukrajinský prezident vyznamenanie v roku 2023 dostal od vtedajšej hlavy poľského štátu Andrzeja Dudu. Poľské médiá pred týždňom uvádzali, že odobratie najvyššieho poľského poriadku by vyžadovalo súhlas premiéra Tuska. To dnes zopakoval portál Onet, podľa ktorého premiér musí prezidentovo rozhodnutie kontrasignovať.

"Kyslík pre ruskú propagandu." Poľsko kritizuje, že Ukrajina pomenovala jednotku po armáde nacionalistov

Poľsko patrí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 k najväčším podporovateľom Kyjeva. Vzájomné vzťahy však zaťažujú niektoré historické udalosti, najmä takzvaný volyňský masaker z rokov 1943 až 1944, keď ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí.

Obeťami sa na Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakry civilistov pri odvetných akciách poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vyzval hlavu Bieloruska Alexandra Lukašenka, aby odstránil zariadenia, ktoré v jeho krajine využíva ruská armáda na útoky na Ukrajinu.

Zelenskyj podľa agentúry Reuters dodal, že Lukašenkovi by na to mal stačiť týždeň, ak tak neurobí, postará sa o to Ukrajina.

Večer na sieti X Zelenskyj k výzve doplnil, aby Bielorusko prestalo zásobovať ruskú armádu, keď výslovne spomenul bieloruský priemysel na spracovanie ropy.

"Aký zmysel dáva to, že hovorí, že nechce do vojny? Nech odstráni zariadenia, nech ich vypne. Myslím, že týždeň je na to dostatočný čas," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii. "Ak tak neurobí, urobíme to my," doplnil.

Lukašenko sa ospravedlnil Zelenskému. Ukrajinci nás majú ako na dlani, uznal slabosť

Zelenskyj spomenul, že v dvoch bieloruských regiónoch susediacich s Ukrajinou sú komunikačné stanice, ktoré Rusko využíva pri útokoch na ukrajinských civilistov. Agentúra Reuters poznamenala, že toto tvrdenie nedokázala nezávisle overiť.

Bielorusko, ktoré je blízkym spojencom Moskvy, však na začiatku invázie vo februári 2022 umožnilo ruským silám využiť svoje územie na útok na Ukrajinu.

Zelenskyj doplnil, že jeho výzva k Bielorusku sa týka aj sektora rafinácie ropy. "Robíme všetko, aby Rusi nemohli predávať ropu a dodávať diesel a palivo svojej armáde. Dnes je Bielorusko jedným z hlavných dodávateľov ruskej armády," uviedol ukrajinský prezident. "Dá sa to zastaviť? Som si istý, že je to v jeho moci. A on je ten, kto to riadi," dodal k Lukašenkovi.

Regarding Belarus.

When the full-scale war began, we were hit by missiles that killed children and adults. And Alexander Lukashenko knows this. A large number of missiles were launched from Belarus. Back then, he called, apologized, and said it was out of his control. I don’t… pic.twitter.com/OuhCLwbEaf

— Volodymyr Zelenskyy/Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) June 19, 2026

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že keď Rusi na začiatku invázie odpaľovali z Bieloruska na Ukrajinu rakety, Lukašenko mu volal a ospravedlnil sa, že to nemohol ovplyvniť. "Neverím tomu, ale toto povedal. Teraz ho Rusko bude ďalej tlačiť do tejto vojny. Teraz už vie, že Ukrajina zodpovedá," dodal Zelenskyj.

Lukašenko v poslednom čase opakovane tvrdil, že Bielorusko sa musí pripravovať na vojnu. Na konci mája ale uviedol, že sa nenechá zatiahnuť do vojny proti Ukrajine a že je ochotný sa stretnúť so Zelenským.

Lukašenko to povedal po tom, ako Zelenskyj varoval pred hrozbou, kedy by Rusko podniklo novú ofenzívu proti Ukrajine z bieloruského územia, a tiež poukazoval na snahu Moskvy zapojiť Bielorusko do vojny, ktorú Rusko piatym rokom vedie proti Ukrajine.

Nórsko zavádza takmer úplný zákaz používania generatívnych nástrojov umelej inteligencie (AI) pre žiakov základných škôl a obmedzuje ich používanie aj vo vzdelávaní starších študentov. V piatok to oznámil nórsky premiér Jonas Gahr Störe, informuje agentúra Reuters.

Používanie AI zvyšuje riziko, že malé deti vynechajú dôležité kroky vo svojom vzdelávaní, vyhlásil Störe na piatkovej tlačovej konferencii. Cieľom opatrenia je podľa jeho slov predísť negatívnemu vplyvu AI na učenie.

„V škole je najdôležitejšie, aby sa naše deti naučili čítať, písať a počítať,“ zdôraznil premiér. Potvrdil, že nové pravidlá budú zavedené od nového školského roka, ktorý začína koncom augusta.

Žiaci od prvého do siedmeho ročníka vo veku šesť až 13 rokov by spravidla nemali používať AI, zatiaľ čo žiaci nižších stredných škôl vo veku od 14 do 16 rokov môžu tieto nástroje opatrne používať pod dohľadom učiteľov, uviedla vláda.

Na vyšších stredných školách by sa študenti vo veku od 17 do 19 rokov mali naučiť AI správne používať, aby boli pripravení na ďalšie vzdelávanie a prácu, dodala vláda.

V súvisiacom vyhlásení v piatok zároveň avizovala, že navrhne legislatívu na financovanie väčšieho využívania kníh v triedach. Závislosť od kníh a ručného písania sa v Nórsku postupne znižovala, keďže krajina do tried začala zavádzať počítače v 90. rokoch minulého storočia a tablety od roku 2010, pripomína Reuters.

Agentúra tiež uvádza, že vzhľadom na všeobecný pokles výsledkov vzdelávacích testov nórska vláda už v roku 2024 zakázala používanie smartfónov v školách a vrátila učiteľom väčšie právomoci pri presadzovaní disciplíny v triedach. V apríli oznámila plány na zákaz používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov.

Ozbrojené sily Slovenskej republiky boli dlhé roky na okraji záujmu politikov. V pokojných a bezpečných časoch sa voličom ťažko vysvetľuje, prečo sa pred výstavbou nemocníc či ciest uprednostňuje nákup stíhačiek a tankov.

Po nábojoch a granátoch nasledujú rakety. Slovenské nebo budú už onedlho chrániť strely domácej produkcie

V posledných rokoch sa však karta výrazne obrátila. Armáda sa dočkala investícií do letectva i ťažkej mechanizovanej brigády, pričom v nákupoch pokračuje aj súčasné vedenie rezortu obrany.

To sa zameralo na obstaranie ďalších vrtuľníkov, stíhačiek, systémov protivzdušnej obrany a ručných zbraní.

V článku sa ešte dočítate:

• Akým množstvom a typmi tankov armáda disponuje. 
• Prečo je pre nás ponuka z Nemecka príliš drahá.
• Koľko by mohol nákup stáť. 
• Kto sú najväčší favoriti na dodanie a s akými produktmi.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.

Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa zhodli, že je v záujme všetkých, aby spolupracovali. Uviedol to v piatok po konci samitu EÚ predseda maďarskej vlády Péter Magyar, píše agentúra MTI.

Magyar uviedol, že v Bruseli rokoval so slovenským premiérom Robertom Ficom, českým premiérom Andrejom Babišom i poľským premiérom Donaldom Tuskom.

Magyar na summite Európskej únie volal po úprimnosti a odmietnutí „dvojitého metra“

Všetci sa podľa neho zhodli, že spolupráca v rámci V4 by mala byť obnovená, posilnená a mala by sa stať pravidelnou, „či už pred zasadnutiami Európskej rady alebo stretnutiami ministrov EÚ či veľvyslancov“.

Vyšehradská štvorka bývala vplyvnou alianciou v EÚ, mieni Magyar. „Keď niečo povieme všetci štyria, pritiahne to oveľa väčšiu pozornosť, ako keby to Slovensko alebo Maďarsko povedali samostatne,“ dodal.

Fico po štvrtkovom rokovaní s Magyarom uviedol, že išlo o krátke stretnutie, ktoré označil ako dobrý začiatok vzájomnej spolupráce. Obaja lídri budú spolu najbližšie rokovať na nadchádzajúcom summite premiérov V4, ktorý sa uskutoční budúci utorok v Budapešti.

Slovenská atlétka Emma Zapletalová triumfovala aj vo svojom štvrtom tohtoročnom predstavení v Diamantovej lige. Na piatkovom mítingu v katarskej Dauhe zvíťazila v behu na 400 m prekážok časom 52,30 s, čím zlepšila svoj svetový výkon roka, rekord mítingu aj národný rekord.

Do cieľa dobehla na prvej priečke pred Jamajčankou Rushell Claytonovou a Kemi Adekoyaovou z Bahrajnu.

Zapletalová exkluzívne pre HN: Zvykám si na pozornosť, život mám od bronzu trochu rozlietaný (rozhovor)

Bronzová medailistka z vlaňajších MS v Tokiu už mala po víťaznom hetriku v Rabate, Ríme a Osle istotu účasti na finálovom mítingu Diamantovej ligy začiatkom septembra v Bruseli. Na štarte, rovnako ako pred deviatimi dňami v Nórsku, chýbali hviezdne Američanky Anna Cockrellová a Dalila Muhammadová.

Najväčšou konkurentkou 26-ročnej Zapletalovej bola v horúcich katarských podmienkach Rushell Claytonová. Tá mala z tohtosezónnych mítingov Diamantovej ligy na konte dve tretie a jedno druhé miesto.

Diamantová liga v Dauhe - výsledky:

Ženy

400 m prek.: 1. Emma ZAPLETALOVÁ (SR) 52,30 s - svetový výkon roka, 2. Rushell Claytonová (Jam.) 53,05, 3. Kemi Adekoyaová (Bahr.) 53,67

Ani v Katare, kde sa termín podujatia presunul z 8. mája pre vojenský konflikt na Blízkom východe, však 33-ročná Jamajčanka nestačila na držiteľku svetového výkonu roka. Zapletalová vedie v celkovom poradí disciplíny s plným počtom 32 bodov.

„Som veľmi šťastná zo svojho osobného maxima a národného rekordu. Som spokojná, že sme ho dosiahli tak, ako sme si to s trénerom naplánovali. Keď štartujem, vždy sa sústredím na seba a robím maximum. Viem, že nie je ľahké vyhrať preteky, pretože sú tu aj iné veľmi dobré bežkyne. Vždy sa sústredím na svoju prácu a keď ju robím kvalitne, môže to byť veľmi pekný výsledok,“ povedala po šiestom najlepšom čase histórie Zapletalová.

V európskych tabuľkách jej patrí druhé miesto za fenomenálnou Femke Bolovou. Zapletalová si zároveň z Kataru odnesie prémiu 5000 dolárov za prekonanie rekordu mítingu.

Poradie disciplíny:
400 m prek. žien (po 4 zo 6 pretekov):
1. ZAPLETALOVÁ 32 bodov, 2. Claytonová 26, 3. Gianna Woodruffová (Pan.) 19

Namiesto stávky na nudnú istotu zvolili odvahu a kreativitu. Mladí majitelia vybudovali vo svahu originálnu novostavbu, ktorá zaujme netradičnou strechou aj odvážnym interiérom.

Od neprehliadnuteľných zelených okien až po inteligentné detaily uľahčujúce život – premysleli skrátka všetko. Teraz svojimi skúsenosťami inšpirujú ďalších.

Dom sa nachádza v Olomouckom kraji a majitelia si ho sami vymysleli a navrhli. Vďaka tomu má všetko, čo od neho očakávali.

Pri stavbe bola pre nich veľkou výhodou predchádzajúca skúsenosť – jeden dom už totiž v minulosti mali a rekonštruovali. Nakoniec sa však rozhodli pre novostavbu.

Bungalov s dispozíciou 5 + kk stojí na svahovitom pozemku a s touto podmienkou sa majitelia snažili čo najefektívnejšie vyrovnať.

V článku sa ešte dočítate:

• Ako zo svahu získali sedemdesiat metrov navyše.
• Prečo si na okná vybrali práve machovú zelenú.
• Ktoré rozmery domu im ušetrili tisíce eur.
• Čo by dnes pri stavbe nenechali na projektanta.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.

Súd v Nemecku v piatok odsúdil na tri roky väzenia muža, ktorý na darknete vyzýval na útoky na prominentných politikov, medzi ktorými boli údajne aj bývalí spolkoví kancelári Olaf Scholz a Angela Merkelová. Informuje o tom agentúra AFP.

Päťdesiatročný Martin S. s poľskými koreňmi sa počas súdneho konania v meste Düsseldorf na západe Nemecka priznal k prevádzkovaniu anonymnej platformy na darknete s názvom Assassination Politics (Politika atentátov).

Hovorkyňa súdu uviedla, že muž je odsúdený za trestné činy vrátane financovania terorizmu, poskytovania pokynov na páchanie teroristických činov a výroby výbušných zariadení vrátane zápalných fliaš. Verdikt ešte nie je právoplatný a je možné sa proti nemu odvolať.

Muž podľa súdu na stránke vyzýval na útoky na politické osobnosti a údajne zverejnil zoznam mien v „trestných spisoch“ spolu s „rozsudkami smrti“, ktoré vyniesol za údajné zločiny ako vlastizrada.

Tlačové oddelenie súdu pre AFP uviedlo, že muž zastáva „krajne pravicové názory“. Podľa zdroja oboznámeného s počiatočným vyšetrovaním pracoval Martin S. sám, ale mal prepojenie na širšie krajne pravicové konšpiračné hnutie.

Týždenník Der Spiegel informoval, že zoznam obsahoval viac ako 20 mien potenciálnych obetí – vrátane exkancelára Olafa Scholza, bývalej kancelárky Angely Merkelovej a niekdajších ministrov spolkovej vlády.

Vyšetrovatelia na anonymnej platforme tiež našli „trestné spisy“ a „rozsudky smrti“ voči sudcom a prokurátorom, ako aj krajne pravicový, rasistický a konšpiračný obsah.

Okrem toho prokuratúra tvrdí, že muž žiadal o príspevky v kryptomenách určené ako „odmeny“ za vraždy, hoci súd poznamenal, že neboli poskytnuté žiadne takéto príspevky. Na spomínanej platforme sa nachádzali aj citlivé osobné údaje potenciálnych obetí.

Vojna v Iráne má jasného víťaza. Peking nielenže bez ujmy prestál ropnú krízu, ale potichu medzitým upevnil vplyv priamo na európskom prahu. Čínska automobilka totiž postaví komplex tesne vedľa základne NATO v Španielsku. Expanzii nahráva aj Donald Trump, ktorý svojimi finančnými nárokmi ženie do náručia Číny tradičných ázijských spojencov.

Španielsko posilňuje vzťahy s Čínou, Sánchez podporil úlohu Pekingu na Blízkom východe

Čínska štátna automobilka SAIC sa chystá investovať zhruba 200 miliónov eur do výstavby svojho prvého európskeho priemyselného komplexu. Nič neobvyklé, stačí sa prejsť po českých diaľniciach a nestihnete spočítať, koľko nových čínskych značiek automobilov miniete. Nová továreň však nemá stáť v bežnej priemyselnej zóne.

Obrí komplex má vyrásť na vonkajších pozemkoch prístavu Ferrol v severozápadnej Galícii. Teda vedľa domovskej základne španielskeho námorníctva, sídla národného lodiara Navantia a kľúčovej strategickej lokality pre operácie NATO. Jeden zo závodov bude stáť priamo pri prístupovom bode, kadiaľ preplávajú španielske vojenské lode vrátane piatich fregát triedy F-100.

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo čínska továreň znepokojuje expertov,
• Ako Čína ovláda dôležité prístavy v Španielsku,
• Prečo Únia sleduje investície do infraštruktúry,
• Ako Trump tlačí ázijských spojencov k Pekingu.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 46% na dočítanie.

Izraelská armáda v Libanone od polnoci zabila 47 ľudí a ďalších 97 zranila, medzi mŕtvymi je najmenej sedem žien a dve deti, uviedla podľa portálu The Times of Israel (ToI) v aktualizovanom oznámení vláda v Bejrúte.

Predtým hovorila o najmenej dvoch desiatkach mŕtvych pri izraelských úderoch od dnešnej polnoci. Počty nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami a Izrael tvrdí, že útočí na členov a objekty libanonského hnutia Hizballáh. Dnešné izraelské údery na Libanon sú intenzívnejšie ako v predchádzajúcich dňoch a počty mŕtvych sú dnes oveľa vyššie.

Od 16.00 h miestneho času (15.00 h SELČ) malo podľa niektorých neoficiálnych zdrojov medzi Hizballáhom a Izraelom platiť prímerie, denník Haarec ale potom informoval, že v severnom Izraeli pri hraniciach s Libanonom sa opäť rozozneli sirény varujúce pred útokmi.

Katarská televízia Al-Džazíra píše o najmenej 12 izraelských úderoch na juhu Libanonu od hodiny, keď malo toto prímerie začať platiť.

Izrael a Hizballáh sa dohodli na prímerí od dnešného popoludnia, píše Reuters

O tom, že sa dnes Izrael a Hizballáh dohodli na prímerí, informovala ako prvá agentúra Reuters najprv s odvolaním sa na nemenovaného amerického činiteľa a potom s odvolaním sa na nemenovaného izraelského predstaviteľa a dva zdroje z Hizballáhu.

Taktiež agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z Kataru napísala, že obe strany súhlasili s prímerím, ktoré vyjednali Katar, USA a Irán.

"Ak na nás Hizballáh nezaútočí, potom my bojovať tiež nebudeme," povedal Reuters nemenovaný izraelský činiteľ. Avšak reportér tejto agentúry v severnom Izraeli asi hodinu a pol potom uviedol, že izraelské útoky pokračujú. Videl nový stĺp dymu nad libanonskou dedinou blízko hraníc.

Izraelská armáda dnes uviedla, že zasiahla na 80 cieľov a zabila desiatky členov šiitského hnutia Hizballáh. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ale popoludní, už po špekuláciách o prímerí, na sociálnej sieti podľa portálu The Times of Israel (ToI) napísal, že izraelská armáda zasiahla v Libanone 150 cieľov a zabila desiatky ozbrojencov Hizballáhu tak, ako jej to nariadil.

Armáda ráno uviedla, že pri útoku na jej tank na juhu Libanonu zahynuli štyria jej vojaci. Na to reagoval izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir slovami, že "celý Libanon musí zhorieť".

Izraelský minister Ben Gvir volá po „spálení celého Libanonu“ po útoku Hizballáhu

Izrael zintenzívnil útoky na juh Libanonu po tom, ako v stredu Spojené štáty a Irán podpísali memorandum o porozumení, v ktorom sa uvádza, že podpisom tejto dohody majú skončiť vojenské operácie na všetkých frontoch, vrátane libanonskej. Spojené štáty spolu s Izraelom začali vojnu proti Iránu 28. februára so zdôvodnením, že mu chcú zabrániť vo vývoji jadrovej zbrane.

Od 8. apríla platí vo vojne proti Iránu prímerie, o ktorom ale Izrael tvrdil, že sa nevzťahuje na jeho boj s proiránskym Hizballáhom v Libanone.

Libanon a Izrael tiež od apríla viedli rozhovory, za sprostredkovanie Washingtonu, a od 16. apríla malo medzi nimi platiť prímerie. To ale potom porušoval Izrael aj Hizballáh, ktorý sa však rozhovorov nezúčastnil. Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má aj politické krídlo, ktorého zástupcovia sú aj v libanonskom parlamente a vo vláde.

USA a Irán mali dnes vo Švajčiarsku začať rozhovory o napĺňaní memoranda a konečnej mierovej dohode. Švajčiarska vláda ale v noci na dnes oznámila ich odloženie na neurčito. Iránske ministerstvo zahraničia dnes popoludní uviedlo, že Teherán má v úmysle usporiadať schôdzku v najbližších dňoch.

Hizballáh je spojencom Iránu, ktorého úrady opakovane tvrdia, že dohoda s USA musí zastaviť aj boje izraelskej armády v Libanone a prinútiť ju k odchodu z tejto krajiny. Izrael v marci tohto roka začal inváziu na juh Libanonu, kde sa podľa svojho tvrdenia snaží vytvoriť nárazníkovú zónu proti útokom Hizballáhu na sever Izraela.

Memorandum o porozumení medzi USA a Iránom konečne uzrelo svetlo sveta a americký prezident Donald Trump ho osobne podpísal na slávnostnej večeri organizovanej pri príležitosti 250. výročia vzniku USA jeho francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom na zámku Versailles. Trumpova „iránska sága“ sa tým však zďaleka neuzatvára.

Večera vo Versailles je Macronovým „trumpovským manažmentom“, hovorí expert

Šéf Bieleho domu vstúpil do vojny s Iránom s maximalistickými cieľmi: zlikvidovať jadrový program Teheránu spolu s jeho raketovými kapacitami a preseknúť iránsku podporu regionálnym spojencom, predovšetkým Hizballáhu a Hamasu.

Výsledok po viac ako troch mesiacoch vojny? Iránsky sľub, že nepostaví jadrovú bombu a povedie ďalšie rokovania o svojom jadrovom programe a prímerí v Libanone, ktoré môže Hizballáh považovať za faktické víťazstvo.

O balistických raketách teheránskeho režimu sa memorandum nezmieňuje. Odblokovanie Hormuzského prielivu je síce úspech, je to však iba návrat k predvojnovému stavu. Bola na to potrebná vojna?

Známy americký zahraničnopolitický expert Walter Russell Mead preto vyniesol nad memorandom ešte vcelku milosrdný verdikt: vyhliadky na jeho naplnenie sú prinajlepšom hmlisté. A určite bude zaujímavé vidieť, kam sa americko-iránske rokovania posunú za dva mesiace, počas ktorých platí predĺžené prímerie.

Už teraz je však možné identifikovať niekoľko Achillových piat, ktoré môžu naplnenie memoranda riadne skomplikovať.

Irán trvá na červených čiarach pri rokovaniach s USA, Kálíbáf varuje pred tvrdou odpoveďou

Pochybnosti sú na mieste

V článku sa ešte dočítate:

• Prečo jadrová dohoda vyvoláva pochybnosti,
• Ako Izrael komplikuje prímerie s Iránom,
• Prečo odmínovanie Hormuzu nemusí stačiť,
• Či môže vzniknúť „studený mier".

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.

Predseda maďarského Ústavného súdu (AB) Péter Polt stiahol z programu podanie prezidenta Tamása Sulyoka o ústavnosti jeho odvolávania po tom, čo sedem ústavných sudcov vyhlásilo zaujatosť. Podľa portálu 444.hu súd tak nie je uznášaniaschopný.

Sulyok, ktorý bol v období rokov 2016 - 2024 predsedom Ústavného súdu, sa po vypršaní ultimáta nového premiéra Pétera Magyara na dobrovoľné odstúpenie do 31. mája rozhodol brániť právnou cestou a požiadal Ústavný súd o posúdenie ústavnosti krokov, ako aj hrozieb Magyara.

Lex Sulyok a lex Orbán. Pomôže maďarským suverenistom v boji s Magyarom zahraničie?

Premiér Sulyoka, ktorého zvolili za prezidenta republiky v parlamente 26. februára 2024 hlasmi poslancov vládneho bloku Fidesz-KDNP, označil za „bábku“ a „pozostatok Orbánovho režimu“.

V piatok sa sedem ústavných sudcov s odvolaním sa na zaujatosť vylúčilo z mimoriadneho pojednávania v prípade Sulyokovho podania, ktoré bolo plánované na pondelok.

Podľa servera na Ústavnom súde už niekoľko dní prebiehala vnútorná diskusia. Sudca Ústavného súdu Marcel Szabó vydal memorandum, v ktorom argumentoval, že Sulyokov návrh nemôže byť ani len zaradený do programu, pretože nie je vhodný na vecné posúdenie.

Szabó nastolil aj otázku politickej neutrality s tým, že Ústavný súd nemôže vstúpiť na politickú scénu, pretože by to bolo „prekročenie červenej čiary, ktorú súd nemôže za žiadnych okolností prekročiť“.

K jeho postoju sa pridalo ďalších šesť sudcov. Predseda Ústavného súdu Péter Polt a dvaja ďalší sudcovia ale tvrdili, že podanie môže byť prerokované.

Európska únia nie je a nechce byť sprostredkovateľom v rokovaniach s Ruskom, stojí na strane Ukrajiny, vyhlásil dnes predseda Európskej rady António Costa po skončení samitu EÚ v Bruseli.

Costa sa stal podľa médií na rokovaní terčom kritiky niektorých významných únijných politikov, napríklad nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že jeho ľudia nadviazali kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Costa ale svoje rozhodnutie bráni s tým, že EÚ musí byť schopná odovzdávať svoje oznámenia Moskve priamo a nie cez sprostredkovateľov.

Costove tajné kontakty s Moskvou vyvolali na summite EÚ nevôľu, Pobaltské krajiny podľa Politica "zúrili"

Samit EÚ podľa portálu Politico odhalil rozpory medzi únijnými lídrami ohľadom toho, ako a kedy vyjednávať s Ruskom o Ukrajine a kto by to mal urobiť. Macron spolu s Merzom údajne vo štvrtok kritizovali Costu za to, že jeho ľudia začali komunikáciu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Macron dnes po skončení suamitu uviedol, že Európania musia byť prítomní pri rokovacom stole, až keď sa mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine uskutočnia. Costa by sa podľa neho mohol takýchto rozhovorov zúčastniť, jeho úloha však musí byť jasne vymedzená.

"Vždy sme zastávali názor, že akonáhle začnú rokovania, musia pri stole sedieť tiež Európania, pretože ide o záujmy Európy," vyhlásil Macron.

Téma sa na samite preberala v prvý rokovací deň. Intenzívnu debatu medzi lídrami potvrdil aj český premiér Andrej Babiš. Predstavitelia niektorých najviac protiruských krajín, rovnako ako Dánska a Holandska, podporili Macrona a Merza. Niektorí z nich mali dokonca vyjadrovať "bezprecedentné rozhorčenie".

"Európska únia nemôže v týchto rokovaniach prevziať úlohu sprostredkovateľa," povedal bruselskému portálu estónsky premiér Kristen Michal. "Návrhy, že sú potrebné alternatívne komunikačné kanály alebo zákulisné diplomatické cesty, sú mylné. História jasne varuje pred pokusmi vytvárať alternatívny rokovací rámec s diktátormi," dodal.

Európa sa nevie zhodnúť na rokovaniach s Ruskom, hovorí Babiš. Trump je podľa neho „na jednej lodi“ s EÚ

Costov šéf kabinetu Pedro Lourtie podľa piatich zdrojov portála Politico v posledných týždňoch dvakrát kontaktoval predstaviteľov v Moskve.

Európska únia už niekoľko mesiacov diskutuje o tom, či a v akej podobe by mala komunikovať s Vladimirom Putinom a kto by prípadne mal takýto dialóg viesť. Naliehavosť tejto otázky vzrástla po tom, ako americký prezident Donald Trump uzavrel predbežnú mierovú dohodu s Iránom a na nedávnom samite G7 vo Francúzsku naznačil, že sa jeho pozornosť opäť obracia k Ukrajine.

Costa dnes svoje kroky bránil. Európska únia podľa neho nemieni vystupovať ako sprostredkovateľ v prípadných mierových rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, pretože stojí na strane Kyjeva.

"To, čo prostredníctvom svojho úradu robím, je vytváranie diplomatického komunikačného kanála, pretože nemôžeme byť odkázaní iba na iné, aby nám sprostredkovali či vykladali ruské odkazy. Musíme byť schopní odovzdávať Rusku tiež naše vlastné oznámenie," povedal šéf únijných summitov novinárom.

Populárnej iránskej speváčke Parastú Ahmadíovej a ôsmim členom jej tímu udelil súd vo štvrtok trest 74 rán bičom a dvojročný zákaz vycestovať z krajiny za odohranie online koncertu bez hidžábu. Informujú o tom agentúra DPA a denník The Guardian.

Ahmadíová odohrala so svojou skupinou v decembri 2024 online koncert na platforme YouTube, čím porušila niekoľko iránskych zákonov.

Koncert populárnej iránskej speváčky Parastú Ahmadíovej

Verejné koncerty ženských interpretiek sú v islamskej republike zakázane a Ahmadíová ho dokonca odohrala bez hidžábu a oblečená v šatách.

Súd v rozsudku uviedol, že skupina šírila na internete „vulgárny a nemorálny obsah“. Speváčka sa ešte môže voči verdiktu súdu odvolať. Nahrávka z koncertu má na YouTube momentálne takmer tri milióny vzhliadnutí.

Protesty iránskych žien proti prísnym islamským zákonom sa v krajine za posledné roky zintenzívnili. V roku 2022 vyšli do ulíc davy ľudí na znak nesúhlasu s represívnymi nariadeniami pod sloganom „žena, život, sloboda“. Demonštrácie boli násilne potlačené.

Írska nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair predĺžila funkčné obdobie výkonného riaditeľa Michaela O ‘Learyho do apríla 2032. 

Spoločnosť, ktorá je najväčším leteckým dopravcom v Európe, o tom dnes informovala v tlačovej správe.

"Michael súhlasil, že zostane na čele skupiny Ryanair ďalších šesť rokov do apríla 2032," uviedol predseda správnej rady Stan McCarthy.

Šéf Ryanairu bol opäť v Bratislave. Načrtol dátum spustenia linky do Prahy

Spoločnosť Ryanair minulý mesiac oznámila, že v uplynulom finančnom roku, ktorý sa skončil 31. marca, zvýšila zisk po zdanení bez mimoriadnych položiek o 40 percent na rekordných 2,26 miliardy eur.

Uviedla tiež, že vzhľadom na neistý vývoj na Blízkom východe zatiaľ nie je schopná poskytnúť výhľad na aktuálny finančný rok 2027.

Ryanair dlhodobo využíva nízkonákladový prevádzkový model, vďaka ktorému ponúka lacnejšie letenky, udržiava vysokú obsadenosť lietadiel a rozširuje svoje pôsobenie na krátkych európskych linkách.